Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 24, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/176/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911214215
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6911214215.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Q.

S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Franekom, advokátom so sídlom v
Lučenci, Komenského 17 proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou
SR, Bratislava, Štúrova 2 o náhradu škody vo výške 2.727,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.374,85 Eur spoločne s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.374,85 Eur od 14.08.2012 až do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 1.352,15 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 1.352,15 Eur od 14.08.2012 až do zaplatenia s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 19.12.2011 v zmysle čiastočného späťvzatia návrhu zo
dňa 20.01.2014 domáhal voči odporcovi náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a
nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, a súčasne sa domáhal aj
zaplatenia nemajetkovej ujmy, spolu vo výške 2.727,- Eur s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne od 14.08.2012 až do zaplatenia. Konkrétne si navrhovateľ uplatnil voči
odporcovi nárok na náhradu škody vo výške 2.027,- Eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia za
obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní, a tiež si uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 700,-
Eur.
V návrhu poukázal navrhovateľ na to, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Rimavskej Sobote zo dňa
11.02.2007 pod Č.: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestné činy krádeže
a porušovania domovej slobody, pričom jeho sťažnosť proti uvedenému uzneseniu bola Okresnou

prokuratúrou Rimavská Sobota zamietnutá. Dňa 08.01.2008 bola Okresnou prokuratúrou Rimavská
Sobotapodanánanavrhovateľaobžaloba zopodč.XPvXXX/XXXX-XX.OkresnýsúdRimavskáSobota
svojim rozsudkom č. XT/X/XXXX zo dňa 20.01.2009 navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. Odvolací
súd svojim uznesením č. XTo/XXX/XXXX zo dňa 30.06.2009 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Odporca sa vyjadril k návrhu navrhovateľa na pojednávaniach dňa 20.01.2014 a dňa 24.02.2014, pričom
uviedol, že žiada návrh zamietnuť v plnom rozsahu. Spochybnil dôvodnosť, účelnosť a výšku odmeny

v súvislosti so všetkými úkonmi obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní, za ktoré si navrhovateľ
uplatňuje nárok na ich náhradu voči odporcovi.
Poukázal na to, že navrhovateľ si nedôvodne uplatnil nárok na náhradu trov trestného konania v rozpore
s § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože pri výpočte žalovanej sumy vo výške 2.027,- Eurvychádzal z dohody s právnym zástupcom na zmluvnej odmene vo výške dvojnásobku tarifnej odmeny
pri následnom použití 30 % zľavy.
Ďalej uviedol, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia o existencii zásahu do jeho cti, pričom v konaní

prezentoval len svoje subjektívne pocity o tom, že si bližšie neurčení ľudia mysleli o ňom určité veci
súvisiace s trestným konaním. Pokiaľ ide o nezvolenie navrhovateľa v komunálnych voľbách v roku
2010, tak nebolo preukázané, že takýto postoj voličov súvisel práve s trestným konaním vedeným proti
navrhovateľovi.
Odporca vyslovil nesúhlas s uplatneným nárokom na úrok z omeškania, pričom uviedol, že súd nie je

povinný priznať úrok z omeškania z nároku na náhradu škody spočívajúcej v trovách trestného konania
podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. a súčasne súd vôbec nemôže priznať úrok z omeškania z
nároku na nemajetkovú ujmu, nakoľko v čase rozhodovania súdu o tomto nároku sa ešte nemôže dostať
odporca do omeškania s jeho plnením.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom v zmysle čiastočného späťvzatia návrhu zo

dňa 20.01.2014, vyjadrením odporcu zo dňa 26.07.2012, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. XT/X/XXXX vrátane spisu OR PZ v Rimavskej Sobote Č.M.: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX a spisu
Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote sp. zn. XPv XXX/XXXX, Vyúčtovaním odmeny advokáta zo
dňa 31.01.2008, Vyúčtovaním odmeny advokáta zo dňa 08.07.2009, faktúrami č. XXXXXX, XXXXX P.
XXXXXX, výpoveďami odporcu a zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 20.01.2014, vyjadrením

zástupcu navrhovateľa zo dňa 31.01.2014, výpismi z účtu zástupcu navrhovateľa a príjmovým
pokladničným dokladom zo dňa 16.09.2008 preukazujúcimi úhradu trov právneho zastúpenia zo strany
navrhovateľa, výpoveďami navrhovateľa, jeho zástupcu a odporcu na pojednávaní dňa 24.02.2014.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s námietkou orgánu verejnej moci konajúceho v mene odporcu
vyslovenou na pojednávaní dňa 24.02.2014, v ktorej sa poukazuje na to, že Generálna prokuratúra SR
nie je tým štátnym orgánom, ktorý má konať v mene štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pričom týmto
orgánom je Ministerstvo vnútra SR, nakoľko úkon odoberania pachových stôp, ako aj vydanie uznesenia
o vznesení obvinenia proti navrhovateľovi realizovali pracovníci patriaci do rezortu Ministerstva vnútra

