Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Kozáčik
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/336/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225535
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114225535.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpený JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, proti odporcovi: 1/
C. E.,, nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, B., 2/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, B., o zaplatenie 548,-
eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 286,80 eur
s tým, že súd im povoľuje splatiť dlh v splátkach po 25 eur mesačne, splatných vždy k 20-temu dňu v
mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškania s plnením čo i len jednej splátky, má
za následok zročnosť celého plnenia.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.7.2014 domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatenia 548,- eur,
zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne od 11.11.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške
92,40 eur (13,20 eur x 7 mesiacov) a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, dňa 30.5.2012 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v 1/ rade ako dlžníkom
a odporcom v 2/ rade ako spoludlžníkom zmluvu o úvere č. 320120846 na čiastku 400,- eur za odplatu
poplatok za správu úveru vo výške 152,- eur. Dlžníci sa celkovú čiastku 552,- eur zaviazali uhradiť v
13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky vo výške 2,00 eur a ostatných 10 mesačných splátok vo
výške 54,60 eur so splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so splatnosťou
do 30 dní po platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania troch mesiacov so
zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania.
Prevzatie peňazí potvrdili podpisom na zmluve. Spolu uhradili 4,00 eurá. Nakoľko neplnili riadne a včas,
navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V
oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 12.11.2013 ku dňu 10.11.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi,
že celý dlh sa stal splatným. Po tomto dátume odporca neeviduje žiadnu úhradu a dlh činí 548 eur ako
rozdiel medzi úverom 552,- eur a úhradou 4,00 eur. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú
aj obchodné podmienky, na základe ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
13,20 eur ako nárok vo výške 3,30% istiny za každý mesiac omeškania x 7 mesiacov, ktorú si uplatňuje
do výšky podľa § 3a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..
Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili.Vo veci súd nariadil pojednávanie.
Na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa v 1/ rade, ktorej neúčasť ospravedlnil odporca 2/ z dôvodu
starostlivosti o maloleté dieťa. Nakoľko súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávania, vec prejednal
v neprítomnosti odporkyne v 1/ rade.
Navrhovateľ v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 92,40 eur vzal návrh späť, a súd v tejto časti
konanie zastavil.
Vo zvyšku trval na tom, že návrh je v plnom rozsahu dôvodný, pretože na predmetný záväzok bola
uhradená suma len 4 eur.
Vo vzťahu k otázkam súdu na zmluvu o poskytovaní domáceho servisu uviedol, že na základe tejto
zmluvy, ktorú považuje za samostatnú, boli odporcom poskytnuté nadštandardné služby definované v čl.
1 predmetnej zmluvy, t.j. najmä služby spočívajúce v preberaní a zúčtovaní peňažnej hotovosti určenej
na úhradu splátok úveru, vedenie a kontrolu splátkového kalendára upozornenia, upozornenie na
termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Nadštandardné služby spočívajú jednak v preberaní
hotovosti v podstate v pohodlí domova u odporcov, to znamená, odporcovia alebo teda klienti nie sú
zaťažení nejakou povinnosťou uhrádzať splátky či už formou poštových poukážok, internet bankingu
atď. a s tým, že sú im poskytované aj konzultačné služby, majú kontakt na obchodného zástupcu a môžu
mu v podstate v ktoromkoľvek momente kontaktovať ohľadom výšky uhradenej sumy ako aj výšky ešte
neuhradenej sumy atď. Tvrdil, že uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nie je podmienkou
pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, jedná sa o nadštandardnú službu, ktorú si odporcovia osobitne
objednali na základe žiadosti, ktorá bola predložená súdu s tým, že zmluva o poskytovaní domáceho
servisu sa nachádza na osobitných listinách, ktoré nie sú žiadnym spôsobom pripojené k zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Poukázal aj na rozhodnutie SOI, v ktorom SOI ako vtedajší orgán dozoru
práve na podnet spotrebiteľa skúmala súlad zmluvy o poskytovaní domáceho servisu so zákonom a
konštatovala, že poskytovanie domáceho servisu je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej
zmluvy, ktorej uzavretie nie je podmienkou získania úveru. Obdobne poukázal na rozhodnutie NBS z
3.10.2014 sp. zn. ORE-9892/2014, kde ako orgán kontroly vyjadril svoj názor, že do odplaty by nemali
byť zahrnuté tie odplatné plnenia, ktoré vznikli na základe vlastnej iniciatívy spotrebiteľa bez toho, aby
to bolo vo výslovnom záujme veriteľa pred podpisom zmluvy a za takéto plnenia pokladá aj plnenie v
podobe dobrovoľných platieb za poistenie a poplatky za voliteľné služby. Za takúto službu považoval
aj domáci servis s poukazom na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici zo dňa 8.10.2013 13Co/31/2013,
kde ustálil, že zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 4.8.2011 a 19.8.2011 sú platné právne
úkony. Uzatvorenie zmlúv o poskytované domáceho servisu je tak výrazom zmluvnej voľnosti, kedy bolo
na zvážení navrhovateľov, či uzatvoria predmetné zmluvy alebo nie. Poukazujúc na tieto rozhodnutia
navrhovateľ zotrval na tom, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu je samostatným úkonom a
nároky z tejto zmluvy nie sú uplatňované v tomto konaní, preto žiadal, aby súd zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu v tomto konaní neposudzoval a teda aby bolo predmetom tohto konania len záväzok
odporcov vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a úhrady na tento záväzok.
