Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111224048
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111224048.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: V. O., narodený

XX.X.XXXX, bytom K. T. XXX, O., zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom
Mierové námestie 2, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanej: Veronika Kruželová - VERA (predtým
Veronika Kruželová - Kružel), Slnečná 969/23, Trnava, IČO: 44 920 849, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd určuje,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeružalovanouzodňa16.8.2011kudňu15.8.2011
doručené žalobcovi dňa 9.9.2011 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou založený
pracovnou zmluvou zo dňa 16.5.2011 trvá.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 7.054,76 eura a nahradiť mu trovy
konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 2.126,19 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za návrh v sume 522,50
eura, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažalobouzodňa3.11.2011doručenousúdudňa4.11.2011domáhal,abysúdurčil,žepracovný

pomer medzi žalobcom a žalovanou založený pracovnou zmluvou zo dňa 16.5.2011 trvá a žalovaná
bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške jeho priemernej mzdy odo dňa nezákonného
skončenia pracovného pomeru až do právoplatnosti rozhodnutia súdu. Uviedol, že u žalovanej pracoval
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.5.2011 ako stavebno-montážny pracovník. Dňa 14.8.2011 bolo
žalobcovi telefonicky oznámené, že od 15.8.2011. Dňa 9.9.2011 žalovaná doručila žalobcovi okamžité
skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom, čo odôvodnila
porušením záväzku mlčanlivosti žalobcom, a preto jej vraj odišli ďalší zamestnanci. Porušenie záväzku

mlčanlivosti však zamestnávateľ skutkovo nevymedzil, neuviedol skutok, ktorým sa žalobca mal
porušenia pracovnej disciplíny dopustiť, neuviedol, kedy sa mal žalobca porušenia pracovnej disciplíny
dopustiť a nie je teda jasné, či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené v
zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote. Dňa 16.9.2011 žalobca odoslal žalovanej svoje stanovisko k
okamžitému skončeniu, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 22.9.2011, čo potvrdzuje doručenka. V tomto
stanovisku žalovanú upozornil na to, že podľa jeho názoru pracovný pomer stále trvá, pretože nebola
naplnená skutková podstata dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru a žalovanú požiadal,

aby mu naďalej prideľovala prácu.

Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila.Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 17Cpr/1/2011-66 zo dňa 19.7.2012, ktorým žalobu
zamietol a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, keď mal za to, že žalobca si neuplatnil
neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, keď vychádzal

z toho, že pracovný pomer bol skončený v skúšobnej lehote dňa 14.8.2011, resp. dňa 15.8.2011.

Žalobca v podanom odvolaní namietal, že v žiadnom z predložených listinných dôkazov sa neuvádza,
že dňa 14.8.2011 žalovaná so žalobcom skončila pracovný pomer v skúšobnej dobe. Na základe
toho bol nesprávne stanovený koniec lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného

pomeru na deň 14.10.2011, resp. 15.10.2011. Pracovný pomer žalobcu sa mal skončiť doručením
ukončenia dňa 9.9.2011, od ktorého dátumu začala plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na
uplatnenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcom. Z potvrdenia o zamestnaní
vystaveného samotnou žalovanou vyplýva, že žalobca bol u žalovanej zamestnaný od 16.5.2011 do
9.9.2011, z čoho vyplýva že aj sama žalovaná považovala pracovný pomer skončený až dňom 9.9.2011.
Prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru tak uplynula dňa 9.11.2011.

Keďže žalobca podal žalobu dňa 4.11.2011, podal ju včas.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10CoPr/1/2012-91 zo dňa 28.8.2013 napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil právny záver,
že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku včasnosti podania žaloby o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď doručenie zákonom požadovaného písomného prejavu
vôle žalovanej okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom až 9. septembra 2011 privodilo započatie
dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby podľa § 77 Zákonníka práce až takýmto dňom, s logickým
uplynutím lehoty na podanie žaloby až 9. novembra 2011. Z uvedeného vyplýva, že žaloba podaná
osobne na súde prvého stupňa 4. novembra 2011, bola podaná včas, preto bol záver súdu prvého

stupňa nesprávny. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že absencia skutkového
vymedzenia dôvodu skončenia pracovného pomeru nezameniteľným spôsobom je vadou príslušného
prejavu vôle na ujmu jeho platnosti. Ďalšími dvomi zákonnými podmienkami, ktorých absenciu zákon
považuje za dôvod neplatnosti úkonu, sú povinná písomná forma úkonu smerujúceho ku skončeniu
pracovného pomeru a doručenie písomného prejavu vôle jednej strany pracovnoprávneho vzťahu

tej druhej, a to v ustanovenej lehote. Nedodržanie podmienky písomnej formy úkonu smerujúceho
k skončeniu pracovného pomeru rovnako ako nedoručenie takto urobeného prejavu vôle druhému
účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu v ustanovenej lehote spôsobuje, že úkon urobený za cenu
nedodržania takýchto podmienok nie je vôbec spôsobilý vyvolať zamýšľané účinky. Pred doručením
písomného prejavu vôle jednej strany pracovnoprávneho vzťahu skončiť pracovný pomer tej druhej

nemôže začať plynúť ani zákonom ustanovená prekluzívna (prepadná alebo tiež zániková) lehota
na podanie žaloby o neplatnosť úkonu (o ktorý tu ide). Pokiaľ ide o zákonnú požiadavku doručiť
výpoveď druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu v ustanovenej lehote, doručením prejavu
vôle skončiť pracovný pomer okamžite v ustanovenej lehote musí byť mimo akúkoľvek pochybnosť
doručenie v deň, ktorým sa má pracovný pomer takto skončiť. Okamžitým skončením totiž nemôže

byť skončenie predpokladajúce aj určitý časový priestor medzi dôjdením prejavu vôle jednej strany
vzťahu druhej a nástupom účinkov takéhoto prejavu vôle. Práve uvedené platí za stavu, v ktorom
musí byť úplnou samozrejmosťou, že sú absolútne neakceptovateľnými akékoľvek snahy okamžite
skončiť pracovný pomer spätne (teda tak, žeby čas skončenia pracovného pomeru, predpokladaný
príslušným právnym úkonom jednej strany vzťahu mal predchádzať času doručenia príslušného prejavu

vôle strane druhej). Pokus žalovanej skončiť pracovný pomer žalobcu v skúšobnej dobe bol totiž právne
irelevantným, pretože bol žalovanému oznámený len telefonicky, preto žalovaná nakoniec postupovala
inak a vzhľadom na uvedomenie si nemožnosti doručenia prejavu vôle o skončení pracovného pomeru
žalovanému v skúšobnej dobe ešte pred uplynutím takejto doby. U okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalovaná pochybila podobou jej zrušovacieho prejavu, keď v listine datovanej až 16. augusta

2011 prejavila záujem na skončení pracovného pomeru už k 15. augustu 2011, teda deň pred
vyhotovením písomného prejavu vôle, pričom samotné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
nakoniec žalobcovi doručené omnoho neskôr.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,žalovanej,výsluchomsvedkaO.N.,oboznámením

sa s listinnými dôkazmi a to: pracovnou zmluvou zo dňa 16.5.2011, ukončením pracovného pomeru
zo dňa 16.8.2011, listom žalobcu zo dňa 16.9.2011, podacím lístkom, doručenkou zo dňa 22.9.2011,
výpisom žalovanej zo živnostenského registra, potvrdením o zamestnaní zo dňa 19.3.2012, popisom
pracovnej funkcie, dohodou o mzdových podmienkach, dohodou o hmotnej zodpovednosti, výplatnýmipáskami za obdobie 5/2011 a 6/2011 - 8/2011, ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že pracovnou zmluvou zo dňa 16.5.2011 bol založený pracovný pomer
žalobcu u žalovanej s dňom nástupu do práce 16.5.2011. Súčasťou pracovnej zmluvy sú popis pracovnej
funkcie zo dňa 16.5.2011, dohoda o mzdových podmienkach zo dňa 16.5.2011 a dohoda o hmotnej
zodpovednosti zo dňa 16.5.2011. Pracovný pomer žalobcu je dohodnutý na dobu neurčitú. Na základe
pracovnej zmluvy pracuje žalobca na pracovnej pozícii stavebno - montážny pracovník. Dňa 14.8.2011

