Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 23, 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/84/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210219104
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7210219104.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: X.. X. F.,

Z.. XX.XX.XXXX, B. V. A., F. XX, zast. JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Floriánska 16, proti odporcovi: F.. V. Z., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., O. XX, zast. JUDr. Zsoltom Vargom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 2, v konaní o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na vlastné náklady
v denníkoch SME, Pravda, Košický Korzár a v týždenníku Košický večer na prvej strane toho-ktorého
tlačového média, a to o takej veľkosti písma, v akej je uverejnený text ospravedlnenia v rozsudku,
uverejniť ospravedlnenie tohto znenia:

OSPRAVEDLNENIE
MUDr. Viliam Novotný týmto prehlasuje, že nie sú pravdivé jeho tvrdenia, ktoré poskytol médiám na
osobu a v súvislosti s osobou X.. X. F., kedy v dňoch od 15. novembra 2009 do 26. novembra 2009
uviedol médiám, že „je úplne jasné, že na pokyn starostu Mestskej časti Košice - Západ X. F. boli
vynášané volebné lístky a odnášané nevedno kam za účelom manipulácie s volebnými lístkami, že došlo
k volebnému podvodu najväčšiemu od novembra ´89, a že pán F. je dôvodne podozrivý z volebného

podvodu, po akom slušný politik odchádza z verejného života“ a za nepravdivé výroky sa ospravedlňuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 803,01 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.8.2010 žiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosťuverejniťnavlastnénákladyvdenníkochSME,Pravda,KošickýKorzáravtýždenníkuKošický
Večer ospravedlnenie na prvej strane toho-ktorého tlačového média, a to o takej veľkosti písma, v akej
je uverejnený text ospravedlnenia v žalobe v znení:

OSPRAVEDLNENIE
MUDr. Viliam Novotný, predseda Regionálneho zväzu SDKÚ-DS v Košickom kraji, sa týmto
ospravedlňuje PhDr. X. F., starostovi Mestskej časti Košice - Západ za nepravdivé informácie, ktoré
poskytol médiám a za difamujúce výslovné obvinenia jeho osoby zo spáchania trestných činov
súvisiacich s marením volieb do Krajského samosprávneho kraja a s volebným podvodom vo volebnom
obvode Košice II, ktoré vyjadrenia poskytol bez toho, aby sa zakladali na pravde. Nikdy sa nepreukázalo,
že by PhDr. X. F., ako starosta Mestskej časti Košice - Západ, sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na

činnosti, alebo vydal nejaký pokyn, ktorý by mal za následok falšovanie volebných výsledkov, alebo
marenie volieb akýmkoľvek spôsobom a zároveň žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania.Pôvodne navrhovateľom bola aj Mestská časť Košice - Západ, označený ako navrhovateľ v 1. rade, ktorý
však zobral svoj návrh späť, preto súd v tejto časti konanie medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom
zastavil uznesením zo dňa 11.5.2011.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.11.2009 sa konali na území Slovenskej republiky voľby do
orgánov samosprávnych krajov a v uvedených voľbách bol zo strany odporcu pre médiá bezprostredne
komentovaný ich priebeh v Košickom kraji, a to hlavne priebeh volieb v Mestskej časti Košice - Západ
(v okrsku č. 28 na Petzvalovej ulici), vo volebnom obvode Košice II. Tvrdenia odporcu spočívali najmä

v poukazovaní na „spáchanie volebného podvodu, ktorý sa mal udiať v Mestskej časti Košice - Západ,
a to pričinením starostu Mestskej časti Košice - Západ“, teda „volebný podvod“ mal spáchať svojím
úmyselným konaním navrhovateľ.
Odporca pre médiá uviedol: „Je úplne jasné, že na pokyn starostu Mestskej časti Košice - Západ X. F.
B. vynášané volebné lístky a odnášané nevedno kam za účelom manipulácie s volebnými výsledkami.
Neviem povedať, či sa podvod udial, mal udiať, alebo sa dial priebežne; to musia vyšetriť orgány

činné v trestnom konaní“, „F. by mal vyvodiť osobné dôsledky a nemá morálne právo zastávať mandát
poslanca zastupiteľstva KSK“, „Došlo k volebnému podvodu najväčšiemu od novembra 1989, lístky
boli vynášané z miestnosti počas volieb na základe pokynu miestneho úradu“, „Došlo k volebnému
podvodu najväčšiemu od novembra ´89. Hlasovacie lístky boli vynášané z hlasovacích miestností počas
volieb na základe pokynu miestneho úradu na Terase, ktorému šéfuje starosta Pavol F. zo SMER-SD a

mohli byť zneužité v prospech kandidátov SMER-u - SD na poslancov, ako aj v prospech župana K.“,
„Hlasovacie lístky boli vynášané z volebných miestností pred ukončením volieb v igelitových taškách
na základe pokynu Miestneho úradu MČ Košice - Západ. V tomto podaní sa domnievame, že tieto
vynesené hlasovacie lístky mohli byť zneužité v prospech kandidátov strany SMER. Volebný podvod
spôsobil,ženevieme,koľkohlasovdostalikandidátinaposlancovzastranuSMER-SDodvoličovakoľko

z igelitových tašiek ... “, „Vyzývam starostu Mutafova, ktorý je dôvodne podozrivý z volebného podvodu,
aby odstúpil zo všetkých funkcií a odišiel z politiky“, „Pán F. je dôvodne podozrivý z volebného podvodu,
po akom slušný politik odchádza z verejného života. Týmto ho opäť vyzývam, aby odstúpil zo všetkých
svojich funkcií “, „Sme svedkami neobyčajne veľkého volebného podvodu, ktorý spochybňuje výsledky
volieb v KSK“, „Som presvedčený, že vo volebnom obvode Košice II došlo k volebnému podvodu, inak by

polícia nezačala trestné stíhanie.“, „Došlo k volebnému podvodu, priebeh bol zmanipulovaný, preto sme
sa obrátili na súd. Existuje totiž vážne podozrenie, že hlasovacie lístky mohli byť zneužité v prospech
strany SMER, za ktorú kandidoval práve starosta F., ktorý bol navyše politicky zodpovedný za tieto
voľby“.
Uvedené vyjadrenia odporcu boli spôsobilé zásahu do práva na ochranu mena a občianskej cti

navrhovateľa závažným spôsobom. Vyššie opísané tvrdenia odporcu obsahovali nepravdivé informácie
a znevažujúce tvrdenia voči navrhovateľovi. Publikované boli v médiách prístupných širokej verejnosti a
teda mali širokú publicitu. Neoprávneným zásahom je pritom zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo
obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bez významu je
skutočnosť, či odporca ako pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo

iba o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie.
Z vyjadrení odporcu je zrejmé, že ako objektívnu realitu (podľa jeho citovaných vyjadrení je to „úplne
jasné“) prezentuje to, že „v MČ Košice - Západ boli vynášané volebné lístky a odnášané nevedno
kam za účelom manipulácie s volebnými výsledkami“ a zároveň poukazuje na to, že malo dôjsť v
dôsledku činnosti navrhovateľa ako starostu mestskej časti („na pokyn starostu“) k „volebnému podvodu

najväčšiemu od novembra ´89“.
Pravdou však je, že konanie vedené orgánmi činnými v trestnom konaní o tom, či bol v súvislosti s
prebehnutými voľbami spáchaný trestný čin, či už podvodu, alebo marenia prípravy a priebehu volieb a
referenda, nepreukázalo žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala záverom odporcu a trestné konanie
vo veci bolo uznesením príslušnej prokurátorky zastavené. Voči navrhovateľovi nebolo nikdy ani len

vznesené obvinenie a teda vyjadrenia odporcu vo vzťahu k jeho osobe boli a sú obzvlášť neprimerané,
keďže vopred odsudzovali navrhovateľa ako strojcu či organizátora podvodu odporcom označeného
ako najväčšieho volebného podvodu od novembra 1989. Takéto zásahy do práv na ochranu osobnosti
navrhovateľa boli pritom o to závažnejšie, že tento zastával pozíciu starostu mestskej časti, čiže je
politicky aktívny a verejne známy. Vyjadrenia odporcu tak mohli objektívne privodiť a aj privodili ujmu

navrhovateľovi v smere úmyselného zníženia jeho popularity na verejnosti, uvedené malo navyše u
okolia navodiť záver, že podvodného a nekalého konania sa dopustil navrhovateľ, a teda je zrejmé, že
odporca krivo, bez akýchkoľvek podkladov obvinil navrhovateľa zo spáchania trestného činu sledujúczámer znevážiť dobré meno navrhovateľa, resp. poškodiť jeho politickú kariéru, znížiť a znevážiť dôveru
občanov k jeho osobe a zároveň privodiť sebe a svojím politickým záujmom prospech na jeho úkor.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 19.11.2010 uviedol, že odporca aj
navrhovateľ kandidovali za poslancov do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja vo volebnom
obvode Košice II. Pri opakovanej návšteve predsedu volebnej komisie Košického samosprávneho kraja
pána PH. vo volebnom obvode Košice II v čase konania volieb dňa 14.11.2009 približne o 17,30 hod.
došlo k zisteniu že vo volebnom obvode Košice II, v okrsku č. 28 dochádza k porušovaniu zákona tým,

