Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/143/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208392
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113208392.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa: W. A., bytom C., ul. S.
XXXX/XX, zastúpený JUDr. C. W., advokátom so sídlom v C., ul. Q. 2, proti odporcom: 1. K. S., bytom
C., ul. K. XXX/XX, 2. P. C., bytom C., ul. A. XX/X, 3. Q. V., bytom C., ul. J. F. XX, 4. W., bytom C. C.,
ul. T. XX, 5. P. S., bytom C., ul. M. XXXX/X, 6. Y. Q., bytom C., ul. W. H., všetci odporcovia zastúpení

JUDr. A. A., advokátom so sídlom v C., ul. M. 8, za účasti vedľajších účastníkov na strane navrhovateľov:
1. Ing. Q. W., bytom C., ul. Y. XXX/XX, 2. V. V., bytom C., ul. Y. XXX/XX, o určenie vecí do dedičstva,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. novembra 2014, č. k.
17C/86/2013-82, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/-6/ náhradu trov odvolacieho konania 500,05 eur,
k rukám ich právneho zástupcu JUDr. A. A., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že
pozemky parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - orná pôda a parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - orná
pôda, k. ú. K., zapísané na LV č. XXXX B. katastra C. patria do dedičstva po poručiteľoch M. A. a

P. A.. Konštatoval, že návrh bol podaný v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Na to, aby sa navrhovateľ
mohol domáhať takéhoto určenia je potrebné, aby existoval na takomto určení naliehavý právny záujem.
Uviedol, že obdobne ako návrh na určenie vlastníckeho práva aj návrh navrhovateľa musí smerovať
proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností.
Keďže v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. rozsudok je záväzný len pre účastníkov konania môže byť
podkladom pre ďalšie dedičské konania, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne zapísané

v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám, tak naliehavý právny
záujem na požadovanom určení by nebol daný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/173/2006, na základe ktorého rozhodnutia dospel súd prvého stupňa k záveru,
že navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemkom parc.
č. XXXX a XXXX, a to z dôvodu, že účastníkmi konania nie sú všetci podieloví spoluvlastníci, ktorí
sú zapísaní na LV č. XXXX pre k. ú. K.. Konštatoval, že z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že

okrem odporcov sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní aj M. T. a V. T., ku ktorým vykonáva správu
ich podielového spoluvlastníctva B. takisto aj V. K., bytom C., Y. XXX/X. Týchto za odporcov, teda
účastníkov konania navrhovateľ neoznačil. Uviedol, že rozhodovanie súdu v spore, že určitá vec patrí
do dedičstva po poručiteľovi nenahrádza konanie o dedičstve. Samotné prejednanie dedičstva po
poručiteľovi v dedičskom konaní, ktoré je vo svojej podstate nesporovým konaním, by nemohlo odstrániť
spornosť vlastníctva k tomu istému predmetu vlastníctva medzi navrhovateľom (dedičom poručiteľov)

na jednej strane a odporcami, ktorí nie sú účastníkmi dedičského konania, na strane druhej, keďže
rozhodnutie vydané v dedičskom konaní má len deklaratórnu povahu a zaväzuje iba účastníkov tohtokonania. Za danej situácie, že všetci spoluvlastníci nie sú ani účastníci tohto konania a ani účastníkmi
dedičského konania, neexistovalo by voči nim žiadne ich zaväzujúce rozhodnutie súdu, týkajúce sa ich
spoluvlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Dôvodil, že z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej

republiky ďalej vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu, je
vylúčené sa súčasne zaoberať žalobou vo veci samej. Pre vyššie uvádzaný nedostatok naliehavého
právneho záujmu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku bol návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnutý. Uviedol, že nad rámec potreby rozhodnutia a bez vplyvu na samotné rozhodnutie
o návrhu navrhovateľ neuviedol (a ani nevedel uviesť) ani deň smrti poručiteľky P.. Tento údaj je takisto