žalovaná zavolala žalobcovi, že od 15.8.2011 má výpoveď. Pretože žalovaná žalobcovi nezaplatila
mzdu za prácu vykonanú v mesiacoch júl a august 2011, nemal navrhovateľ dostatok finančných
prostriedkov na to, aby sa dostavil do práce. Dňa 9.9.2011 bolo žalobcovi doručené Ukončenie
pracovného pomeru zo dňa 16.8.2011, ktorým žalovaná podľa § 68 ods. 1 písm. b) okamžite končí
so žalobcom pracovný pomer uzatvorený dňa 16.5.2011. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru bolo porušenie zmluvne dojednanej mlčanlivosti žalobcu, čím mala údajne vzniknúť žalovanej

strata. Strata sa mala týkať zamestnancov, ktorí na základe porušenia mlčanlivosti odstúpili od
zmluvy so žalovanou. Zamestnanci odstupujúci od zmluvy mali dokončiť pre žalovanú stavby zverené
objednávateľmi. Nakoľko sa údajnou stratou zamestnancov dostala žalovaná do omeškania s plnením
stavieb a ukončením stavebných prác, bola odberateľmi penalizovaná. Uvedeným konaním žalobca
porušil závažne pracovnú disciplínu, ako aj vnútorný predpis, ktorý klasifikuje žalobcovo konanie ako

závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto nie je záujem zo strany žalovanej, aby bol naďalej jej
zamestnancom. V zmysle Ukončenia pracovný pomer žalobcu mal skončiť dňom 15.8.2011. Žalobca
ukončenie prevzal dňa 9.9.2011. Dňa 22.9.2011 zaslal žalovanej doporučene list, v ktorom popiera
porušenie mlčanlivosti a porušenie pracovnej disciplíny, pričom namietal, že mu nie je známe, akým
spôsobom mlčanlivosť porušil. Zároveň trval na ďalšom zamestnávaní v zmysle pracovnej zmluvy zo

dňa 16.5.2011. Pretože mu žalovaná napriek tomu neprideľovala prácu a na okamžitom skončení
pracovného pomeru trvala, podal žalobca dňa 4.11.2011 žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruaonáhradumzdy.Žalobcanamietal,žeUkončeniejeprílišvšeobecné,nekonkrétne
a nejasné. Závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je uvedené v § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce a ktoré je podmienkou na okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť konkrétne z

toho dôvodu, aby nevznikli pochybnosti o podstate závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru by mal byť formulovaný tak, aby bolo zrejmé, v čom sa vidí
dôvod okamžitého skončenia, aby sa druhá strana mohla účinne brániť voči tvrdeným skutočnostiam.
Dôvod musí byť skutkovo konkretizovaný a zamestnávateľ musí závažné porušenie pracovnej disciplíny
preukázať.AvšakzUkončenianevyplýva,kedydošlokzávažnémuporušeniupracovnejdisciplíny,akým

konaním žalobcu mala byť porušená mlčanlivosť a tým aj pracovná disciplína, o ktorých konkrétnych
skutočnostiach žalobca nezachoval mlčanlivosť, komu konkrétne mal vyzradiť skutočnosti, ktoré boli
viazané na mlčanlivosť, ktorí zamestnanci odstúpili od zmluvy so žalovanou, ktoré stavby nie je
žalovaná schopná dokončiť, ktorí obchodní partneri penalizovali žalovanú v súvislosti s omeškaním,
ktoré bolo spôsobené stratou zamestnancov, v akej konkrétnej výške bola žalovaná objednávateľmi

penalizovaná. Ukončenie je preto nejasné, okruh konaní, ktoré možno subsumovať pod skutkový stav
uvedený v ukončení je široký a nie je z neho možné vyvodiť, že žalobca skutočne porušil mlčanlivosť,
a tak závažne porušil pracovnú disciplínu. Žalobca odo dňa vzniku pracovného pomeru vykonával
zadelenépráceosobne,podľapokynovzamestnávateľa,vurčenompracovnomčaseadodržiavalriadne
pracovnú disciplínu. Vykonával svoju prácu svedomite a odborne, podľa svojich najlepších schopností a

vedomostí, pričom dodržiaval povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov vzťahujúcich sa k jeho práci,
z prepisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a z ostatných predpisov, vzťahujúcich
sa na výkon práce, s ktorými bol oboznámený. Naopak zamestnávateľ po vzniku pracovného pomeru
neposkytol žalobcovi za prácu vykonanú v mesiacoch júl 2011, august 2011 a september 2011 mzdu
a nedodržal ostatné pracovné podmienky ustanovené Zákonníkom práce (nezabezpečil stravovanie,

neodovzdal výplatné pásky) ako i inými predpismi (neposkytol cestovné náhrady). Pred tým, ako
zamestnávateľ dal zamestnancovi Ukončenie, nesplnil svoju povinnosť oboznámiť zamestnanca s
dôvodom Ukončenia a neumožnil mu vyjadriť sa k nemu. Ukončenie je preto vykonštruované za účelom
čím skoršieho ukončenia pracovného pomeru žalobcu na základe vymysleného a nepreukázaného
porušenia mlčanlivosti, čím malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny podľa § 68 od. 1

písm. b) Zákonníka práce. Žalobca považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné pre
nesplnenie zákonných podmienok podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca počas trvania
pracovného pomeru dodržiaval riadne pracovnú disciplínu, ani raz nebol na porušovanie pracovnej
disciplíny upozornený. Žalovaná nepreukázala, že žalobca porušil mlčanlivosť, ktorá mu vyplývala zpracovnej zmluvy, že od nej odišli zamestnanci v súvislosti s porušením mlčanlivosti žalobcom, že
v dôsledku odchodu zamestnancov nemohla dokončiť objednané zákazky, že bola za nedokončené
objednávky, resp. za to, že sa dostala do omeškania s ich plnením penalizovaná objednávateľmi. V

ukončení zo dňa 16.8.2011 uvedené skutočnosti sú nekonkrétne a nejasné, a preto je celé ukončenie
nezrozumiteľné, neobsahuje dostatočné vymedzenie dôvodu ukončenia nezameniteľným spôsobom,
žalobca nemá vedomosť o tom, že by nejakým spôsobom porušil mlčanlivosť a závažne pracovnú
disciplínu, nakoľko si svoju prácu vykonával riadne a včas. Žalobca trval na tom, aby bol u žalovanej
naďalej zamestnávaný a okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.8.2011 zo strany žalovanej

považuje za neplatné. Zároveň žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu náhradu mzdy v sume
priemerného zárobku žalobcu odo dňa 9.9.2011 ako aj na náhradu trov konania. Na základe uznesenia
krajského súdu žalobca odstránil vady petitu žaloby tak, že žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovanou zo dňa 16.8.2011 ku dňu 15.8.2011 doručené žalobcovi dňa 9.9.2011 je
neplatnéapracovnýpomermedzižalobcomažalovanouzaloženýpracovnouzmluvouzodňa16.5.2011
trvá, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 7.054,76 eura a nahradiť mu trovy