že neznámy človek v nezapečatených igelitových taškách vynášal hlasovacie lístky na voľbu poslancov
do zastupiteľstva vyššieho územného celku a volebné lístky na predsedu samosprávneho kraja. Celé
sa to dialo na základe pokynu Miestneho úradu Mestskej časti Košice -Západ. Osoba, ktorá vynášala
hlasovacie lístky, bola zamestnancom Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ a odnášala
nezapečatené volebné lístky aj z iných volebných okrskov.
Skutočnosť, že došlo k porušeniu zákona, bola prerokovaná na krajskej volebnej komisii, uznesením

oznámená obvodnej volebnej komisii a postúpená ústrednej volebnej komisii.
Všetky vyjadrenia odporcu, ktoré odzneli v médiách v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávnych
krajov a sú obsahom žaloby, predovšetkým expresívne popisujú porušenie ust. § 35 ods. 1 Zákona o
voľbách navrhovateľom, ku ktorému nepochybne v danom prípade došlo. Konštatuje to aj Ústavný súd
SR v odôvodnení uznesenia zo dňa 17.3.2010 na strane 7 č. k. PL.ÚS 5/2010-34. Priebehom volieb sa

zaoberali aj orgány činné v trestnom konaní.
Odporca teda uvádzal pravdu, keď poukazoval na rozpor konania predmetných okrskových volebných
komisií so zákonom o voľbách, pričom k tomuto došlo na základe písomného pokynu navrhovateľa.
Poukázal na to, že odporca vo svojich vyjadreniach pre médiá akcentoval nesporný fakt vynášania
nepoužitých volebných lístkov aj obálok bez ich zapečatenia a v čase pred skončením samotných

volieb, pričom k otázke možného trestného činu zodpovedných osôb a vplyvu na výsledky volieb sa
vyjadroval hypoteticky v podmieňovacom spôsobe s odvolaním sa na výsledky vyšetrovania orgánov
činných v trestnom konaní a podobne. Expresívnosť použitých jazykových prostriedkov odporcu bola
pritom priamo ovplyvnená okrem iných skutočností aj časovou blízkosťou volebného procesu, ktorého
bol sám odporca účastníkom, veľkosťou rozdielov v počte hlasov, mediálnym spracovaním tejto témy

v politickom zápase, ktoré na rozdiel od právnickej reči výrazne využíva zveličovanie, zjednodušovanie
a snahu zaujať, šokovať, spôsobiť rozruch s cieľom vyvolať verejnú diskusiu. Poukázal na to, že
podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sloboda prejavu je prípustná nielen pre vyjadrenia
prijímané pozitívne, ale aj tie, ktoré sú útočné, šokujú alebo spôsobujú rozruch.
Navrhovateľ ako verejný činiteľ a politik sa vedome vystavuje podrobnému skúmaniu zo strany širokej

verejnosti, ako aj zo strany politických oponentov a musí prejaviť väčšiu mieru tolerancie ako bežná
fyzická osoba. Kritika osoby zastávajúcej volenú verejnú funkciu týkajúca sa výkonu tejto funkcie v
zásade nie je zásahom do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,
o to viac, že v tomto konkrétnom prípade bolo porušenie zákona pri výkone volenej verejnej funkcie
konštatované nielen orgánmi činnými v trestnom konaní, ale aj Ústavným súdom SR. Odporca sa

svojimi expresívnymi vyjadreniami uvedenými v žalobe snažil poukázať na porušenie zákona zo
strany navrhovateľa a vyvolať celospoločenskú diskusiu ohľadom možného zneužitia postavenia osôb
vykonávajúcich pôsobnosť orgánov zodpovedných za prípravu a priebeh volieb, ak sa zároveň zúčastnia
volieb ako kandidáti.
Navrhovateľ ako starosta mestskej časti zodpovedal za miestny úrad, ktorý riadi, a teda nesie politickú

zodpovednosť za nesprávne rozhodnutia a postupy úradu. Keďže došlo k zjavnému porušeniu zákona,
navrhovateľ musí znášať negatívne dôsledky legitímnej kritiky tohto konania, ktorých prejavom
môže byť aj poškodenie jeho politickej kariéry a zníženie dôvery občanov k jeho osobe. Akýkoľvek
odlišný záver by bol v rozpore s princípmi slobodnej súťaže politických reprezentácií v demokratickej
spoločnosti. Vzhľadom na uvedené ústavnoprávne aspekty, vyjadrenia odporcu nie je možné považovať

za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa, a preto navrhol, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Na stránke www.tvnoviny.sk bolo dňa 15.11.2009 uverejnené: „Je úplne jasné,
že na pokyn starostu Mestskej časti Košice - Západ X. F. boli vynášané volebné lístky a odnášané
nevedno kam za účelom manipulácie s volebnými výsledkami. Neviem povedať, či sa podvod udial,
mal udiať, alebo sa dial priebežne. To musia vyšetriť orgány činné v trestnom konaní, doplnil Novotný.Dodal však, že F. by mal vyvodiť osobné dôsledky a nemá morálne právo zastávať mandát poslanca
v zastupiteľstve KSK.“ (č.l. 17)
V denníku PLUSKA bolo dňa 25.11.2009 zverejnené: „Došlo k volebnému podvodu najväčšiemu od

novembra 1989, lístky boli vynášané z miestností počas volieb na základe pokynu miestneho úradu,
uviedol Novotný. Lístky mohli byť podľa Novotného neskôr zneužité.“ (č.l. 18)
Na stránke www.Webnoviny.sk bolo dňa 25.11.2009 uvedené: „Došlo k
volebnému podvodu najväčšiemu od novembra ´89. Hlasovacie lístky boli vynášané z hlasovacích
miestností počas volieb na základe pokynu miestneho úradu na Terase, ktorému šéfuje starosta X. F.

za Smer-SD a mohli byť zneužité v prospech kandidátov Smeru-SD na poslancov, ako aj v prospech
župana K., povedal šéf regionálnej organizácie SDKÚ-DS, poslanec Národnej rady SR V. Z..“. (č.l. 19)
Na stránke www.tasr.sk bolo dňa 15.11.2009 uverejnené: „Je úplne jasné, že na
pokyn starostu Mestskej časti Košice - Západ X. F. boli vynášané volebné lístky a odnášané nevedno
kam za účelom manipulácie s volebnými výsledkami. Neviem povedať, či sa podvod udial, mal udiať,
alebo sa dial priebežne. To musia vyšetriť orgány činné v trestnom konaní, doplnil Novotný. Dodal však,

že F. by mal vyvodiť osobné dôsledky a nemá morálne právo zastávať mandát poslanca v zastupiteľstve
KSK.“ (č.l. 21)
Na stránke www.ovolbach.topky.sk bolo uverejnené: „Došlo k
volebnému podvodu najväčšiemu od novembra ´89. Hlasovacie lístky boli vynášané z hlasovacích
miestností počas volieb na základe pokynu miestneho úradu na Terase, ktorému šéfuje starosta X. F.

za Smer-SD a mohli byť zneužité v prospech kandidátov Smeru-SD na poslancov, ako aj v prospech
župana, povedal šéf regionálnej organizácie SDKÚ-DS, poslanec národnej rady SR V. Z..“. (č.l. 22)
Na stránke www.pluska.sk dňa 15.11.2009 bolo uverejnené: „Voľby v Košickom
kraji sprevádzal podvod, výsledky sú pochybné, budeme veľmi vážne zvažovať podanie na Ústavný súd,
uviedol krajský šéf SDKÚ-DS V. Z..“. (č.l. 24)

Na stránke www.sdkuonline.sk bolo dňa 27.11.2009 uvedené:
„Domnievame sa, že vynesené hlasovacie lístky mohli byť zneužité v prospech kandidátov strany Smer
na poslancov, ako aj v prospech župana I. K.. Pán F. je dôvodne podozrivý z volebného podvodu, po
akom slušný politik odchádza z verejného života. Týmto ho opäť vyzývam, aby odstúpil zo všetkých
svojich funkcií. Teraz nevieme, koľko hlasov dostali kandidáti Smeru od voličov a koľko z igelitových

tašiek. Preto požadujeme, aby boli voľby v obvode Košice II vyhlásené za neplatné a zopakované,
uviedol V. Z..“. (č.l. 26)
V denníku Sme dňa 16.11.2009 bolo uverejnené: „Sme svedkami neobyčajného podvodu a
spochybnená je legitimita zvoleného župan K., povedal košický predseda SDKÚ V. Z..“ (č.l. 36)
V denníku Košický Korzár dňa 16.11.2009 bolo uvedené v článku SDKÚ hovorí o podvode, F. o bubline :

„Sme svedkami neobyčajného podvodu, ktorý spochybňuje aj legitimitu zvoleného župana K., povedal
Novotný.“ (č.l. 40)
V denníku Korzár dňa 26.11.2009 bolo uvedené: „Domnievame sa, že vynesené hlasovacie lístky mohli
byť zneužité v prospech kandidátov strany Smer na poslancov ako aj v prospech župana I. K.. Pán F. je
dôvodne podozrivý z volebného podvodu, po akom slušný politik odchádza z verejného života. Týmto ho

opäť vyzývam, aby odstúpil zo všetkých svojich funkcií, uviedol poslanec NR SR a KSK V. Z..“. (č.l. 42)

Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.11.2010 uviedol, že v deň konania
volieb dňa 14.11.2009 dostal telefonické oznámenie o tom, že sa majú vynášať volebné lístky z volebnej
miestnosti v okrsku č. 28 na Petzvalovej ulici. Túto skutočnosť oznámila navrhovateľovi osoba z krajskej

volebnej komisie, ktorej meno si nepamätal a konkrétne mu oznámila, že pán X., predseda krajskej
volebnej komisie bol na kontrole v okrsku č. 28 a tam zistil, že šofér, ktorý bol zamestnancom Miestneho
úradu Mestskej časti Košice - Západ, nakladal do auta volebné lístky.
Poukázal na to, že od vymenovania volebnej komisie a od prevzatia volebných lístkov za celú činnosť
volieb a za celý priebeh volieb zodpovedá volebná komisia. V danom prípade volebná komisia v

okrsku č. 28 mala 14 členov vrátane zapisovateľa. Boli tam zastúpení členovia všetkých politických
strán. Spomedzi nich bol zvolený za predsedu volebnej komisie pán A.. Materiál súvisiaci s voľbami,
teda volebné lístky alebo iné listiny, sa z alebo do volebnej miestnosti počas konania volieb môžu
vnášať alebo vynášať len so súhlasom predsedu volebnej komisie. Neskôr predseda spornej volebnej
komisie pán A., podľa informácie navrhovateľa vypovedal na polícii, že šoférovi miestneho úradu

dal zapečatené volebné lístky, pričom malo ísť o prebytočné volebné lístky. V deň konania volieb po
22,00 hod. sa spočítavali všetky hlasy aj v spornom volebnom okrsku a aj krížovým prepočítaním sa
zisťovala správnosť sčítaných hlasov, vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov za účasti krajskej
aj obvodnej volebnej komisie a nebolo zistené žiadne pochybenie. Boli vyhotovené zápisnice, ktorépodpísali všetci členovia volebnej komisie, vrátane zástupcov za stranu SDKÚ. Všetci členovia volebnej
komisie zápisnice podpísali bez námietok a nikto netvrdil, že by došlo k akémukoľvek pochybeniu.
Navrhovateľ uviedol, že on osobne nedal žiadny príkaz na odobratie akýchkoľvek hlasovacích lístkov z

volebnej miestnosti, za hlasovacie lístky a za to, čo sa deje vo volebnej miestnosti zodpovedá výlučne
predsedavolebnejkomisie,ktorýniejeviazanýžiadnympokynomnavrhovateľa,ajkebyboltakýtopokyn
daný. Napokon predseda volebnej komisie má povinnosť riadiť sa zákonom a nie pokynmi starostu
prípadne iných zamestnancov miestneho úradu.
Pán K. dal podnet na Okresný úrad vyšetrovania na prešetrenie tej skutočnosti, že sa mali vynášať

volebné lístky z volebného okrsku č. 28 na druhý deň ráno, 15.11.2009. Prvá skupina policajtov prišla do
volebnej miestnosti už v deň konania volieb, teda 14.11.2009 okolo 23,00 až 24,00 hod. Títo zapečatili
volebnú miestnosť a na druhý deň ráno, t.j. 15.11.2009 prišli aj vyšetrovatelia. Na základe tohto podnetu
sa viedlo trestné konanie, avšak prokurátor trestné konanie zastavil z dôvodu, že nebolo preukázané
spáchanie žiadneho trestného činu.
Odporca svojimi vyhláseniami pošpinil dobré meno zamestnancov Miestneho úradu Mestskej časti

Košice - Západ, ale podľa názoru navrhovateľa aj dobré meno všetkých zapisovateľov a predsedov
volebných komisií mestskej časti. Navrhovateľ uviedol, že spolu s manželkou sa starajú o 89-ročného
rodiča, ktorý skutočnosť, že sa v televízii aj v novinách objavili uvedené články znášal veľmi zle. Jeho
dcéra v tom čase bola v deviatom mesiaci tehotenstva a rovnako túto situáciu znášala ťažko.
Po tom, čo prokuratúra po prešetrení a zistení, že nedošlo k spáchaniu trestného činu, trestné stíhanie

zastavila, odporca podal sťažnosť na Ústavný súd SR. V tom čase prebiehali v strane Smer-SD, ktorej
členom bol aj navrhovateľ, nominácie na kandidátov do volieb do Národnej rady SR a aj navrhovateľ
mal záujem kandidovať v nasledujúcich parlamentných voľbách. Kvôli tejto kauze sa už ani neuchádzal
o účasť na kandidátke z dôvodu, že strana Smer-SD ani nechcela dávať kandidátov, o ktorých sa viedli
takéto kauzy, aby to náhodou nebolo zneužité vo volebnej kampani.

Odporca následne potom, ako boli obaja ako poslanci zvolení do vyššieho územného celku, na
ustanovujúcej schôdzi VÚC navrhol pozastaviť výkon funkcie poslanca navrhovateľa vo VÚC. O tomto
návrhu odporcu sa aj hlasovalo, avšak neprešiel. Po zverejnení predmetných článkov asi dva mesiace
mal navrhovateľ na dennom poriadku, že sa ho ľudia pýtali na tieto skutočnosti, pričom išlo o ľudí z
okruhu jeho spolupracovníkov, známych, priateľov.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.11.2010 uviedol, že existuje listina označená ako
Pokyn členom okrskových volebných komisií v Mestskej časti Košice - Západ pre voľby do orgánov
Košického samosprávneho kraja, kde sa v časti H píše, že o 17,00 hod. komisia môže pripravovať
nepoužité administratívne dokumenty na zozbieranie, materiál uloží do pripravených igelitových tašiek,

ktorú označí číslom okrsku a zapečatí. O 18,00 hod. bude poverený vodič zbierať nevydané a vôbec
nepoužité hlasovacie lístky a nevydané a vôbec nepoužité obálky. Predseda komisie na základe
zváženia ponechá nevyhnutný počet hlasovacích lístkov komisii k dispozícii do 22,00 hod. Tento
pokyn nie je podpísaný, čiže navrhovateľ skutočne tento pokyn nepodpísal, spracovali ho však dve
zamestnankyne Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ. Tento pokyn ale existuje a dostal sa

k členom okrskových volebných komisií. Štatutárom Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ v
tom čase bol navrhovateľ ako starosta, ktorý o tomto pokyne alebo nevedel, potom však nevie, čo robí
ako štatutár, alebo o ňom vedel a alibisticky ho nepodpísal.
Na základe jeho zistení sa minimálne v ôsmich okrskových komisiách zbierali počas priebehu volieb
hlasovacie lístky a obálky do igelitových vreciek a tieto boli zamestnancom miestneho úradu vynášané

von a odvážané nevie kam. V okamihu, keď to zistil občan a keď začala konať krajská volebná komisia,
nikto nevedel, kde tieto hlasovacie lístky odnášajú.
Obvodná volebná komisia pre volebný obvod č. II, Krajská volebná komisia aj Ústredná volebná komisia
vo svojich zápisniciach konštatovali, že v danom prípade došlo k porušeniu ust. § 35 ods. 1 zák.č.
303/2001 Zb. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov. Rovnaká skutočnosť sa konštatuje aj v

uznesení Okresnej prokuratúry Košice II (č. 1Pv 1007/2009-8 zo dňa 7.1.2010).
Odporca uviedol, že v tejto veci sa ako sťažovateľ dňa 23.11.2009 obrátil na Ústavný súd SR pre
porušenie ústavnosti a zákonnosti volieb poslancov do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja.
Žiadal zopakovať voľby poslancov vo volebnom obvode Košice II.
Navrhovateľ aj odporca boli kandidátmi na poslancov vo volebnom obvode Košice II a obaja boli aj

zvolení. Poukázal na to, že rozdiely medzi jednotlivými kandidátmi v počte hlasov boli veľmi malé, čo
znamená, že aj minimálna manipulácia s hlasovacími lístkami mohla ovplyvniť výsledok volieb.
Ústavný súd SR sťažnosť odporcu odmietol. Napriek tomu však Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí
na strane 7 konštatoval, že pri predmetných voľbách došlo skutočne k porušeniu ust. § 35 ods. 1Zákona o voľbách do samosprávnych krajov tým, že okrskové volebné komisie ešte pred skončením
volieb odovzdali zamestnancovi Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ nepoužité hlasovacie
lístky. Sťažnosť bola odmietnutá z dôvodov vyplývajúcich z textu na strane 10 rozhodnutia, podľa

ktorého Ústavný súd SR uzavrel, že sťažovateľ dostatočným spôsobom neoznačil a ani nepredložil
kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mali vplyv, resp. by mohli mať priamy
vplyv na vyhlásený výsledok volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja. To podľa odporcu znamená,
že súd odmietol jeho sťažnosť, pretože nedokázal dostatočne preukázať, či boli zneužité tieto hlasovacie
lístky, a či teda mohli mať vplyv na výsledok volieb.

