Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201033
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201033.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa V.. D. Y., T.. XX.X.XXXX,

H. W. XX, Y. - Š., právne zastúpeného JUDr. Augustínom Tomášom so sídlom Floriánska 16, Košice,
proti odporcovi Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesová 18, Košice, o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. 1N 2334/12 zo 17.8.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. 1N 2334/12 zo 17.8.2012.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Odporca - Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice preskúmavaným
rozhodnutímč.1N2334/12zo17.8.2012rozhodolvkonaníožiadostinavrhovateľaoposkytnutieprávnej
pomocidoručenejodporcovi9.7.2012akopríslušnýsprávnyorgánpodľaustanovení§1ods.1,2zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a podľa § 10 ods. 5
zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 8/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 327/2005 Z.z.“) tak, že nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu a z odôvodnenia rozhodnutia odporcu zo
17.8.2012, navrhovateľ sa domáhal priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní o jeho
odvolaní voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Cb/786/2000-187 z 2.5.2012, ktorým bol
zamietnutý návrh navrhovateľa zo dňa 29.3.2012 na pripustenie jeho vstupu do konania.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo 17.8.2012 odporca poukazujúc na znenie §§ 3 ods. 1, 4,
6 ods. 1, 6a, 8 zákona č. 327/2005 Z.z. konštatoval, že „vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum,
nebola z nižšie uvedených dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu
z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc“.

Ďalej odporca poukazujúc na obsah listín, ktoré navrhovateľ predložil v konaní o jeho žiadosti na
priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a citujúc ustanovenia §§ 19, 20, 21, 92 ods. 2, 3 O.s.p.

a ustanovenia § 44 ods. 1, § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov uviedol nasledovné právne závery:„Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu tento nestratil právnu subjektivitu, avšak konateľ úpadcu
- žiadateľ už nebol ďalej oprávnený nakladať s majetkom úpadcu a taktiež konať v mene úpadcu.
Žiadateľ ako konateľ úpadcu teda nebol oprávnený po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu podpísať

zmluvuopostúpenípohľadávok.Oprávnenouosobounatakýtoúkonbolustanovenýsprávcakonkurznej
podstaty. Z uvedeného dôvodu sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Na túto skutočnosť musel
konajúci súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Žiadateľ teda nie je spôsobilý na pripustenie zámeny
účastníka konania v zmysle ust. § 92 OSP.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného i z citovaných zákonných ustanovení možno konštatovať, že v
predmetnej právnej veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, nie je možné vylúčiť zrejmú
bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. Skutočnosť, že nejde o zrejme
bezúspešný spor, je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa ustanovenia § 6a ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z. má žiadateľ právo

na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (t.j. v súčasnosti
327,20 €), okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na
právnu pomoc sa centrum, s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberalo.

Na základe priložených listinných dokladov má centrum za preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienku
vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej
pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre
priznanie nároku na právnu pomoc má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci.

Vzhľadom na to, že centrum má na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci
a priložených listinných dôkazov preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej
pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení, rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku o žiadateľovi
nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci.“

2. Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku z 3.9.2012 argumentoval
voči rozhodnutiu odporcu zo 17.8.2012 nasledovne:

„Podaním zo dňa 29.3.2012 som Krajskému súdu Košice navrhol, aby pripustil môj vstup do konania
7Cb/786/2000 na strane žalobcu. Svoj nárok na vstup do konania som opieral o zmluvu o postúpení
časti pohľadávky, žalovanej o určenie jej pravosti v konaní 7Cb/786/2000.

Uznesením zo dňa 2.5.2012, sp.zn. 7Cb/786/2000-187 súd môj návrh zamietol.

Voči tomuto rozhodnutiu som sa podaním zo dňa 22.5.2012 odvolal a zároveň som súd požiadal o
ustanovenie právneho zástupcu ex-offo v odvolacom konaní.

Uznesením zo dňa 5.6.2012 sp.zn. 7Cb/786/2000 mi súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v

celom rozsahu a podaním zo dňa 7.6.2000 ma so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu odkázal
na Centrum právnej pomoci.