konania titulom trov právneho zastúpenia. Žalobca uviedol, že u žalovanej v II. kalendárnom štvrťroku
(máj, jún, júl 2011) odpracoval viac ako 22 dní, resp. 170 hodín, jeho priemerný zárobok sa vypočíta
(§ 134 Zákonníka práce) z mesiacov máj a jún 2011. Priemerný zárobok za II. kalendárny štvrťrok sa
bude rátať: mzda za máj 2011 je 172,91 eura a mzda za jún 2011 je 317 eur, čo je spolu 489,91 eura.
Spolu odpracované hodiny: 96 v mesiaci máj + 176 v mesiaci jún = 272 hodín. Priemerný hodinový

zárobok je 489,91 eura : 272 hod. = 1,8011 eura. Avšak minimálna hodinová mzda za rok 2011 bola
1,822 eur/hod. práce. Podľa § 134 ods. 5 Zákonníka práce, ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší
ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla
potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej
mzde. Potom sa priemerný hodinový zárobok zvýši na 1,822 eur/hod. a priemerný mesačný zárobok

sa potom vypočíta ako priemerný hodinový zárobok x priemerný počet pracovných hodín pripadajúci
v roku na jeden mesiac pre 40 hod. týždenne, t.j. 1,822 eur x 173,92 hod. = 316,90 eura, to sa ale
zvýši na minimálnu mzdu 317 eur. Priemerný zárobok za III. kalendárny štvrťrok (júl a august 2011)
sa vypočíta nasledovne: mzda za jún 2011 bola 316,49 eura a mzda za august 2011 bola 139,14
eura, čo spolu predstavuje 455,63 eura. Žalobca mal v mesiacoch júl a august 2011 odpracovaných

spolu 248 hodín (168 hod. v júli a 80 hod. v auguste). Priemerný hodinový zárobok je potom 455,63
eura/248 hod.=1,8372 eura a priemerný mesačný zárobok je 1,8372 eura x 173,92 hod.=319,50 eura.
Pretože žalovaná neplatne skončila so žalobcom pracovný pomer k 15.8.2011, patrí žalobcovi za mesiac
august 2011 pri priemernom mesačnom zárobku 317 eur, náhrada mzdy vo výške 137,26 eura (11
pracovných dní v mesiaci august 2011 je 88 pracovných hodín x 1,822 = 160,34 eur, čo po odrátaní

odvodovjevčistom137,26eura).Náhradamzdyzamesiacaugustbolasplatná15.dňomnasledujúceho
kalendárneho mesiaca, t. j. dňa 15.9.2012. Náhrada mzdy za mesiace september 2011 až október 2013
pri priemernom mesačnom zárobku 319,50 eura a odrátaní odvodov predstavuje spolu sumu 6.917,50
eura(276,70eurax25mesiacov),pričomnáhradamzdyzamesiacoktóberbolasplatnádňa15.11.2013.
Celková výška náhrady mzdy za mesiace august 2011 až október 2013 tak predstavuje sumu 7.054,76

eura. Keďže žalovaná nepožiadala o zníženie náhrady mzdy nepresahujúcej 12 mesiacov a s ohľadom
na to, že navrhovateľ bol počas celej doby trvania sporu bez príjmu a tiež nežiada zaplatenie úrokov z
omeškania, považuje žalobca náhradu mzdy vo výške 7.054,76 eura za spravodlivú.

Žalobca predovšetkým poukazoval na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru má obsahové

nedostatky, pretože v ňom chýba podstatná náležitosť tohto úkonu a to jeho skutkové vymedzenie.
Dôvody, pre ktoré bolo okamžité skončenie dané u žalobcu nenastali, uviedol, že on mlčanlivosť
neporušil, nikomu nič nehovoril, nehovoril že nebudú výplaty, poctivo si robil svoju robotu a vzhľadom
na uvedené, jeho pracovný pomer stále trvá. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu mzdy za mesiac august
2011, žalobca uviedol, že v tomto mesiaci mu bola vyplatená iba časť mzdy, keďže s ním žalovaná

k 15.8.2011 skončila pracovný pomer. Žalobca v konaní požaduje náhradu mzdy od augusta 2011
odkedy žalovaná žalobcovi neprideľovala prácu a za obdobie ďalších 25 mesiacov, celkovo v sume
7.054,76 eura. Toto už je vypočítaná čistá mzda. Žalobca počas celej doby trvania pracovného pomeru
vykonával svoju prácu svedomite, riadne, včas a dodržiaval povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy
ako aj právnych predpisov a pokynov zamestnávateľa. Žiadnym spôsobom neporušil mlčanlivosť, ani

pracovnú disciplínu. Žalovaná pri okamžitom ukončení pracovného pomeru nepreukázala porušenie
mlčanlivosti zo strany žalobcu, ktoré by jej spôsobili škodu, a preto nebol dôvod na okamžité skočenie
pracovného pomeru žalobcu. Okrem toho okamžité skončenie je neplatné, pretože je všeobecné,
neurčité a nejasné. Žalovaná v ňom skutkovo nevymedzila jeho dôvod tak, aby ho nebolo možnézameniť s iným dôvodom, dôvod nie je vymedzený dostatočne jasne a určito. Nestačí len uviesť, že
zamestnanec porušil mlčanlivosť. Žiadal preto, aby súd rozhodol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru žalovanej zo dňa 16.8.2011 ku dňu 15.8.2011 doručené žalobcovi dňa 9.9.2011 je neplatné, že

pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou založený prac. zmluvou zo dňa 16.5.2011 trvá, žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 7.054,76 eur a nahradiť mu trovy konania.

Žalovaná uviedla, že s návrhom žalobcu nesúhlasí. Uviedla, že do dnešného dňa nemá vyplatené
za stavby, na ktorých pracoval žalobca, z dôvodu reklamácií od spoločnosti Dynamic. Žalovaná sa

zaoberala stavebnou činnosťou, mala zákazku na Pálffyho kúriu, avšak partia, ktorá bola na stavbe
Pálffyho kúrie to odflákla. Žalovaná už dva roky stavebnú činnosť nevykonáva, bol jej vystavený nový
živnostenský list, bol zmenený názov, identifikačné číslo zostalo rovnaké, avšak žalovaná už nie je
zamestnávateľom,mátozrušenénaSociálnejpoisťovniajvzdravotnejpoisťovni. Dôvodomokamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.8.2011 bolo, že žalobca ako aj ďalší, šírili informácie, že
žalovaná mešká s výplatami následkom čoho partia, ktorá mala prísť pracovať a ktorá už prevzala aj

zálohu, odstúpila a neodpracovala ani to, čo bolo pokryté zálohou. Následkom toho, že im odstúpila
uvedená pracovná partia, im potom zobrali aj túto zákazku, takže nemali možnosť stavbu dokončiť. Z
tohto dôvodu bol so žalobcom okamžite skončený pracovný pomer. Manžel žalovanej telefonoval so
žalobcom, že s ním končia pracovný pomer, žalobca sa potom nedostavil do práce, následne mu išla
výpoveď. So žalobcom chcela skončiť pracovný pomer ku dňu 15.8.2011. Nevedela, kedy bolo písomné

ukončenie pracovného pomeru žalobcovi doručené. Žalobca poslal list, v ktorom bolo, že nesúhlasí so
skončením pracovného pomeru. Žalovaná ponúkala žalobcovi mimosúdnu dohodu s tým, že mu vyplatí
1.500 eur, k dohode však nedošlo. Žalobcovi nemohla vyplatiť peniaze, pretože nemala peniaze ani
na výživu svojho syna, má exekúcie. Žalovaná poukazovala aj na to, že na predmetnej stavbe zmizol
stavebný materiál, jedna paleta Kleberu, ktorú nedali nikomu uhradiť. Podľa žalovanej bol daný dôvod na

okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že bola porušená mlčanlivosť. S výškou uplatnenej
náhrady mzdy nesúhlasila, pretože žalobca si nemôže uplatňovať náhradu mzdy za 25 mesiacov, keď
tam vôbec nepracoval. Stavba Pálffyho kúrie nie je do dnešného dňa prebratá, stavbyvedúci stavbu
neprevzal, žalovaná nemá peniaze na to, aby to dokončila.

