Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200551
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: X.. H.. W. O., bytom
S. Č.. XX, XXX XX O., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2,
829 24 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PP 101/00132/2011/R zo dňa
13.03.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. PP 101/00132/2011/R zo dňa 13.03.2013
ako aj rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - Pobočka Bratislava č. PP
101/00132/2011 zo dňa 12.04.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec v r a c

i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V zákonnej lehote doručenou žalobou zo dňa 27.03.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PP 101/00132/2011/R vydaného dňa 13.03.2013, jeho zrušenia
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania.

Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu -

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Bratislava, č.: PP 101/00132/2011 zo dňa
12.04.2011, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 100 € za nesplnenie povinnosti poistenca
vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2009 a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni.

V odôvodnení podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že vytýkaná povinnosť - vykonať ročné zúčtovanie
poistného za rok 2009 a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni do 31.03.2010, bola povinnosťou
jej vtedajšieho zamestnávateľa (od roku 2005 bola v štátnozamestnaneckom pomere na Ministerstve

spravodlivosti Slovenskej republiky). V danom období mala len tento hlavný pracovný pomer a nemala
žiadneho iného zamestnávateľa a ani iné príjmy. Za celé obdobie trvania daného pracovného
pomeru plnil jej zamestnávateľ na jej žiadosť aj vyššie uvedenú povinnosť, nemala najmenší dôvod
pochybovať o tom, že pokiaľ jej vznikla táto zákonná povinnosť, zamestnávateľ ju na jej plnenie
vyzve. Poukázala na zavedenú prax v takýchto prípadoch. Bola v dobrej viere, že tak ako po iné
roky jej zamestnávateľ pripomenie prípadný vznik tejto povinnosti a vyzve ju na udelenie súhlasu s
podaním ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Jej úmyslom nebolo vedomé porušenie zákona.

Za otázku zásadného právneho významu považovala to, či predmetná povinnosť, o ktorú ide v tomto
konaní je povinnosťou zamestnávateľa za stavu, že zamestnanec má jediného zamestnávateľa. Takýto
zamestnávateľ disponuje všetkými podkladmi potrebnými na výpočet a určenie danej povinnosti av prípade jej vzniku je zamestnanec v dobrej viere, že bude vyzvaný na splnenie tejto povinnosti
zamestnávateľom.

Žalobkyňa namietala, že by z jej strany išlo o závažné nesplnenie povinnosti a o závažné dôsledky tohto
nesplnenia. Poukázala tiež na to, že ako náhle sa o situácii dozvedela, ihneď celú vec napravila, podala
ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a uhradila vzniknutý nedoplatok vo výške 39,36 €.

Žalobkyňa tiež vyjadrila nesúhlas s použitými argumentmi v napadnutom rozhodnutí žalovaného o

tom, že v podanom rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu neuviedla žiadne nové skutočnosti
a nepredložila relevantné doklady, na základe ktorých by bolo možné rozhodnutie prvostupňového
správnehoorgánuzmeniťalebozrušiť.Malazato,žeexistovaliajnovéskutočnostiadokladynazáklade,
ktorých bolo možné napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a konanie zastaviť (ňou uskutočnená
úhrada vzniknutého nedoplatku na poistnom realizovaná okamžite po zistení tejto skutočnosti).

Poukázala na skutočnosť, že uložená pokuta v správnom konaní má plniť represívnu a výchovnú
funkciu, pričom v danom prípade výchovná funkcia bola výrazne popretá. Odvolávajúc sa na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/253/2010 mala za to, že správny orgán nemôže
bezbreho ukladať pokuty vo výške v akej si zmyslí, ale rozhodnutie musí obsahovať správnu úvahu.
Hranice uloženej pokuty musia byť riadne a podrobne odôvodnené a v jej prípade správny orgán vôbec

nezdôvodnil, na základe akých konkrétnych skutočností jej uložil sankciu na hornej hranici výšky. Iba
konštatovanie o prihliadnutí na závažnosť nesplnenia povinnosti a jeho dôsledky pokladala za takmer
arogantné a v rovine individuálneho rozhodnutia nič nevypovedajúce. Preto v tejto časti mala za to,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Pri ukladaní pokuty nestačí v rozhodnutí uviesť, že správny orgán
prihliadol na mieru zavinenia a výšku pokuty určil v rámci ustanoveného rozpätia, ale správny orgán sa

musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre určenie pokuty, inak jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Výška uloženej pokuty predstavovala takmer trojnásobok výšky ňou nesplnenej povinnosti a preto
postup žalovaného považuje za šikanózny. Pokiaľ sa žalovaný dozvedel o tom, že z jej strany nešlo o
žiadenúmyselspôsobiťprotiprávnystavatentovzniknutýstavajhneďnapravila,išloonovéskutočnosti,
ktoré mali viesť žalovaného k úvahe ako znížiť výšku uloženej pokuty práve vzhľadom na tieto novo

zistené okolnosti daného prípadu a to minimálne vzhľadom na výchovnú zložku uloženej pokuty, alebo
od prípadného potrestania mal úplne upustiť.