Poukázal však na to, že k rozhodnutiu Ústavného súdu SR je pripojené odlišné stanovisko dvoch sudcov,
podľa názoru ktorých akákoľvek manipulácia s volebnými lístkami vrátane roztrhania prebytočných
lístkov, predstavuje konanie nezlučiteľné so Zákonom o voľbách, pretože predstavuje porušenie tohto
zákona.Takétokonaniepredstavujehrubýzásahdoslobodnejsúťažepolitickýchsílakojedenzatribútov
pravidelnej skúšky demokracie vo volebnom procese.
Odporca uviedol, že všetky vymenované inštitúcie a orgány konštatovali, že bol porušený volebný

zákon, teda túto skutočnosť netvrdil on a za takéto porušenie zákona a vôbec za celý priebeh volieb,
je podľa neho politicky zodpovedný starosta mestskej časti, kde tieto voľby prebiehajú, ktorým v tom
čase bol práve navrhovateľ. Odporca nevedel, kam boli odnášané sporné hlasovacie lístky, vedel však
o tej skutočnosti, že boli vynášané z hlasovacích miestností, boli ukladané do batožinového priestoru
motorového vozidla a odnášané zamestnancom miestneho úradu. Túto informáciu sa dozvedel v

priebehu samotných volieb dňa 14.11.2009, pretože v priebehu volieb to bola verejne známa informácia,
o ktorej hovorili členovia krajskej volebnej komisie a po tomto skoro ihneď túto informáciu odvysielali
všetky médiá, on len komentoval skutočnosti na tlačovej besede, ktorá sa konala prvýkrát až 15.11.2009.
Odporca uviedol, že po regionálnych voľbách sa stretol so všetkými predsedami okrskových volebných
komisií, ktorí boli z politickej strany SDKÚ-DS, ktorí ho informovali o tom, že existoval sporný pokyn,

a že ich zapisovateľky usmernili v tom smere, aby vydali hlasovacie lístky. Informovali ho aj o tom, že
mnohí vyjadrili pochybnosti, ale nemá vedomosť o tom, že by to niektorý z nich dal do zápisnice.

Podľa výpisu z časti zápisnice Volebnej komisie Košického samosprávneho kraja zo dňa 14.11.2009
o 20,25 hod. Ing. Š. K. - volič, bol pozrieť svojich členov delegovaných za politickú stranu. Stretol aj

pána D. X., predsedu Volebnej komisie Košického samosprávneho kraja a videli nejakého pána, ktorý
niečo vynáša v igelitových taškách, uvedeného pána poznal, prišiel od pána F., starostu Mestskej časti
Košice - Západ, zobrať prázdne hlasovacie lístky a opečiatkované obálky bez spísania záznamu s tým,
že igelitka nebola opečiatkovaná a prelepená. Takých tašiek mal v aute viac, konal na základe pokynu
mestskej časti. Bol tam okrsok č. 12, 15, 28 (č.l. 75).

Zuzneseniač.6/2009zo4.zasadnutiaVolebnejkomisieKošickéhosamosprávnehokrajakonanéhodňa
14.11.2009 vyplýva, že komisia berie na vedomie ústny podnet voliča Ing. Š. K. na postup v okrskovej
volebnej komisii č. 28, ale aj v ďalších okrskových komisiách vo volebnom obvode č. II v Košiciach
ohľadomodovzdaniaprázdnychhlasovacíchlístkovaopečiatkovanýchobálokzástupcoviMestskejčasti
Košice - Západ pred ukončením hlasovania v zmysle pokynu Miestneho úradu Mestskej časti Košice -

Západ členom okrskových volebných komisií. Uvedené skutočnosti boli zistené za prítomnosti predsedu
VolebnejkomisieKošickéhosamosprávnehokrajapánaD.X.,ktorýmpostupommohlodôjsťkporušeniu
§ 35 ods. 1 zák. č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov (č.l. 83).

Z uznesenia Ústrednej volebnej komisie pre voľby do orgánov samosprávnych krajov zo dňa 14.11.2009

bodu 47 vyplýva, že ústredná volebná komisia konštatuje, na základe podnetu Ing. Š. K., Košice, zo dňa
14.11.2009, že vo volebnom obvode č. II v Košiciach došlo k porušeniu ust. § 35 zákona č. 303/2001 Z. z.
o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, a to v okrskoch č. 12, 14, 15, 28 tým, že časť zostávajúcich
nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok bola z uvedených volebných miestností odnesená ešte pred
ukončením hlasovania. (č.l. 80)

Uznesením Okresnej prokuratúry Košice II č. 1Pv 1007/2009-8 zo dňa 7.1.2010 bolo zastavené trestné
stíhanie pre prečin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda na tom skutkovom základe, že
neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe dňa 14.11.2009 porušil ust. § 35 zák. č. 303/2001 Z. z. o
voľbách do orgánov samosprávnych krajov, a to v okrskoch č. 12, 14 a 15 na Kežmarskej 30 v Košiciach

a v okrsku č. 28 na Petzvalovej 28 v Košiciach tým, že časť zostávajúcich nepoužitých hlasovacích
lístkov a obálok z uvedených volebných miestností odniesol ešte pred ukončením hlasovania, pretože
nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že bolo nesporne preukázané, že spracovatelia Pokynu členom
okrskových volebných komisií v MČ Košice - Západ a následne v niektorých prípadoch predsedovia
jednotlivých okrskových komisií, členovia alebo zapisovatelia tým, že pred ukončením hlasovania

pripravili na zozbieranie nepoužité administratívne dokumenty, a to nevydané hlasovacie lístky a
nevydané obálky, porušili ust. § 35 ods. 1 prvá veta zákona č. 303/2001 Z. z. Tento zákon neobsahuje
sankčné opatrenia, počas volieb, ani po ich ukončení okrskové volebné komisie nezaznamenali
sťažnosti týkajúce sa priebehu volieb, vrátane sčítania hlasov s výnimkou podnetu Ústrednej volebnej
komisie zo dňa 14.11.2009, ktorý bol však predmetom tohto konania. Ani v jednom okrsku Mestskej časti

Košice - Západ nebol zaznamenaný prípad, kedy by občan nemohol uplatniť svoje ústavné právo voliť
z dôvodu nedostatku hlasovacích lístkov alebo ich manipulácie (č.l. 84).

Ústavný súd SR svojím uznesením č. PL.ÚS 5/2010-34 zo dňa 17.3.2010 odmietol sťažnosť F.. V.
Z.. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že sťažovateľ namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb
poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaných 14.11.2009 vo volebnom okrsku

č 28 volebného obvodu Košice II. Svoje tvrdenia založil na zisteniach predsedu Volebnej komisie
Košického samosprávneho kraja D. X., ktorý aj na základe podnetu voliča D. K.. Štefana počas
návštevy volebnej miestnosti vo volebnom okrsku č. 28 volebného obvodu Košice II spozoroval, ako
členovia okrskovej volebnej komisie odovzdali ešte pred riadnym ukončením hlasovania údajnému
zamestnancovi Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ vo voľbách nepoužité hlasovacie lístky

a obálky, ktoré bez zapečatenia vložili do igelitových tašiek. Následne neznáma osoba tieto igelitové
taškynaložiladokufraosobnéhomotorovéhovozidla,kdepodľapozorovaniapredseduvolebnejkomisie
samosprávneho kraja boli už vyzbierané aj iné igelitové tašky s nepoužitými hlasovacími lístkami a
obálkami, pričom nie všetky boli zapečatené. Členovia okrskových volebných komisií tak mali konať
na základe Pokynu Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ z 13.11.2009 podľa článku H. Súd

konštatoval, že v deň konania napádaných volieb dňa 14.11.2009 do zastupiteľstva samosprávneho
kraja došlo skutočne k porušeniu ust. § 35 ods. 1 Zákona o voľbách do samosprávnych krajov tým,
že okrskové volebné komisie ešte pred skončením volieb odovzdali zamestnancovi Miestneho úradu
Mestskej časti Košice - Západ nepoužité hlasovacie lístky a obálky, aj keď podľa Zákona o voľbách
sa tak malo stať až po ukončení hlasovania. Sťažovateľ však nenavrhol, ani nepredložil žiadne dôkazy,

ktoré by hodnoverne dosvedčili, že hlasovacie lístky boli skutočne zneužité. Svoje tvrdenia založil iba
na hypotetických predpokladoch. Ani z uznesenia vyšetrovateľa nevyplýva, že by čímkoľvek došlo k
zneužitiu hlasovacích lístkov a obálok, ktoré okrskové volebné komisie odovzdali predčasne, t.j. pred
skončením volieb.
Vzhľadom na uvedené Ústavný súd SR uzavrel, že sťažovateľ dostatočným spôsobom neoznačil a ani

nepredložil kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mali vplyv, resp. by mohli
mať priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja (č.l. 88).
K cit. uzneseniu Ústavného súdu SR je pripojené aj odlišné stanovisko sudkyne F. F. T. Q. E. F., podľa
ktoréhoakákoľvekmanipuláciasvolebnýmilístkamivrátaneroztrhaniaprebytočnýchlístkov,predstavuje
konanie nezlučiteľné so Zákonom o voľbách, ktoré predstavuje porušenie tohto zákona. Takéto konanie

predstavuje hrubý zásah do slobodnej súťaže politických síl ako jeden z atribútov pravidelnej skúšky
demokracie vo volebnom procese (č.l. 98).