Odporca 2/ uviedol, že o pôžičke sa dozvedel z internetu. Kontaktoval navrhovateľa telefonicky, žiadal
od neho pôžičku a povedal mu, že má nárok na pôžičku vo výške 400 eur. Povedal mu, že ak by to bolo
možné, aby sa stretli na rázcestí smerom P.-Belá a tam uzavreli zmluvu. K. mu peniaze a hneď strhol
prvú splátku. Zmluvy vypisoval obchodný zástupca navrhovateľa, listiny podpisoval on s manželkou.
Uviedol, že na navrhovateľa nemali žiadne požiadavky ohľadom nejakej osobitnej extra starostlivosti
a takáto extra starostlivosť im ani ponúkaná nebola. Už predtým mal pôžičku od navrhovateľa, ktorú v
plnom rozsahu splatil. Starostlivosť bola rovnaká, stretávali sa na rázcestí, kde odovzdával peniaze.
Na otázky odporca uviedol, že so zmluvami sa nemal možnosť oboznámiť, boli už vyplnené, predložené
boli zástupcom na podpis, ktorý im potom odovzdal peniaze a strhol prvú splátku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ako aj výsluchom právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu 2/.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa§500ods.1Obch.zák.,dlžníkjeoprávnenýuplatniťnároknaposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ
poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.
Podľa § 500 ods. 2 Obch. zák., ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú
výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.
Podľa § 501 Obch. zák., veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v
súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej mal byť odporcom v 1/ a 2/ rade poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 400 eur za
odplatu 152 eur, ktorý sa zaviazali uhradiť v celkovej výške 552 eur a to v 13 mesačných splátkach prvé
tri splátky vo výške 2,- eur a ďalej 10 mesačných splátok vo výške 54,60 eur so splatnosťou prvej splátky
10 deň po uzavretí zmluvy a následne so splatnosťou splátok 30 deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky.PriemernáRPMNzúverovbolavovýške46,52eur,RPMNzúverovvovzťahuvovýške67,70%.
Listom navrhovateľa označeným ako predžalobná upomienka - výzva k úhrade z dlžnej sumy, boli
odporcovia v 1/ a 2/ rade vyzvaní na úhradu záväzkov voči navrhovateľovi. Listom zo dňa 12.11.2013
označeným ako oznámenie o zosplatnení záväzku, navrhovateľ odstúpil od zmluvy a uplatnil si právo na
úhradu celého záväzku, avšak retroaktívne ku dňu 10.11.2012 bez akéhokoľvek odôvodnenia takéhoto
postupu.
Súd zistil ponuku s vypísanými údajmi a podpismi odporkyne 1/, uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu medzi navrhovateľom zast. I. M. a odporcami 1/ a 2/, ktorej predmetom bola úprava
práv a povinností pri využívaní domáceho servisu na základe zmluvy o úvere 320120846 z 30.5.2012,
podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcom domáci servis, ktorým sa rozumie najmä
službaspočívajúcavpreberaní,zaúčtovanípeňažnejhotovostiurčenejnaúhradusplátokúveru,vedenie
a kontrolu splátkového kalendára, upozornenie na termíny splátky a prípadne následky nesplácania za
odplatu v celkovej výške 163,80 eur, so zabezpečením zmluvnou pokutou a rozhodcovskou doložkou.
Súd ďalej zistil, že medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ bola uzavretá rozhodcovská zmluva ako
aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
Súd zároveň zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o domácom servise na základe ktorej sa
navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcom 1/ a 2/ konzultačné a nadštandardné služby v starostlivosti o
klienta najmä v preberaní zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok, vedenie a kontrolu
splátkového kalendára, upozornenie na termíny splátky a následné následky nesplácania.