SR.
Súd konštatuje, že v priebehu konania, ale aj v čase rozhodovania súdu, bola príslušná konať v mene
štátu (odporcu) Generálna prokuratúra SR v zmysle § 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného
do 31.12.2012, resp. podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1. v spojení s písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 01.01.2013, a preto súd považuje predmetnú námietku za nedôvodnú.

Podľa § 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 bola príslušná konať v
mene štátu (odporcu) Generálna prokuratúra SR, nakoľko navrhovateľ spájal vznik škody s postupom
vyšetrovateľa aj prokurátora, a preto podal žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na MV SR aj na
GP SR, pričom prvá začala vo veci konať práve GP SR, keď oznámila svoje stanovisko navrhovateľovi
listom zo dňa 26.07.2012, ktoré doručila jeho zástupcovi dňa 14.08.2012. MV SR reagovalo na žiadosť

navrhovateľa až listom zo dňa 16.10.2012, ktorý bol zástupcovi navrhovateľa doručený dňa 23.10.2012.
Aj podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1. v spojení s písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013
bola príslušná konať v mene štátu (odporcu) Generálna prokuratúra SR, nakoľko v trestnej veci vedenej
proti navrhovateľovi prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia a
neskôr podal obžalobu príslušnému súdu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci - účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán verejnej moci príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého
bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej

moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých
príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1. v spojení s písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - účinného od 01.01.2013, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra
SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník
Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru
alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.Ďalej súd skúmal, či navrhovateľ splnil podmienku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. či
podal na príslušný orgán verejnej moci žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 26.07.2012 vyplýva, že navrhovateľ doručil odporcovi žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím dňa 11.06.2012, pričom
odporca túto žiadosť vyjadrením zo dňa 26.07.2012 ako nedôvodnú odmietol.

Zástupca navrhovateľa potvrdil, že vyjadrenie odporcu zo dňa 26.07.2012 mu bolo doručené dňa

14.08.2012.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam a právnym

záverom:

Nárok na náhradu škody - trov trestného konania vo výške 2.027,- Eur
Z návrhu na začatie konania súd zistil, že si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu
škody v súvislosti s trovami jeho obhajoby v trestnom konaní vo výške 2.027,- Eur, pričom poukázal

na konanie vedené na OR PZ v Rimavskej Sobote pod Č.: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX, konanie vedené na
Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote pod č.k. 1Pv 927/2005-46, konanie vedené na Okresnom
súde Rimavská Sobota pod č.k. XT/X/XXXX a konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
č.k. XTo/XXX/XXXX.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/X/XXXX, ktorého súčasťou je aj spis OR PZ v Rimavskej
Sobote ČVS: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX a spis Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. XPv XXX/
XXXX, súd zistil nasledovné skutočnosti:
- dňa 01.11.2005 podal Štefan Bášti trestné oznámenie z dôvodu krádeže vykonanej vlámaním do
jeho rodinného domu č. 391 nachádzajúceho sa v Hajnáčke, pričom výška škody predstavovala sumu

3.983,27 Eur,
- zo Správy Prezídia PZ o výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 24.04.2006 súd zistil, že
pachová stopa odobratá z podlahy pred príborníkom v kuchyni rodinného domu č. 391 v Hajnáčke sa
zhodovala s porovnávacou pachovou stopou odobratou navrhovateľovi,
- uznesením ČVS: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX zo dňa 11.02.2007 bolo voči navrhovateľovi vznesené

obvinenie za trestný čin krádeže a trestný čin porušovania domovej slobody,
- uznesením Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota č.k. XPv XXX/XXXX-XX zo dňa 21.02.2007 bola
zamietnutá sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia,
- dňa 08.01.2008 bola podaná obžaloba zo strany Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota na
navrhovateľa na Okresný súd Rimavská Sobota z dôvodu spáchania trestného činu krádeže a trestného

činu porušovania domovej slobody, pričom ako dôkaz proti navrhovateľovi bola označená Správa o
výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 24.04.2006,
-rozsudkomOkresnéhosúduRimavskáSobotač.k.XTX/XXXX-XXXzodňa20.01.2009bolnavrhovateľ
spod obžaloby oslobodený,
- uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 5To 136/2009-277 zo dňa 30.06.2009 boli odvolania

prokurátora a poškodených Š. A. P. R.Í. A. zamietnuté.