Svedkyňa P.. Z. B., zamestnankyňa Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ vo svojej výpovedi
uviedla, že zamestnancom mestskej časti bola aj v novembri 2009, v čase konania sporných volieb.

Navrhovateľ je jej bývalý nadriadený, keďže bol starostom Mestskej časti Košice -Západ. Osobne pozná
aj odporcu, ktorý bol v určitom období poslancom Mestskej časti Košice - Západ. Na Miestnom úrade
Mestskej časti Košice - Západ pracuje v pracovnej pozícii vedúcej správneho oddelenia.
Svedkyňa uviedla, že sporné pokyny boli vypracované viacerými zamestnancami viacerých oddelení
miestneho úradu. Starosta vymenoval tzv. organizačný štáb, na čele ktorého bol prednosta úradu.

Organizačný štáb sa skladal zo zamestnancov viacerých oddelení, a to oddelenia správneho, oddelenia
správy majetku a ekonomického oddelenia, organizačného oddelenia a sekretariátu. Tento materiál
vznikol len pre voľby do Košického samosprávneho kraja, ktoré sa konali v novembri 2009. Všetci
zamestnanci z jednotlivých oddelení do týchto pokynov zapracovali akýsi súhrn svojich informácií, s
ktorými chceli oboznámiť jednotlivých členov volebných komisií. Zo strany starostu, teda navrhovateľa,

nebol daný žiadny osobitný pokyn, čo má byť obsahom tejto listiny. Každý zo zamestnancov tam
zapracoval to, čo považoval zo svojho hľadiska za potrebné. Pokyny sa robili za tým účelom, aby počas
volieb mali členovia volebných komisií dostatok informácií.Pri organizácii volieb je prax taká, že pred voľbami zvolajú všetkých zapisovateľov všetkých volebných
komisií a pravdepodobne pri tejto príležitosti im boli odovzdané sporné pokyny. Pokyny sú len
organizačno-technického charakteru. Je to zoznam informácií, ktoré slúžia ako pracovná pomôcka

pre členov volebných komisií. Pokyny neboli odovzdávané zapisovateľkám s tým, že sú záväzné, boli
len akýmsi doporučením. To znamená, že jednotliví členovia, resp. predsedovia volebných komisií sa
sami mohli rozhodnúť bez akéhokoľvek nátlaku, či možnosť ponúknutú pokynmi využijú, alebo nie.
Časť H uvedených pokynov vypracovávalo oddelenie správy majetku, avšak nevedela uviesť, ktorý
zamestnanec ich vypracovával. Zo žiadneho zákona, ani z pokynov nevyplýva, aké počty hlasovacích

lístkov treba, aby obec odovzdala volebným komisiám. V zákone sa uvádza to, že obec je povinná
zabezpečiť dostatočný počet hlasovacích lístkov. Počet odovzdaných hlasovacích lístkov sa nikde
neeviduje, ani pri odovzdávaní, ani následne pri vracaní nepoužitých hlasovacích lístkov. Osoba, ktorá
by bola zodpovedná za tieto pokyny ako celok, neexistovala, pretože nebolo to cieľom týchto pokynov.
Prednosta úradu vedel o tomto pokyne, avšak organizačne a obsahovo do listiny nijakým spôsobom
nezasahoval, nechal to na jednotlivých zamestnancov.

V sobotu, dňa 14.11.2009, sa konali sporné voľby. Svedkyňa vykonávala funkciu zapisovateľky v jednej
z volebných komisií, domov sa vrátila 15.11.2009 nadránom. Ráno sa dozvedela, že sporné informácie
už boli medializované.

SvedkyňaD..D.H.,zamestnankyňaMiestnehoúradumestskejčastiKošice-Západ,vosvojejsvedeckej

výpovedi uviedla, že zamestnankyňou miestneho úradu bola aj v novembri 2009. Navrhovateľ bol jej
nadriadeným, osobne pozná aj odporcu. Na Miestnom úrade Mestskej časti Košice - Západ vykonávala
a doposiaľ aj vykonáva funkciu vedúcej oddelenia správy majetku, ktoré oddelenie je v zmysle
organizačného poriadku povinné materiálno-technicky zabezpečiť priebeh volieb. Za týmto účelom sa
vypracovali na úrade aj sporné pokyny. Prvú verziu kompletných pokynov vypracovala v danom prípade

JUDr. B.. Následne tieto pokyny preposlala svedkyni, ktorá niektoré časti zmenila, opravila, prípadne
upravila a následne ich poslala naspäť JUDr. B.. Časť H, označenú ako Postup odovzdania materiálu
taktiež vypracovala JUDr. B.. Nevylúčila však, že by tam aj ona niečo zmenila alebo opravila. Po tom, ako
pokyny po kontrole vrátila JUDr. B., už sa ďalej nezaujímala o to, ako sa s nimi ďalej naloží, čiže nevedela
uviesť ani to, kedy boli tieto pokyny odovzdané členom, resp. zapisovateľom okrskových volebných

komisií.
Svedkyňa uviedla, že v deň konania volieb pred skončením volieb zbieral nepoužité hlasovacie lístky
vodič úradu - pán O.. Nevedela uviesť, kto vodičovi dal takýto pokyn, avšak pripustila, že mohla to byť
aj ona alebo prednosta Ing. K.. V deň volieb mala aj svedkyňa k dispozícii uvedené pokyny a pokiaľ
ona bola tá, ktorá dala pokyn vodičovi úradu, postupovala v zmysle predmetných pokynov. Po tom, ako

vodič úradu pozbieral nepoužité hlasovacie lístky, všetky ich odovzdával svedkyni, ktorá ich ukladala do
miestnosti určenej na archiváciu volebných materiálov. Nestalo sa, ani sa nemohlo stať, že materiály z
volebných komisií boli dovezené na úrad nezapečatené, pretože vyslovene dávajú členom volebných
komisií pokyn, aby všetko, čo vychádza z volebnej miestnosti, bolo zapečatené.
Na druhý deň po voľbách tieto skutočnosti preverovala polícia, svedkyňa bola pri tom osobne a

neboli žiadne volebné materiály nezapečatené a taktiež vylúčila aj možnosť, že by sa následne tieto
volebné materiály nedopatrením rozpečatili. Volebné materiály sa zapečaťujú tak, že sa preväzujú
bielou samolepiacou páskou a prelepujú ďalšou páskou, ktorú podpisuje predseda komisie. Na páske
je uvedená identifikácia balíka a číslo okrsku, z ktorého je balík a označenie mestskej časti, ďalej kto
zodpovedá za obsah balíka, teda je tam meno a podpis predsedu komisie. Po skončení volieb všetci

predsedovia volebných komisií preverili, či všetky tam nachádzajúce sa volebné lístky boli zapečatené
a podpísané tak, ako to poslali predsedovia volebných komisií. Zo strany žiadneho z predsedov nebola
výhrada ohľadom toho, že by nesedeli počty balov nepoužitých volebných lístkov.
Poukázala na to, že predsedom volebných komisií bola len ponúknutá možnosť odovzdať prázdne
hlasovacie lístky pred skončením volieb, nebolo im to uložené ako povinnosť.

Svedok Ing. Š. K. uviedol, že oboch účastníkov osobne pozná, avšak nie je medzi nimi žiadny bližší
vzťah. Vo voľbách do Košického samosprávneho kraja bol predsedom Krajskej volebnej komisie D. X.,
ktorý je jeho priateľom. V deň konania volieb D. X. chodil kontrolovať rôzne volebné okrsky v rámci
kraja a so svedkom sa dohodli, že okolo 18,00 hod. sa stretnú pri Spoločenskom pavilóne. D. X. išiel

ešte skontrolovať okrskové volebné komisie na X. R., ktoré boli v budove školy. Keď svedok čakal na
neho pred budovou, z budovy vychádzal F. O., ktorý je jeho starým známym a dlho sa nevideli, preto
sa mu prihovoril. F. O. mu povedal, že odnáša volebné lístky z okrskových volebných komisií. V ruke
mal dve igelitky, ktoré riadne držal za ušká, neboli zapečatené. Povedal, že dostal pokyn z úradu, abyprišiel vyzdvihnúť volebné lístky. Keď položil tašky na zem, tašky sa roztvorili a svedok videl, že sú tam
opečiatkované obálky a volebné lístky. Keď F. O. otvoril kufor auta, v kufri videl, že tam boli ešte ďalšie
štyriigelitovétašky,dveznichboliriadnezapečatenéadvezviazanéuškami.Vzapečatenýchigelitových

taškách nevidel, čo sa nachádza, ale v zviazaných cez otvory videl, že sú tam hlasovacie lístky a túto
skutočnosť mu potvrdil aj F. O.. V tom čase vyšiel z budovy D. X., ktorý tak isto videl igelitové tašky, aj to,
čo je ich obsahom. Na to hneď volal tajomníčke krajskej volebnej komisie a pýtal sa jej, či to je v poriadku.
Na to IU. X. zavolal z volebnej miestnosti predsedu okrskovej volebnej komisie a zapisovateľku a pýtal sa
ich, že čo to má znamenať. Predseda nevedel na to nič odpovedať, zapisovateľka sa ale vyjadrila, že tak

robia v zmysle pokynu miestneho úradu. Následne zistil, že ani zapisovateľka, ani predseda okrskovej
volebnej komisie mu nevedeli oznámiť, v akom počte sa odniesli prázdne volebné lístky, teda dali ich
do igelitových tašiek bez toho, aby boli spočítané. V sídle krajskej volebnej komisie svedok urobil ústny
podnet a na druhý deň bol predvolaný na políciu vypovedať ohľadom týchto skutočností.

Svedok F. A. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že účastníkov konania osobne nepozná. Pri sporných

voľbách do samosprávnych krajov bol predsedom okrskovej volebnej komisie na Petzvalovej ulici v
Košiciach. V deň konania volieb mu zapisovateľka predložila nejaký metodický pokyn. Prevzatie toho
pokynu svedok potvrdil svojím podpisom. Bližšie sa však s týmto pokynom neoboznámil. Zapisovateľka
mu predložila predmetný pokyn so slovami, aby to podpísal, lebo budú odnášané nejaké hlasovacie
lístky. Svedok predložený pokyn podpísal, ďalej sa s ním neoboznamoval a neriešil, čo je obsahom

pokynu. Mal za to, že zapisovateľka je znalá týchto pomerov a preto v dobrej viere podpísal pokyn.
Niekedy v podvečer mu niekto vo volebnej miestnosti povedal, že sú tam nejakí kontrolóri, ktorými boli
pán X. T. X. K. a ktorí si ho zavolali a pýtali sa ho, či vie o tom, že sa vynášajú volebné lístky z volebnej
miestnosti, ktoré sú nezapečatené. Svedok o týchto udalostiach vtedy prvýkrát počul od pána X. T. X.
K., vôbec nevedel o vynášaní hlasovacích lístkov. To, že niekto prišiel do volebnej miestnosti a zobral

z nej hlasovacie lístky, sa udialo úplne mimo svedka. Následne sa pýtal zapisovateľky, čo sa udialo a
ona mu vtedy oznámila, že boli odnesené nepoužité hlasovacie lístky. To, že kým boli odnesené a na
základe pokynu koho, prípadne kam boli odnesené a v akom stave, sa svedok nepamätal. Po skončení
volieb podpisoval zápisnicu o voľbách, ale ako uviedol, nemohol vedieť, či v zápisnici boli pravdivé alebo
správne údaje. Zápisnicu podpísal, lebo už boli tri hodiny nadránom a „mal toho plné zuby“.

Svedok D. X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že účastníkov konania osobne nepozná. Vo voľbách
do samosprávnych krajov, ktoré sa konali v novembri 2009, bol nominovaný za stranu SAS do Krajskej
volebnej komisie Košického kraja a následne sa stal aj jej predsedom. V deň konania volieb členovia
krajskej volebnej komisie robili výjazdy za účelom kontrolovania priebehu volieb. V popoludňajších

hodinách si telefonicky dohodol s pánom TH. stretnutie pri Spoločenskom pavilóne a chcel pokračovať aj
spánomK.vovykonávaníďalšíchkontrol.Taktoišielskontrolovaťvolebnéokrsky,ktorébolinaZákladnej
škole na Petzvalovej ulici v Košiciach. Zatiaľ, čo on bol na kontrole, pán K. ho čakal vonku pred budovou.
Keď pri kontrole nezistil žiadne pochybenia, vracal sa k pánovi K.i a videl, že sa tam stretol so svojím
známym a rozprávali sa. Išlo o pána O., ktorý mal v ruke jednu alebo dve igelitky. Pán K. sa ho spýtal, že

čo má v tých igelitkách, na čo mu pán O. povedal, že „poslal ma F. pozbierať nejaké volebné lístky. Na
to svedok zatelefonoval zapisovateľke krajskej volebnej komisie a pýtal som sa, či vynášanie volebných
lístkovzvolebnejmiestnostipredukončenímvolieb,jevsúladesozákonom.Zapisovateľkapovedala,že
treba urobiť o tom zápis. Svedok celú záležitosť riešil s predsedom okrskovej volebnej komisie s pánom
A.. Z rozhovoru s ním sa mu zdalo, že nie je si vedomý danej situácie, nevedel sa presne vyjadriť, čo sa

presneudialo,alezapisovateľka,ktorásapredstavilaakopaniQ.,argumentovalatým,žeonipostupovali
v súlade s pokynmi, ktoré dostala od svojho zamestnávateľa, teda od miestneho úradu. V batožinovom
priestore motorového vozidla, s ktorým bol pán O. a ktoré vozidlo patrilo mestskej časti, boli ďalšie jedna
až dve igelitky, ktoré boli riadne zalepené. Ďalšie dve igelitky boli v kufri s hlasovacími lístkami a mali len
previazané rúčky a tak boli vidno, že sa v týchto dvoch igelitkách nachádzajú hlasovacie lístky. Lístky

aj obálky boli riadne opečiatkované, teda boli v stave, v akom sa mohli použiť pri voľbách. Na to pán
O. odišiel so služobným motorovým vozidlom, svedok nevedel uviesť, kam. S pánom K. sa presunuli do
sídla samosprávneho kraja, kde sídlila krajská volebná komisia a tam sa urobil o týchto skutočnostiach
záznam.

Svedok F. O. pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach dňa 15.11.2009 (č.l. 16
vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-2675/3-OJP-KE-2009) uviedol, že je zamestnaný na MÚ MČ Košice -
Západ ako vodič a údržbár. Dňa 13.11.2009 dostal od volebného štábu pokyn, že dňa 14.11.2009 má byť
k dispozícii pre volebný štáb a má zabezpečovať rozvoz materiálov súvisiacich s voľbami so služobnýmmotorovým vozidlom. Dňa 14.11.2009 okolo 17.00 hodiny na základe pokynu Ing. Oravcovej obišiel
pridelené okrsky, najskôr na Petzvalovej ulici, kde po zistení, či majú prebytočný volebný materiál, tento
po tom, ako mu ho odovzdala zapisovateľka okrsku č. 28 v dvoch igelitových taškách, zobral do auta.

Cestou ho zastavil mladý muž, ktorý sa legitimoval preukazom nejakého kontrolóra, a pýtal sa ho na
obsah tašiek. Svedok mu povedal, že plní pokyny. Mladý muž aj napriek nesúhlasu svedka skontroloval
obsah tašiek, svedok ich potom naložil do auta a odišiel do ďalších okrskov. V niektorých okrskoch
mu boli vydané hlasovacie lístky, niekde nie, vydané boli v igelitových taškách, ktorých obsah svedok
nekontroloval. Vrátil sa ešte raz na Petzvalovu ulicu, keďže zabudol na jeden okrsok. Znova stretol

kontrolóra, ktorý ho vyzval, aby mu ukázal batožinový priestor auta. Nachádzali sa v ňom igelitové tašky
s hlasovacími lístkami a obálkami, niektoré boli zabalené tak, že sa nedalo do nich nazrieť, niektoré boli
pootvorené. Kontrolór ho upozornil, aby už žiadne volebné materiály nezbieral. Svedok priamo išiel na
úrad, kde podľa pokynov vyzbierané materiály odovzdal Ing. Oravcovej.

Svedkyňa F.. F. F., manželka navrhovateľa, uviedla, že predmetné články osobne čítala a pozná ich

obsah. Obsah týchto článkov zasiahol do života celej ich rodiny. Každú chvíľu sa aj jej známi vypytovali,
čo jej manžel urobil a musela im vysvetľovať danú situáciu. V tom čase ich dcéra bola v ôsmom mesiaci
rizikového tehotenstva a veľmi sa o ňu báli, ako sa táto situácia prejaví na jej zdraví. Svedkyňa uviedla,
že jej otec, ktorý stále počúva správy v rozhlase, taktiež o všetkom vedel a veľmi ťažko to prežíval.
Uviedla, že sporné články poškodili dobré meno navrhovateľa - jej manžela a dáva s nimi do súvislosti

aj jeho neúspech v komunálnych voľbách (konali sa v novembri 2010). Podľa jej názoru šestnásťročná
kariéra jej manžela ako starostu bola ukončená práve v dôsledku týchto medializovaných informácií.
V rodinnom živote celá rodina, ale hlavne ona a jej manžel - navrhovateľ dané okolnosti znášali veľmi
zle, avšak vzhľadom na to, že sa navzájom podporujú, ich manželstvo túto, aj keď veľmi veľkú ranu,
vydržalo. Keďže navrhovateľ je silnou osobnosťou, dôsledky týchto informácií sa neprejavili na jeho

zdravotnom stave. V okruhu známych a priateľov každému museli neustále vysvetľovať, čo sa vlastne
stalo a svedkyňa to vnímala ako unavujúce a stresujúce.