Svedok O. N., manžel a zamestnanec žalovanej uviedol, že žalobca pracoval na Pálffyho kúrii spolu
s ďalšími piatimi alebo šiestimi kolegami. Firme prišiel reklamačný list, kvôli zle spraveným prácam,
pukla omietka, pričom svedok netvrdil, že konkrétne žalobca to zle spravil. Stavbyvedúci napísal do
denníka, že je tam málo ľudí, preto svedok začal pátrať, čo sa deje. Zistil, že žalobca tam kde bol
ubytovaný rozprával, že žalovaná nevypláca mzdy. Z toho dôvodu im chlapi začali utekať a žalovaná

sa dostala do stavu, že stavbu nemohli dokončiť. Stavbu potom dokončila iná firma. Časť stavby, ktorú
oni realizovali, nie je stále prebratá, z dôvodu reklamácie. Živnosť bola vedená na manželku a svedok
bol jej zamestnancom, bol poverený riadiť stavbu. Chlapi mu povedali, že sa šíri, že nevyplácajú mzdy,
preto sa rozhodli so žalobcom ukončiť pracovný pomer. Najprv sa ho snažili skontaktovať telefonicky.
O skutočnostiach, že žalobca rozširuje informáciu, že nevyplácajú mzdu sa dozvedeli asi začiatkom

augusta a hneď mu dali okamžité skončenie. Chceli sa so žalobcom dohodnúť, boli v telefonickom
kontakte.Vroku2012sasožalobcomstretli,chcelimuvyplatiťmzdu,avšakžalovanámástáleexekúcie,
dostali do platobnej neschopnosti. Svedok sám konkrétne nepočul, že by žalobca hovoril o nevyplácaní
mzdy, svedkovi to povedali jeho kolegovci W. N., V. K. a ďalší aj z Popradu štyria - piati. Žalobca svedkovi
tvrdil, že on to nepovedal. Keď žalobca povedal, že nevyplácajú mzdy, boli už vtedy zlomení a partia im

utiekla. Chlapi nenastúpili na stavbu a nemali financie, aby zamestnali druhú firmu. Výplaty nevyplácali
vždy presne, bolo to v časovom sklze, ale snažili sa výplaty vyplatiť. Zobrali si aj pôžičku. Mzdy vyplácali
asi dva - tri dni po termíne, ale vždy to bolo vyplatené. Aj žalobcovi chceli doplatiť poslednú výplatu za
august 2011, ktorá mu náležala, za tým účelom sa sním stretli v r. 2012, avšak táto mzda mu doplatená
nebola.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 16.5.2011vyplýva, že žalovaná (pôvodne s obchodným menom Veronika
Kruželová - Kružel) a žalobca uzatvorili pracovný pomer na dobu neurčitú, s dňom nástupu do práce
16.5.2011, na pracovnú pozíciu stavebno - montážny pracovník. V pracovnej zmluve bola v čl. 2 bod
2 dohodnutá skúšobná doba v dĺžke troch mesiacov s tým, že v skúšobnej dobe môže byť pracovný

pomer kedykoľvek zrušený ktoroukoľvek zo zmluvných strán, a to i bez udania dôvodu. Takéto zrušenie
pracovného pomeru, je však potrebné oznámiť písomne druhej strane aspoň 7 dní pred dňom, kedy má
pracovný pomer skončiť. V čl. 5 bod 1 pracovnej zmluvy je ustanovenie o mlčanlivosti, podľa ktorého
zamestnanec je povinný dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach vyplývajúcich z činnostízamestnávateľa, ktoré sa dozvie pri výkone svojho zamestnania. Podľa čl. 5 bod 2, ku skutočnostiam,
pri ktorých je potrebné zachovávať mlčanlivosť, patria najmä: všetky informácie a údaje o obchodnej
činnosti zamestnávateľa, všetky dáta a informácie o obchodných tajomstvách tretích osôb, všetky

nezverejňované súvahy, obraty, zoznamy zákazníkov, cenové kalkulácie, výpočty a rozpočty nákladov
zamestnávateľa, všetky opatrenia na zaistenie výpočtovej techniky a spracovanie dát, všetky interné
písomné materiály označené „iba pre vnútornú potrebu“, informácie o výške mzdy (platu), odmenách
a pracovnom zaradení ostatných zamestnancov. Podľa čl. 5 bod 3 porušenie mlčanlivosti môže byť
dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Z popisu pracovnej funkcie zo dňa 16.5.2011 vyplýva, že žalovaný bol prijatý na pracovnú pozíciu
stavebno - montážny pracovník, s vymedzením hlavných úloh ako: dosahovať podľa pracovných
postupov pracovné ciele, dodržiavať technologické postupy pri práci, dodržiavať predpisy BOZP a PO,
udržiavať reprezentatívny vzhľad na stavbách a prácu vykonávať podľa pokynov vedúceho pracovníka.

Z dohody o mzdových podmienkach zo dňa 16.5.2011 vyplýva, že zamestnancovi (žalobcovi) patrí
základná mesačná mzda pozostávajúca z pevnej časti 307,70 eura a pohyblivej časti od 0 do 200 eur.

Z dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 16.5.2011 vyplýva, že medzi žalovanou a žalobcom bola
uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, t. j. za tovar, zásoby, peňažnú

hotovosť a ceniny, ktoré prevezme.

Z Ukončenia pracovného pomeru zo dňa 16.8.2011 vyplýva, žalovaná podľa ustanovenia § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce okamžite ukončila so žalobcom pracovný pomer uzatvorený pracovnou
zmluvou zo dňa 16.5.2011, a to z dôvodu, že v pracovnej zmluve zo dňa 16.5.2011 bola uzatvorená

mlčanlivosť, ktorú žalobca porušil a tým vznikla žalovanej strata. Táto strata sa týka zamestnancov,
ktorí na základe porušenia žalobcovej mlčanlivosti odstúpili od zmluvy. Zamestnanci odstupujúci od
zmluvy mali dokončiť stavby, ktoré žalovanej objednávateľ zveril na základe referencií, ktoré si vytvorila
svojim jednaním a s tým je spojená aj strata na finančnom ohodnotení zo strany objednávateľa.
Zmluva s objednávateľom bola podpísaná a v nej aj dohodnutý termín na ukončenie prác. Stratou

zamestnancovžalovanániejeschopnáukončiťprácevzmluvnomtermíneastýmjespojenápenalizácia
firmy. Vyčíslený ušlý zisk a penalizácia bude žalobcovi zaslaná a jej náhrada bude žiadaná súdnou
cestou. Uvedeným konaním žalobca porušil pracovnú disciplínu. Porušil aj vnútorné predpisy obchodnej
spoločnosti, ktorá klasifikuje konanie žalobcu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto nie je
záujem, aby bol žalobca ďalej zamestnancom žalovanej. Pracovný pomer žalobcu končí dňa 15.8.2011.

Pretože žalobca nereagoval na telefonické vyzvanie, nedostavil sa na firmu a písomná výpoveď nebola
prevzatá, žalovaná musela pristúpiť k týmto krokom.