nevyhnutný pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa, pretože súd rozhoduje o tom, či poručiteľ bol
vlastníkom sporných pozemkov v čase jeho smrti. Navrhovateľ nevedel uviesť ani to, s akým výsledkom
bolo dedičstvo po tejto poručiteľke prejednané. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
keď náhradu trov konania priznal odporcom, ktorí boli v konaní plne úspešní. Trovy konania špecifikoval
v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zastával názor, že súd prvého
stupňa nepostupoval správne, keď návrh bez ďalšieho zamietol na prvom pojednávaní, a to viac ako 19
mesiacov od podania návrhu. Súdu prvého stupňa vytýkal, že od podania návrhu ho žiadnym spôsobom
nežiadal o doplnenie účastníkov konania. Za uvedený čas bolo možné predmetný nedostatok konania

včas odstrániť. Mal za to, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov zo strany súdu spôsobuje, že
nie je naplnený základný ústavný princíp, a to ochrana zákonnosti, a nie je to ani v súlade s ústavnými
princípmi spravodlivého procesu. Trval na tom, že v danej veci je preukázaný naliehavý právny záujem
na rozhodnutí vo veci samej.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku.
Uviedli, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku správne ustálil, že účastníkmi konania neboli
všetci spoluvlastníci zapísaní ako vlastníci pozemkov v LV XXXX, k. ú K., ako parc. reg. „E“ č. XXXX a
XXXX. Uviedli, že obdobne ako návrh na určenie vlastníckeho práva aj návrh navrhovateľa, o ktorom
sa rozhodovalo v danej veci (určenie veci patriacich do dedičstva) musí smerovať proti všetkým, ktorí

sú ako vlastníci resp. spoluvlastníci zapísaní v kat. nehnuteľností ( ide o neoddeliteľné spoločenstvo
účastníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p.). Ak teda návrh na začatie konania nesmeruje voči všetkým takýmto
osobám, naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemôže byť daný. Navrhovateľ svoj právny
záujem na tejto určovacej žalobe, v návrhu na začatie konania a ani v priebehu celého konania pred
súdom prvého stupňa žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň uviedol, že zo žiadneho zákonného

ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu vyzývať účastníka na odstránenie nedostatku návrhu na začatie
konania. Takýto postup súdu by presahoval poučovaciu povinnosť súdu podľa ust. § 5 O.s.p. a bol by
v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214

O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu
poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd
dodáva:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len

okolnosťami uvedenými v cit. zákonnom ust. pod písmenami a) - f).

Vprejednávanejvecinavrhovateľvpodanomodvolaníneuvádzažiadenzodvolacíchdôvodov.Zobsahu
odvolania však vyplýva, že súdu prvého stupňa vytýka predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci
(§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, teda prípad kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho podpisu, než ktorý správne
mal byť použitý alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávneinterpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

Navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa nežiadal navrhovateľa o doplnenie okruhu účastníkov
konania. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že v danej veci ide o konanie, ktoré možno
začať len na základe návrhu, v ktorom navrhovateľ vymedzuje okruh účastníkov. Pokiaľ navrhovateľ
má za to, že okruh účastníkov nie je kompletný, môže tento okruh doplniť. Nesprávne určenie okruhu
účastníkov konania v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej moci a nemôže o tomto

nedostatku navrhovateľa ani poučiť v zmysle § 5 O.s.p. Poučenie navrhovateľa o tom, koho by podľa
hmotného práva mal žalovať totiž presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a je v
rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Rozšírenie okruhu účastníkov na strane odporcu môže
navrhnúť len navrhovateľ (§ 92 O.s.p.), nakoľko určenie okruhu účastníkov, proti ktorým návrh smeruje
je výlučne v jeho dispozícii.

Dôvodom,prektorýbolnávrhnavrhovateľavpreskúmavanejvecizamietnutýbolaabsencianaliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Jedná sa o jeden z procesných predpokladov úspešnosti
návrhu podľa § 80 písm. c) O.s.p., pričom ak naliehavý právny záujem nie je daný, návrh musí byť
zamietnutý bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou.