Podaním zo dňa 6.7.2012 som o ustanovenie právneho zástupcu požiadal Centrum právnej pomoci.
Rozhodnutím zo dňa 17.8.2012 sp.zn. 1N 2334/12 mi Centrum nárok na poskytnutie právnej pomoci

nepriznalo.

Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia Centra, zamietavé rozhodnutie je založené na zistení, že nie
je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu (odvolania) na podklade rozhodnutia Centra o meritórnej
otázke.

Jednou zo zásadných otázok odvolacieho konania vo veci 7Cb/786/2000 je, či zmluva o postúpení častí
pohľadávok od ktorej odvíjam svoje právo na pristúpenie do konania, je absolútne neplatným právnym
úkonom, alebo sa jedná o úkon platný, podmienečne odporovateľný, resp. voči konkurzným veriteľompodmienečne neúčinný. O tejto otázke (okrem iných) má rozhodnúť odvolací súd. Centrum právnej
pomoci túto zmluvu posúdilo ako absolútne neplatný právny úkon a na tomto posúdení tejto otázky
založilo záver o zrejmej bezúspešnosti sporu. Som toho názoru, že pri rozhodovaní o otázke zrejmej

bezúspešnosti sporu, Centrum nemôže svoje zamietavé rozhodnutie založiť výhradne na posúdení
otázky, ktorá je zásadnou otázkou samotného sporu, nakoľko o tejto prislúcha rozhodnúť len súdu.
Rozhodnutie o tejto otázke Centrom znamená rozhodnutie o merite veci nepríslušným subjektom s
dôsledkom porušenia môjho základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom.

Až v prípade, že by existovalo právoplatné rozhodnutie súdu o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy
a ja by som sa následne domáhal právnej pomoci pri obrane práva založeného na tejto zmluve, mohlo
by Centrum s poukazom na absolútnej neplatnosť zmluvy (o ktorej absolútnej neplatnosti by už bolo
rozhodnuté súdom) žiadosť zamietnuť. Nie však v prípade, kedy sa právnej pomoci dožadujem práve
v odvolacom konaní, v ktorom sa má o neplatnosti danej zmluvy ešte len rozhodnúť (resp. potvrdiť či
zrušiť prvostupňové súdne rozhodnutie, založené na prvostupňovom rozhodnutí o tejto otázke).

V uznesení o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 5.6.2012 súd uviedol, citujem: „Pokiaľ
ide o svojvoľnosť alebo zrejmú bezúspešnosť uplatňovania odvolateľom uplatneného nároku, čo je
ďalšia podmienka priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, i keď súd prvého stupňa má za to, že
jeho návrh nie je dôvodný, bez prejednania odvolania odvolacím súdom nemožno mať za to, že sa jedná

o bezdôvodné uplatňovanie práva.“

Následne Centrum rozhodlo opačne - že ide o zrejme bezúspešný spor. Tak čo vlastne platí? Nejedná
sa o svojvoľné a zrejmé bezúspešné bránenie práva ako rozhodol súd, alebo sa o zrejmú bezúspešnosť
jedná, ako rozhodlo Centrum? Je Centrum predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím, súdu o tejto

otázke viazané, alebo nie je? Som toho názoru, že je.

Pri snahe o získanie právneho zastúpenia ex-offo môžem postupovať alternatívne:
a) Požiadať priamo Centrum, ktoré následne posúdi splnenie všetkých zákonných podmienok a o
žiadosti rozhodne;

b) Požiadať súd, ktorý v súlade s ust. § 30 O.s.p. v spojení s § 138 ods. 1 O.s.p. rozhodne o
priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, na podklade posúdenia materiálnych podmienok
a posúdenia, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, ako
podmienky na ustanovenie právneho zástupcu ex-offo.

Keďže ja som postupoval podľa postupu „b“, posúdenie splnenia podmienok pre ustanovenie právneho
zástupcu je rozdelené medzi súd a Centrum: najprv musí súd rozhodnúť o nároku na oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov a pre toto rozhodnutie musí posúdiť, či pre oslobodenie spĺňam materiálne
podmienky a či sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Ak súd rozhodne o
nároku na oslobodenie od poplatkovej povinnosti (ako podmienky pre ustanovenie právneho zástupcu),

zároveň tým rozhodne o tom, že sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva. Teda
súd by ma so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu nemohol odkázať na Centrum bez toho, aby
o tejto otázke už nebolo ním právoplatne, v môj prospech, rozhodnuté.