Z listu žalobcu vyplýva, že reaguje na výpoveď, ktorá mu bola doručená dňa 9.9.2011.Uviedol, že s
výpoveďou nesúhlasí a nepodpíše ju, mlčanlivosť neporušil, naopak žalovaná porušila svoje povinnosti

voči žalobcovi tým, že mu nevyplatila mzdu za júl - august a diéty za štyri mesiace, oblečenie, cestovné,
výplatné pásky, stravné lístky, ktoré vôbec nevidel a nedostal. Peniaze neboli vyplácané každý mesiac
pravidelne, neboli načas výplaty. Uviedol, že mu nie je známe, čím porušil mlčanlivosť. Nie je pravda, že
zamestnanci odstupujú od zmluvy na základe žalobcovho porušenia mlčanlivosti ale na základe toho,
že im žalovaná nevypláca mzdu. Žalobca uviedol, že trvá na ďalšom zamestnávaní v zmysle pracovnej

zmluvy. Z podacieho lístku vyplýva, že predmetný list žalobca odoslal dňa 16.9.2011 a z doručenky
vyplýva, že list prevzala žalovaná dňa 22.9.2011.

Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 19.3.2012 vyplýva, že žalobca bol u žalovanej zamestnaný od
16.5.2011 do 9.9.2011, odpracoval 117 dní a dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo hrubé

porušenie pracovnej zmluvy - mlčanlivosť.

Z výpisu zo Živnostenského registra vyplýva, že žalovaná podniká pod obchodným menom Veronika
Kruželová - VERA, IČO: 44 920 849, s miestom podnikania Trnava, Slnečná 969/3.

Z výplatnej pásky za obdobie 5/2011 vyplýva, že v máji roku 2011 žalobca odpracoval 96 hodín a bola
mu vyplatená hrubá mzda 172,91 eura.Z výplatnej pásky za obdobie 6/2011 vyplýva, že v júni roku 2011 žalobca odpracoval 176 hodín a bola
mu vyplatená hrubá mzda 317 eur.

Z výplatnej pásky za obdobie 7/2011 vyplýva, že v júli roku 2011 žalobca odpracoval 168 hodín a bola
mu vyplatená hrubá mzda 316,46 eur.

Z výplatnej pásky za obdobie 8/2011 vyplýva, že v auguste roku 2011 žalobca odpracoval 80 hodín a
bola mu vyplatená hrubá mzda 139,14 eura.

Predmetom konania je rozhodovanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou zo dňa 16.8.2011 ku dňu 15.8.2011 doručené
žalobcovi dňa 9.9.2011, určenia že jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 16.5.2011
trvá ako aj o nároku žalobcu na náhradu mzdy.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 16.8.2011, zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre
úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa§70Zákonníkaprácevzneníúčinnomkudňu16.8.2011,okamžitéskončeniepracovnéhopomeru

musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému
účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 9.9.2011, neplatnosť skončenia pracovného

pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže
zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom k 9.9.2011, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi

neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Vychádzajúc zo skutkových zistení, mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.5.2011 pracovný pomer na dobu neurčitú, s dohodnutou skúšobnou

dobou na tri mesiace a dohodnutým druhom práce stavebno - montážny pracovník. Žalovaná so
žalobcomokamžiteskončilapracovnýpomer,listinnýmdokladomUkončeniepracovnéhopomeruzodňa
16.8.2011. Z tohto listinného dokladu vyplýva, že pracovný pomer mal byť skončený podľa § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, teda jedná sa o okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. V zmysle Ukončenia pracovného pomeru žalovanou, pracovný pomer

žalobcu končí dňom 15.8.2011. Pokiaľ ide o skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru, žalovaná v Ukončení uviedla, že žalobca porušil v pracovnej zmluve uzatvorenú
mlčanlivosť,následkomčohovzniklažalovanejstrata.Tátostratasatýkazamestnancov,ktorínazáklade
porušenia žalobcovej mlčanlivosti odstúpili od zmluvy. Zamestnanci odstupujúci od zmluvy mali dokončiť
stavby, ktoré žalovanej objednávateľ zveril na základe referencií, ktoré si vytvorila svojim jednaním a s

tým je spojená aj strata na finančnom ohodnotení zo strany objednávateľa. Zmluva s objednávateľom
bola podpísaná a v nej aj dohodnutý termín na ukončenie prác. Stratou zamestnancov žalovaná nie je
schopná ukončiť práce v zmluvnom termíne a s tým je spojená penalizácia firmy. Vyčíslený ušlý zisk
a penalizácia bude žalobcovi zaslaná a jej náhrada bude žiadaná súdnou cestou. Uvedeným konaním
žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu a vnútorné predpisy obchodnej spoločnosti, ktorá klasifikuje

konanie žalobcu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto nie je záujem, aby bol žalobca
ďalej zamestnancom žalovanej.V danom prípade, vychádzajúc tiež zo záverov obsiahnutých v rozhodnutí odvolacieho súdu, má súd
za to, že žaloba žalobcu bola podaná v zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehote, na podanie
žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, plynúcej

od okamihu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanému, t.j. odo dňa 9.9.2011,
ktorá dvojmesačná lehota uplynula dňa 9.11.2011, preto ak žalobca podal žalobu osobne na súde dňa
4.11.2011, podal ju včas.

Z písomného prejavu vôle žalovanej - Ukončenie pracovného pomeru zo dňa 16.8.2011, ako aj z

výpovede samotnej žalovanej má súd za to, že nešlo o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe,
i keď v danom prípade skúšobná doba žalobcovi plynula, nakoľko pracovná zmluva bola uzatvorená dňa
16.5.2011, čiže dohodnutá trojmesačná skúšobná doba (v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 vety prvej
Občianskeho zákonníka) uplynula práve dňa 16.8.2011. V listinnom doklade Ukončenie pracovného
pomeru však žalovaná výslovne uviedla, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, preto nebolo možné

tento písomný prejav vôle žalovanej vykladať inak a teda tak, že by malo ísť o skončenie pracovného
pomeru v skúšobnej dobe. Z písomného Ukončenia pracovného pomeru, ako aj výpovede žalovanej
na pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že úmyslom žalovanej bolo okamžite so žalobcom skončiť
pracovný pomer z dôvodu porušenia mlčanlivosti, ktoré konanie žalovaná klasifikovala ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru,
ktorého výnimočnosť je daná osobitnými dôvodmi a účinkami, ktoré okamžité skončenie pracovného
pomeru vyvoláva. Dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom Zákonník
práce vymedzuje taxatívne. Ide jednak o prípad, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre

úmyselný trestný čin, alebo o prípad, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. V prípade
dôvodu, podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí existovať preukázateľné zistenie porušenia
pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky okolnosti musí byť takej
intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné. Závažnosť porušenia pracovnej disciplíny musí
byť daná objektívne a nestačí, že porušenie určitých pracovných povinností označí zamestnávateľ ako

závažné,atoanivprípade,žetakučinívosvojominternompredpise.Ustanovenie§70Zákonníkapráce
potomurčujeobsahovéaformálnenáležitostiprejavuvôle,ktorýmjedenúčastníkpracovnéhopomeru,či
už zamestnanec, alebo zamestnávateľ, končí pracovný pomer okamžite. Na platné okamžité skončenie
pracovného pomeru sa vyžaduje písomná forma a zrušovací prejav vôle musí byť druhému účastníkovi
doručený v ustanovenej lehote. Zároveň v ňom musí byť skutkovo vymedzený dôvod okamžitého

skončeniapracovnéhopomeruatotak,abybolozrejmé,vakýchskutkovýchokolnostiachspočívadôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného pomeru je
neplatné.