Z odôvodnenia rozsudku č.k. XT X/XXXX-XXX zo dňa 20.01.2009 súd zistil, že:
- npor. Milan Kojnok ako kriminalistický technik OR PZ v Rimavskej Sobote odoberal dňa 01.11.2005
pachovú stopu z podlahy na mieste činu - v rodinnom dome č. 391 v Hajnáčke,

- porovnávaciu pachovú stopu od navrhovateľa, P. C. P. D. N. odoberal dňa 28.03.2006 ppor. V.. F. Š.,
- ppor. V.. F. Š. potvrdil, že kurz kriminalistických technikov absolvoval od marca 2006 do februára 2007,
pričomdňa28.03.2006eštenemalukončenépotrebnéodbornéškolenienaodoberaniepachovýchstôp,
- ppor. V.. F. Š. absolvoval odborné školenie na odobratie pachových stôp dňa 09.03.2007,- podľa čl. 4 odsek 3 Nariadenia Prezidenta PZ SR č. 10 zo dňa 25.05.1998, odber porovnávacej
(pachovej) stopy vykoná len policajt kriminálnej polície, ktorý absolvoval odborné školenie na túto
špeciálnu činnosť,

- podľa čl. 4 odsek 5 Nariadenia Prezidenta PZ SR č. 10 zo dňa 25.05.1998, pri odoberaní porovnávacích
(pachových) stôp od viacerých osôb k jednému prípadu je nutné, aby porovnávaciu stopu od každej
osoby zaistil iný technik alebo policajt oprávnený vykonávať túto činnosť,
- ppor. V.. F. Š. vykonal odobratie porovnávacích pachových stôp v rozpore s čl. 4 odsek 3 a 5 Nariadenia
Prezidenta PZ SR č. 10 zo dňa 25.05.1998, jednak preto, že sám odobral takéto stopy od 3 osôb (vrátane

navrhovateľa), a tiež preto, že v čase odberu nemal absolvované odborné školenie na túto špeciálnu
činnosť,
- jediný dôkaz (aj to len nepriamy) svedčiaci proti navrhovateľovi nebol získaný v súlade s Trestným
poriadkom, pričom jeho získanie bolo vykonané aj v rozpore s Nariadením Prezidenta PZ SR č. 10 zo
dňa 25.05.1998, a preto vznikli pochybnosti ohľadne osoby páchateľa trestného činu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému

vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

S poukazom na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť súdov možno konštatovať, že rovnaké následky, aké
sa v citovanom zákonnom ustanovení uvádzajú v súvislosti so zmenou alebo zrušením nezákonného
rozhodnutia, sa spájajú aj s oslobodením obžalovaného spod obžaloby.

Podľa § 6 ods. 2, prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti
nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že rozsudkom č.k. 4T 4/2008-260 zo dňa 20.01.2009
bolo jednoznačne konštatované porušenie zákona pri získaní jediného dôkazu proti navrhovateľovi
(t.j. bol vykonaný nesprávny úradný postup), v dôsledku čoho možno dospieť k záveru, že v rozpore
so zákonom bolo vydané aj uznesenie vyšetrovateľa pod ČVS: ORP-2249/1-OVS-RS-2005 zo dňa
11.02.2007, ktorým bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie za trestný čin krádeže a trestný čin

porušovania domovej slobody práve na základe tohto jediného nezákonného dôkazu (t.j. bolo vydané
nezákonné rozhodnutie).
Nezákonné bolo aj uznesenie Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota č.k. 1Pv 927/2005-30 zo dňa
21.02.2007, ktorým bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia.Taktiež bolo nezákonné aj podanie obžaloby Okresnou prokuratúrou Rimavská Sobota na navrhovateľa
dňa 08.01.2008 na Okresný súd Rimavská Sobota z dôvodu spáchania trestného činu krádeže a
trestného činu porušovania domovej slobody na základe existencie jediného dôkazu voči navrhovateľovi

získaného v rozpore so zákonom.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/X/XXXX vrátane spisu OR PZ v Rimavskej Sobote Č.:
Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX a spisu Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. XPv XXX/XXXX vyplýva,
že zástupca navrhovateľa v rámci obhajoby vykonal nasledovné úkony:

