Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/584/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214626
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214214626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Holiča a sudcov JUDr.

Gabriely Briškovej a JUDr. Zlatice Javorovej vo veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ S. C., nar. XX. W. XXXX, bytom W. Z., M. XXX a 2/
V. C., nar. XX. M. XXXX, bytom W. Z., M. XXX, o 2.071,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 6. februára 2015 č. k. 14C/234/2014-100 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r
d z u j e .

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania 95,36 eur na trovách
právneho zastúpenia a vo výške 49,60 eur na iných trovách, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet splnomocnenej zástupkyne žalobkyne.

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil solidárnu povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť

žalobkyni sumu 1.449,84 eur, úrok z omeškania vo výške 154,93 eur, úrok z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 1.449,84 eur od 11. novembra 2013 do zaplatenia, mesačnými splátkami vo výške
100 eur, splatné do 20. dňa v mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok. V zostávajúcej časti žalobu
zamietol. Žalovaným súčasne uložil solidárnu povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 95,36
eur na trovách právneho zastúpenia a 51,54 eur na iných trovách, spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 100, § 101, § 103, § 107
ods. 1 a2, § 111, § 524 ods. 1 a 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien

a doplnení), § 261 ods. 6 písm. d/, § 497 ods. 1, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Ob. z.
(Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 25 ods. 1 a 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 až 3, 5 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), § 120, § 160

ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne
zdôvodnil uzavretou zmluvou o úvere medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Slovenská sporiteľňa,
a.s.) a žalovanými z 24. novembra 2004, ako typovou zmluvou, podľa § 476 a nasl. Ob. z., súčasne
však ako spotrebiteľskou zmluvou (pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvnéhovzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
dodávateľ určil a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť). Výklad spotrebiteľského
charakteru zmluvy je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice

Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. O. z. podrobne
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a ustanovuje
zákaz zmluvných podmienok spôsobujúcich nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, pod sankciou neplatnosti. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanými súd
prvého stupňa priznal žalobkyni nárok na zaplatenie splátok splatných v období od 10. augusta 2011 do

10. novembra 2013 vo výške 1.449,84 eur, vyčíslený úrok z omeškania z nepremlčaných splátok 154,93
eur a úrok z omeškania 9,5% ročne zo sumy 1.449,84 eur od 11. novembra 2013 do zaplatenia. Ako
rozdielnu súd prvého stupňa hodnotil situáciu pri uplatňovaní splátok splatných v období od 10. augusta
2010 do 10. júla 2011 (správne mal byť uvedený kalendárny mesiac júl, nie jún, čomu zodpovedala
aj celková výška splátok v uvedenom období ) vo výške 621,36 eur, ktoré kvalifikoval ako premlčané
vzhľadom na dátum podania žaloby 17. júna 2014 (žalobkyňa uplatnila nárok plynúci z uvedených

splátok až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty), ktorá plynie odo dňa keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Súd prvého stupňa poukázal na prednosť právnej úpravy premlčania podľa
O. z. (o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe) a nie podľa Ob. z. (opravujúcej štvorročnú premlčaciu
dobu), keďže v prípade duálnej úpravy záväzkového práva niet dôvod aplikovať na daný vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy podnikateľské právo (v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých právnych

inštitútovjevsúladesprincípmiochranyspotrebiteľaaplikovaťnatietovzťahyobčianskoprávnuúpravu).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od O. z. v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si
inak zhoršiť zmluvné postavenie. Ustanovenie § 54 ods. 1 O. z. je dôsledkom transpozície čl. 8
vyššie označenej smernice, ktorá síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného

práva, no ani nebráni takejto regulácii podľa § 54 ods. 1 O. z. (zamedzujúcej akémukoľvek zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa oproti O. z., pričom paušálne uprednostnenie Ob. z. by malo na spotrebiteľov
nepriaznivé následky hraničiace s neprístupnosťou k občianskym právam priznaných O. z.). V dôsledku
novelizácie ZoOS (účinnej od 1. mája 2014) bol súd prvého stupňa, ako orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy, povinný ex offo (t. j. z úradnej povinnosti) prihliadať na premlčanie práva

a to aj vtedy, ak sa spotrebiteľ premlčania nedovolá (§ 5b). Rozhodnutie o náhrade trov konania
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1, § 149 a § 151 ods. 8 O. s. p., posudzujúc pomer úspechu
a neúspechu procesných strán (úspech žalobkyne predstavoval 70% a úspech žalovaných 30%),
v dôsledku čoho vznikol nárok na pomernú časť náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 40%.
Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia 238,39 eur (2 úkony právnej služby á 91,29

