Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225373
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114225373.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľky: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. Y. X, H., proti odporkyni: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, A., o zvýšenie výživného, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. októbra 2015, č.k. 16P/77/2014-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zvyšuje výživné odporkyne voči
navrhovateľke zo sumy 26,50 eur na 40 eur mesačne s účinnosťou od 06.10.2014, ktoré výživné je
odporkyňa povinná uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, čím sa mení
rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 03.10.2005, č.k.19C/165/2002-61, v časti výživného.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 06.10.2014 do 11.05.2016 vo výške 580 eur sa
odporkyni povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 16 eur spolu s bežným výživným, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, zo dňa
03.10.2005, č.k. 19C/165/2002-61 v časti výživného tak, že zvýšil výživné odporkyne na navrhovateľku
(v čase podania návrhu maloletú) zo sumy 26,50 eur na 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014, vo
zvyšku návrh zamietol a určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 27.10.2015
v sume 749 eur, ktorý povolil matke splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z

účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec (v čase podania
návrhu maloletej G.) sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného na v tej dobe maloletú, z
dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. Výživné žiadal zvýšiť na
200 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014, keď maloletá od poslednej úpravy vyrástla, splnoletnela,
navštevuje strednú školu, s čím má spojené zvýšené výdavky. Matka maloletej nad rámec bežného
výživného nedáva nič, ani na sviatky, o dcéru sa nezaujíma. Aj bežné výživné neplatí riadne a včas.
Odporkyňa (v čase podania návrhu matka maloletej) žiadala návrh zamietnuť z dôvodu, že je bez

zamestnania asi 4 - 5 rokov, je vydatá, jej manžel je takisto bez zamestnania. Jediným jej príjmom je
dávka v hmotnej núdzi pre rodiny 143,60 eur. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 62 ods.
1 a § 78 Zákona o rodine a zistil, že v danom prípade k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 03.10.2005, č.k. 19C/165/2002-61, keď výška výživného bola určenásumou 26,50 eur. Otec poberal dávky v hmotnej núdzi 120 eur, matka dosahovala príjem 192 eur
mesačne, keď pracovný pomer s ňou bol ukončený pre porušenie pracovnej disciplíny. V súčasnosti
maloletá G. splnoletnela, navštevuje strednú školu, tretí ročník SPŠ Trnava, žije so svojím otcom,

ktorý je ženatý, jeho manželka má príjem 550 eur mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
maloletej A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z terajšieho manželstva. Jeho manželka má okrem
toho ešte vyživovaciu povinnosť voči maloletému A., na ktorého poberá náhradné výživné 108 eur.
Otec je riadne zamestnaný, dosahuje mzdu 380 eur mesačne. Odporkyňa je vydatá, je nezamestnaná,
spolu s terajším manželom poberajú spoločnú dávku v hmotnej núdzi 143,60 eur. Odporkyňa má ďalšiu

vyživovaciu povinnosť voči maloletému M., narodenému v roku XXXX, dlhodobo nepracuje, bola na
materskej dovolenke s maloletým M. a od roku 2013 pracovala iba v rámci dohody o vykonaní práce
so zárobkom 50 eur mesačne. Nad rámec bežného výživného na svoju dcéru neprispieva, nestretáva
sa s ňou. Odporkyňa je teda dlhodobo bez zamestnania, rovnako jej manžel a tvrdenie, že si nemôžu
nájsť prácu sa javí ako účelové s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Nejaví
sa totiž pravdepodobné, aby odporkyňa pokryla náklady svojej domácnosti a výživu svojho syna M.

z dávok v hmotnej núdzi vo výške 143 eur mesačne. Obaja rodičia sú povinní počínať si tak, aby
zabezpečili vyživovaciu povinnosť voči všetkým svojim deťom a teda aby vyvinuli relevantné kroky k
tomu, aby si zabezpečili dostatočný príjem. Súčasná situácia odporkyne sa potom javí ako účelová v
snahe vyhnúť sa riadnemu plneniu si svojich povinností, nakoľko sa u odporkyne jedná o dlhodobý
stav bez zamestnania a pravidelného príjmu do domácnosti. Súd zdôraznil, že osobnú starostlivosť o

navrhovateľku dlhodobo zabezpečuje jej otec bez akejkoľvek spoluúčasti odporkyne ako matky, ktorá
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by nemala možnosť sa zamestnať, že by jej v tom
bránili objektívne (zdravotné alebo iné závažné) dôvody a takýto jej postoj nemôže byť na ťarchu G.,
jej vývoja a práva na vzdelanie a zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na pokrytie jej
objektívnych potrieb. Súd mal za to, že práve s prihliadnutím na ľahostajný prístup odporkyne k svojej

vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať z minimálnej mzdy, ktorú by mohla dosiahnuť, ak by mala
skutočný záujem zamestnať sa a táto predstavovala v roku 2014 čiastku 352 eur, v roku 2015 čiastku 380
eur mesačne. Súd zároveň vychádzal aj zo súdnej praxe, keď výživné má predstavovať zhruba štvrtinu
príjmu povinnej osoby. V danom prípade určené výživné zodpovedá tomuto postupu, keď súd vychádzal
z možného minimálneho zárobku od 350 do 380 eur, z čoho suma 25% predstavuje čiastku 88 eur a

pri aktuálnej sume minimálnej mzdy sumu 95 eur. Súd pri svojom rozhodovaní bral zreteľ predovšetkým
na objektívne potreby už plnoletej G., ktorej potreby vekom a štúdiom narastajú a tiež na skutočnosť,
že od poslednej úpravy výživného uplynulo dlhé časové obdobie. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie odporkyňa.
Uviedla,žezdôvodu,žejenezamestnanápoberádávkuvhmotnejnúdzivovýške143,60eur, nesúhlasí
s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorým jej bolo výživné zvýšené. Žiada súd, aby jej znížil výšku
výživného zo sumy 80 eur na 20 eur mesačne.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že bolo preukázané, že jej potreby sa od
určeniaposlednéhovýživnéhovroku2005zvýšili.Jejvýdavkyvplnomrozsahupokrývajejotec,ktorému
bola ako maloletá zverená do starostlivosti. Odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že nemôže
pracovať a teda, že by jej v nájdení zamestnania bránili akékoľvek prekážky. Na západnom Slovensku
je dosť práce pre toho, kto chce pracovať. To, že je odporkyňa nezamestnaná je aj jediným dôvodom

odvolania, avšak ako správne súd vyhodnotil, nie je natoľko podstatný, aby odporkyňa nemusela platiť
výživné v súdom stanovenej výške. Súd skúmal jej odôvodnené potreby, pretože v zmysle zákona má
vyživovacia povinnosť voči deťom prednosť pred inými výdavkami rodičov. Aj keď priznané výživné
nepokryje jej výdavky, nie je dôvod, aby odporkyňa, ktorá sa o ňu nikdy nestarala, bola tejto povinnosti
zbavená len preto, že je nezamestnaná. Odporkyňa nepredložila žiadne nové dôkazy v odvolaní, ani

neuviedlanovéskutočnosti,ktorébymalirozhodnutiesúduprvéhostupňazmeniť.Navrhlaprvostupňový
rozsudok ako správny potvrdiť.

KolíznyopatrovníkÚradpráce,sociálnychvecíarodinyTrnava,ktorýzastupovalnavrhovateľkuvkonaní
v čase jej maloletosti, v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že od poslednej úpravy

výživného uplynula doba 10 rokov. Za túto dobu sa na strane medzičasom plnoletej G. zmenili pomery,
táto je staršia, fyzicky vyspelejšia, navštevuje strednú školu. Matka sa s dcérou nestretáva, nad rámec
výživného na ňu iným spôsobom neprispieva. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,

postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je čiastočne
dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 16P/77/2014 je zvýšenie výživného
odporkyne na navrhovateľku, plnoletú G., nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo výživné odporkyne na navrhovateľku zvýšené zo sumy 26,50 eur na 80 eur mesačne s
účinnosťouod01.09.2014azároveňurčenýnedoplatoknazročnomvýživnomzaobdobieod01.09.2014
do 27.10.2015 v sume 749 eur, ktorý dlh súd povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 20
eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom je

potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového
rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní
pri výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie
príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Potreby

dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti
a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne
možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú
nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj

dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Odôvodnené potreby na strane maloletého dieťaťa môžu byť rôzne, závislé predovšetkým
od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce
povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výživné slúži teda nielen na uspokojovanie všetkých

odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa, ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a
výchovu dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby). Povinnosťou oboch rodičov je
venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí i bez ohľadu na to, či s deťmi žijú
alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z nich niesť osobnú zodpovednosť
za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť, ktoré sú teda v plnej miere

výživou odkázané na svojich rodičov.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v predmetnej veci bolo výživné odporkyne (matky)
na navrhovateľku naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 03.10.2005, č.k.
19C/165/2002-61 v sume 26,50 eur, keď v tej dobe navrhovateľka bola maloletá, mala 8 rokov, bola

zverená do osobnej starostlivosti otca ktorý v tej dobe bol nezamestnaný, poberal dávky v hmotnej
núdzi v sume 120 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka maloletej v tej dobe poberala príjem
192 eur mesačne. V súčasnosti navrhovateľka je plnoletá, navštevuje tretí ročník strednej školy. Stále
býva v spoločnej domácnosti so svojim otcom, ktorý je ženatý, jeho manželka je zamestnaná a má
jednu vyživovaciu povinnosť z predchádzajúceho manželstva. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť

voči maloletej A., narodenej v roku XXXX z terajšieho manželstva. Otec navrhovateľky je zamestnaný
s priemerným čistým mesačným príjmom 380 eur. Odporkyňa je vydatá, s manželom sú obaja
nezamestnaní, v súčasnosti poberajú spoločnú dávku v hmotnej núdzi vo výške 143 eur. Matke pribudla
vyživovacia povinnosť voči maloletému M., narodenému v roku XXXX, s ktorým bola do roku 2013
na materskej dovolenke. Na odvolacom pojednávaní uviedla, že spolu s manželom sa zúčastňujú

aktivačných prác. Zamestnať sa jej nedarí najmä z dôvodu starostlivosti o maloletého M., ktorý chodí
do základnej školy a nemá sa jej kto oňho po návrate zo školy postarať.Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, avšak na základe vykonaného dokazovania vo veci nesprávne rozhodol. Od doby posledného
rozhodnutia, čo bolo pred desiatimi rokmi, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky,

ktorá je podstatne staršia, dovŕšila plnoletosť, začala študovať na strednej škole kde navštevuje tretí
ročník. Za uvedené obdobie teda podstatne vyrástla, dospela, v dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili
náklady na jej výživu. Pomery na strane odporkyne sa zmenili tým, že jej pribudla vyživovacia povinnosť
voči maloletého M. a znížil sa jej príjem v dôsledku nezamestnanosti. Na strane otca navrhovateľky sa
zmenili pomery tým, že sa mu zvýšil príjem a to na sumu 380 eur zo sumy 120 eur a takisto mu pribudla

jedna vyživovacia povinnosť voči maloletej A.. Pri takto zistenej zmene pomerov považoval odvolací
súd za najpodstatnejšiu zmenu pomerov zmenu na strane navrhovateľky, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného. Za dôvodné však nepovažoval zvýšenie na sumu 80 eur, ako rozhodol súd prvého stupňa,
ale na sumu 40 eur mesačne, pričom mal za to, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že odporkyňa je
dlhodobo nezamestnaná, avšak riadne evidovaná na úrade práce, kde sa zúčastňuje aj aktivačných
prác a je jej vyplácaná spoločná dávka s manželom vo výške 143 eur. Odvolací súd považoval za

správnu konštatáciu súdu prvého stupňa, že odporkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala,
že by nemala možnosť sa zamestnať, že by jej v tom bránili objektívne (zdravotné alebo iné závažné)
dôvody a takýto jej postoj nemôže byť na ťarchu navrhovateľky, jej vývoja a práva na vzdelanie
a zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na pokrytie jej objektívnych potrieb. Prístup
odporkyne správne vyhodnotil za ľahostajný k svojej vyživovacej povinnosti, kde zohľadnil aj skutočnosť,

že okrem súdom určeného výživného sa po dobu 10 rokov žiadnym iným relevantným spôsobom na
výchove a výžive navrhovateľky nepodieľala. Avšak keďže objektívne je jej príjmom len dávka v hmotnej
núdzi, tak odvolací súd považoval za primerané vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam určenie
výživnéhovsume40eur,keďmalzato,žezaobdobieposledných10rokovjedôvodné,abyvýživnébolo
zvýšené, keďže nie je možné aby odôvodnené potreby 8 ročného dieťaťa boli pokryté takou istou sumou

výživného ako potreby plnoletého dieťaťa vo veku 19 rokov. Ak by odvolací súd vychádzal z minimálnej
mzdy vo výške 380 eur, tak suma 25% predstavuje 95 eur. Z tejto sumy však je odporkyňa povinná
vyživovať dve deti, takže suma 80 eur ani z tohto dôvodu nebola určená súdom prvého stupňa správne.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a zvýšil výživné odporkyne na navrhovateľku na sumu 40 eur
mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 06.10.2014.

Vzhľadom k tomu, že za obdobie od 06.10.2014 do rozhodovania odvolacieho súdu teda do 13.05.2016
odporkyňa neprispievala na výživu navrhovateľky riadne a to ani sumou určenou súdom prvého stupňa,

vznikol jej na výživnom za uvedené obdobie nedoplatok v sume 580 eur. Za uvedené obdobie 19
mesiacovmalaodporkyňazaplatiťsumu760eur(19x40eur),zaplatilavšaklen180eur,akotovyplývaz
poštovýchpoukážok,ktorézaslalitakodporkyňainavrhovateľkasúdu,zktorýchvyplynulo,žeodporkyňa
platila za uvedené obdobie po 10 eur mesačne s tým, že za mesiac apríl 2016 poštovú poukážku
účastníčky nepredložili. V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. odvolací súd s prihliadnutím na

zistené osobné majetkové pomery odporkyne, na výšku nedoplatku a skutočnosť, že nedoplatok by
mal byť splatený do troch rokov, povolil odporkyni uvedenú sumu uhradiť v mesačných splátkach po 16
eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O.s.p. za
použitia ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľka mala v konaní úspech čiastočný.
Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.