1. príprava a prevzatie veci dňa 09.03.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur),
2. účasť na výsluchu dňa 17.04.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur),
3. účasť na výsluchu dňa 17.04.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur),
4. účasť na výsluchu dňa 17.04.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur + náhrada
cestovných výdavkov a náhrada za stratu času vo výške 38,04 Eur),
5. účasť na výsluchu dňa 11.12.2007 v rozsahu do 2 hodín (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál

5,91 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 38,04 Eur),
6. účasť na výsluchu dňa 21.12.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur + náhrada
cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 38,13 Eur),
7. štúdium vyšetrovacieho spisu dňa 21.12.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur),
8. podanie návrhu zo dňa 31.01.2008 na vykonanie dôkazov (hodnota úkonu je 52,71 Eur + režijný

paušál 6,31 Eur),
9. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.07.2008 (hodnota úkonu je 52,71 Eur + režijný paušál 6,31 Eur
+ náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 37,77 Eur),
10. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 22.08.2008 (hodnota úkonu je 52,71 Eur + režijný paušál 6,31
Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 38,77 Eur),

11. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (hodnota
úkonu je 13,18 Eur + režijný paušál 6,31 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času
spolu vo výške 38,77 Eur),
12. podanie návrhu zo dňa 22.09.2008 na doplnenie dokazovania (hodnota úkonu je 13,18 Eur + režijný
paušál 6,31 Eu),

13. štúdium súdneho spisu dňa 25.11.2008 (hodnota úkonu je 52,71 Eur + režijný paušál 6,31 Eur +
náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 38,86 Eur),
14. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (hodnota
úkonu je 13,18 Eur + režijný paušál 6,31 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času
spolu vo výške 37,29 Eur),

15. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2009 (hodnota úkonu je 57,95 Eur + režijný paušál 6,95
Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 39,39 Eur),
16. podanie vyjadrenia zo dňa 12.05.2009 k odvolaniu prokurátora (hodnota úkonu je 57,95 Eur + režijný
paušál 6,95 Eur),
17. účasť na verejnom zasadnutí na odvolacom súde dňa 30.06.2009 (hodnota úkonu je 57,95 Eur +

režijný paušál 6,95 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 110,55
Eur).
Ďalej súd zistil, že navrhovateľovi vznikli výdavky v súvislosti s úhradou poplatkov za CD nosiče
obsahujúce zápisnice z hlavných pojednávaní, spolu vo výške 4,97 Eur.
Vykonanieinýchúkonovzástupcomnavrhovateľavrámciobhajoby,uvedenýchzástupcomnavrhovateľa

vo Vyúčtovaní odmeny advokáta zo dňa 31.01.2008 a vo Vyúčtovaní odmeny advokáta zo dňa
08.07.2009, z predmetného pripojeného spisu nevyplýva.

Zástupca navrhovateľa si vo Vyúčtovaní odmeny advokáta zo dňa 08.07.2009, vyčíslil odmenu za úkon
právnej služby vo zvýšenej sume 3.176,- Sk (105,42 Eur) v roku 2008, resp. 115,90 Eur v roku 2009

oproti sume základnej sadzby tarifnej odmeny 52,71 Eur v roku 2008, resp. 57,95 Eur v roku 2009,
pričom navrhovateľ si v návrhu uplatnil nárok na náhradu navýšenej odmeny v rozpore s § 18 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z.z.
Na pojednávaní konanom dňa 24.02.2014 zástupca navrhovateľa v rozpore so svojim vyúčtovaním
zo dňa 08.07.2009 tvrdil, že si trovy trestného konania vyčíslil len vo výške základnej sadzby tarifnej

odmeny, aj hoci sa s navrhovateľom dohodol na dvojnásobnej výške odmeny za jednotlivý úkon právnej
služby.Podľa§18ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostištátuzaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

Podľa § 18 ods. 3, prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta
(podľa § 9 až 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.
Jedna dvanástina výpočtového základu v roku 2007 bola vo výške 49,29 Eur.

Jedna dvanástina výpočtového základu v roku 2008 bola vo výške 52,71 Eur.
Jedna dvanástina výpočtového základu v roku 2009 bola vo výške 57,95 Eur.