Nazákladezmluvyodomácomservisemalizaposkytnutiedomácehoservisuuhradiťodporcovia163,80
eur v troch mesačných splátkach po 54,60 eur.
Podľa záznamov údajov v splátkovom kalendári vystavenom pre odporkyňu 1/ z súd zistil úhradu 54,60
eur pre zmluvu o domácom servise dňa 30.5.2012 a 54,60 eur dňa 19.7.2012 ako aj úhradu dvoch
splátok úveru po 2 eurá dňa 30.5.2012 a 19.7.2012, pričom obdobne zistil úhrady aj podľa prehľadu
splátok klienta z evidencie splátok.
Súd zistil, že účastníci uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.7.2012.
Súd nepovažuje za sporné, že medzi účastníkmi vznikol obchodno-záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere.
Vznik aj obsah tohto zmluvného vzťahu, ktorý sa okrem ustanovení Obchodného zákonníka spravuje aj
ust. zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. súd mal preukázaný.Súd vykonaním dokazovania, výsluchom odporu v 2/ rade mal preukázané, že navrhovateľ poskytol
odporcom sumu 400,- eur.
Úver mal byť poskytnutý za odplatu 152,- eur, ktorá mala zahŕňať jednak úrok vo výške 20% ročne a
odmenu vo výške 18% istiny.
Súd právoplatným rozsudkom 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012 vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa
ktorej v sume poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas
doby poskytnutia úveru za neprijateľnú. Takéto rozhodnutie súd nepovažuje za svojvoľné, pretože
navrhovateľom použitá formulácia evokuje dojem, že hoci môžu sa zdať vysoké poplatky, tieto obsahujú
už aj úrok, ktorý je však vyčíslený v poplatku za správu úveru a splátkach, hoci veriteľ vždy musí
spotrebiteľa poučiť o práve predčasného splatnia s tým, že úroky je možné účtovať len z požičanej sumy
za obdobie úveru. Takéto vyčíslovanie zložiek nemá reálny základ a je v rozpore s ust. Obchodného
zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z., najmä ust. § 9 ods. 1 cit. zák., podľa zmluva musí
obsahovať okrem iného aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Určenie všetkých nárokov do jednej splátky
je preto postup v rozpore so zákonom. Napriek vyslovenej neprijateľnej zmluvnej podmienke, z ktorej
nesmie navrhovateľ uplatňovať nároky a postupu v rozpore so zákonom, svojvoľne uplatňuje nároky z
neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v iných konaniach, hoci zákon takéto konanie zakazuje.
Súd skúmaním obsahu zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ k/
a zák. č. 129/2010 Z.z., pretože v obsahu samotnej zmluvy nebola uvedená RPMN ( v zmluve bola
uvedená len priemerná RPMN a RPMN zo spotrebiteľského úveru bola uvedená vo všeobecných
podmienkach). Súd pritom práve uvedenie RPMN ako jedného z hlavných indikátorov výhodnosti či
nevýhodností úveru pre porovnanie považuje za podstatný údaj zmluvy, ktorú nemožno bez následkov
zaradiť napr. do obchodných podmienok. Takéto zradenie podstatnej náležitosti zmluvy súd považuje
za prekvapivé zmluvné dojednanie, pretože všeobecné obchodné podmienky slúžia pre spresnenie
a identifikáciu zmluvných dojednaní. Ak v obsahu zmluvy bola uvedená priemerná RPMN, musí byť
pri tomto údaji uvedená aj skutočná RPMN z úverového vzťahu, ináč sa obchádza účel zákona v
informovaní spotrebiteľa. Rovnako v zmluve neboli uvedené ani údaje výpočtu splátok istiny, úrokov,
splatnosť poslednej splátky.
Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Nakoľko s poukazom na uvedené zistenia súd preto podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považoval
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
V ustanovení § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje
predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto
zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa
uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Súd zistil, že účastníci uzavreli aj zmluvu o domácom servise, ktorej predmetom malo byť
poskytovanie nadštandardných služieb vo forme poskytovania konzultačných a nadštandardných
služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou uzavieranej
úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na
úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a
na prípadné následky nesplácania (čl. I.). Za túto službu sa podľa zmluvy sa odporcovia zaviazali
zaplatiť poskytovateľovi odmenu v prípade ZoDS 163,80 eur, čo prevyšuje odplatu uvedenú v zmluveo spotrebiteľskom úvere a to aj s pripočítaním úroku. Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach po
54,60 eur, pričom práve v takejto výška mala byť uhrádzaná 4. až 13. splátka, teda vo výške rovnajúcej
sa bežnej splátke úveru.