Svedkyňa F. B., dcéra navrhovateľa uviedla, že o obsahu sporných článkov sa dozvedela z médií,
konkrétne z televízie TA3. V tom čase bola tri týždne pred pôrodom a zverejnenie týchto správ ju veľmi

rozrušilo, v dôsledku čoho jej lekári doporučili, aby im nevenovala pozornosť. Uviedla, že jej otec po
zverejnení predmetných správ bol veľmi nervózny, skľúčený a mal pocit ukrivdenia, trpel nespavosťou.
Napriek tomu všetkému však situáciu zvládol bez lekárskej pomoci. Ľudia z okolia, vrátane jej kolegov
a ošetrujúceho lekára aj ju oslovovali a žiadali o vysvetlenie situácie. Podľa jej názoru došlo k akémusi
zlomeniu osobnosti navrhovateľa a došlo k vážnemu poškodeniu jeho ďalšej pracovnej kariéry.

Svedok D.. P. O. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že navrhovateľa osobne pozná niekoľko rokov
cez spoločné pôsobenie v strane Smer. Je medzi nimi výlučne pracovný vzťah. Odporcu pozná osobne,
nie je medzi nimi v podstate žiadny vzťah. O predmete konania ho informoval navrhovateľ, o tom, čo sa
udialo v sporný deň volieb, sa dozvedel už skôr od navrhovateľa.

V deň konania predmetných volieb volal navrhovateľovi niekedy poobede okolo tretej hodiny, keď mu
navrhovateľ povedal, že je niekde na záhrade. Potom zase mu volal okolo siedmej hodiny večer a vtedy
mu už navrhovateľ povedal, že nemôže s ním rozprávať, nakoľko má nejaké problémy, že neskôr ho
bude informovať. Po predmetných udalostiach ho navrhovateľ aj oboznámil s tým, čo sa v sporný deň

udialo.
Svedok je okresným predsedom strany Smer pre Košice II, do ktorej okresnej organizácie organizačne
patrí aj navrhovateľ ako jeho podpredseda. Predmetné voľby sa konali v roku 2009 a následne v júni
2010 sa konali voľby do Národnej rady SR a v novembri 2010 aj voľby do samospráv. V roku 2010 okolo
februára každá okresná rada mala navrhnúť svojich členov na kandidátku strany Smer na poslancov

do národnej rady. Ako okresný predseda chcel navrhnúť navrhovateľa na túto kandidátku a navrhovateľ
aj mal záujem zúčastniť sa parlamentných volieb, ale na okresnej rade pred nominovaním kandidátov
preberali možnosti a bol tam všeobecný názor, že vzhľadom na to, čo sa udialo pri predmetných voľbách
a na udalosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, nakoniec sa rozhodli navrhovateľa nenominovať na
kandidátku do parlamentných volieb, aby nevznikli nejaké pochybnosti o tom, či je vhodný, resp. aby

neuškodil strane Smer. V tom čase vyšetrovanie na polícii nebolo uzavreté, čo bolo ďalším dôvodom,
prečo sa rozhodli navrhovateľa nenominovať na kandidátku do parlamentných volieb. Čo sa týka
pôsobenia navrhovateľa v okresnej rade, tam sa vôbec nič nezmenilo, keďže navrhovateľ niekoľkokrát
vysvetlil rade, ako sa to celé udialo, a preto ani nevideli dôvod na vyvodzovanie nejakých dôsledkov.Svedok uviedol, že podľa jeho názoru práve tieto udalosti mali dopad na to, že sa navrhovateľ nedostal
na kandidátku strany Smer do parlamentných volieb, čím by si zároveň robil aj predprípravu kampane
do komunálnych volieb, ktoré sa konali následne v novembri 2010 a v dôsledku týchto udalostí nebol

zvolený ani v komunálnych voľbách v novembri 2010.

Svedok Ing. Peter Žiga vo svojej výpovedi uviedol, že oboch účastníkov pozná osobne, po pracovnej
stránke, navrhovateľ je jeho spolustraníkom, obaja pôsobia v jednej politickej strane asi osem rokov
spätne. Odporca je politikom z opozičnej politickej strany. Obsah sporných článkov pozná, avšak

len v obmedzenom rozsahu. Svedok uviedol, že je predsedom košického kraja Smeru a je členom
predsedníctva politickej strany Smer.
Uviedol, že osobný život navrhovateľa mu nie je známy, takže v tomto smere nevie uviesť, či došlo
k nejakému zásahu do jeho osobnostných práv. V pracovnom živote uviedol, že si myslí, že určite
došlo, pretože ako politik a verejne činná osoba sa uchádza o priazeň svojich voličov a keď ho niekto,
jeho kritik, nejakým spôsobom zneváži, tak to má dopad aj na jeho politickú kariéru. U navrhovateľa sa

tento dopad prejavil tak, že nezískal dostatočný počet hlasov v posledných komunálnych voľbách. Pri
zostavovaní kandidátnych listín do volieb do Národnej rady SR okresní predsedovia navrhujú krajským
predsedom konkrétne osoby na zaradenie na kandidátnu listinu politickej strany a následne krajskí
predsedovia predkladajú tieto návrhy predsedníctvu politickej strany. Pred parlamentnými voľbami, ktoré
sa konali v roku 2010, sa kandidátne listiny uzatvárali v marci 2010, pričom sporné udalosti uzatváraniu

kandidátnych listín predchádzali. Svedkovi, ako krajskému predsedovi konkrétny návrh na zaradenie
navrhovateľa na kandidátnu listinu pre parlamentné voľby predložený nebol. Svedok nevedel uviesť,
či sporné výroky mali priamy súvis s tým, že sa navrhovateľ nedostal na kandidátku politickej strany v
parlamentných voľbách, avšak mal za to, že určite takéto výroky neprispeli k tomu, aby sa tam dostal.

Na základe návrhu navrhovateľa súd uznesením na pojednávaní dňa 23.9.2011 pripustil zmenu návrhu
tak, že odporca je povinný do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na vlastné náklady
v denníkoch SME, Pravda, Košický Korzár a týždenníku Košický večer na prvej strane toho-ktorého
tlačového média, a to o takej veľkosti písma, v akej je uverejnený text ospravedlnenia v rozsudku,
uverejniť ospravedlnenie tohto znenia:

OSPRAVEDLNENIE:
MUDr. Viliam Novotný týmto prehlasuje, že nie sú pravdivé jeho tvrdenia, ktoré poskytol médiám na
osobu a v súvislosti s osobou pána X.. X. F., kedy v dňoch od 15.11.2009 do 26.11.2009 uviedol médiám
„že je úplne jasné, že na pokyn starostu Mestskej časti Košice - Západ X. F. boli vynášané volebné
lístky a odnášané nevedno kam za účelom manipulácie s volebnými výsledkami, že došlo k volebnému

podvodu najväčšiemu od novembra ´89 a že pán F. je dôvodne podozrivý z volebného podvodu, po
akom slušný politik odchádza z verejného života“ a za nepravdivé výroky sa ospravedlňuje.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
slobody.

Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zverejniť
ospravedlnenie, v ktorom prehlási, že nie sú pravdivé jeho tvrdenia, ktoré poskytol médiám na osobu a v
súvislosti s osobou PhDr. X. F., kedy v dňoch od 15.-26.11.2003 uviedol médiám: „že je úplne jasné, že

na pokyn starostu Mestskej časti Košice - Západ X. F. boli vynášané volebné lístky a odnášané nevedno
kam za účelom manipulácie s volebnými výsledkami“, že „došlo k volebnému podvodu najväčšiemu
od novembra ´89“, a že „pán MR. je dôvodne podozrivý z volebného podvodu, po akom slušný politik
odchádza z verejného života“ a za nepravdivé výroky sa ospravedlňuje.

Z neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti človeka sú vzhľadom k svojej publicite zvlášť
nebezpečné zásahy, ku ktorým dochádza prostredníctvom tlače a ostatných médií. Kritiku, podľa názoru
súdu, v zásade nemožno považovať za zásah do práv chránených ustanovením § 11 a nasl. OZ, kritika
spoločenských javov je nielen dovolená, ale aj potrebná, avšak musí byť prípustná a oprávnená, musíbyť vecná, konkrétna a primeraná čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na
dosiahnutie cieľa. Hranice prijateľnej kritiky sú širšie v prípade, ak sa týkajú verejne činnej osoby, ako
napríklad politika, na rozdiel od súkromnej osoby. Tieto osoby musia preukázať vyššiu mieru tolerancie

ku kritike svojej osoby zo strany tlače, ale aj širokej verejnosti.
Vecná kritika vychádza z reálnych či pravdivých podkladov a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce
závery pre hodnotiaci úsudok. Konkrétnosť kritiky znamená, že je založená na konkrétnych
skutočnostiach bez vyvodzovania všeobecných záverov. Iné je však posúdenie toho, či v konkrétnej
veci ide o kritiku alebo či skutočnosti v článku uvádzané, už za kritiku nemožno považovať. Treba

zároveň uviesť, že v rámci kritiky, podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu, možno pripustiť
určitú mieru zveličovania, ironizovania, či použitia relatívne ostrejších výrazov, ktoré by mohli byť
za iných okolností považované za urážlivé. Táto miera je však limitovaná skutkovými okolnosťami
uvedenými v článku, ktoré použitie týchto prostriedkov či výrazov umožňujú. Ak však takéto zveličovanie
či ironizovanie určitých javov nemožno zo skutkových okolností uvedených v článku vyvodiť, nejde
o kritiku právom prípustnú, ale o tvrdenie, ktoré nemá základ v skutkovom deji. Za kritiku nemožno

považovať tvrdenia, názory, ktorých výsledok nemožno vyvodiť zo skutkových okolností uvádzaných v
opisovanom skutkovom deji. Za pravdivé opísanie skutočností, ktoré majú tvoriť predmet zásahu, možno
považovať súhlas výroku, názoru so skutočnosťou. Za pravdivé opísanie skutkových okolností však
nemožno považovať prípad, keď pisateľ článku síce uvedie skutočnosti, ktoré sú pravdivé, ale niektoré
skutočnosti skutkového deja neuvedie. Za pravdivé opísanie skutkového deja teda nemožno považovať

jeho opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok.