Z Vyúčtovania odmeny advokáta zo dňa 31.01.2008 a z Vyúčtovania odmeny advokáta zo dňa
08.07.2009 súd zistil, že si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu trov konania aj za ďalšie úkony

právnej služby v rámci jeho obhajoby, a to:
1. nahliadnutie do spisu dňa 14.03.2007,
2. prejednanie ďalšieho postupu s klientom dňa 04.04.2007,
3. jednanie s MVDr. Rákossym dňa 13.04.2007,
4. návšteva vedeckej knižnice v Banskej Bystrici dňa 26.04.2007,

5. prejednanie ďalšieho postupu s klientom dňa 30.10.2007,
6. jednanie s klientom vo veci samej dňa 11.12.2007,
7. prejednanie ďalšieho postupu s klientom dňa 16.05.2008.
Z Vyúčtovania odmeny advokáta zo dňa 31.01.2008 súd zistil, že si navrhovateľ uplatnil nárok na
náhradu výdavkov za telefón a poštovné, spolu vo výške 3,32 Eur.

Z Vyúčtovania odmeny advokáta zo dňa 08.07.2009 súd zistil, že si navrhovateľ uplatnil nárok na
náhradu výdavkov za telefón a poštovné, spolu vo výške 2,65 Eur.

Súd neakceptoval uvedené úkony právnej služby a hotové výdavky z nasledovných dôvodov:
Z pripojeného trestného spisu nevyplýva, že by zástupca navrhovateľa vykonal úkon nahliadnutia do

vyšetrovacieho spisu dňa 14.03.2007.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa jednania medzi ním a jeho zástupcom v dňoch
04.04.2007, 30.10.2007, 11.12.2007 a 16.05.2008 uskutočnili. Ak navrhovateľ tvrdí, že tieto jednania
realizované boli, mal povinnosť súdu preukázať pravdivosť tohto svojho tvrdenia vrátane preukázania,
že v rámci týchto úkonov boli prerokované nové procesnoprávne alebo hmotnoprávne významné

skutočnosti. Súd poukazuje aj na to, že jednania dňa 30.10.2007 a dňa 16.05.2008 sú datované na čas
práceneschopnosti zástupcu navrhovateľa.
Pokiaľ ide o návštevu vedeckej knižnice zástupcom navrhovateľa dňa 26.04.2007, tak súd poukazuje
na to, že v konaní nebolo preukázané, že k vykonaniu tohto úkonu skutočne došlo a súčasne nebol
preukázaný žiadny relevantný výsledok uvedenej návštevy knižnice.

Taktiež nebolo preukázané uskutočnenie jednania zástupcu navrhovateľa s MVDr. Rákossym dňa
13.04.2007, ako aj účel a relevantný výsledok tohto jednania.
Náhrada hotových výdavkov advokáta, konkrétne telekomunikačných a poštovných výdavkov je
súčasťou náhrady hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a preto nie je možné

ju priznať duplicitne tak, ako to žiada navrhovateľ, t.j. raz ako súčasť režijného paušálu a druhý raz ako
samostatný nárok. Iné výdavky, než uvedené v § 16 ods. 3, by bolo možné priznať, len ak by išlo o
výdavky účelne vynaložené a táto skutočnosť by bola súdu riadne preukázaná. Navrhovateľ však súdu
žiadne dôkazy v tomto smere nepredložil.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom

tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 15 pís. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne
a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky
a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

Podľa § 16 ods. 3, prvá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby.

Jedna stotina výpočtového základu v roku 2007 bola vo výške 5,91 Eur.
Jedna stotina výpočtového základu v roku 2008 bola vo výške 6,31 Eur.
Jedna stotina výpočtového základu v roku 2009 bola vo výške 6,95 Eur.

Nakoľko navrhovateľ v súvislosti so svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa vykonania predmetných úkonov

jeho zástupcom v rámci obhajoby a hotových výdavkov nepredložil
resp. nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, dospel súd k záveru, že nie je možné navrhovateľovi priznať
nárok na náhradu trov konania za predmetné úkony a náhradu hotových výdavkov.

