Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sd/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200859
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa M. Z., bytom

P. XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Strižovským, advokátom, so sídlom Starosaská 11, Spišská
Nová Ves, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní
o starobnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.z.
r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2015 v spojení s rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2015 a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 417,29 eur do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ladislava Strižovského,
advokáta, Starosaská 11, Spišská Nová Ves.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2015, podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. podľa § 174 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 nariadenia Rady
(ES) č. 883/2004 Z. z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietol žiadosť navrhovateľa
o starobný dôchodok.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom z 25. februára 2015 č. k. 9So/152/2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23.
októbra 2013 č. 3Sd/1/2013-47 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 15.
októbra 2012 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Odporca konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v ďalšom konaní bude Sociálna poisťovňa

povinná doplniť dokazovanie týkajúce sa možnosti hodnotenia 214 dní v roku 1992 v uránovej bani.

Odporca poukázal na to, že v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna
poisťovňa mailom zo 07. apríla 2015 požiadala Českú správu sociálneho zabezpečenia o oznámenie,
či výkon zamestnania v roku 1992 v počte 214 dní získaný v I.AA pracovnej kategórii v spoločnosti
Subterra, a.s. je postavený na roveň zamestnaniu v uránovej bani. Česká správa sociálneho
zabezpečenia mailom z 09. apríla 2015 oznámila, že spoločnosť Subterra, a.s. divízia 363 01 Ostrov nie

je spracovateľom uránovej rudy. Preto v roku 1992 u vyznačených 214 dní v I.AA pracovnej kategórii
ide len o zamestnanie vykonávané pod zemou v hlbinnej bani, nie však v bani uránovej.V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že doby poistenia získané podľa
právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie je možné započítať len v takom rozsahu,
ako ich definujú právne predpisy toho členského štátu, podľa právnych predpisov, ktoré boli získané. Z

uvedeného vyplýva, že nemožno zvýhodnenú pracovnú kategóriu za doby zamestnania získané podľa
právnych predpisov Českej republiky hodnotiť inak, ako bola potvrdená Českou správou sociálneho
zabezpečenia.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval § 65 ods. 1, 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení a uviedol, že vzhľadom na to, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení navrhovateľ získal iba 214 dní a v uránových
baniach 3646 dní, t.j. 9,9891 rokov a v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení iba 1180 dní, t.j. 3,2329 rokov nárok na starobný dôchodok
navrhovateľovi podľa uvedených podmienok nevznikol.

Odporca konštatoval, že zamestnanie vykonávané v období od 01. júna 1992 do 31. decembra 1992, t.j.
214, kedy bol zaradený do I. pracovnej kategórie podľa čísla rezortného zoznamu 010401 I.AA nemá
vplyv na zníženie vekovej podmienky.

Odporca ďalej citoval § 174 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v

zneníneskoršíchpredpisov,§5ods.3písm.a/NariadeniavládyČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky
o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia č.
117/1988 Zb. a konštatoval, že na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia uviedol zamestnávateľ
URANPRES, s.r.o., Spišská Nová Ves, že v období od 16.02.1999 do 30.06.2000 bolo navrhovateľovi
poskytnuté neplatené voľno organizáciou, uvedené obdobie potvrdil ako zamestnanie v III. pracovnej

kategórii.

Odporca poznamenal, že taktiež spoločnosť Banské stavby SNV, prostredníctvom ktorej bol navrhovateľ
vyslaný na prácu v zahraničí tiež potvrdila jeho činnosť od 16.02.1999 do 31.12.2000 v III. pracovnej
kategórii. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nebolo hodnotené uvedené obdobie ako obdobie

zaradené do I. pracovnej kategórie. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, výkon zamestnania v I.
pracovnej kategórii navrhovateľ ukončil 15. februára 1999, t.j. zamestnanie v I. pracovnej kategórii
netrvalo k 31. decembru 1999, nespĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Odporca uviedol, že nárok na
starobný dôchodok navrhovateľ dovŕši 08. januára 2019.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval, že týmto realizuje rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2015 č. 9So/152/2013.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného

rozhodnutia odporcu. V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ poukázal na výrok napadnutého
rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie a konštatoval, že v zmysle rozsudku NS SR č. j. 9So/152/2013
mal odporca doplniť dokazovanie z hľadiska § 5 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o
zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, a to najmä
so zameraním sa na roky 1982, 1984, 1986, 1990 a 1991, že na akom základe hodnotila v I. pracovnej

kategórii konkrétne špecifikované doby. Navrhovateľ konštatoval, že odporca v napadnutom rozhodnutí
zo dňa 05.06.2015 uvedené doby vôbec nehodnotil.