Z obsahu sporných článkov vyplýva, že odporca pre médiá uviedol: „že je úplne jasné, že na pokyn
starostu mestskej časti“, teda navrhovateľa, „boli vynášané volebné lístky a odnášané nevedno kam za
účelom manipulácie s volebnými výsledkami, že došlo k volebnému podvodu najväčšiemu od novembra

´89 a že navrhovateľ je dôvodne podozrivý z volebného podvodu, po akom slušný politik odchádza z
verejného života“, na základe čoho však odporca dospel k takýmto záverom, nemožno z obsahu článkov
zistiť. O to viac, že v čase, keď odporca urobil tieto vyhlásenia, síce bolo začaté trestné stíhanie, ale
neboloprávoplatneukončené.Anapokonajpoukončenítrestnéhostíhaniavpredmetnejveci,vedeného
voči neznámemu páchateľovi, toto bolo ukončené zastavením a voči navrhovateľovi nebolo ani len

vznesené obvinenie.
Pokiaľ odporca tvrdil, že boli vynášané volebné lístky, táto skutočnosť bola aj v priebehu tohto konania
preukázaná. Avšak pokiaľ tvrdil, že volebné lístky boli vynášané na základe pokynu starostu, teda
navrhovateľa, táto skutočnosť ani v tomto konaní, ani v predchádzajúcom trestnom konaní preukázaná
nikdy nebola. Túto skutočnosť nepotvrdil ani jeden zo svedkov, ktorí boli vypočutí v tomto konaní,

naopak,svedkyneJUDr.B.T.D..H.vyvrátilitútoskutočnosť,pretožezichsvedeckýchvýpovedívyplýva,
ženavrhovateľaninedalpokynnavyhotoveniepísomnéhoPokynuprepredsedovokrskovýchvolebných
komisií pre voľby do samosprávnych krajov v roku 2009 a pokiaľ tieto pokyny boli aj vyhotovené
zamestnancamimiestnehoúradu,dosamotnéhoobsahutýchtopokynovnavrhovateľnijakýmspôsobom
nezasahoval.

Pokiaľ odporca tvrdil, že volebné lístky boli vynášané za účelom manipulácie s volebnými výsledkami,
treba konštatovať, že ani táto skutočnosť nikdy preukázaná nebola. Nebol preukázaný ani fakt, že boli
odnášané za účelom manipulácie s nimi a ani to, že došlo k akejkoľvek manipulácii s volebnými lístkami
a napokon ani to, že by došlo k nejakým manipuláciám, ktoré mohli ovplyvniť výsledok samotných volieb.
Tieto skutočnosti vyplývajú z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice II, ktorým bolo trestné stíhanie

zastavené, ako aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že síce došlo
k porušeniu Zákona o voľbách do samosprávnych krajov tým, že boli vynášané volebné lístky pred
skončením volieb, avšak ničím nebolo preukázané, že by došlo k akejkoľvek manipulácii s výsledkami
volieb, resp. k akejkoľvek manipulácii s volebnými lístkami.
V ďalšom odporca tvrdil že týmto konaním navrhovateľa došlo k volebnému podvodu najväčšiemu

od novembra ´89, a že navrhovateľ je dôvodne podozrivý z volebného podvodu, po akom slušný
politik odchádza z verejného života. V čase, keď odporca urobil tieto vyhlásenia pre médiá, v
dňoch 15.-26.11.2009, nebol známy výsledok trestného konania (ktoré bolo začaté voči neznámemu
páchateľovi, nie voči navrhovateľovi), ktoré sa začalo v nasledujúci deň po voľbách a teda v čase
urobenia týchto vyhlásení ešte vôbec nebolo, ani nemohlo byť známe, či došlo k volebnému podvodu a

ani to, že navrhovateľ je dôvodne podozrivý zo spáchania akéhokoľvek trestného činu.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebomyšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Toto právo rozširovať informácie
alebo myšlienky však nezahŕňa právo na rozširovanie nepravdivých informácií v uvedenom zmysle.
Na cit. odsek článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nadväzuje ods.

2 cit. článku, podľa ktorého výkon slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže
podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a
ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv
iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Z cit. ustanovenia vyplýva, že každé právo na výkon slobôd zahŕňa aj povinnosť rešpektovať rovnaké
práva a slobody iných osôb. Práva a slobody uvedené v článku 10 Dohovoru nemožno vykladať
izolovane a vzájomne nezávisle, preto ani nemožno právo na slobodu prejavu vykladať izolovane bez
zreteľa na právo na ochranu osobnosti v rozsahu uvedenom v ustanoveniach § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
Občiansky zákonník v súlade s ust. článku 10 ods. 2 Dohovoru obmedzil zákonom právo na bezhraničnú

slobodu prejavu a stanovil kritériá zodpovednosti osoby, ktorá do práv chránených ustanovením § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka zasiahla.

Odporca tým, že pre médiá poskytol nepravdivé vyjadrenia o osobe navrhovateľa, a to navyše takým
spôsobom, ktorý čitateľovi neumožnil z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok, keďže priamo

vo svojich výrokoch skonštatoval, že volebné lístky boli vynášané za účelom manipulácie s volebnými
lístkami, že došlo k volebnému podvodu, a že navrhovateľ je dôvodne podozrivý z volebného podvodu,
v tomto smere podľa názoru súdu ide o neoprávnený zásah do osobnosti navrhovateľa.
Pojem volebný podvod je vlastný skutkovej podstate prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a
referenda podľa ust. § 351 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, čo oprávnene u čitateľov vyvoláva

dojem, že navrhovateľ je páchateľom trestnej činnosti. V našom Trestnom poriadku je však zakotvená
zásada prezumpcie neviny, čo znamená, že pokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je
vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť ako by bol vinný.
Proti navrhovateľovi v čase uverejnenia článkov nebolo ani vznesené obvinenie a ako už bolo vyššie
uvedené, trestné stíhanie bolo vedené proti neznámemu páchateľovi a neskôr bolo zastavené, pretože

skutok, ktorý sa stal, nie je trestným činom.

Kritika musí byť aj primeraná čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie
cieľa. Obrana odporcu spočívajúca v tom, že svojimi aj expresívnymi výrokmi chcel poukázať na tak
závažný spoločenský problém, ako je vynášanie volebných lístkov z volebných miestností ešte pred

skončením samotných volieb neobstojí. Súd tu poukazuje na to, že na dosiahnutie tohto cieľa, nebolo
nutné používať nepravdivé tvrdenia, o ktorých nepravdivosti navyše odporca aj vedel, resp. minimálne
ich pravdivosť nemal potvrdenú a podľa názoru súdu už vôbec nebolo nutné, aby používal výroky, ktoré
u čitateľa, resp. poslucháča týchto výrokov vyvolávajú dojem, že navrhovateľ spáchal trestný čin.

Podľa názoru súdu zverejnením týchto výrokov odporcu došlo k zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom, išlo o zásah ohrozujúci jeho postavenie
a uplatnenie v spoločnosti, a preto patrí navrhovateľovi nárok na zadosťučinenie. Dostatočným
zadosťučinením pre navrhovateľa je uverejnenie ospravedlnenia v znení, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku, lebo zodpovedá charakteru porušenia a vhodnosti nápravy a navyše žiadneho ďalšieho

zadosťučinenia sa nedomáhal ani navrhovateľ.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal
plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66,- eur a z trov
právneho zastúpenia, vyčíslených podľa ust. § 10 ods. 8 Vyhlášky MS SR č. 650/2004 Z. z. za 9 úkonov

právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 30.7.2010, 2. podanie žaloby dňa 10.8.2010,
3. účasť na pojednávaní dňa 23.11.2010 v trvaní od 9,00 do 11,00 hod., 4. účasť na pojednávaní dňa
11.1.2011 od 13,00 do 16,10 hod., 5. účasť na pojednávaní dňa 15.2.2011 v trvaní od 10,00 do 12,10
hod., 6. účasť na pojednávaní dňa 12.4.2011, 7. účasť na pojednávaní dňa 20.9.2011, 8. písomné
podanie vo veci samej zo dňa 21.9.2011, 9. účasť na pojednávaní dňa 23.9.2011, t.j. 12 x 61,41 eur,

režijný paušál 3 x 7,21 plus 6x 7,41 eur; spolu vo výške 803,01 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť na
účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Tatrabanke, a.s., č. ú.: 2621752036/1100.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy ,potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.