Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Ulacká
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/43/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510213043
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1510213043.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Z. K.,
narodený XX.X.XXXX, bytom v V., G. 7, zastúpený obchodnou spoločnosťou U. & PARTNERS, s.r.o.,
Bratislava, Zámocké schody 2/A, proti odporcovi: E. X., narodený XX.X.XXXX, bytom v V., I. chodník XX/
X, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kovár a partneri, s.r.o., Bratislava, Vajnorská 8/A, o zaplatenie
20.000 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto
r o z h o d o l :
Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3 Zm 229/10-20 zo dňa 24.3.2011 sa ponecháva v platnosti v celom
rozsahu.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet obchodnej spoločnosti MUNDIEROVÁ &
PARTNERS, s.r.o. náhradu trov konania o námietkach 500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3 Zm 229/10-20, ktorý tunajší súd vydal dňa 24.3.2011, bol
odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 20.000 eur s úrokom 6% ročne z nej
od 2.4.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 66,67 eur a náhradu trov konania 2.101,20 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Namietal
nedobromyseľnosť navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky, k prevodu zmenky podľa neho došlo s
úmyslom zmariť mu možnosť uplatniť kauzálne námietky a tým ho poškodiť, pôvodný majiteľ zmenky a
navrhovateľ sú spoločníkmi v spoločnosti fluid zone s.r.o. v konkurze, oboch zastupuje ten istý právny
zástupca, ktorý určite mal vedomosť o následkoch prevodu zmenky a pravdepodobne tieto informácie
odovzdal svojim klientom. Poprel existenciu záväzku zo zmenky, s pôvodným majiteľom zmenky nebol v
žiadnom záväzkovom vzťahu, nikdy mu nič nedlžil a neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal zmenku
vystaviť. Originál zmenky mu nebol doteraz predložený na platenie, veriteľ preto ani nemohol očakávať
zaplatenie zmenky v deň splatnosti a nemôže požadovať úrok od splatnosti, keď minimálne do doručenia
zmenkového platobného rozkazu nemohol byť v omeškaní. Nakoniec namietol, že podpis na zmenke nie
je jeho podpisom, nie je si vedomý, že by zmenku podpísal, ide o podpis napodobený alebo sfalšovaný,
a keďže na zmenke chýba podpis vystaviteľa, je zmenka neplatná.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1 CbZm 43/11.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti. Poukázal
na abstraktný charakter zmenky, pre ktorý sa hospodárska kauza vzniku zmenkovej obligácie pri
uplatňovaní práv zo zmenky nepovažuje za určujúcu, majiteľ zmenky nárok preukazuje len zmenkovou
listinou. Za účelové považoval tvrdenie odporcu o nedobromyseľnosti pri nadobúdaní zmenky, samotná
skutočnosť, že remitent, indosátor a zmenkový dlžník sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti fluid zone
s.r.o. v konkurze nemôže znamenať, ani preukazovať vedomé konanie na škodu dlžníka pri indosácii
zmenky. Tvrdenie odporcu, že s pôvodným majiteľom zmenky nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom
vzťahu a nič mu nedlží, nie je podľa judikatúry námietkou, ktorá by dlžníka zbavila jeho povinnostizmenku zaplatiť, relevantnou by mohla byť len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu
vystavenia zmenky. Nakoniec upozornil na to, že odporca namieta jednak absolútnu neplatnosť zmenky
a jednak vzniesol kauzálne námietky, čo je podľa konzistentnej judikatúry neprípustné, takéto námietky
sa považujú za námietku popierajúcu existenciu uplatňovanej zmenky.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nariadil
pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov, založených v súdnom spise a na preukázanie pravosti podpisu odporcu na zmenke
nariadil súd znalecké dokazovanie.