K otázke výkladu splnenia povinnosti zamestnávateľa doručiť svoj písomný zrušovací prejav vôle
druhému účastníkovi v ustanovenej dobe, krajský súd v uznesení č. k. 10CoPr/1/2012-91
zo dňa 28.8.2013 uviedol, že doručením prejavu vôle skončiť pracovný pomer okamžite v ustanovenej
lehote musí byť mimo akúkoľvek pochybnosť doručenie v deň, ktorým sa má pracovný pomer takto
skončiť. Okamžitým skončením totiž nemôže byť skončenie predpokladajúce aj určitý časový priestor

medzi dôjdením prejavu vôle jednej strany vzťahu druhej a nástupom účinkov takéhoto prejavu. Preto
sú absolútne neakceptovateľnými akékoľvek snahy okamžite skončiť pracovný pomer spätne, teda tak,
žeby čas skončenia pracovného pomeru, predpokladaný právnym úkonom jednej strany vzťahu, mal
predchádzať času doručenia príslušného prejavu vôle strane druhej.

Žalovaná v Ukončení pracovného pomeru zo dňa 16.8.2011 uviedla, že pracovný pomer žalobcu končí
ku dňu 15.8.2011, teda deň pred vyhotovením písomného prejavu vôle žalovanej, pričom Ukončenie
pracovnéhopomeruboložalobcovidoručenépoštouaždňa9.9.2011.Snahažalovanejokamžiteskončiť
pracovný pomer so žalobcom spätne ku dňu 15.8.2011, preto nemôže mať žalovanou zamýšľané
právne účinky a z uvedeného dôvodu, v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka, aby

bol príslušný zrušovací prejav vôle žalovanej v ustanovenej dobe doručený druhému účastníkovi -
žalobcovi. Zákon nesplnenie podmienky doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru druhému
účastníkovi v ustanovenej dobe sankcionuje neplatnosťou takého právneho úkonu, z ktorého dôvoduje aj okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou zo dňa 16.8.2011 pre nesplnenie uvedenej
formálnej náležitosti neplatné.

V danom prípade preskúmaním prejavu vôle žalovanej zo dňa 16.8.2011 zároveň súd zistil, že nebola
splnená ani obsahová náležitosť tohto právneho úkonu, a to náležité skutkové vymedzenie dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru nezameniteľným spôsobom.

V písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru, musí byť jeho dôvod uvedený nielen tak, aby

bolo zrejmé, ktorý z dôvodov obsiahnutých v ustanovení § 68 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený,
ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca sa
vidí, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné meniť. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť teda určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých
zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného dôvodu, aby neboli pochybnosti, z akého dôvodu sa pracovný
pomerokamžitezrušuje.Musíbyťznehozrejmé,akésúskutočnédôvody,ktorévedúdruhéhoúčastníka

pracovného pomeru k tomu, že rozväzuje pracovný pomer.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že obsah posudzovaného okamžitého skončenia pracovného
pomeru obsiahnutý v Ukončení pracovného pomeru zo dňa 16.8.2011 nevymedzuje určitým spôsobom
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaná v ukončení uviedla, že žalobca závažne

porušil pracovnú disciplínu tým, že porušil mlčanlivosť, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve zo
dňa 16.5.2011. Žalovaná však neuviedla žiadne bližšie skutkové okolnosti ohľadom porušenia záväzku
mlčanlivosti zo strany žalobcu, neuviedla, akým konkrétnym konaním porušil mlčanlivosť, prípadne
kedy sa tak stalo, aké skutočnosti žalobca uviedol, ktoré boli predmetom záväzku mlčanlivosti, komu
tieto skutočnosti uviedol, akým spôsobom sa žalovaná o porušení záväzku mlčanlivosti dozvedela.

Za najpodstatnejšiu však súd považuje skutočnosť, že žalovaná v okamžitom skončení pracovného
pomeru neuviedla, v akom konkrétnom konaní spočívalo porušenie záväzku mlčanlivosti žalobcom a
aké skutočnosti, ktoré sú predmetom mlčanlivosti mali byť vyzradené. Vzhľadom na to, nie je možné ani
posúdiť, či z jeho strany naozaj došlo k porušeniu záväzku mlčanlivosti tak, ako je tento vymedzený v
pracovnej zmluve. Absencia takéhoto vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru

spôsobuje, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol vymedzený nezameniteľným
spôsobom, tak aby ho neskôr nebolo možné dodatočne meniť a aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z
ktorého dôvodu sa pracovný pomer skončí.

Žalovaná až vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že porušenie mlčanlivosti malo spočívať v

tom, že žalobca šíril informácie, že žalovaná mešká s výplatami, následkom čoho partia, ktorá mala
pre ňu pracovať odstúpila, prečo potom žalovaná nebola schopná dokončiť zákazku. Túto skutočnosť,
teda že žalobca mal šíriť informácie, že žalovaná nevypláca mzdy, však žalovaná ako dôvod porušenia
mlčanlivosti v okamžitom skončení pracovného pomeru konkrétne neuviedla. V okamžitom skončení
sa uvádza len to, že následkom porušenia žalobcovej mlčanlivosti, žalovanej vznikla strata, pretože

iní zamestnanci jej odstúpili od zmluvy, prečo žalovaná nebola schopná ukončiť práce v zmluvnom
termíne, s čím je spojená jej penalizácia. Žalovaná teda vo svojom zrušovacom prejave uviedla len
následky, ktoré porušenie mlčanlivosti zo strany žalobcu mali pre ňu nastať, ale ako už bolo vyššie
uvedené v Ukončení absentuje konkretizovanie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru,
to znamená konkretizovanie, v akom konaní žalobcu malo spočívať porušenie záväzku mlčanlivosti.

Uvedená skutočnosť sama o sebe zakladá neplatnosť tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Z uvedených dôvodov súd v predmetnej veci zamietol návrh žalovanej na vykonanie listinných dôkazov
listinami - reklamáciou od spoločnosti Dynamic, dokladmi potvrdzujúcimi neuhradenie zákazky, ako
aj dokladmi o exekúciách žalovanej, nakoľko predmetné listinné dôkazy sú irelevantné pre posúdenie

otázky platnosti daného zrušovacieho právneho úkonu z hľadiska jeho formálnych a obsahových
náležitostí. Tieto môžu preukazovať len skutočnosť reklamácie zákazky a prípadnú insolventnosť
žalovanej, ale nie skutkové okolnosti porušenia mlčanlivosti žalobcom, resp. platnosť či neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou zo
dňa 16.8.2011 ku dňu 15.8.2011 doručené žalobcovi dňa 9.9.2011 jednak nebolo v ustanovenej dobe
doručené žalobcovi (t. j. najneskôr dňa 15.8.2011) a zároveň z dôvodu, že v tomto okamžitom skončenípracovného pomeru absentuje riadne skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru, súd rozhodol tak, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Ustanovenie § 79 Zákonníka práce upravuje následky, ktoré vyvoláva právne relevantná skutočnosť, a
to, že skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo súdom vyhlásené za neplatné.
Predovšetkým v takomto prípade platí, že pracovný pomer zamestnanca sa nekončí. Preto ak žalobca
žiadal zároveň, aby súd určil že jeho pracovný pomer u žalovanej trvá, súd jeho návrhu vyhovel
a vzhľadom na neplatnosť skončenia pracovného pomeru zároveň určil, že pracovný pomer medzi

žalobcom a žalovanou založený pracovnou zmluvou zo dňa 16.5.2011 trvá. Súd má za to, že takéto
určenie má význam z hľadiska právnej istoty žalovaného, aby bolo nad všetky pochybnosti v danom
prípade zrejmé, že jeho pracovný pomer trvá naďalej, keď žalovaná sa v konaní snažila zbaviť svojej
zodpovednosti tým, že ona už nie je zamestnávateľom, že stavebnú činnosť už nevykonáva, že jej bol
vystavený nový živnostenský list, pričom bol zmenený jej názov, iba identifikačné číslo zostalo rovnaké.
Skutočnosť že žalovaná zmenila svoje obchodné meno a predmet činnosti sama o sebe nespôsobuje

zánik predmetného pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným, tento naďalej trvá a k jeho zániku môže
dôjsť len zákonným spôsobom.