Moja následná žiadosť sa k Centru dostáva už takto čiastočne posúdená. Centrum môže posúdiť už len

splnenie materiálnych predpokladov aj pre ustanovenie právneho zástupcu a môže rozhodnúť o forme
a rozsahu právnej pomoci. Rozhodne však nemôže negovať právoplatné rozhodnutie súdu o otázke, že
sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva.

Ak je voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu, ktorým súd zamietol môj návrh na vstup do konania,

prípustné odvolanie (o čom ma súd poučil), potom riadne a včasné využitie tohto opravného prostriedku
nemôže nikdy predstavovať svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva, nakoľko sa jedná o
uplatnenie základného práva zaručeného čl. 46 Ústavy a čl. 13 Dohovoru.

Centrum posúdilo mnou uplatnené, laické odvolacie dôvody (ktorých sprofesionalizovania sa

ustanoveným právnym zástupcom dožadujem) a rozhodlo o nich tak, že sa jedná o zrejme bezúspešné
bránenie práva. O dôvodnosti odvolacích námietok však môže rozhodnúť len odvolací súd a nikto iný.
Centrum svojim rozhodnutím porušilo moje základné právo na právnu pomoc v odvolacom konaní,
prípustnosť ktorého je daná zákonom, o čom ma súd poučil.Pripusťme, že v odvolacom konaní budem nútený konať sám, bez právnej pomoci. Zo samej podstaty
odvolacieho konania vyplýva, že môžem uspieť aj neuspieť. Ak by som uspel, bol by to nesporný dôkaz

o vadnom rozhodnutí Centra. Zároveň je však v takejto situácii nutné pripustiť aj možnosť, že ak by som
neuspel, bolo by to z dôvodu absencie právnej pomoci o ktorú som požiadal a ktorá mi bola upretá.

Svoj záver o absolútnej neplatnosti zmluvy, od ktorej odvíjam svoje právo na vstup do konania
7Cb/786/2000, založilo Centrum na ust. § § 44 ods. 1 a 47 ods. 4 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Centrum sa však žiadnym spôsobom nevysporiadalo s ust. § 44 ods. 2 ZKR: „Právne úkony úpadcu
urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné;
tým nie je dotknutá ich platnosť.“

Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon pripúšťa možnosť právneho úkonu urobeného počas konkurzu
úpadcom /teda nie správcom/, ktorý úkon sa týka majetku úpadcu a je platný. V okolnostiach daného

prípadu mám za to, že zmluva o postúpení častí pohľadávok nepredstavuje absolútne neplatný právny
úkon, čo je práve otázka predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Záveru o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy nemožno podľa môjho názoru priznať nárok na
správnosť, ak je ust. § 44 ods. 2 ZKR z posudzovania vylúčené, ak sa neprihliada na jeho obsah a ak

nie je posúdený jeho účinok.

Uznesením zo dňa 5.6.2012 mi súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Neviem
posúdiť, či sa to vzťahuje aj na toto odvolanie voči rozhodnutiu Centra. Z dôvodu právnej istoty preto
navrhujem súdu, aby mi priznal oslobodenie od súdneho poplatku za toto odvolanie.

Zároveň súd žiadam, aby mi v tomto odvolacom konaní ustanovil právneho zástupcu ex-offo, ktorého
odbornú pomoc potrebujem, nakoľko sám právnické vzdelanie nemám a v tomto prípade sa nejedná o
riešenie jednoduchej otázky, ale o riešenie kolízie medzi protichodnými rozhodnutiami súdu a Centra.
Touto žiadosťou vlastne žiadam súd, aby rozhodol aj o otázke svojvoľnosti či zrejmej bezúspešnosti

tohto môjho odvolania voči namietanému rozhodnutiu Centra.“

3. Odporca v písomnom vyjadrení z 25.10.2012 k obsahu opravného
prostriedku navrhovateľa uviedol:

„Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“) je štátne rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom
spravodlivosti SR na základe zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“).

Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc:

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“),

b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci Centrom právnej pomoci je, že sa
Nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri rozhodovaní o nároku na právnu pomoc posudzuje centrum
aj otázku materiálnej núdze žiadateľa a hodnoty sporu.

Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne

preukáže splnenie všetkých troch podmienok: že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že sa nejedná
o zrejmú bezúspešnosť sporu a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné hodnotu sporu
vyčísliť v peniazoch.Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Na základe navrhovateľom predložených rozhodnutí a iných písomností, ktoré sú súčasťou spisu
odporcu sp.zn. 1N 2334/12 a boli podkladmi na vydanie napadaného rozhodnutia, malo Centrum právnej
pomocizapreukázané,ženavrhovateľnespĺňazákonomstanovenúpodmienku-žesanejednáozrejmú
bezúspešnosť sporu.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 09.07.2012 požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej
pomoci vo veci odvolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Cb/786/2000-187 zo dňa
02.05.2012, ktorým súd v právnej veci žalobcu V.. N. I., Š. XX, Y., správcu konkurznej podstaty FÉNIX VP
s.r.o., Lúčna 14, Košice - mestská časť Šaca proti žalovanej JUDr. Irene Sopkovej, Hlavná 25, Košice,
správkyni konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO INTERNATIONAL spol. s.r.o. Košice o určenie pravosti

pohľadávky vo výške 3 609 385,45 Eur, zamietol návrh V.. D. Y. zo dňa 29.03.2012 na pripustenie jeho
vstupu do konania.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie

konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu;
správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Nakoľko uznesením Okresného súdu Košice I bol dňa 16.7.2009 vyhlásený konkurz na majetok
spoločnosti Fénix VP s.r.o. ako úpadcu, došlo k prechodu oprávnenia konateľa úpadcu vo vzťahu k

nakladaniu s majetkom na správcu konkurznej podstaty V.. Z. I.. Stotožňujeme sa s právnym názorom
Krajského súdu v Košiciach popísanom v uznesení sp.zn. 7Cb/786/2000 zo dňa 02.05.2012, podľa
ktorého už konateľ úpadcu nie je oprávnený nakladať s majetkom úpadcu a konať v mene úpadcu, a
teda ani podpísať zmluvu o postúpení pohľadávok.

K bodu „1“ opravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 03.09.2012 uvádzame:

Zo znenia §8 zákona č. 327/2005 Z.z. uvedeného vyššie vyplýva, že výpočet toho, na čo má
centrum prihliadnuť je len exemplifikatívny, čo umožňuje prihliadnuť aj na ďalšie skutočnosti, ktoré
vyplynú z konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Máme za to, že zákon o poskytovaní

právnej pomoci nerozlišuje medzi otázkami hmotného a procesného práva (zákon príkladmo vymenúva
inštitút premlčania, preklúzie, označenie dôkazov) a ukladá mu preskúmavať otázku vylúčenia zrejmej
bezúspešnosti sporu z hľadiska hmotného aj procesného práva.

K bodu „2“ opravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 03.09.2012 uvádzame:

Navrhovateľ sa odvoláva na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7Cb/786/2000 zo dňa
05.06.2002, ktorým súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu,
pričom z neho cituje: „Pokiaľ ide o svojvoľnosť alebo zrejmú bezúspešnosť uplatňovanie odvolateľom
uplatňovaného nároku, čo je ďalšia podmienka priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, i keď súd

prvého stupňa má za to, že jeho návrh nie je dôvodný, bez prejednania odvolania odvolacím súdom
nemožno mať za to, že sa jedná o bezdôvodné uplatňovanie práva.“

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sp/22/2012-75 zo dňa 10.10.2012:
„Pojem zrejmej bezúspešnosti bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v ustanovení §