eur: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, 2x režijný paušál, t. j. 8,04 eur x 2, spolu s
náhradou DPH 20%), z toho 40% náhrady trov právneho zastúpenia činilo 95,36 eur. Iné trovy konania
predstavovali náhradu zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu 124 eur, z ktorej súd prvého
stupňa priznal náhradu v rozsahu 40%, kvantifikujúc ju sumou 51,54 eur.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a to voči zamietavému výroku (o zaplatenie
621,36 eur s príslušenstvom) navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu, alternatívne
zrušením a vrátením veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie obsahovo odôvodnila
nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového stavu. Predmetná úverová
zmluva bola uzavretá 24. novembra 2004, v dôsledku čoho sa nespravujú nároky z nej vzniknuté

novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 O. z., účinným od 1. januára 2008 (ustanovenia § 52 až
54 O. z. sa do 31. decembra 2007 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy
upravené v 8. časti O. z., ako i na zmluvu podľa § 55 O. z.). Práve vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej
pred 1. januárom 2008 sa spravujú ustanoveniami Obch. z. bez ohľadu na povahu účastníkov. Na
tento prípad bol tak daný dôvod aplikovať ustanovenia o premlčacej dobe podľa Obch. z., pretože ide

o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.
Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2011
z 28. apríla 2011 (podľa ktorého záväzkové vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na
povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou Obch. z.). Obdobný právny názor odznel aj v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 4/2012 z 27. marca 2013, podľa ktorého

hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje nárok, je zmluva o úvere spravujúca sa
ustanoveniami Obch. z., preto právny vzťah medzi žalobcom a ručiteľom a žalovaným ako dlžníkom
bolo potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obch. z., následne aj otázku premlčania žalobcom
uplatneného nároku. Nesúhlas s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa žalobkyňa vyjadrilaaj citovaním niektorých častí odôvodnenia rozhodnutí krajských súdov (v Banskej Bystrici, v Trnave,
v Prešove a v Žiline), podľa záverov ktorých premlčanie v prípade spotrebiteľských zmlúv, majúcich
formu absolútneho obchodu, sa spravuje výlučne Obch. z.. Podľa komentára k § 52 O. z. je tiež dôležité

posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu, pretože v mnohých prípadoch bude
potrebné aplikovať všeobecnú úpravu týchto kódexov, napr. úpravu o premlčaní.

Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania
žalobkyne (§ 212 ods. 1 O. s. p.) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm.
b/ O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa a vzhľadom
na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne a žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňa definičné znaky označujúce jej
subjekty a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti), aj podľa právneho poriadku platného v čase jej uzavretia (§ 52 ods. 2, 3 O. z.
v znení účinnom do 31.12.2007). Podľa ZoSÚ (§ 2 písm. a/) má tiež charakter spotrebiteľského úveru
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Úprava spotrebiteľskej zmluvy potom tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych

vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré
osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval O. z. (ktorým bola dopĺňaná definícia
spotrebiteľskej zmluvy), ako aj ZoOS. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa
smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá
v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa

dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o
posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie
(napr.vrozhodnutíC-106/89MarleasingSAv.LaCommercialInternationaldAlimentationSA.,C-334/92
Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep
SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného

práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom
vnútroštátnysúdjepovolanýkvýkladunárodnéhoprávavčonajväčšommožnomrozsahuvosvetletextu
a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako
rozhodujúcehofaktoraprinaplnenícieľasmerníc(predovšetkýmčl.6ods.1SmerniceRady93/13/EHSz
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného

postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade definície
nachádzajúcej sa v ustanovení § 52 O. z. a ustanoveniach ZoOS (v znení platnom a účinnom v čase
uzatvorenia predmetných zmlúv) vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy,
ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú
zmluvu,bezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Bolopretopovinnosťou
súdu prvého stupňa reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných
smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobkyňa sa domáha svojho nároku voči
žalovaným, ktorí sú spotrebiteľmi.

Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že prípadná nedôslednosť pôvodnej právnej úpravy O. z.
(účinnej do 31.12.2007) nemôže mať za následok nemožnosť spotrebiteľa (vo vzťahu k uplatňovaným
nárokom voči nemu zo zmlúv uzavretých do 31.12.2007), reálne sa domôcť práv priznaných normamina ochranu spotrebiteľa (§ 52 - § 54 O. z.). Až definitívne novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 1
O. z. predstavuje správne transponovanú definíciu spotrebiteľskej zmluvy (ktorou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom).

Obdobný uvedenému je prípad novelizácie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z., ktoré už normatívne
vyriešilo prednostnú aplikáciu O. z. pred ustanoveniami Obch. z. (na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ). Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo 12/2014 z 21. apríla 2015 novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z. (účinné

od 1. mája 2014) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Je potrebné zdôrazniť,
že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho
súboru právnych noriem pri výklade národného práva v súvislosti s konaním, v ktorom sa uplatňuje
právo proti spotrebiteľovi, ustálila aj do uvedenej doby prednostnú aplikáciu ustanovení O. z. (napr.
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24Co/126/2012,rozsudokKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.5Co/716/2014).Námietkažalobkyneonutnosti

favorizovať Obch. z. neobstojí, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia
bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako
tzv. obchodnoprávnym vzťahom (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára
2011).