Súd sa preto prejudiciálne zaoberal platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, nakoľko takáto zmluva
podľa vedomostí súdu z vlastnej praxe najmä iných konaní s navrhovateľom súvisí práve so zmluvou
o úvere, keďže na základe nej práve dlžník platí poplatky, ktoré by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu
o spotrebiteľskom úvere.
Obsah a dohodnuté plnenia v zmluve o domácom servise vylučujú uzavretie zmluvy o domácom servise
samostatne, teda bez zmluvy o úvere. Jednoducho ak sa neuzavrie zmluva o úvere, dlžníkovi nevznikne
povinnosť plniť v splátkach a odpadne možnosť vyberať finančné prostriedky - veriteľom v hotovosti,
rovnako ako ho upozorňovať na plnenie, omeškania a následky omeškania. Naviac, tieto povinnosti a
poučenia mal veriteľ už v čase uzavretia zmluvy. Zároveň od 10.6.2013 sa zakazuje veriteľovi požadovať
od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo
správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver
a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715
Obchodnéhozákonníka,osobitnéhozákonaalebooosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverového
vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Rovnako podľa § 4a zák. č.
250/2007 Z.z. predávajúci nesmie spotrebiteľovi účtovať poplatky a) za použitie platobného prostriedku
alebo b) za využitie iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok vo výške prevyšujúcej skutočné
náklady, ktoré vznikli predávajúcemu v súvislosti s používaním tohto spôsobu platby.
Súdu je však známe, že takáto zmluva je „ponúkaná“ súbežne so zmluvou o úvere. Predmetom servisu
na základe zmluvy má byť „služba“ veriteľa voči odporcovi vo forme poskytovania konzultačných a
nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou
uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín
splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.). Za túto službu náleží veriteľovi odplata vo výške
troch splátok. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku podľa čl. II zmluvy o domácom servise bol
navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z odmeny,
splatnú v okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Podľa čl.
III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán,
splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom
domáceho servisu. Z obsahu zmluvy o domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé, že bola uzavretá
výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej bol viazaný
aj zánik tejto zmluvy. Teda podľa názoru súdu ide o závislú zmluvu na príslušnú úverovú zmluvu.
Uvedená skutočnosť je zvýraznená aj tým, že „cena služby“ dosahuje súčet výšky troch mesačných
splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri úvere splácané len
v sume 2,- eurá, pričom splátky ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch znížených splátok
zmluvy o úvere.
Súd pritom nemohol opomenúť ani skutočnosť, že ani osobitne uzavretá zmluva o domácom servise
nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel, pretože s poukazom
na potvrdenia o splátke v „kartičke Splátkový kalendár“ ako aj tvrdenia navrhovateľa o evidencii úhrad
v kartičke - splátkový kalendár, je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať „obchodný zástupca“,
tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na úhradu svojich provízií
a vyplatenie nových úverov. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako napríklad finančné
poradenstvo, správu majetku a pod., dokonca takéto služby nepotvrdil ani svedok - obchodný zástupca
v inom konaní, ktorý sám tieto služby má poskytovať. Ten uviedol, že pri zmluve o domácom servise
vyberá peniaze v hotovosti, ostatný klienti musia tieto zasielať na účet. Navyše súd nezistil a veriteľ
nepreukázal, že by zástupca navrhovateľa bol zapísaný do evidencie NBS podľa zákona č. 186/2009
Z.z. alebo splnenie podmienky výkonu pracovného pomeru. Ak osoby konajúce v mene navrhovateľa
neboli zapísané v príslušnom registri finančných agentov a finančných poradcov, nemohli poskytovať
žiadne poradenstvo a nadštandardné služby okrem fyzického vymáhania peňazí. Súd všetky takéto
služby poradenstva považoval aj vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu dlžníkov za nereálne. Tak
ako v iných konaniach, tak ani v tomto konaní totiž nedokázal zistil skutočný rozdiel a výhodu klienta,
ktorémujeposkytovanýdomáciservisodklienta,ktorémutakýtodomáciservisposkytovanýnebolnajmä
v takom rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo výške cca 1/3 úveru, resp. odplata prekračujúca výškuodplaty a úroku z úveru. Zmluva o domácom servise je vyslovene pre dlžníka nevýhodná, pretože ak by
dlžník uhradil na dlh to, čo mal zaplatiť za služby podľa ZoDS, uhradil by 3 z desiatich splátok.