138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov, keď Občiansky súdny poriadok pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov
vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Čo treba konkrétne rozumieť pod
týmto pojmom, Občiansky súdny poriadok konkrétne neupravuje. Zákon o poskytovaní právnej pomoci
príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže

podmienkou pre priznanie nároku na právnu pomoc je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri
aplikácii ustanovenia § 138 O.s.p. súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy,
ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Súd má
za to, že nepochybnosť je kritériom, ktoré musí byť splnené aj pri posudzovaní zrejmej bezúspešnostisporu v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. Táto nepochybnosť musí vyplývať z jednoznačných
skutočností daných zákonom, a nie zo skutočností zatiaľ nepreukázaných, predpokladajúcich ďalšie
dokazovanie. Preto zákon príkladmo uvádza, na aké skutočnosti má centrum pri posudzovaní zrejmej

bezúspešnosti prihliadať. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., ovšem nepredstavuje taxatívny
výpočet skutočností, na ktoré sa prihliada, preto k záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu možno
dospieť aj na základe ďalších skutočností, napríklad v prípadoch preukázaných prekážok vedenia
konania (ako napr. nedostatku právnej subjektivity účastníkov konania, nedostatku spôsobilosti byť
účastníkom konania, litispendencie, res iudicata, a pod.). Posudzovanie splnenia zákonných podmienok

prípustnostiopravnýchprostriedkovjevpodstatevecouúvahysprávnehoorgánu,kčomusanevyžaduje
vykonávanie dokazovania podľa § 120 a nasl. O.s.p., ohľadom nároku o ktorom sa rozhoduje v
základnom konaní, pre ktoré sa žiada právna pomoc.

K bodu „3“ opravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 03.09.2012 uvádzame:

Účinnosťou zákon č. 332/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, sa odstránila
doterajšia dvojkoľajnosť v procese poskytovania právnej pomoci, či sa týka ustanovovania advokátov

(do 31.12.2011 boli aj súdy oprávnené ustanovovať advokátov fyzickým osobám) a od 01.01.2012 je už
centrum jediným orgánom, ktorý môže priznať fyzickej osobe nárok na poskytnutie právnej pomoci.

K bodu „4“ opravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 03.09.2012 uvádzame:

Navrhovateľ uvádza, že už samotným podaním opravného prostriedku bez ďalšieho vylučuje, že v jeho
prípade ide o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné bránenie práva.

Možnosti, ktoré centru priznáva zákon najmä čo sa týka posudzovania zrejmej bezúspešnosti danej
veci, majú za cieľ odbremeniť súdy od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov. Zákon teda umožňuje

nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci pri nesplnení, čo i len jednej z troch podmienok
stanovených zákonom.

K bodu „5“ opravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 03.09.2012 uvádzame:

Stotožňujeme sa s právnym názorom Krajského súdu popísanom v uznesení sp.zn. 7Cb/786/2000 zo
dňa 02.05.2012, podľa ktorého sa jeho odvolanie nemôže opierať o § 44 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.,
nakoľko neúčinnosť sa môže vzťahovať iba na úkony, ktoré sú platné.

Vzhľadom k vyššie uvedenému centrum dospelo k záveru, že nemožno v predmetnej veci vylúčiť zrejmú

bezúspešnosť sporu, a preto nepriznalo navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Zákon č. 327/2005 Z.z. neumožňuje Centru právnej pomoci priznať nárok na právnu pomoc pri nesplnení
čo i len jednej z podmienok navrhovateľom, a preto centrum považuje odvolanie navrhovateľa za
nedôvodné.“

II.

Navrhovateľ sa v súdnom preskúmavacom konaní v danej právnej veci taktiež domáhal priznania nároku

naposkytnutieprávnejpomoci,nazákladečohoKrajskýsúdvKošiciachuznesenímč.k.7Sp/21/2012-26
z 3.5.2013 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a zároveň
písomným podaním z 29.5.2013 (č.l. 28-29 spisu) adresovaným Centru právnej pomoci, kancelária
Košice a navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 30 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 O.s.p. odkázal
navrhovateľa s požiadavkou na ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci.