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti,

z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z
podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku návrhu meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu
je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp.
právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania
jesporný(existenciaaktuálnehostavuobjektívnejprávnejneistotymedziúčastníkmi);jestvujeohrozenie

práva či právneho vzťahu, a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

Súdvkaždomštádiukonaniamusímaťzadoloženúexistenciutakéhotozáujmu,inak(atobezskúmania
vecnejstránkynávrhu)musížalobnýnávrhzamietnuť(akoneprípustný).Čitentozáujemjestvuje,skúma
súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Platí to ako pre súd prvého stupňa, tak aj pre súd odvolací. Pre
skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu, nastolenie tejto otázky v konaní, odporca vôbec urobil.

Ak súd zamieta návrh na určenie podľa § 80 písm. c) O.s.p. pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na takomto určení je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke.
Súd prvého stupňa tým, že neskúmal vecnú stránku žalobného návrhu, keď sa jeho rozsudkom návrh
zamietolprechýbajúcinaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení(§80písm.c)O.s.p.),neporušil

právo na súdnu ochranu navrhovateľa.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že súdne rozhodnutie o
určení vecí do dedičstva je podkladom pre dedičské konanie, je preto návrh navrhovateľa spôsobilým
právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi,

avšak obdobne ako návrh na určenie vlastníckeho práva aj návrh navrhovateľa v preskúmavanej veci
musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri
nehnuteľností. Keďže v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný
len pre účastníkov konania, môže byť podkladom pre dedičské konanie, len ak účastníkmi konania boli
všetky osoby aktuálne zapísané v katastri ako vlastníci. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4Cdo/173/2006, ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke
právo navrhovateľa), naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný.Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým
procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany navrhovateľa (dopadu na jeho majetkovú sféru)

ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého
právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý
vystihnúťúplnýobsahhmotnýmprávomvymedzenéhovzťahu,čologickypredpokladá,žebudezáväzný
pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj
účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o

osobnom vzťahu, je záväzný (§ 159 ods. 2 O.s.p.) iba pre účastníkov konania. Pre posúdenie dôvodnosti
a naliehavosti právneho záujmu na danej žalobe, bolo preto rozhodujúce skutkové zistenie, či predmetné
nehnuteľnosti boli v čase rozhodovania súdu prvého stupňa vo vlastníctve (spoluvlastníctve) osôb,
od ktorých navrhovateľ odvodzoval svoje nároky. Navrhovateľ svojím žalobným návrhom určil neúplný
okruhúčastníkov,zdôvoduktoréhopodmienkunaliehavostiprávnehozáujmunasvojejurčovacejžalobe
(§ 80 písm. c) O.s.p.) nesplnil.

Súd prvého stupňa postupoval preto správne, keď po vyriešení prejudiciálnej otázky naliehavého
právneho záujmu nevykonával dokazovanie o ďalších tvrdených skutočnostiach navrhovateľom.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa nie sú

dôvodné. Rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
za použitia ust. § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. tak, že v konaní úspešným odporcom patrí náhrada trov odvolacieho konania titulom trov právneho

zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu 1/ v sume 320,34 eur (z
hodnoty spoluvlastníckeho podielu 15.682,04 eur), u odporcov 2/ - 4/ v sume á101,26 eur (z hodnoty u
každého 2.613,70 eur), u odporcu 5/ v sume 71,36 eur (z hodnoty 1.524,66 eur), u odporcu 6/ v sume
121,18 eur (z hodnoty 3.049,31 eur), spolu 816,66 eur, znížená o 50%, t. j. 408,33 eur + 6x režijný paušál
á 8,39 eur, t. j. 50,34 eur + 20% DPH 91,73 eur. Celkom by odporcom patrili trovy odvolacieho konania

vo výške 550,40 eur. Odvolací súd im priznal trovy odvolacieho konania vo výške, v ktorej si tieto uplatnili
500,05 eur, nakoľko nemohol prekročiť návrh odporcov.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .