Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Hedviga Pikalíková
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 4C/328/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515205852
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3515205852.1
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci
navrhovateľa: M. X., W..XX.XX.XXXX, F. F. X, zastúpený K.. J. F., F. F. X, proti odporcovi: T. X., W..
XX.XX.XXXX, F. Š. W. U. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 130,- Eur mesačne, ktoré
výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od
11.06.2015.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.06.2015 do 31.10.2015 vo výške 76,- Eur je
odporca povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur až do zaplatenia, spolu s
bežnýmvýživnýmstým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia.
IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V. Súd konanie v časti zaplatenia výživného v sume 20,- Eur od 26.05.2015 zastavuje.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom zo dňa 11.06.2015, po čiastočnom späťvzatí návrhu žiadal, aby súd určil výživné
od odporcu, ktorý je jeho otcom, na sumu 170,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho rodičia
nežijúvspoločnejdomácnostioddecembra2014,odporcaprispievanajehovýživukaždýmesiacsumou
100,- Eur, pričom táto suma nepostačuje na pokrytie jeho bežných nákladov a tiež j výdavkov spojených
so štúdiom na L. N.-M. U. M.. Starostlivosť o neho zabezpečuje matka, ktorá pracuje ako
učiteľka s príjmom 700,- Eur mesačne. Prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne uviedol, že
cestuje denne do školy z F. H. M., pričom cestovný lístok za jednu cestu činí 1,50 Eur. V rámci školských
povinnostíabsolvujepraxnaletiskuvPiešťanoch,kamvzhľadomnanevhodnúhromadnúdopravuchodí
osobným autom. Poukázal aj na výdavky spojené so zhoršeným zdravotným stavom, stomatologické
výdavky, a tiež výdavky súvisiace s maturitným ročníkom, ktorý práve navrhovateľ navštevuje, najmä
so stužkovou slávnosťou.
Odporca s návrhom nesúhlasil, sumu 100.- Eur ako výživné na navrhovateľ považoval za primeranú.
Pokiaľ mal navrhovateľ zvýšené výdavky, mala ho osloviť jeho matka, o tomto by sa vedeli dohodnúť.
Poukázal na neochotu matky navrhovateľa o týchto veciach s ním komunikovať, najmä odmieta hovoriť
o vyporiadaní spoločného majetku po rozvode manželstva. K vlastným nákladom uviedol, že býva u
kamaráta, ktorému neplatí žiaden nájom ani energie, stará sa však jeho dom a pozemok, pričom túto
starostlivosť ohodnotil na sumu 200,- Eur. Uvedený dom má záujem od kamaráta odkúpiť, na tento účel
zobral úver vo výške 20.000,- Eur, splácať začne v novembri 2015 splácať mesačnú splátku vo výške
205,- Eur. Týmto spôsobom chce riešiť svoju bytovú otázku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením potvrdenia o návšteve školy, dokladov o
príjme odporcu a matky navrhovateľa, pripojeným spisom tunajšieho súdu 12C/314//2015, rozsudkomtunajšieho súdu č.k. 5P/210/2014-37, pokladničných bločkov a príjmových dokladov zubného lekára
MUDr. Pašmika a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ je synom odporcu. Rodičia navrhovateľa nežijú v spoločnej domácnosti od decembra
2014, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom č.k. 5P/210/2014-37 zo dňa 22.06.2015.
Odporca na výživu navrhovateľa prispieva bez rozhodnutia súdu sumou 100,- Eur mesačne. Rodičia
majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi J., ktorý je študentom vysokej školy a ktorému odporca
bez rozhodnutia súdu platí titulom výživného 150,- Eur mesačne. J. požiadal súd o určenie výživného
odporcovi nasumu200,-Eur,konaniejevedenépodsp.zn.12C/314//2015aniejedoposiaľprávoplatne
skončené.
Navrhovateľ je študentom 4.ročníka L. I. Š. N.-M. U. M.. Denne uhrádza cestovné vo výške 3,- Eur z F.