Podaním zo dňa 31.03.2016 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného a zotrvala na dôvodoch
svojej žaloby, pričom poukázala, že predmetná povinnosť stanovená v zákone bola zrušená. K

namietanej arbitrárnosti preskúmavaných rozhodnutí a neodôvodneniu uloženej pokuty citovala z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/37/2014. Upriamila pozornosť na
skutočnosť, že v správnom konaní sa podporne aplikujú aj princípy trestného práva a podľa § 2 ods.
2 trestného zákona možno páchateľovi uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v
čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Potom za plnej jurisdikcie

súdu a zohľadnení aspektu zániku trestnosti skutku v dôsledku zmeny zákona, navrhla zrušiť obe
preskúmavané rozhodnutia a konanie zastaviť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.05.2013 a navrhol ju v celom rozsahu
zamietnuť.Vúvodesvojhovyjadreniastručneopísalpriebehsprávnehokonaniapredchádzajúcivydaniu

preskúmavaných rozhodnutí, ako aj obsah podanej žaloby.

Žalovaný namietol všetky skutočnosti uvedené v žalobe a zotrval na svojom rozhodnutí. Po citácií ust. §
19 ods. 2, 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len zákon č. 580/2004 Z. z.) uviedol,
že z týchto ustanovení vyplýva, že zamestnávateľ nemal povinnosť upozorniť svojich zamestnancov

na možnosť požiadať ho o vykonanie ročného zúčtovania. Svoje povinnosti bol povinný poistenec
(žalobkyňa) plniť sám.

Ďalej bolo poukázané na skutočnosť, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť až po viac ako roku od
zákonom stanovenej lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania poistného a to až po doručení

prvostupňového rozhodnutia, ktorým jej bola uložená pokuta. Dodatočné splnenie povinnosti nemohlo
byť dôvodom na zníženie, resp. zrušenie uloženej pokuty, nakoľko povinnosť si žalobkyňa splnila až po
doručení rozhodnutia o uložení pokuty.Nesplnenie povinnosti žalobkyne bolo kvalifikované ako závažné porušenie a pokuta jej bola uložená
na hornej hranici stanovenej zákonom (do 165 €). Zdôvodnenie uloženej pokuty bolo uskutočnené v
napadnutom rozhodnutí tým, že žalobkyňa sa porušením svojej povinnosti dopustila toho, že zdravotná

poisťovňa nepoznala výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia, následkom čoho nemohla
správne určiť záväzky, resp. pohľadávky žalobkyne.

Záverom bolo konštatované, že napadnuté rozhodnutie malo všetky zákonné náležitosti vyplývajúce z §
46 a § 47 správneho poriadku, bolo po právnej, skutkovej aj formálnej stránke správne vydané v súlade

so zákonmi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v

medziach žaloby neboli v súlade so zákonom.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim: upovedomenie o
začatí správneho konania zo dňa 08.03.2011 spolu s doručenkou adresovanou žalobkyni (výhrada
donášky), podľa ktorej bola predmetná zásielka uložená na pošte 10.03.2011 a dňa 30.03.2011 vrátená
prvostupňovému správnemu orgánu, podanie zdravotnej poisťovne Dôvera+ z 01.04.2011, písomnosť
- poskytnutie informácií správnemu orgánu od Slovenskej pošty, a.s.

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Bratislava, č.: PP 101/00132/2011 zo dňa 12.04.2011, bola žalobkyni uložená pokuta vo výške
100 € podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 22
ods. 2 písm. c) v spojení s § 19 ods. 1, 2, 4 zákona č. 580/2004 Z. z. - povinnosti poistenca vykonať ročné

zúčtovaniepoistnéhozakalendárnyrok2009apodaťhovpríslušnejzdravotnejpoisťovnido31.03.2010,
s obdobím porušenia od 01.04.2010. Uloženie pokuty bolo odôvodnené tým, že porušením vyššie
uvedenej povinnosti žalobkyňou nebolo umožnené zdravotnej poisťovni dosiahnuť účel inštitútu ročného
zúčtovaniapoistného. Zdravotnápoisťovňapotomnemohlaurčiťanásledneajzískaťpoistnénaverejné
zdravotné poistenie zo všetkých dosiahnutých príjmov za kalendárny rok. Od množstva financií pritom

závisel rozsah a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti a preto uplatňovanie daného inštitútu bolo
nesporné.

V zákonnej lehote podaný rozklad žalobkyne zo dňa 02.05.2011 voči prvostupňovému rozhodnutiu a
následne podané jeho doplnenie z 04.05.2011.

Napadnuté rozhodnutie č.: PP 101/00132/2011/R zo dňa 13.03.2013, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Po opise obsahu prvostupňového rozhodnutia a
námietok žalobkyne uvedených v jej rozklade boli prezentované zistenia, z ktorých vyplynulo, že
prvostupňový správny orgán vydal dňa 08.03.2011 upovedomenie o začatí správneho konania v

predmetnej veci a toto upovedomenie bolo žalobkyni doručené podľa § 25 ods. 4 správneho poriadku
dňa 14.03.2011, pričom táto sa k nemu nevyjadrila. Ohľadom zisťovania priebehu doručovania vyššie
uvedeného upovedomenia bola dopytovaná Slovenská pošta, a.s., ktorá vo svojej odpovedi uviedla,
že žalobkyňa mala od 11.04.2006 do 29.04.2011 zriadenú výhradu donášky (Post BOX) a došlé
zásielky sa jej preto nedoručovali. Potom námietku žalobkyne o nemožnosti vyjadrenia sa k začatiu

správneho konania žalovaný vyhodnotil ako irelevantnú, keďže táto si predmetné upovedomenie o
začatí správneho konania nevyzdvihla do troch dní od uloženia zásielky na pošte a posledný deň
uloženia sa považoval za deň doručenia a to aj v prípade, ak sa adresát (žalobkyňa) o uložení zásielky
nedozvedela. Ostatné námietky boli vyhodnotené ako irelevantné, nakoľko dodatočné splnenie danejpovinnosti nezakladalo dôvod na zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia o pokute. Bolo konštatované, že
žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti a nepredložila žiadne relevantné dôkazy, na základe
ktorých by bolo možné napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Porušením uvedenej povinnosti

sa žalobkyňa ako platiteľka poistného dopustila toho, že zdravotná poisťovňa nepoznala výsledok jej
ročného zúčtovania zdravotného poistenia, následkom čoho nemohla správne určiť záväzky, resp.
pohľadávky. Pri ukladaní pokuty bolo prihliadnuté na závažnosť nesplnenia povinnosti ako aj jeho
dôsledky a predmetné porušenie bolo vyhodnotené ako závažné. Preto bola pokuta uložená na hornej
zákonnej hranici - 100 €, keďže zákon č. 580/2004 Z. z. v § 26 ods. 1 písm. a) umožňuje uložiť pokutu

do 165 €.

Na súdnom pojednávaní prítomná žalobkyňa zotrvala na námietkach uvedených v žalobe a žiadala, aby
súd obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil a konanie zastavil z dôvodu hospodárnosti pri aplikácií §
250j ods. 5 O.s.p. Zároveň žiadala priznať trovy konania - 70 € za zaplatený súdny poplatok. Poverený
zástupca žalovaného poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe a žiadal ju zamietnuť.

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1, 2 trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.

Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom
čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 4 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2011, poistenec je povinný

vykonaťročnézúčtovaniepoistnéhozapredchádzajúcikalendárnyrokapodaťhovpríslušnejzdravotnej
poisťovni do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka. Povinnosť sa nevzťahuje na poistenca,

a) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou a
súčasne

1. v čase, keď bol platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, jeho príjem podľa § 13 ods. 3 nepresiahol
úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 10 a 11 a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b
ods. 1 písm. c) až e),
2. v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých
zamestnávateľov jednotlivo nepresiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo

zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e),
3. v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých
zamestnávateľov jednotlivo presiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo
zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e),
b) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol len samostatne zárobkovo činnou osobou a

jeho vymeriavací základ podľa § 13 ods. 2 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 10
a 11 a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e),
c) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol časť roka zdravotne poistený v cudzine, kde
vykonával zárobkovú činnosť, a časť roka bol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike a nemal
príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) až e),

d) ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie okrem poistenca, ktorý
mal príjem podľa § 10b ods. 1 písm. e) vyšší ako minimálny základ podľa § 13 ods. 10.

Poistenec, ktorý v rozhodujúcom období bol len zamestnancom podľa § 11 ods. 3 a mal len príjmy
podľa § 13 ods. 1, môže písomne požiadať posledného zamestnávateľa podľa § 11 ods. 5 po uplynutí

rozhodujúceho obdobia, najneskôr do 15. februára nasledujúceho kalendárneho roka, o vykonanie
ročného zúčtovania poistného, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. Ak mal
poistenec v rozhodujúcom období súčasne viacerých posledných zamestnávateľov, môže požiadať
ktoréhokoľvek z nich o vykonanie ročného zúčtovania poistného z úhrnnej sumy príjmov podľa §13 ods. 1 od všetkých zamestnávateľov, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom.
V takom prípade je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného a uhradiť prípadný
nedoplatokzročnéhozúčtovaniapoistnéhozazamestnancatentozamestnávateľ.Uhradenýnedoplatok

predstavuje pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi a vrátený preplatok predstavuje záväzok
zamestnávateľa voči zamestnancovi. Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani
u jedného z posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného
sám.

Ak poistenec nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa odseku 2,
nepredloží doklady podľa odseku 3 alebo nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania poistného
z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie
poistného sám.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.03.2013 zdravotná poisťovňa je

povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a
ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa. Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa
nemusí vykonať za poistenca,

a) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol

poistencom, ktorý má príjem z dividend, a súčasne v čase, keď bol
1. platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, jeho príjem podľa § 13 ods. 7 nepresiahol úhrn minimálnych
základov podľa § 13 ods. 10 a 11,
2. zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov
jednotlivo a ani v úhrne nepresiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej

činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e),
3. zamestnancom, mal len jedného zamestnávateľa a jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých
mesiacoch presiahli päťnásobok priemernejmesačnejmzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa
§ 10b ods. 1 písm. c) až e),
b) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol časť roka zdravotne poistený v cudzine, kde

vykonával zárobkovú činnosť a časť roka bol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike a nemal
príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) až e),
c) ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie okrem poistenca, ktorý
má príjem z dividend, alebo
d) ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec je povinný
plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa § 19.
Podľa § 26 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. Úrad môže uložiť pokutu do výšky 165 eur
poistencovi za nesplnenie povinností ustanovených v § 22 ods. 2 písm. a) až c) a e), alebo za porušenie

ustanovenia § 6 ods. 5, môže uložiť pokutu za každé nesplnenie povinnosti alebo porušenie ustanovenia
podľa odseku 1; pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti.

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu
a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby a to námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre

jeho nezrozumiteľnosť z hľadiska absencie náležitého odôvodnenia výšky uloženej pokuty, ako
aj nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že posudzovaná povinnosť nebola povinnosťou
žalobkyne, ale jej zamestnávateľa.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súd uvádza, že v čase vydania prvostupňového

rozhodnutia správneho orgánu platná právna úprava (znenie § 19 ods. 1, 2, 4 zákona č. 580/2004 Z.
z.) stanovovala povinnosť zamestnávateľa žalobkyne ako subsidiárnu a podmienenú podaním písomnej
žiadosti zamestnancom o vykonanie ročného zúčtovania poistného v jeho prospech. Zamestnávateľ
mal posudzovanú povinnosť len v prípade, ak by bol žalobkyňou (svojou zamestnankyňou) písomne
požiadaný o vykonanie ročného zúčtovania poistného, čo však žalobkyňa v konaní nepreukázala (táto

skutočnosťnevyplývalaanizobsahuadministratívnehospisu),apretobolapovinná vzmyslevtomčase
platnej právnej úpravy vykonať v stanovenej lehote ročné zúčtovanie poistného a podať ho v príslušnej
zdravotnej poisťovni sama.V čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (druhostupňové rozhodnutie) však povinnosť
podať ročné zúčtovanie poistného mala zdravotná poisťovňa a to za poistenca (žalobkyňu), resp.
zamestnávateľa (§ 19 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z.). Za porušenie tejto

povinnosti zdravotnou poisťovňou nebolo možné uložiť pokutu. Zákon však vo svojich ustanoveniach
neobsahoval, ako postupovať už v skôr začatých konaniach o zistení nesplnenia tejto povinnosti
zamestnancom (zamestnávateľom). Preto platí zásada, že ak dôjde v priebehu správneho konania k
zmene právnej úpravy, napr. novelou zákona (ako to bolo v tomto prípade), rozhodnutie správneho
orgánu musí byť v zmysle § 46 a § 47 správneho poriadku vydané v súlade s účinnou právnou úpravou.

Správny orgán mal rozhodnúť v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, kedy došlo k vydaniu
rozhodnutia, pričom i posúdenie splnenie povinnosti podať ročné zúčtovanie povinným subjektom
sa musí uskutočniť podľa zákona účinného v čase vydania rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie
žalovaného však túto skutočnosť nezohľadnilo a preto táto námietka je dôvodná.

V tejto súvislosti súd poukazuje na podpornú aplikáciu princípov trestného práva spoločnú pre všetky

deliktuálne konania. Žalovaný mal pri svojom rozhodovaní (posudzovaní trestnosti konania žalobkyne
a určení druhu a výmery trestu) primerane použiť § 2 ods. 1, 2 trestného zákona, podľa ktorého platí,
že porušenie povinnosti kladené za vinu žalobkyni sa malo posudzovať a sankcionovať podľa zákona
účinného v čase kedy došlo k porušeniu jej povinnosti. Zároveň však v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (ako je uvedené vyššie) zákon č. 580/2004 Z. z. nevykonanie ročného zúčtovania

poistného už nepovažoval za porušenie povinnosti zamestnanca (žalobkyne) a túto povinnosť preniesol
na zdravotnú poisťovňu, ktorú za jej nesplnenie nijako nesankcionoval. Žalovaný mal pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia žalobkyni vytýkanú povinnosť posudzovať podľa zákona účinného v čase
svojho rozhodovania, keďže to bolo pre ňu priaznivejšie.

Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky
zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo správneho poriadku - § 46,
§ 47), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym
orgánom. Zároveň musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať všetky náležitosti
určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi.

Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadrenia účastníkov konania.
Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby
dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je
treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému
práva majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia týkajúcu sa odôvodnenia výšky uloženej pokuty súd

vyhodnotil ako dôvodnú a v tejto časti súd pokladá napadnuté (ako aj prvostupňové) rozhodnutie za
nepreskúmateľné. Pri fakultatívnom ukladaní pokuty za predmetné porušenie zákona správne orgány
boli povinné prihliadať na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti žalobkyňou, ktorá má
ako účastníčka správneho konania dostať také rozhodnutie, ktoré bude aj v časti uloženej výšky pokuty
dostatočným spôsobom odôvodnené a to vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti prípadu, tak aby

bolo zrejmé, ktoré skutočnosti pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty správny orgán zohľadnil a tiež
ako ich zohľadnil.

Možno súhlasiť s námietkou o arbitrárnosti oboch preskúmavaných rozhodnutí z hľadiska ich
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov pri určení výšky uloženej pokuty. V napadnutom rozhodnutí

nebola výška pokuty vôbec odôvodnená. Rozhodnutie len konštatovalo, že predsedníčka úradu
pri ukladaní pokuty prihliadla na závažnosť nesplnenia povinnosti žalobkyňou a jeho dôsledky. Z
odôvodnenia rozhodnutia nie je nijako jasné ako bolo posúdené hľadisko závažnosti porušenia zistenej
povinnosti, neboli uvedené dôsledky porušenia a ani čas trvania tohto porušenia. Súd je názoru, že
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v časti uloženej pokuty neposkytuje dostatočný základ na jeho

vecné preskúmanie.

Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšiekonanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.) a bude
jeho povinnosťou vo veci vydať riadne rozhodnutie a náležite ho odôvodniť v súlade s ust. § 47 ods.
3 správneho poriadku. Zároveň súd uvádza, že ust. § 250j ods. 5 O.s.p. dáva fakultatívnu možnosť

súdu, aby sám rozhodol o uloženej peňažnej sankcií, ak dôjde k záveru, že má byť rozhodnuté inak.
Takáto možnosť však predpokladá vykonanie dokazovania súdom v súdnom konaní, čo však v danom
prípade nebolo naplnené, keďže súd žiadne dokazovanie v konaní neuskutočnil. Preto súd nepristúpil
k možnosti vydania takéhoto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pričom však vo veci úspešnej žalobkyni
žiadne trovy konania nevznikli, zaplatený súdny poplatok jej bol vrátený právoplatným uznesením
tunajšieho súdu č. k. 6S/74/2013-30 zo dňa 18.04.2013. Žalobkyňa si žiadne ďalšie trovy konania
neuplatnila, a preto súd jej žiadne trovy nepriznal. Žalovaný v konaní úspešný nebol a podľa ustálenej
judikatúry mu ani náhrada trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.