Vzhľadom na obsah oznámenia Centra právnej pomoci, Kancelária Košice z 23.9.2013, doručenej
Krajskému súdu v Košiciach na základe písomnej výzvy súdu zo 4.9.2013 o podaní správy o stave
konania o žiadosti navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci v preskúmavanej právnej veci súduznesením č.k. 7Sp/21/2012-34 z 2.10.2013 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o
žiadosti navrhovateľa na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v súdnom preskúmavacom
konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 1N 2334/12 zo 17.8.2012.

Po obdŕžaní rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov č. č.k. 3N 5667/13-409/14 z
30.1.2014 (č.l.39 - 40 spisu) a o predložení plnomocenstva z 3.4.2014 o zastúpení navrhovateľa
advokátom JUDr. Augustínom Tomášom súd v preskúmavanej právnej veci uznesením č.k.
7Sp/21/2012-51 z 22. 8. 2014 rozhodol o pokračovaní v konaní.

Na základe zistenia vyplývajúceho z písomných podaní právneho zástupcu navrhovateľa z 11.8.2014
a odporcu z 21.11.2012 súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
250f ods. 2 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p.

III.

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p. - konanie o opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy) preskúmal rozhodnutie odporcu zo 17.8.2012
napadnuté opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel
k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa v administratívnom konaní v preskúmavanej právnej veci domáhal priznania nároku

na poskytnutie právnej pomoci v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k.
7Cb/786/2000, v ktorom súd uznesením č.k. 7Cb/786/2000-187 z 2.5.2012 zamietol návrh navrhovateľa
V.. D. Y. z 29.3.2012 na pripustenie jeho vstupu do konania. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho
spisu odporcu, navrhovateľ žiadal priznať právo na právne zastúpenie v konaní o jeho odvolaní proti
uvedenému uzneseniu, ktoré Krajský súd v Košiciach odôvodnil nasledovne:

„Žalobca FÉNIX VP s.r.o. sa žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2000 domáhal určenia pravosti svojej
pohľadávky vo výške 108 736 346,05 Sk, čo v novej mene činí 3 609 385,45 eur. Zároveň podal návrh
na vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanej nakladať s vecami špecifikovanými
v návrhu až do doby právoplatného rozhodnutia súdu o vylúčení veci z konkurznej podstaty a prikáže

žalovanej umožniť žalobcovi prístup do objektu úpadcu za účelom prevádzkovania a údržby strojnej
technológie a podaním zo dňa 27.10.2000 (č.l.39) uvedený návrh vzal späť a súd uznesením zo dňa
14.11.2000 (č.l.46), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2000 zastavil konanie o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia.

PozačatítohtokonaniaboluznesenímOkresnéhosúduKošiceIzodňa16.7.2009vyhlásenýkonkurzna
majetok žalobcu a za správcu konkurznej podstaty je ustanovený V.. N. I., ktorý na výzvu súdu v prípise
zo dňa 23.2.2010 uviedol, že dáva súhlas na pokračovanie v konaní. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 7/2005
Z.z. uvedeným procesným úkonom sa správca konkurznej podstaty stal účastníkom konania namiesto
úpadcu. Z výpisu z obchodného registra úpadcu súd zistil, že V.. D. Y. je od 12.4.2005 jej konateľom.

Uznesením zo dňa 22.10.2010 súd zamietol návrh V.. D. Y. zo dňa 2.2.2010 na pristúpenie do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením
Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obo/169/2010-100 zo dňa 3.5.2011 a uznesením Najvyššieho súdu SR č.k.
1ObdoV/36/2011 zo dňa 24.11.2011 bolo odmietnuté dovolanie V.. D. Y. proti uvedenému uzneseniu.