Žalobca sa v danom prípade domáhal tiež náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného
pomeru odkedy žalovaná žalobcovi neprideľovala prácu a za obdobie ďalších 25 mesiacov, celkovo

v sume 7.054,76 eura. V zmysle ustanovenia § 79 Zákonníka práce, za predpokladu, že v prípade
neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, zamestnanec zamestnávateľovi oznámi, že
trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, je takýto zamestnanec oprávnený požadovať
náhradu mzdy odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Za obdobie, v ktorom zamestnávateľ

neprideľuje zamestnancovi prácu a neumožní mu pracovať, je zamestnávateľ povinný poskytnúť
zamestnancovi náhradu mzdy. Právo na náhradu mzdy vznikne najskôr momentom oznámenia
zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával.

Vdanomprípadebolonespornéažalovanátovkonanínevyvracala,žežalobcažalovanejdňa22.9.2011

doručil list, v ktorom žalobca uviedol, že jednak nesúhlasí s dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ale uviedol tiež, že trvá na ďalšom zamestnávaní v zmysle pracovnej zmluvy. O skutočnosti,
že žalobca žalovanej v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru písomne
oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, teda nie sú pochybnosti. Zo žalobcom predloženej doručenky
potvrdzujúcej doručenie tohto listu vyplýva, že písomnosť žalovaná prevzala dňa 22.9.2011. Z toho teda

vyplýva, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu mzdy
žalobcovi z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru.

Pokiaľ ide o výšku náhrady mzdy, v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 veta tretia Zákonníka práce,
vychádza sa z výšky priemerného mesačného zárobku.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.11.2011, priemerný zárobok na
pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.11.2011, rozhodujúcim obdobím je
kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok
sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa
sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.11.2011, priemerný zárobok sa zisťuje ako
priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku

na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa
zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.Podľa § 134 ods. 5 veta prvá Zákonníka práce v znení účinnom do 30.11.2011, ak je priemerný zárobok
zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom
mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu

zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.

Priemerný zárobok sa teda zisťuje zo mzdy (hrubej) zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, pričom
rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Priemerný zárobok sa zisťuje ako

priemerný hodinový zárobok. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, zvýši
sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Takto zistený priemerný zárobok
sa zásadne použije pre celú dobu, za ktorú zamestnancovi patrí náhrada mzdy.

V danom prípade si žalobca uplatnil náhradu mzdy od 15.8.2011 odkedy mu žalovaná neprideľovala
prácu až do októbra r. 2013 (vrátane), celkovo v sume 7.054,76 eura, pričom uviedol, že je to suma

už vypočítanej čistej mzdy. Pri výpočte tejto náhrady vychádzal jednak z priemerného zárobku za II.
kalendárny štvrťrok - mesiace apríl až jún 2011 (keď žalobca nastúpil do zamestnania až dňa 16.5.2011).
Priemerný zárobok za II. kalendárny štvrťrok vyrátal nasledovne: mzda za máj 2011 je 172,91 eura a
mzda za jún 2011 je 317 eur, čo je spolu 489,91 eura. Spolu odpracované hodiny: 96 v mesiaci máj +
176 v mesiaci jún = 272 hodín. Priemerný hodinový zárobok je 489,91 eura : 272 hod. = 1,8011 eura.

Avšak minimálna hodinová mzda za rok 2011 bola 1,822 eur/hod. práce. Priemerný mesačný zárobok
sa potom vypočíta ako priemerný hodinový zárobok x priemerný počet pracovných hodín pripadajúci v
roku na jeden mesiac pre 40 hod. týždenne, t.j. 1,822 eur x 173,92 hod. = 316,90 eura, čo sa zvýši na
minimálnu mzdu 317 eur. Žalobca ďalej vypočítal priemerný zárobok za III. kalendárny štvrťrok (júl a
august 2011) nasledovne: mzda za jún 2011 bola 316,49 eura a mzda za august 2011 bola 139,14 eura,

čo spolu predstavuje 455,63 eura. Žalobca mal v mesiacoch júl a august 2011 odpracovaných spolu
248 hodín (168 hod. v júli a 80 hod. v auguste). Priemerný hodinový zárobok je potom 455,63 eura/248
hod.=1,8372 eura a priemerný mesačný zárobok je 1,8372 eura x 173,92 hod.=319,50 eura. Pretože
žalovaná neplatne skončila so žalobcom pracovný pomer k 15.8.2011, patrí žalobcovi za mesiac august
2011 pri priemernom mesačnom zárobku 317 eur, náhrada mzdy vo výške 137,26 eura (11 pracovných

dní v mesiaci august 2011 je 88 pracovných hodín x 1,822 = 160,34 eur, čo po odrátaní odvodov je
v čistom 137,26 eura). Náhrada mzdy za mesiace september 2011 až október 2013 pri priemernom
mesačnomzárobku319,50euraaodrátaníodvodovpredstavujespolusumu6.917,50eura(276,70eura
x 25 mesiacov). Celková výška náhrady mzdy za mesiace august 2011 až október 2013 tak predstavuje
žalobcom požadovanú sumu 7.054,76 eura.

V zmysle ustanovenia § 79 Zákonníka práce, zamestnávateľ je oprávnený požadovať náhradu mzdy odo
dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, z čoho vyplýva, že v predmetnej
veci žalobca môže požadovať náhradu mzdy najskôr odo dňa 22.9.2011 a nie aj pomernú časť za mesiac
augustanáhradumzdyod1.8.2011do22.9.2011.Zároveňžalobcanesprávneprivýpočtenáhradymzdy

vychádzal z priemerného mesačného zárobku za III. kalendárny štvrťrok a nesprávne si uplatnil čistú
mzdu, pričom neuviedol, akým výpočtom k uplatnenej čistej mzde dospel. Priemerný mesačný zárobok
sa totiž počíta z hrubej mzdy zamestnanca, rovnako aj v konaní o náhradu mzdy z dôvodu neplatného
skončenia pracovného pomeru, súd zamestnancovi priznáva hrubú mzdu, z ktorej potom zamestnávateľ
pred jej vyplatením zamestnancovi uhradí príslušné odvody.

Pretože v danom prípade je okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.8.2011, doručené
žalobcovi dňa 9.9.2011 (III. kalendárny štvrťrok), rozhodujúcim obdobím je v predmetnej veci II.
kalendárny štvrťrok, t. j. obdobie mesiacov apríl, máj a jún r. 2011. Žalobcov pracovný pomer pritom
vznikol až dňa 16.5.2011, preto pri výpočte priemerného mesačného zárobku bolo možné vychádzať

len z mesiacov máj a jún r. 2011. Z výplatnej pásky za obdobie 5/2011 vyplýva, že v máji roku 2011
žalobcaodpracoval96hodínabolamuvyplatenáhrubámzda172,91eura.Zvýplatnejpáskyzaobdobie
6/2011 vyplýva, že v júni roku 2011 žalobca odpracoval 176 hodín a bola mu vyplatená hrubá mzda
317 eur. Priemerný hodinový zárobok žalobcu v tomto období bol 489,91 eura : 272 hodín =1,8011
eura/hod (hrubá mzda zúčtovaná v rozhodujúcom období 172,91 eura + 317 eur = 489,91 eura, počet

odpracovaných hodín v rozhodujúcom období 96 hodín + 176 hodín = 272 hodín). Priemerný mesačný
zárobok žalobcu v rozhodujúcom období tak bol 1,8011 eura/hod. x 173,92 hod. (priemerný počet
pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac pri 40 hod. týždennom pracovnom čase), t.
j. 313,25 eura. Podľa ustanovenia § 134 ods. 5 veta prvá Zákonníka práce, ak je priemerný zárobokzamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom
mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu
zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Výška minimálnej mzdy od 1.1.2011 v zmysle nariadenia vlády