Súčasne súd konštatuje, že skutočnosť týkajúca sa zaplatenia trov právneho zastúpenia zo strany

navrhovateľa v plnom rozsahu, ktoré sú teraz predmetom konania, nebola medzi účastníkmi v čase
vyhlásenia rozsudku sporná.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v
súvislosti s jeho obhajobou advokátom podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 1.374,85

Eur s tým, že návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody v prevyšujúcej sume
652,15 Eur vrátane prináležiaceho príslušenstva ako nedôvodný zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 16 ods. 4, tretia veta zákona č.
514/2003 Z.z. vo výške 9 % ročne zo sumy 1.374,85 Eur od 14.08.2012 až do zaplatenia.

Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku
dňu 14.08.2012 bola platná úroková sadzba vo výške 1 %, ktorej zvýšenie o osem percentuálnych bodov
podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. predstavuje 9 %.
Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi od 14.08.2012, nakoľko odporca oznámil
zástupcovi navrhovateľa svoje zamietavé stanovisko k návrhu na predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím dňa 14.08.2012.

Podľa § 16 ods. 4, tretia veta zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania,
lehota začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu

škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok
jej plynutia neskôr.Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 700,- Eur
Z návrhu na začatie konania súd zistil, že si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil aj nárok na zaplatenie
nemajetkovejujmyvovýške700,-Eur.Vnávrhuajnapojednávaníkonanomdňa24.02.2014navrhovateľ
uviedol, že nedôvodným obvinením a trestným stíhaním jeho osoby zo strany orgánov činných v

trestnom konaní sa výrazne znevážilo jeho dobré meno, utrpela jeho vážnosť a dobrá povesť u ľudí
v Hajnáčke, výrazne sa zhoršili jeho susedské vzťahy, a taktiež nebol z rovnakého dôvodu opätovne
zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva v komunálnych voľbách v roku 2010.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré

vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej
moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Na pojednávaní konanom dňa 24.02.2014 navrhovateľ uviedol, že po jeho obvinení z krádeže cítil, že "sa
namňaľudiaškaredopozerali","akobysiľudiazamojimchrbtomšuškaliomne",atiežcítil, žepodedine

(Hajnáčke), ale aj okolitých dedinách, kde ho poznajú, "si to ľudia povedia". Podľa názoru navrhovateľa
"preto nebol zvolený ako poslanec do obecného zastupiteľstva v roku 2010", pričom uviedol, že nebol
zvolený len tesným rozdielom hlasov oproti druhému kandidátovi.
Na druhej strane navrhovateľ potvrdil, že v roku 2006 bol v komunálnych voľbách zvolený za poslanca
obecného zastupiteľstva, pričom počas celého volebného obdobia nikto z obecných poslancov, ale ani

z občanov obce, nenavrhol jeho odvolanie z funkcie. Všetci v obecnom zastupiteľstve obce Hajnáčka
vyslovili navrhovateľovi podporu s tým, že tomuto obvineniu jeho osoby neveria. Navrhovateľ tiež uviedol
aj to, že nevie uviesť skutočný dôvod, prečo nebol opätovne zvolený do obecného zastupiteľstva.
Súčasne navrhovateľ uviedol, že priamo mu nikto nikdy nič zlé nepovedal, s okolitými susedmi, okrem
Báštiovcov, vychádza dobre, vie, že ľudia mu veria, a aj jeho najbližší príbuzní, priatelia a známi mu

povedali, že mu veria a nemajú o ňom žiadne pochybnosti. Dokonca jeden človek, navrhovateľovi menej
známy, ho podporil, keď mu po oslobodení spod obžaloby uviedol, že "spravodlivosť je vyšia".

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na
nemajetkovú ujmu, pretože v konaní nepredložil, resp. nenavrhol vykonať jediný dôkaz na potvrdenie

pravdivosti svojich tvrdení o tom, že bola vo veľkej miere narušená jeho vážnosť v okolí, čo pociťuje
až doteraz, že bola značne narušená jeho dobrá povesť a znevážené jeho dobré meno v mieste jeho
bydliska, že si ho okamžite všetcizaškatuľkovali ako zlodeja a zločinca, a preto pociťuje odmeranosť mnohých osôb v obci. Navrhovateľ
nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi jeho obvinením v roku 2006 a jeho nezvolením do obecného
zastupiteľstva v roku 2010.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa nároku na nemajetkovú
ujmu vo výške 700,- Eur vrátane prináležiaceho príslušenstva ako nedôvodný zamietol.

Nárok na náhradu trov konania súd nepriznal žiadnemu z účastníkov, pričom postupoval v zmysle § 142

ods. 2 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovýmzisteniam, doteraz zistený skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboiné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.