Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200909
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200909.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤs.r.o.,sosídlomPribinovač.25,Bratislava,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Bardejov, katastrálny odbor, so sídlom Dlhý rad č. 16, Bardejov, za účasti S. G., bytom J. X. č.
XXXX/XX, J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. k.: V 570/2013 zo dňa 15.
apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 15. apríla 2014 č. V 570/2013.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa

18.03.2014, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi účastníkmi
konania Pohotovosť, s.r.o., ako záložným veriteľom a S. G. ako záložcom zastúpeným ProHelp -
združenímobčianskoprávnejpomocitak,žekonaniepodľa§31ods.3zákonač.162/1995Z.z.okatastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“)
a zároveň z dôvodu porušenia § 22 ods. 2, § 53 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca- ide o formulárovú
typovú zmluvu- inak povedané štandardnú zmluvnú podmienku (iba na samostatnom liste papiera),
ktorej obsah dlžník vôbec nemôže ovplyvniť. Ide o hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a porušenie
odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. To, že splnomocnenca vyberá na štandardnom zmluvnom
formulári veriteľ, je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 OZ, keďže základným
prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa
obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že navrhovateľ vyberá aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale

konkrétne „svoje“ občianske združenie, je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom
jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2011 č. k. 14Co/346/2011 ako
aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.07.2011 č. k. 10C/121/2011. Uviedol,
že splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2
OZ, o čom medzičasom v početných prípadoch rozhodol aj Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie vo
veci sp. zn. 10Sžr 19/2010). Zároveň v rovine ochrany spotrebiteľa aj keď bola dohoda o plnej moci

zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol
spotrebiteľ ovplyvniť (§ 53 ods. 1 OZ), ktorá podlieha súdnemu prieskumu. Komisia na posudzovanie
podmienok takúto dohodu uvádzanú navrhovateľom v jeho zmluvách vyhodnotila ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a to z dôvodu, žespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Poukázal tiež na
rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.04.2011 č. k. 17C/5/2011.

Ako ďalej v napadnutom rozhodnutí odporca uviedol, v rovine ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských
úverov, zákon už dnes v § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zakazuje ex lege nekalé obchodné praktiky,
pričom aj v danom prípade ide o vážnu nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z. z., ktorou veriteľ dosahuje zaťaženie majetku dlžníka formou neprijateľnej (absolútne
neplatnej) zmluvnej podmienky v čase brania úveru.

Odporca citoval § 31 ods. 1 a ods. 3 Katastrálneho zákona. Poukázal na to, že právam vlastníka musí
poskytnúť ochranu pred úkonom porušujúcim zákon, ktorý je absolútne neplatný (§ 39 OZ). Kritérium §
22 ods. 2 OZ je potrebné vykladať v objektivizujúcom zmysle, ako rozpor záujmov.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,
vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto
udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na

uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s
nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú
priamo záložcovi.

Zásadne nesúhlasil s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá
bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov.
Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo

zisteného stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)

a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal
veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje
tiež na to, že zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka

požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Je teda
zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie

predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí
absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti identifikácie strany
dohodyosplnomocneníauvedeniezáložnéhoveriteľajepredsanevyhnutézhľadiskaurčitostipredmetu
udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného
uzavrieť záložnú zmluvu). Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého

konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti
o konflikte záujmov.

Mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Rovnako sa nestotožnil s

právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení
s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Domnieval sa, že dohodu o plnomocenstve uzavretú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Nevzťahujú sa na ňu aniustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré
správny orgán odkazuje v napadnutom rozhodnutí.

Argumentácia správneho orgánu, v ktorej poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 10Sžr/19/2010
neobstojí, nakoľko v posudzovaných rozhodnutiach išlo o skutkovo a právne úplne odlišné prípady.

Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa

neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdil.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a

odporcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým, aby súd pojednával
v ich neprítomnosti. Súd vypočul účastníčku konania S. G., oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 18.03.2014 podal návrh na vklad zmluvy

o zriadení záložného práva č. 60/2014-RAČ do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil
uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 07.03.2014 uzatvorenú podľa § 151a a nasl. OZ,
ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej
pomoci v zastúpení Petra Mamojku, predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného
práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k výlučnému vlastníctvu

a podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech
záložného veriteľa, a to na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré
vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 800502441 zo dňa 14.11.2012 uzatvorenej medzi
záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo
výške 300,00 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok

a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto

dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so
Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku

Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp

sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto

dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho

zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne
sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.Účastníčka správneho konania S. G. na pojednávaní dňa 21.10.2014 uviedla, že nesúhlasí s tým,
aby bolo zriadené záložné právo k lesným pozemkom, ktoré má v k. ú. Bardejov a navrhla, aby súd
napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil. Zobrala si pôžičku vo výške 300 Eur, ktorú mala mesačne

splácaťpo50Eur,alevzhľadomnato,žeochorela,dohodnutésplátkynemohladodržať.Musísikupovať
lieky, býva sama, musí platiť za elektrinu, plyn, lieky. Svoju povinnosť si však plní, spláca mesačne po 40
Eur, a to prostredníctvom 1. oddlžovacej, s.r.o. K otázke uzavretia dohody o splnomocnení, ktorá údajne
malabyťuzavretámedziňouasplnomocnencomProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,uviedla,
že podpis na zmluve je síce jej, ale o tom, že podpisovala nejakú dohodu nič nevie, v živote nikoho

neoklamala, zrejme medzi listinami, ktoré podpisovala, musela byť aj táto listina, ktorú jej preložil pán L.
ktorý pracuje ako zamestnanec navrhovateľa. Žiadneho pána Mamojku v živote nevidela a nikto s ňou
o nejakej dohode o splnomocnení vôbec nehovoril. Záverom uviedla, že v žiadnom prípade nesúhlasí
s tým, aby jej vzali jej majetok.

Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka

zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a
poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,

záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 Katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie
prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu.

ZuvedenéhoustanoveniaKatastrálnehozákona,ajpodľanázorusúdujednoznačnevyplýva,žeodporca
bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil
Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy a ako orgán verejnej správy postupoval v rámci

svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V jeho kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj
posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona,
kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je nepochybne aj plnomocenstvo udelené účastníkom
konania.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.Podľa § 151d ods. 1 veta prvá OZ zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré

patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi
jejednostrannýmprávnymúkonomapodľa§34OZprávnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6 M Cdo 9/2012). Takáto slobodná

vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači dohody o splnomocnení je
ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka
splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva vopred predformulované Združenie
ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné,

že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými
finančnými prostriedkami zo strany veriteľa, čo vyplýva aj z výsluchu účastníčky správneho konania
S. G., keď uviedla, že dohoda o splnomocnení jej bola na podpis predložená spolu s ostatnými
listinami. Splnomocnenca na zastupovanie tak nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru.
Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy

zo strany S. G., čím bol porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní
právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva,
ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie splnomocnenca v predtlači formulárovej
dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade nešlo o slobodnú
vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne

samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a
záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v
rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že záujmy splnomocnenca

sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dohoda o plnej moci v uvedenom prípade
predstavuje formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah dlžník vôbec nemôže ovplyvniť, súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Z rovnakých dôvodov sa súd stotožňuje aj s tvrdeným rozporom v

záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Udelené plnomocenstvo je preto
absolútneneplatnýmprávnymúkonom,nazákladektoréhonemohlodôjsťkplatnémuuzavretiuzmluvyo
zriadenízáložnéhopráva,ktorúvmeneS.G.uzavrelosnavrhovateľomnímvybranéZdruženieProHelp.V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských
zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva vymedziť v

dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým
treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v ust.
§ 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa
zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade, spotrebiteľ nemá

možnosť ovplyvniť ich obsah.

Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 30/2007, ktorý vo svojom
rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď sa prevod
vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza zákon, a

je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv
použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je
však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa
mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti
poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho

celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z
úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,
že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a S. aj

pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.