Navrhovateľ k uvedenému uviedol, že ide o obdobia vždy v mesiaci január príslušného kalendárneho
roka, kedy 01. január bol sviatok a ďalšie dni boli dni pracovného pokoja, ďalej čerpal dovolenku, príp. bol

prestoj na strane zamestnávateľa a za uvedené obdobia mu bola poskytnutá náhrady mzdy za sviatok,
dovolenku a prestoje, teda ide o dni, ktoré sa započítavajú do I.AA pracovnej kategórie.

V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ ďalej uviedol, že v kalendárnych rokoch 1983, 1985,
1987 až 1989 má započítaných v I.AA pracovnej kategórii celý kalendárny rok, teda i vrátane 01.

januára, kedy bol sviatok, dni pracovného pokoja, dovolenka a prípadné prestoje. Uviedol, že ide o
administratívnu chybu na strane zamestnávateľa a nie je možné zodpovednosť za uvedené chyby
preniesť na zamestnanca.Navrhovateľ konštatoval, že má teda splnené podmienky podľa § 21 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení, lebo bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol 55 rokov a vykonával
zamestnania uvedené v § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v zamestnaní uránových baní.

Navrhovateľ z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby súd rozsudkom zrušil rozhodnutie odporcu č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2015 a vec mu vrátil na nové konanie a aby priznal navrhovateľovi
náhradu trov právneho zastupovania.

Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom, odporca vydal dňa 30.09.2015 rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X, ktorým podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení zákona č. 555/2007 Z. z. podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov a podľa čl. 52 nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 Z. z. o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia zamietol žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Citovaným rozhodnutím odporca zmenil napadnuté rozhodnutie zo dňa 05. júna 2015 v časti
odôvodnenia, keď uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zároveň uložil Sociálnej
poisťovni odôvodiť na akom základe v rokoch 1982, 1984, 1986, 1990 a 1991 hodnotila konkrétne doby
v I. pracovnej kategórii.

Odporca konštatoval, že podľa údajov na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú
navrhovateľom podpísané, zamestnávateľ štátny podnik Železorudné bane Spišská Nová Ves, závod
Rožňava uviedol, že navrhovateľ vykonával prácu v I.A pracovnej kategórii v kalendárnom roku 1982
22 dní, v kalendárnom roku 1984 8 dní, v kalendárnom roku 1986 15 dní, v kalendárnom roku 1990 3
dní a v kalendárnom roku 1991 2 dni. Na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia nie je uvedené

konkrétne obdobie, v ktorom navrhovateľ doby počas príslušného kalendárneho roka získal. Uvedené
doby sú vykázané úhrnnom za celý jednotlivý kalendárny rok.

Odporca ďalej uviedol, že z dôvodu, že na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia nie
sú uvádzané konkrétne dní, v ktorých navrhovateľ v jednotlivých kalendárnych rokoch vykonával

zamestnania v I.A pracovnej kategórii, ale len úhrnnom, Sociálna poisťovňa uvedenú dobu zhodnotila
vždy od 01. januára príslušného kalendárneho roka z dôvodu prehľadnosti. Pre úplnosť odporca
uviedol, že pre výpočet dôchodkovej dávky nie je rozhodujúce, či je táto doba na osobnom liste
dôchodkového zabezpečenia vykázaná v kalendárnom mesiaci január alebo by bola vykázaná vo
viacerých kalendárnych mesiacoch, podstatný je rozsah tejto doby za celý kalendárny rok.

V závere odôvodnenia tohto rozhodnutia odporca konštatoval, že týmto realizuje rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2015 č. 9So/152/2013 a zároveň týmto mení rozhodnutie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 05. júna 2015 v časti odôvodnenie a Osobný list dôchodkového poistenia.

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 30.09.2015 poukázal na výrok, ako aj odôvodnenie tohto rozhodnutia. Dôvody uvedené v tomto
opravnom prostriedku navrhovateľa korešpondujú s dôvodmi uvedenými v opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2015.