SR č. 408/2010 Z. z. bola 317 eur za mesiac. Preto treba v danom prípade vychádzať z priemerného
mesačného zárobku žalobcu v sume 317 eur. Takto vypočítaný priemerný mesačný zárobok žalobcu sa
použije pre celú dobu, za ktorú zamestnancovi patrí náhrada mzdy. Žalobcovi patrí náhrada mzdy od
23.9.2011 až do mesiaca október r. 2013 (ako si uplatnil), čo predstavuje jednak pomernú časť mzdy za
mesiac september r. 2011, t. j. za šesť pracovných dní (od 23.9.2011 do 30.9.2011), teda 317 eura : 22

pracovných dní x 6 pracovných dní =86,45 eura, ďalej za október r. 2011 až október r. 2013 za celkom
25 mesiacov po 317 eur spolu 7.925 eura, teda žalobcovi by patrila náhrada mzdy od 23.9.2013 do
31.10.2013 spolu v sume 8.011,45 eura (7.926 eura + 86,45 eura). Pretože si žalobca v konaní uplatnil
náhradu mzdy len v sume 7.054,76 eura, súd viazaný jeho návrhom, priznal mu náhradu mzdy v tejto
výške.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, proti
neúspešnej žalovanej a to za úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.6.2013) po 237,34 eura , k tomu režijný paušál

7,63 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a 20 % DPH 48,99 eura, spolu 293,96 eura, 2. písomné podanie na
súd zo dňa 12.6.2012 -vyjadrenie k súdnemu konaniu (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) po 237,34 eura,
k tomu režijný paušál 7,63 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a 20 % DPH 48,99 eura, spolu 293,96 eura, 3.
účasť na súdnom pojednávaní, odročenom bez prejednania veci dňa 19.6.2012 (§ 14 ods. 5 písm. b)
cit. vyhl.) po 1 z 237,34 eura = 59,33 eura, k tomu režijný paušál 7,63 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a 20 %

DPH 13,39 eura, spolu 80,35 eura, 4. účasť na súdnom pojednávaní dňa 19.7.2012 (§ 14 ods. 1 písm.
c) cit. vyhl.) po 237,34 eura , k tomu režijný paušál 7,63 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a 20 % DPH 48,99
eura, spolu 293,96 eura, 5. písomné podanie odvolania zo dňa 21.8.2012 (§ 14 ods. 1 písm. e) cit.
vyhl.) po 237,34 eura, k tomu režijný paušál 7,63 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a 20 % DPH 48,99 eura,
spolu 293,96 eura, 6. písomné podanie na súd - odstránenie vád žaloby zo dňa 28.11.2013 (§ 13a ods.

1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v aktuálnom znení) po 237,34 eura , k tomu režijný paušál 7,81 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a 20
% DPH 49,03 eura, spolu 294,18 eura, 7. účasť na súdnom pojednávaní odročenom bez prejednania
veci dňa 10.9.2014 (§ 13a ods. 4 cit. vyhl. v aktuálnom znení) po 1 z 237,34 eura= 59,34 eura, k tomu
režijný paušál 8,04 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a 20 % DPH 13,47 eura, spolu 80,85 eura, 8. účasť na

súdnom pojednávaní dňa 17.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. vyhlášky v aktuálnom znení) po
237,34 eura , k tomu režijný paušál 8,04 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a 20 % DPH eura 49,07 eura, spolu
294,45 eura, spolu za uvedené úkony právnej služby 1.925,67 eura. Ďalej žalobcovi patrí náhrada za
stratu času podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky za 1. cestu na pojednávanie dňa 19.6.2012 - Galanta - Trnava
a späť v trvaní 50 minút, t. j. 2 x 12,71 eura = 25,42 eura + 20% DPH = 5,08 eura, spolu 30,50 eura, 2.

cestu na pojednávanie dňa 19.7.2012 - Galanta - Trnava a späť v trvaní 50 minút, t. j. 2 x 12,71 eura
= 25,42 eura + 20% DPH = 5,08 eura, spolu 30,50 eura, 3. cestu na pojednávanie dňa 10.9.2014 -
Galanta - Trnava a späť v trvaní 50 minút, t. j. 2 x 13,40 eura = 26,80 eura + 20% DPH = 5,36 eura,
spolu 32,16 eura, 4. cestu na pojednávanie dňa 17.10.2014 - Galanta - Trnava a späť v trvaní 50 minút, t.
j. 2 x 13,40 eura = 26,80 eura + 20% DPH = 5,36 eura, spolu 32,16 eura, celkom náhrada za stratu času

predstavuje 125,32 eura. Ďalej žalobcovi patrí náhrada cestovného podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky
v spojení so z. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, a to za použitie motorového vozidla Škoda
Fabia, so spotrebou 6 l na 100 km na cestu na pojednávania 1. dňa 19.6.2012 - v sume 15,62 eura
(spotreba 6 l x cena benzínu 1,540 eur/liter delené 100km = 0,092 +základná náhrada 0,183= 0,275
x počet km 56,80 = 15,62 eura), 2. dňa 19.7.2012 - v sume 15,54 eura (spotreba 6 l x cena benzínu

1,511 eur/liter delené 100km = 0,0906 +základná náhrada 0,183= 0,2736 x počet km 56,80 = 15,54
eura), za použitie motorového vozidla Nissan X-Trail, so spotrebou 7,1 l na 100 km za na cestu na
pojednávania 3. dňa 10.9.2014 - v sume 15,79 eura (spotreba 7,1 l x cena benzínu 1,342 eur/liter delené
100km = 0,095+základná náhrada 0,183= 0,278 x počet km 56,80 = 15,79 eura), 4. dňa 17.10.2014
- v sume 15,73 eura (spotreba 7,1 l x cena benzínu 1,326 eur/liter delené 100km = 0,094+základná

náhrada 0,183= 0,277 x počet km 56,80 = 15,73 eura), spolu cestovné predstavuje 62,68 eura + 20%
DPH je 12,53 eura, spolu 75,21 eura, avšak vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil len sumu 75,20 eura,
bolo mu priznané cestovné celkom v sume 75,20 eura. Celkom tak náhrada trov právneho zastúpenia
predstavuje sumu 2.126,19 eura ( t. j. 1.925,67 eura + 125,32 eura + 75,20 eura). S poukazom naustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal odporcu zaplatiť náhradu trov
konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je odporca povinný zaplatiť k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd zároveň zaviazal žalovanú podľa § 2 ods. 2 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov, zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za návrh v sume 522,50
eura, pretože žalobca je ako poplatník oslobodený od platenia súdnych poplatkov (podľa § 4 ods. 2
písm. d) cit. zák.) a žalovaná bola v konaní neúspešná. Suma súdneho poplatku bola vypočítaná jednak

podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou z. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, t. j. vo výške 6% z predmetu konania 7.054,76 eura, t. j. v sume 423,28 eura a v súlade s
poznámkou 6 k položke sadzobníka (t. j. vzhľadom na to, že predmetom konania je viac nárokov, nielen
náhrada mzdy 7.054,76 eura, ale aj určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru)
aj položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov v sume 99,50 eura (pretože predmet konania o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno oceniť peniazmi), teda spolu

v sume 522,78 eura, ktorá suma po zaokrúhlení na 50 eurocentov nadol v zmysle § 7 ods. 1 písm. c)
z. č. 71/1992 Zb. predstavuje 522,50 eura. Predmetný súdny poplatok bolo žalovanej uložené zaplatiť
v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.