Žiadne informácie o zmluve o domácom servise neboli poskytované podľa výpovede odporcu, dokonca
zmluvy im mali byť predložené s predchádzajúcim vyhotovením (okrem iného aj zmluva o zrážkach zo
mzdy, rozhodcovská doložka...), čo sú obdobne tiež úkony výslovne v prospech veriteľa.
Súd preto takúto zmluvu považoval za vyslovene účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu
úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon a nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa zakrývali vysoké
náklady dlžníkov pod prísľubom rôznych výhod, ktoré by inak veriteľ bol povinný aj tak poskytovať zo
zákona. Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že v niektorých prípadoch súdy
považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako aj prípadné názory Slovenskej obchodnej
inšpekcie, nakoľko súd nie je viazaný názorom v inom konaní. Súd preto zmluvu o domácom servise
považoval za zmluvy závislú od zmluvy od spotrebiteľskom úvere, ako zmluvu uzavretú na jednom
stretnutí a taká následne za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko navrhovateľ poskytol odporcom sumu 400,- eur a uhradili navrhovateľovi na splátku úveru 4
eurá a zmluvu o domácom servise 109,20 eur ako plnenie spojené s úverom, ktoré súd započítal na
úhradu úveru, zaviazal odporcov uhradiť navrhovateľovi zostatok poskytnutej sumy bez poplatkov a
úrokov vo výške 286,80 eur a návrh vo zvyšku zamietol.
Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo návrhu (aj vznik kvalifikovaného omeškania, ktorý by mal zakladať právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty), navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania, súd návrh v tejto časti
zamietol, pretože nezistil, že by sa dostal odporca do kvalifikovaného omeškania. Podľa zmluvy mal
byť síce úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno považovať po
dlžníkovi takéto plnenie, pretože anuitnými splátkami okrem časti istiny bola uhrádzaná aj suma úroku
za dané obdobie, teda dlžník nemohol byť povinný plniť takom rozsahu ako bolo dohodnuté v zmluve. Ak
dlžník nie je povinný platiť úrok a poplatky, nemôže byť platná ani dohoda o splácaní úveru v splátkach,
pretože došlo i nej transformácii právneho vzťahu, kedy dlžník je povinný vrátiť len to, čo si skutočne
požičal. Zákonom predpokladaná existencia úverového vzťahu avšak bez poplatkov a úroku, fakticky
chráni veriteľa, aby napr. neúmyselným opomenutím splniť všetky zákonom požadované náležitosti sa
nedostal do postavenia, že by zmluva bola neplatná pre absenciu podstatných náležitostí a mohol by
sa domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia, avšak takýto nároky by však v prípade dlhodobých
úverov mohol byť bol premlčaný.
Súd je preto názoru, že odporca sa môže dostať do omeškania len obdobne ako pri vydaní
bezdôvodného obohatenia až vtedy, keď mu je známe v akej výške má skutočne plniť a z akého dôvodu.
Do omeškania sa totiž nemohol dostať ani po tom, čo veriteľ vyhlásil „predčasnú splatnosť úveru“,
pretože dlžník sa nemohol dostať do omeškania s úhradami splátok na ktorých úhradu v určenej výške
nebol povinný. Je totiž len na veriteľovi aby pristupoval zodpovedne s plneniu svojich úloh a právam
spotrebiteľa a ak ním zavinené porušenie zákona vyvolá bezodplatnosť úveru, musí takýto nárok voči
dlžníkovi uplatniť práve z tohto dôvodu a vyzvať ho na takéto plnenie, analogicky ako pri vyzvaní na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak tak veriteľ nespraví, dlžník sa dostane najskôr do omeškania až
po dni, keď súd rozhodne o nárokoch, pretože až vtedy dlžník vie, čo, v akej výške a z akého dôvodu
má plniť. Preto súd návrh na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, nakoľko dlžník sa môže dostať
do omeškania až vtedy, keď nebude plniť súdom uloženú povinnosť vyjadrenú rozsudkom.
S poukazom na schopnosti odporcov reálnej úhrady dlhu, súd im podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil dlh
zaplatiť v splátkach vo výške 25 eur mesačne pod stratou výhody splátok.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
S poukazom na obdobný pomer úspechu účastníkov súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.