Odporca v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 30.03.2016 navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2015 v spojení s rozhodnutím o zmene zo dňa 30. septembra 2015
ako vecne správne potvrdil. V uvedenom doplňujúcom vyjadrení odporca citoval § 5 nariadenia vlády
ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I., II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového
zabezpečenia a uviedol, že ako dobu zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie nemožno započítať najmä

doby

a) pracovného voľna bez náhrady mzdy,
b) neospravedlnenej absencie,
c) výkonu trestu odňatia slobody, a to ani pokiaľ odsúdený vykonáva práce, ktoré sa inak zaraďujú do

I. (II.) pracovnej kategórie.

Odporca ďalej uviedol, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, organizácia
Železorudné bane štátny podnik, potvrdila navrhovateľovi v roku 1982 343 dní v I.AA pracovnej kategórii,11 dní práceneschopnosti, 21 dní náhradných dôb a 22 dní v I. pracovnej kategórii. Odporca konštatoval,
že v zmysle vyššie cit. § 5 nariadenia vlády bolo v I.A pracovnej kategórii započítaných 311 dní (343
- 21 - 11). V roku 1984 potvrdila 358 dní v I.AA pracovnej kategórii, 32 dní práceneschopnosti a

8 dní v I. pracovnej kategórii, preto v zmysle vyššie cit. § 5 nariadenia vlády bolo v I.A pracovnej
kategórii započítaných 326 dní (358 - 32). V roku 1986 potvrdila 350 dní v I.AA pracovnej kategórii 6
dní práceneschopnosti, 15 dní náhradných dôb a 15 dní v I. pracovnej kategórii, preto v zmysle vyššie
cit. § 5 nariadenia vlády bolo v I.AA pracovnej kategórii započítaných 329 dní (350 - 6 - 15). V roku
1990 potvrdila 362 dní v I.AA pracovnej kategórii a 3 dni v I. pracovnej kategórii a v roku 1991 bolo

potvrdených 271 dní v I.A pracovnej kategórii a 2 dni v I. pracovnej kategórii.

Odporca konštatoval, že navrhovateľovi boli doby v rokoch 1982, 1984, 1986, 1990 a 1991 hodnotené
v I.AA pracovnej kategórii správne, pretože § 5 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. vymenované doby
neumožňuje hodnotiť vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii, ale iba v I. pracovnej kategórii.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámení sa s
dávkovým spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 29.04.2016 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zotrváva na všetkých
vyjadreniach uvedených v podanom opravnom prostriedku navrhovateľa, ako aj stanovisku zo dňa

20.04.2016. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia odporcu zo dňa 05.06.2015
a 30.09.2015 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Zástupkyňa odporcu uviedla, že zotrváva na vyjadreniach odporcu, a to zo dňa 02.10.2015, ako
aj doplňujúcom vyjadrení zo dňa 30.03.2016. K stanovisku navrhovateľa, ktoré doručil súdu dňa

22.04.2014 uviedla, že dôvody uvedené v tomto stanovisku sú irelevantné, nakoľko odporca vo svojich
vyjadreniach konkretizoval tie dôvody, pre ktoré vo veci rozhodol. Z uvedených dôvodov navrhla, aby
súd napadnuté rozhodnutia odporcu zo dňa 05.06.2015, ako aj 30.09.2015 ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa
všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa§209ods.4zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení,vodôvodnenírozhodnutiaorganizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami

bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych noriem, na ktorých základe rozhodovala.

Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/152/2013 zo dňa 25. februára 2015 vyplýva,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. októbra 2013, č. k.
3Sd/1/2013-47 zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15. októbra 2012 zrušil a

vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v ďalšom
konaní bude úlohou odporkyne doplniť dokazovanie a v zmysle vyššie naznačeného preskúmať
možnosť hodnotenia 214 dní v roku 1992 v uránovej bani, znovu posúdiť nárok navrhovateľa na starobný

dôchodok ku dňu dovŕšenia veku 55 rokov a vo veci znovu rozhodnúť. Svoje rozhodnutie náležite
odôvodní tak z hľadiska (ne) hodnotenia doby v roku 1992 ako doby zamestnania v I.AA pracovnej
kategórii v uránovej bani, ako aj z hľadiska § 5 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o
zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia; odôvodní,
na akom základe v rokoch 1982, 1984, 1986, 1990 a 1991 hodnotila v I. pracovnej kategórii konkrétne

špecifikované doby.

Odporca v napadnutom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2015, ktorým zamietol žiadosť
navrhovateľa o starobný dôchodok v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že týmto realizuje rozsudokNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2915 č. 9So/152/2013. K uvedenému súd uvádza,
že pokiaľ ide o doplnenie dokazovania odporcom tak, ako to naznačil Najvyšší súd Slovenskej republiky
v citovanom rozsudku, a to odôvodniť na akom základe odporca v rokoch 1982, 1984, 1986, 1990 a 1991

hodnotil v I. pracovnej kategórii konkrétne špecifikované doby, odporca sa v uvedenom napadnutom
rozhodnutí vôbec touto úlohou nezaoberal a svoje rozhodnutie neodôvodnil tak, ako mu to bolo uložené
Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č. 9So/152/2013 zo dňa 25.02.2015.

V odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2015, ktorým odporca zmenil odôvodnenie

svojho rozhodnutia zo dňa 05. júna 2015 , odporca uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozsudku zároveň uložil Sociálnej poisťovni odôvodniť, na akom základe v rokoch 1982, 1984, 1986,
1990 a 1991 hodnotila konkrétne doby v I. pracovnej kategórii. K uloženej úlohe odporca v tomto
rozhodnutí uviedol, že podľa údajov na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú
navrhovateľom podpísané, zamestnávateľ štátny podnik Železorudné bane Spišská Nová Ves, závod
Rožňava uviedol, že navrhovateľ vykonával prácu v I.A pracovnej kategórii v kalendárnom roku 1982

22 dní, v kalendárnom roku 1984 8 dní, v kalendárnom roku 1986 15 dní, v kalendárnom roku 1990 3
dni a v kalendárnom roku 1991 2 dni, pričom na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia nie je
uvedené konkrétne obdobie, v ktorom navrhovateľ doby počas príslušného kalendárneho roka získal.
Uvedené doby sú vykázané úhrnom za celý jednotlivý kalendárny rok.

Z vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva, že odporca v tomto rozhodnutí len uviedol počet dní a
kalendárne roky podľa údajov v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, v ktorých navrhovateľ
vykonával prácu v I.A pracovnej kategórii, čo už aj uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozsudku č. 9So/152/2013 zo dňa 25. februára 2015. Odporca teda ani v napadnutom rozhodnutí zo
dňa 30.09.2015 nepostupoval tak, ako mu to bolo uložené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v už

uvedenom rozsudku, a teda neodôvodnil na akom základe v rokoch 1982, 1984, 1986, 1990 a 1991
hodnotil v I. pracovnej kategórii konkrétne špecifikované doby. Odporcom uvedené dni v príslušných
kalendárnych rokoch kedy navrhovateľ vykonával prácu v I.A pracovnej kategórii, nemožno považovať
za odôvodnenie na akom základe hodnotil v I. pracovnej kategórii konkrétne špecifikované doby.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že doplňujúce vyjadrenie odporcu zo dňa
30.03.2016 nemôže nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko povinnosť odporcu náležite
odôvodniť rozhodnutie, mu vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení.

Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2015 a č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 30.09.2015 dospel súd k záveru, že uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože odporca v napadnutých rozhodnutiach opätovne náležite neodôvodnil (v
rozhodnutí zo dňa 05.06.2015 vôbec neodôvodnil) na akom základe v rokoch 1982, 1984, 1986, 1990
a 1991 hodnotil v I. pracovnej kategórii konkrétne špecifikované doby.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté
rozhodnutia odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou odporcu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť a odôvodniť na akom základe v
rokoch1982,1984,1986,1990a1991hodnotilvI.pracovnejkategóriikonkrétnešpecifikovanédobytak,
ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/152/2013 zo dňa 25. februára
2015.

V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolvzmysle§250kods.1O.s.p.zapoužitia§250lods.2O.s.p.tak,že
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 417,29 eur. Trovy konania pozostávajú
z trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ........................ 64,53 eur,
(§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.),- písomné podanie na súd - podanie návrhu zo dňa 22.10.2015 ........................... 64,53 eur,
(§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.),

- účasť na pojednávaní súdu dňa 29.04.2016 ..................................................eur,... 66
(§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.),

- režijný paušál 2 x 8,39 eur za rok 2015..................................................................16,78 eur,
a 1 x 8,58 eur za rok 2016

(§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a

výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu

času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, teda 14,30 eur.

Náhrada za stratu času - sídlom advokáta je Spišská Nová Ves (dĺžka cesty - Spišská Nová Ves - Košice
a späť, šesť začatých polhodín) - 6 x 14,30 eur.

Cestovné je vypočítané zo spotreby určenej z technického preukazu: 6,21/100 km, počtu prejdených
km: 160 km, ceny pohonnej látky: 1,234 eur, sumy základnej náhrady za každý jeden km jazdy pre
osobné cestné motorové vozidlá: 0,183 eur (a to podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny č. 632/2008 Z. z. = 12,24 eur (náhrada za spotrebované pohonné hmoty) a 29,28 eur (základné
náhrady za prejazdené km, amortizácia vozidla zn. Citroen C4, EVČ: SN 191-CG za prejazdené km),

spolu............................................................................................................................. 41,52 eur.

Celkové trovy konania predstavujú sumu ............................................................ 417,29 eur
(2 x 64,53 eur) + (2 x 8,39 eur) + (1 x 66 eur) + (1 x 8,58 eur) + (6 x 14,30 eur) + (41,52 eur) = 347,74
eur + 20 % DPH (69,55 eur.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).