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ), bolo potrebné na daný
prípad aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá vzhľadom na dĺžku premlčacej doby, je pre
žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejšia (v porovnaní so štvorročnou premlčacou lehotou podľa Obch.
z.). Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom

a žalovanými je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obch. z. bez
ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale
ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych
vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 O. z., podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia
pre neho priaznivejšej právnej úpravy (uvedené už odznelo v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.
5Co/716/2014-63, zo 16. decembra 2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení O. z., ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie, bolo odobrené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v uznesení
sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 z 19. júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením O. z. na prospech

spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obch. z. nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa.

Odvolací súd sa rovnako stotožnil s aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS na súdenú vec, zakotvujúceho
povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný

(prípadne či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať).
Uvedené ustanovenie má procesný charakter a bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a
keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované
po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase
rozhodovania (ide o tzv. režim okamžitej aplikovateľnosti, uplatňovanej pri procesných predpisoch). Súd

prvého stupňa správne kvalifikoval nárok uplatnený žalobkyňou ako premlčaný, aplikujúc hmotnoprávne
ustanovenie o všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, keď uplatňované splátky úveru splatné v období
od 10. augusta 2010 do 10. júla 2011 (súd prvého stupňa síce mylne uviedol kalendárny mesiac jún
2011, avšak obdobiu od 10. augusta 2010 až 10. júna 2011 zodpovedá celkovou výškou splátok práve
zamietavá časť napádaného súdneho rozhodnutia vo výške 621,36 eur) boli premlčané (premlčacia

doba začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti každej jednotlivej splátky, t. j. 11. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca a uplynula v trojročnej premlčacej lehote). Pokiaľ teda bola žaloba podaná na
súde 17. júla 2014, správne súd prvého stupňa konštatoval, že bola podaná po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej doby podľa O. z. a žalobu preto v uvedenej časti zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacími námietkami
žalobkyne, poukazujúcimi na prednostnú aplikáciu ustanovení Obch. z. aj v prípade spotrebiteľskej
zmluvy, a s tým spojenú rozhodovaciu činnosť označených súdov. Podľa platného právneho poriadku
Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím súdurovnakého stupňa, pričom všeobecne záväzný charakter nemajú ani judikáty. V zmysle záverov
ústavnoprávnej judikatúry však Ústavný súd akceptuje práve teleologický výklad právnej normy, ako
aj interpretačný postup všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie

predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je
daná tiež povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so zachovávaním nepriameho účinku
jednotlivých smerníc (pri naplnení cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym
právom). Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila

vyššie uvedená rozhodovacia prax súdov, pričom rozhodnutia vyšších súdov označených žalobkyňou
v odvolaní (v citovaných častiach) nezohľadňujú nadradenosť komunitárneho práva, primárne ako
aj sekundárne pramene práva Európskej únie, vrátane rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie,
smerujúce k náležitému vyvažovaniu postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v hmotnoprávnych
a procesnoprávnych vzťahoch (v dôsledku len iluzórnej slobody spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy s
dodávateľom a s tým spojenej nerovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Preto vo svetle

eurokonformného výkladu dotknutých právnych noriem nebolo možné sa so žalobkyňou uvádzanými
rozhodnutiaminapodporujejtvrdení(vdanomprípade)stotožniť.Uvedenésavzťahujeajnažalobkyňou
citovanú odbornú literatúru.

Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil

zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti)
preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu (rozsudky SD EÚ C-240/98 až C 244/98 Oceáno

Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro ). V kontexte uvedeného bolo potrebné
riešiť aj dualizmus právnej úpravy dotknutých inštitútov podľa O. z. a Obch. z.. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v posudzovanej kauze v konaní sp. zn. 6M Cdo/4/2012 (na ktoré poukazovala žalobkyňa v
odvolaní) ani nevyslovil právny názor týkajúci sa favorizácie ustanovení O. z. alebo Obch. z. v prípade
spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

Podľa § 220 O. s. p. v časti trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, spôsobom

vyplývajúcim z druhej vety výroku tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa dôvodne aplikoval ustanovenie
§ 142 ods. 2 O. s. p., na základe ktorého správne ustálil aj pomer úspechu a neúspechu procesných
strán v danom konaní (40%). Správne tiež kvantifikoval rozsah 40% z uplatnených trov právneho
zastúpenia vo výške 95,36 eur, na rozdiel od výpočtu rozsahu 40% z uplatnenej náhrady iných trov,
za zaplatený súdny poplatok vo výške 124 eur, kvantifikujúc ho sumou 51,54 eur, správne však tento

rozsah predstavuje sumu 49,60 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., na
základe ktorých ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania žalovaným 1/ a 2/, ktorí
boli v odvolacom konaní úspešní. Z dôvodu, že si nepodali návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho

konania a zo spisu vznik týchto trov žalovaných nevyplýval, preto im náhrada trov odvolacieho konania
nebola priznaná.

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.