Vo veci súd nariadil pojednávanie na 2.4.2012 a dňa 30.3.2012 bolo súdu doručené podanie V.. D. Y.
zo dňa 29.3.2012, v ktorom uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.2.2012 uzavretou
medzi spoločnosťou FÉNIX VP s.r.o. v konkurze ako postupcom a V.. D. Y. ako postupníkom, sa stal
veriteľom úpadcu KAVEKO International s.r.o. v rozsahu pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto sporu

a splnením podmienky podľa § 47 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. sa stal konkurzným veriteľom úpadcu
KAVEKO International s.r.o. žiadal pripustiť jeho vstup do konania namiesto doterajšieho žalobcu, v
rozsahu pohľadávok, ktoré mu bolo postúpené.ZpripojenejZmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa26.2.2012súdzistil,žetútozapostupcu-spoločnosť
FÉNIX VP s.r.o. v konkurze, Lúčna 14, Košice - mestská časť Šaca podpísal konateľ spoločnosti V.. D.
Y., ktorý zmluvu podpísal aj ako postupník a podľa bod 2.3 zmluvy predmetom postúpenia bolo 0,01 %

z každej pohľadávky, t.j. vo výške 361,03 eur (10 876,33 Sk).

Ako je uvedené vyššie, na majetok spoločnosti FÉNIX VP s.r.o. bol uznesením Okresného súdu Košice
zo dňa 16.7.2009 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty je ustanovený V.. N. I., na ktorého
podľa § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. prešlo oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim

konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku.

Predmetom tohto konania sú pohľadávky, ktoré úpadca - FÉNIX VP s..ro. pred vyhlásením konkurzu
na jeho majetok uplatnil voči žalovanej, ako správkyni konkurznej podstaty úpadcu - KAVEKO
INTERNATIONAL s.r.o. Jedná sa teda o pohľadávky, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty úpadcu -
FÉNIX VP s.r.o.

Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu - FÉNIX VP s.r.o. tento nestráca právnu subjektivitu, avšak
konateľ úpadcu už nie je oprávnený nakladať s majetkom úpadcu a konať v mene úpadcu, a teda ani
podpísať zmluvu o postúpení pohľadávok.

Keďže uvedený právny stav neurobila oprávnená osoba, ktorou je ustanovený správca konkurznej
podstaty, ale tento urobil úpadca, je tento právny úkon zo zákona absolútne neplatný, a preto nie je
spôsobilý na pripustenie zámeny účastníka konania podľa § 92 O.s.p. Odkaz V.. Y. na ust. § 44 ods. 2
zák. č. 7/2006 Z.z. nie je v danej veci aktuálny, nakoľko neúčinnosť sa môže vzťahovať iba na úkony,
ktoré sú platné.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh V.. D. Y. na pripustenie jeho vstupu
do konania zamietol.“

Je teda nesporné, že navrhovateľ žiadosťou doručenou Centru právnej pomoci 9. júla 2012 požiadal

odporcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod číslom
konania 7Cb/786/2000, a to v tom štádiu predmetného konania, kedy už súd hore uvedeným uznesením
z 2. mája 2012 zamietol návrh navrhovateľa V.. D. Y. z 29. marca 2012 na pripustenie jeho vstupu do
konania. Nešlo teda o právny stav pred uplatnením si predmetného procesnoprávneho nároku na súde,
ale už po rozhodnutí súdu a jeho odôvodnení v uznesení z 2.5.2012, s obsahom ktorého sa krajský súd

stotožnil aj v predmetnom súdnom preskúmavacom konaní, pri preskúmavaní rozhodnutia odporcu zo
17.8.2012.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci

bez finančnej spoluúčasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima a nemôže
si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, ktorých nie je možné hodnotu sporu
vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (t.j. v čase vydania predmetného
rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Košice zo 17.8.2012) pri posudzovaní zrejmej
bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo
nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité

na zistenie skutkového stavu.

Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí
odporcapriposudzovaníotázkyzrejmejbezúspešnostisporuprihliadať,avšaknakonkrétneskutočnosti,

ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má centrum prihliadať vždy (napr. rozsudok NS SR
č.k. 6 Sžo/36/2011 z 22.8.2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.ÚS 253/2013-24
z 25.4.2013). Jednou zo zákonom požadovaných podmienok uvedených v ustanovení § 8 zákona č.327/2005Z.z.jeprávnapožiadavkazákonodarcunažiadateľaoposkytnutieprávnejpomocispočívajúca
v schopnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Krajský súd v Košiciach v tejto súvislosti poukazuje na obsah odôvodnenia uznesenia Krajského
súdu v Košiciach č.k. 7Cb/786/2000-187 z 2.5.2012, ktoré aj podľa názoru správneho súdu v
preskúmavanej právnej veci obsahu všetky podstatné tvrdenia a právne závery vyvracajúce právnu
možnosť pripustenia účasti navrhovateľa v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k.

