Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200589
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200589.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava - katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti M. K., bytom Y. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu
č. OU-RV-KO2-2014/V 2629-Ge zo dňa 17.03.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2629-Ge zo dňa 17.03.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 2629-Ge zo dňa 17.03.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR
SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 538/2014-ŠTE uzavretej dňa 21.10.2014
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a M. K. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).
Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX,

katastrálne územie Č., obec Č., okres Rožňava, v podiele 1/1 k celku, a to parc. č. XXX - záhrady
o výmere 121 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2 a rodinný dom súpisné
číslo 132 postavený na parcele č. XXX/X.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podala návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 538/2014-
ŠTE uzavretej dňa 21.10.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a účastníkom M. K.

ako záložcom zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe označenej zmluvy o úvere,
najmä na zabezpečenie istiny vo výške 600,- eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj
ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia. Ďalej uviedol, že z úradne osvedčenej dohody o splnomocnení je zrejmé, že jej časť, ktorá

obsahuje údaje o zabezpečovanom záväzku vzniknutom uzavretím zmluvy o úvere, rozsah oprávnení
a povinností splnomocniteľa a splnomocnenca, je vyhotovená vo forme predtlače, rovnako ako aj časť
dohody o splnomocnení, ktorá obsahuje označenie identifikačných údajov splnomocnenca. Vyhotovenie
uvedených častí dohody o splnomocnení vo forme predtlače má za následok nemožnosť ovplyvňovaniatýchto častí listiny zo strany splnomocniteľa a má vplyv aj na účinnú obhajobu práv a právom chránených
záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Záložný veriteľ tak svojím spôsobom vybral a
určil splnomocnenca pre záložného dlžníka, ktorý výber osoby splnomocnenca nemohol ovplyvniť. Zo

znenia ustanovenia bodu 3. piatej vety plnomocenstva vyplýva pochybnosť, či splnomocnenec konal
pri uzatváraní záložnej zmluvy plne v záujme účinnej obhajoby práv a právom chránených záujmov
splnomocniteľa z dôvodu, že osoba splnomocnenca je v kontakte s osobou úverového veriteľa a
záložného veriteľa. Konštatoval, že v tomto prípade ide o rozpor zástupcu (splnomocnenca) v zmysle
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporca posúdil plnomocenstvo aj v zmysle ust. § 23 a § 37

Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že právny úkon, ktorým bolo udelené plnomocenstvo, je
absolútneneplatnýmprávnymúkonomzdôvoduabsentovaniajednejzpodstatnýchnáležitostíprávneho
úkonu vymedzených v zmysle znenia § 37 Občianskeho zákonníka, a to slobody vôle prejavenej v
súvislosti s urobením právneho úkonu. Ďalej uviedol, že z dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by
splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a účinnú obhajobu
jeho práv a právom chránených záujmov. V zmluve o zriadení záložného práva nie je rešpektovaná

požiadavka vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o
zriadení záložného práva. Konanie záložného veriteľa sa prieči dobrým mravom. Naviac záložná zmluva
bola uzavretá takmer trinásť mesiacov po uzavretí zmluvy o úvere. Vyslovil názor, že podmienky,
za ktorých bolo plnomocenstvo udelené splnomocniteľom v deň predchádzajúci dňu, v ktorý bola
uzavretá Zmluva o úvere č. 705803008 zo dňa 26.09.2013 determinujú rušivým a násilným spôsobom

mechanizmus vzniku a prejavu vôle a v konečnom dôsledku obmedzujú splnomocniteľa pri výbere
primeraných možností vplývajúcich a ovplyvňujúcich mechanizmus slobodného utvárania vôle a jej
slobodného prejavu navonok. V závere sa zaoberal aj právnou subjektivitou občianskeho združenia
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorá v konaní nebola preukázaná aj napriek tomu,
že navrhovateľka v doplnení opravného prostriedku preukazovala totožnosť identifikačného čísla tejto

organizácie s identifikačným číslom občianskeho združenia DSS Nestor. V odôvodnení rozhodnutia
odporca ďalej uviedol, že výška istiny poskytnutej úverovému dlžníkovi v sume 600,- eur dohodnutá
v zmluve o úvere v porovnaní s hodnotou predmetu zmluvy o zriadení záložného práva predstavuje
naplnenie znakov skutkovej podstaty absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že právny úkon,
uzavretím ktorého bolo zriadené záložné právo je zjavne nevýhodný pre záložcu. V zmluve o zriadení

záložného práva tak nie je rešpektovaná požiadavka vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom
zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva. Z uvedených dôvodov odporca návrh
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 13.04.2015, v ktorom

žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila s tvrdením
odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a
dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Namietala aj nepreskúmateľnosť
a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva úvaha,

na základe akých skutočností a aplikáciou ktorých konkrétnych ustanovení zákona dospel správny
orgán k záveru, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Splnomocnenec v
žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach

a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len
potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Na záver navrhovateľka

uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 14.05.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom

rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.Na pojednávaní súdu dňa 29.06.2015 nebola prítomná navrhovateľka, ktorá listom zo dňa 22.06.2015
oznámila súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej

neprítomnosti. Na pojednávaní súdu nebol prítomný odporca ani účastník konania M. K., u ktorých bolo
vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 08.06.2015 a 11.6.2015, pričom svoju neúčasť
neospravedlnili. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p.
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom M.
K. zmluvu o úvere č. 705803008 zo dňa 26.09.2013. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo
dňa 26.09.2013 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18,
Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia

splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
M. K. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 21.10.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 538/2014-ŠTE medzi

navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 705803008 zo dňa 26.09.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadenívecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom M. K. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda

o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,
chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na

formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy

v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver krajský súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva č. 538/2014 - ŠTR zo
dňa 21.10.2014 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní

nerešpektuje požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, ako na túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí
poukázal správny orgán. Z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie istiny vo
výške 600,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku navrhovateľka ku
dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že ku vkladovému

konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku
zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom zálohu mali byť
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve účastníka konania vrátane rodinného domu, pričom je zrejmé,
že ich hodnota vysoko prevyšuje poskytnutú istinu spolu s primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na

náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej

podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.