H. M. hromadnou autobusovou dopravou. Celodennú stravu mu zabezpečuje matka, vo forme hotového
jedla, prípadne dáva navrhovateľovi sumu 20,- Eur na dva dni, z toho si navrhovateľ uhrádza aj cestovné
výdaje. Navrhovateľ je v maturitnom ročníku, na stužkovú slávnosť zaplatila od
podania návrhu matka navrhovateľa sumu 100,- Eur, na slávnostné oblečenie vynaložila sumu 109,-
Eur. Zvýšené výdavky má navrhovateľ aj so zdravotným stavom, o tom predložila zástupkyňa písomné
dôkazy.
Matka navrhovateľa pracuje ako učiteľka s priemerným mesačným príjmom vo výške 759,- Eur, odporca
má príjem zo zamestnaneckého pomeru vo výške 822,70 Eur.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, kto z rodičov sa v akej miere o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil , že je potrebné stanoviť vyživovaciu povinnosť odporcovi
súdnym rozhodnutím, napriek tomu, že odporca navrhovateľovi dobrovoľne uhrádza výživné vo výške
100,- Eur. Stanoviť povinnosť súdom možno aj v prípade, že rodič neprispieva na výživu
svojho dieťaťa dostatočne, a takáto situácia nastala aj v danom prípade. Za primerané a zodpovedajúce
schopnostiam a možnostiam odporcu súd považoval výživné vo výške 130,- Eur. Vychádzal pritom zo
zásady, že životná úroveň detí a rodičov má byť približne rovnaká. Pokiaľ má odporca čistý mesačný
príjem vo výške 822,70 Eur a matka navrhovateľa 759,- Eur, ich príjmové možnosti nie sú síce
výrazne rozdielne , avšak navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou a ďalším dospelým bratom.
Navrhovateľ má okrem bežných výdavkov na stravu a oblečenie aj výdaje spojené s dochádzkou do
školy resp. do miesta povinnej praxe v T.. Matka navrhovateľa uhrádza tiež náklady spojené s bývaním,
hygienické potreby a pod., pričom z jej príjmu pripadá na člena domácnosti suma 253,- Eur ( 759:3).
Odporca má svoj príjem len pre seba a aj po zaplatení výživného na oboch synov (v súčasnosti 130
+ 150 Eur) mu zostane suma 542,- Eur, ktorá je podstatne vyššia než suma, ktorá pripadá na jedného
člena v domácnosti navrhovateľa.Z uvedeného príjmu bude odporca schopný takto určené výživné bez ohrozenia základných životných
potrieb uhrádzať. Navyše sporná zostala medzi účastníkmi otázka ďalšieho príjmu odporcu ako
samostatne hospodáriaceho roľníka, prípadne vyučeného elektrikára, keď na preukázanie svojich
tvrdení súdu účastníci nepredložili ani neoznačili žiadne dôkazy. Pokiaľ odporca poukazoval na príjem
matky navrhovateľa počas dvoch prázdninových mesiacov, kedy zarobila navyše sumu 1.000,- Eur,
treba uviesť, že pracovala, aby vylepšila rodinný rozpočet počas obdobia, ktoré bolo určené na
regeneráciu jej pracovnej sily.
Pokiaľ navrhovateľ žiadal výživné vo výške 150,- Eur, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol z dôvodu,
že odporca má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi J., vysokoškolákovi, ktorý požiadal súd o
určenie výživného odporcovi na sumu 200,- Eur, pričom konanie je vedené pod sp. ;zn. 12C/314//2015
a nie je doposiaľ právoplatne skončené.
Odporcovi vznikol určením vyživovacej povinnosti nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
11.06.2015 (od podania návrhu) do 31.10.2015 vo výške 76,- Eur a súd umožnil odporcovi tento v
zmysle § 160 ods. 1 O.s.p splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur. Nedoplatok vznikol
za 4 mesiace vo výške 30,- a za mesiac 6/2015 alikvotná časť nedoplatku za tento mesiac predstavuje
za 20 dní sumu 20,- Eur . Z výslednej sumy 150,- Eur súd odčítal plnenie odporcu navrhovateľovi
za služby mobilného operátora v celkovej výške 64,- Eur, pričom vychádzal zo zhodného tvrdenia
účastníkov, resp. odporcu a zástupkyne navrhovateľa.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 Ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že v konaní boli obaja účastníci úspešní len čiastočne,
rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
? sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
? ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
? účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
? v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
? sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
? účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
? rozhodoval vylúčený sudca,
? súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
? konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
? súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
? súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
? doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),? rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.