7Cb/786/2000, v ktorom sa žalobca FÉNIX VP s.r.o. domáha žalobou z 11.10.2000 určenia pravosti
svojej pohľadávky vo výške 108 736 346,05 Sk (3 609 385,45 eur). Krajský súd v Košiciach pri
posudzovaní existencie právnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci
vyplývajúcich z ustanovení § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 27/2005 Z.z. nezistil žiadne skutkové a právne
dôvody vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu odporcu, ktoré by nastoľovali dôkazný stav
postavený na dôkazoch vyvracajúcich právnu argumentáciu uvedenú v uznesení Krajského súdu v

Košiciach č.k. 7Cb/786/2000-187 z 2.5.2012 citovaného aj v odôvodnení tohto rozsudku.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na obsah odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 3Obo 45/2012 z 23.4.2013, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzujúc

zákonnosť a ústavnosť uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 Cb 786/2000-187 z 2.5.2012
dospel k právnym záverom nevyvracajúcim závery prvostupňového súdu tak, ako ich ustálil Krajský
súd v Košiciach v uznesení č.k. 7Cb/786/2000-187 z 2.5.2012. Zároveň súd konštatuje, že Ústavný
súd Slovenskej republiky uznesením č.k. I.ÚS 125/2014-10 z 19.03.2014 nevyhovel ústavnej sťažnosti
navrhovateľa proti predmetnému uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Z uvedeného zároveň vyplýva, že vydaním uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
3Obo/45/2012 z 23.4.2013 bola právoplatne právne vyriešená otázka možnosti vstupu navrhovateľa
do konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 7Cb/786/2000, v rámci ktorého v štádiu
odvolacieho konania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Cb/786/2000-187 z 2.5.2012 sa

navrhovateľ v preskúmavanej právnej veci domáhal priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dokazovanie nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Vychádzajúc z citovaných procesnoprávnych ustanovení súd k veci dodáva:

Skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia odporcu zo 17.8.2012 v
správnom konaní vedenom pred odporcom o žiadosti navrhovateľa o priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci už obsahoval právne závery uvedené v uznesení Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7Cb/786/2000-187 z 2.5.2012, na ktoré súd poukazuje aj v preskúmavanej právnej veci. Z
obsahu administratívneho spisu odporcu zároveň vyplýva, že dôkazový materiál - listiny predkladané

navrhovateľom v konaní o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z 9.7.2012, tak ako sú
konkretizované v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo 17.8.2012 neboli podľa názoru súdu
spôsobilé vyvrátiť právny záver obsiahnutý v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k.
7Cb/786/2000-187 z 2.5.2012 opierajúce sa predovšetkým o ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č.
7/2005 Z.z. v súvislosti s posudzovaním platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.2.2012

uzatvorenej na strane postupcu - spoločnosti FÉNIX VP s.r.o. navrhovateľom V.. D. Y.. Navrhovateľ
totiž vzhľadom na vyhlásený konkurz na danú spoločnosť uznesením Okresného súdu Košice zo dňa
16.7.2009 už v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky z 26.2.2012 nemal oprávnenie vykonať
takýto právny úkon, pretože oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa jeho majetku maliba správca konkurznej podstaty. Dané, podľa názoru súdu nespochybniteľné závery, obsiahnuté v
odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 2.5.2012 potvrdeného uznesením Najvyššieho
súduSRč.k.3Obo/45/2012z23.4.2013bolidôvodneprávnymzákladomprezáveryodporcuobsiahnuté

v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo 17.8.2012 o nesplnení podmienky vylúčenia zrejmej
bezúspešnosti sporu v konaní o odvolaní navrhovateľa proti horecitovanému uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach z 2.5.2012. Navrhovateľ preto nesplnil danú zákonnú podmienku pre priznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci obsiahnutú v ustanovení § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z. v
znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil preskúmavané
rozhodnutie ako vecne správne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že

navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.