ZprvopisuzmenkyvystavenejvV.XX.X.XXXXsúdzistil,žesaodporcaakojejvystaviteľzaviazalzaplatiť
Dr. G. M. dňa X.X.XXXX v V., P. XX/A, zmenkovú sumu XX.XXX eur.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového
č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube je zapísaný indosament
na rad navrhovateľa, čim navrhovateľ preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky (čl. I. § 16 ods. 1
zmenkového zákona).
Odporca poprel pravosť svojho podpisu na zmenke, z čoho vyvodil, že zmenka nie je platná, nakoľko
v nej chýba podpis vystaviteľa. Listina, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti vlastnej
zmenky, včítane podpisu vystaviteľa, ostáva platnou zmenkou, aj keď podpis vystaviteľa nie je pravým
podpisom. Nepravý podpis vystaviteľa nezaväzuje, takže majiteľ zmenky si od neho práva uplatňovať
nemôže, ale v zmysle čl. I. § 7 zmenkového zákona nemá nepravý podpis vplyv na platnosť záväzkov
ostatných osôb podpísaných na zmenke. V prípade žalovanej zmenky by si teda navrhovateľ mohol
uplatniť práva proti indosantovi ako nepriamemu dlžníkovi, ktorý zmenku rubopisoval bez doložky
vylučujúcej jeho zodpovednosť za zaplatenie.
Na preukázanie pravosti podpisu odporcu na zmenke súd pribral do konania znalca z odboru
písmoznalectvo a znaleckým úkonom poveril Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
Podľa záverov znaleckého posudku č. 272/2012 zo dňa 4.10.2012, zmenku vystavenú 14.6.2005 na
sumu 20.000 eur podpísal ako vystaviteľ odporca. Znalec mal k dispozícii celkovo 28 nesporne pravých
originálov podpisu odporcu a k tomuto záveru dospel ich porovnaním so sporným podpisom vystaviteľa
na zmenke, pri použití analytickej, porovnávacej a v rámci nich čiastočne aj grafometrickej metódy
skúmania. Sporný podpis znalec označil za výsledok autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby
a pri jeho analýze pomocou technických prostriedkov nezistil žiadne znaky nasvedčujúce technickému
falšovaniu, v okolí podpisu sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich
mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní).
Odporca závery znaleckého posudku nespochybnil, aj keď naďalej trval na tom, že zmenku nepodpísal.
Iné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia však vykonať nežiadal, a keďže sa súd so závermi
znaleckého posudku stotožnil, hodnotil námietku, popierajúcu pravosť podpisu odporcu na zmenke, ako
nedôvodnú.
Za nedôvodnú súd považuje aj námietku popierajúcu právo navrhovateľa požadovať úrok 6 % zo
zmenkovej sumy od splatnosti zmenky. Námietku odporca odôvodnil tým, že mu pri splatnosti nebol
originál zmenky predložený na platenie.
Zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť na
platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. Zmenku mal odporca
zaplatiť na P. XX/A v V. a len na tomto mieste bol majiteľ povinný zmenku prezentovať. Zmenkový úrok
6 % odo dňa splatnosti môže majiteľ zmenky postihom žiadať od dlžníka v zmysle čl. I. § 48 ods. 1,
bod 2. zmenkového zákona nie ako úrok z omeškania, ale ako zákonný úrok. Povinnosť úrok platiť
preto nevzniká v závislosti od toho, či bola zmenka predložená na platenie, ale len od skutočnosti, že
sa zmenka stala splatnou a nebola zaplatená.
Odporca na preukázanie nedobromyseľnosti navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky a na preukázanie,
že dôvod vystavenia zmenky neexistoval, žiadal ako svedka vypočuť Dr. G. M., v prospech ktorého bola
zmenka vystavená.
Ustanovenie čl. I. § 17 zmenkového zákona umožňuje zmenkovému dlžníkovi, aby sa bránil proti
zaplateniu zmenky aj námietkami, vyplývajúcimi z jeho vlastného vzťahu s predchádzajúcim majiteľom
zmenky, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Tvrdenie o nedobromyseľnosti nadobúdateľa zmenky je potrebné vztiahnuť ku konkrétnej vecnej
námietke, ktorou bolo v tomto prípade tvrdenie, že odporca s pôvodným majiteľom zmenky nebol v
žiadnom záväzkovom vzťahu, nikdy mu nič nedlžil a neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal zmenku
vystaviť. Navrhovateľa by preto bolo možné považovať za nedobromyseľného len v prípade, ak by
zmenku nadobudol napriek tomu, že o neexistencii dôvodu na vystavenie zmenky vedel. Túto otázku
však nemôže objasniť Dr. Katona, ale len navrhovateľ samotný.Navrhovateľ uviedol, že zmenku nadobudol po dohode s Dr. M., odporca bol majoritným spoločníkom
vo fluid zone s.r.o., on a Dr. M. boli minoritní spoločníci, odporca mal záväzky voči spoločnosti, ktoré
si neplnil a vystavil viacero zmeniek. Voči ostatným spoločníkom mal Dr. M. pohľadávky a keď neboli
uspokojené, vyzval ich na prevod obchodných podielov. K prevodu však nedošlo, preto si uplatnil na
ich podiely záložné právo.
Navrhovateľ priznal, že, tak ako všetci spoločníci, aj on vystavil v prospech Dr. M. zmenku a aj jeho
obchodnýpodielbolzaťaženýzáložnýmprávom.Čieštenímvystavenázmenkaexistuje,uviesťnevedel.
Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že pri nadobúdaní zmenky vychádzal z presvedčenia, že aj odporca
mal voči Dr. M. záväzky, ktoré nesplnil a že odporca vystavil v prospech Dr. M. viacero zmeniek.
Nedobromyseľnosť navrhovateľa je tým vylúčená bez ohľadu na to, či mal v čase nadobudnutia zmenky
voči Dr. M. záväzky, resp. či vedel, že sa indosovaním zmenky sťaží alebo zmarí možnosť odporcu
uplatniť kauzálne námietky.
Ani v prípade, ak by navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu odporcu, nebolo by
možné námietke, popierajúcej existenciu zmenkového záväzku pre chýbajúci dôvod vystavenia zmenky,
priznať úspech.
Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované
lensamotnouzmenkovoulistinou.Vystavenímzmenkysaodporcastalzmenkovýmdlžníkombezohľadu
na to, či bol s remitentom v mimozmenkovom záväzkovom vzťahu, alebo mu niečo dlžil. Popretie
existencie záväzku zo zmenky by mohlo byť dôvodné jedine v prípade, ak by sa preukázalo, že odporca
zmenkunepodpísal.VzhľadomnatopovažovalsúdvykonaniedôkazuvýsluchomDr.Katonuakosvedka
za nadbytočné a v záujme hospodárnosti konania tento dôkaz nevykonal.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených
v námietkach, tento nesporný záväzok odporcu celkom alebo sčasti zanikol, preto súd ponechal
zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania o námietkach bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní,
ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi trovy vznikli zložením
preddavku 500 eur na znalečné, ktorý bol v plnej výške spotrebovaný. Trovy právneho zastupovania
navrhovateľ do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, súd mu preto v zmysle § 151
ods. 2 OSP mohol priznať len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku
s výnimkou trov právneho zastupovania.
Podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatí odporca náhradu trov konania navrhovateľovi k rukám jeho právneho
zástupcu.
Súd zo štátnych rozpočtových prostriedkov zaplatil znalečné 615,19 eur, nekryté preddavkom. Štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil (§ 148 ods. 1
OSP). Odporcovi bolo priznané oslobodenie od poplatkov v celom rozsahu, a keďže podľa výsledkov
konania navrhovateľ nemá povinnosť štátu trovy nahradiť, rozhodol súd tak, že sa štátu náhrada trov
konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.