Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 19, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/213/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226273
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112226273.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova ul.č. 25, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova ul.č. 4, proti odporcovi
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky , so sídlom v
Bratislave, Župné námestie č. 13 v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXX.) navrhol písomným podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a
nasl. Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy

o úvere č.: XXXXXXX uzavretej s dlžníkom: T. G., nar. XX.X.XXXX. Návrh na vykonanie exekúcie
súdny exekútor zaevidoval pod spis. zn. EX XXXXX/XXXX. V rámci uvedeného exekučného konania
súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému exekučnému súdu t.j. Okresnému súdu Trenčín a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č.
5309*028439. Navrhovateľ spísal dňa 18.11.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora a podal tento
návrh exekučnému súdu v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že návrh na

zmenu exekútora mal všetky formálne a materiálne podmienky podľa Exekučného poriadku a O.s.p.,
exekučný súd o návrhu nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia návrhu na
zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku účinného od 1.12.2006. Exekučný súd
napriek tomu, že exekučná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu v zákonom stanovenej lehote, čím
porušil zákon. Navrhovateľ zároveň tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,

ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení navrhol
pripojenie súdneho spisu exekučného súdu (Okresného súdu Trenčín) založený pre exekučné konanie
vedené medzi oprávneným: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova ul. č.25,Bratislava 811 09 a povinným: T. G., nar. XX.X.XXXX pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá
vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX, registrácia
súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX, č. poverenia 5309*028439. Navrhovateľ vo svojej žalobe tiež

uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu
na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu, pretože použil rovnopis
exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril ho zvolenému súdnemu
exekútorovi. Opísaný postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Navrhovateľ tiež uviedol, že nečinnosť exekučného

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS
41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa dozvedel o všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po

doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 25.1.2011 o zmene súdneho exekútora. Skutkový dej bol
zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora. Navrhovateľovi vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- €, na
udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- €, na administráciu listín a komunikáciu s
pôvodným súdnym exekútorom 50 €, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na

exekučnom súde sumu 15,- €. Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 175,- €. Táto suma
by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o návrhu na
zmenu exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Ďalej poukázal navrhovateľ na skutočnosť,
že návrh na zmenu exekútora podal preto, lebo stratil dôveru k pôvodnému súdnemu exekútorovi

vzhľadom na jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane
oprávnených záujmov navrhovateľa, ktorý mal odôvodniteľné podozrenie vzniku škody na jeho strane.
Keďže exekučný súd ostal po podaní návrhu na zmenu exekútora nečinný, musel navrhovateľ za
účelom udržania bonity jeho pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovať exekútora a ďalšie účastné
orgány, čo si vyžiadalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom. Zároveň si navrhovateľ

uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.6 ods. l Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru
navrhovateľa dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že nastanú účinky predpokladané ust.
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom súdu dôjde k zmene exekútora, čo bude

viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu pohľadávky navrhovateľa. Nesprávny úradný postup vystavil
oprávnené záujmy navrhovateľa rizikám, akými je skutočnosť, že neskorým ukončením procedúry
zmenysúdnehoexekútoraexekučnýmsúdommohlodôjsťkzánikupovinného,kzmareniuúčelukonania
pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ
považuje za spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných

zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Ako ďalšie dôvody na podporu
svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ tiež uviedol:
a. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich

orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti;
b. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovanýchpodnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane
jeho majiteľov;

c. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ pre možnú analógiu z
doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca

663,88 €. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia navrhovateľ poukázal
na viaceré rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov súdmi v civilnom konaní. Navrhovateľ si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné

vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) sumu 110,64 €, počas ktorých bol exekučný súd bezdôvodne nečinný. Navrhovateľ
vypočítal nárok alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu
a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660,- € za rok : 12
mesiacov v roku = 55,32 € za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd nečinný viac

ako 68 dní. Navrhovateľ uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. a
písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak
bez pozitívnej reakcie. Ako dôkaz na preukázanie týchto tvrdení navrhol pripojenie spisu Ministerstva
spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku navrhovateľa na náhradu škody uplatňovanej v
tomto konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ požadoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom v

zmysleust.§152ods.2vetadruháinfineOSProzhodolozákladevecitak,žeodporcajezodpovednýza
škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín, pretože
tento nerozhodol o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.:
XXXXXXX dlžníkom (povinným): T. G., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote,

a následne, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu
majetkovej škody sumu 175,- € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 110,64 €, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd vo veci rozhodol dňa 02.07.2013 rozsudkom č.k. 15C/213/2012-59 tak, že návrh zamietol a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd v zmysle ust. § 156 ods. 3 z.č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil uvedený rozsudok bez nariadenia pojednávania v
spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p..

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č.k. uznesením č.k.
17Co/645/2013-84 zo dňa 24.09.2014 predmetný rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že súd v prejednávanej veci využil možnosť predpokladanú ust. § 115a ods.
2 O.s.p. v náväznosti na § 200ea O.s.p., pretože hodnota uplatnenej pohľadávky neprevyšuje sumu
1.000 Eur a v zmysle § 156 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust.

§ 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote
s tým, že účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli. Súd rozhodoval vo veci
preto podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov navrhnutých
navrhovateľom. Rozhodnutie postupom podľa ust. § 115a umožňuje vykonať skutkové zistenia len

niektorými z dôkazných prostriedkov. Do úvahy prichádzajú skutkové zistenia urobené najmä z listín,
ktoré predložili účastníci, prípadne ktoré si vyžiadal súd na základe dôkazných návrhov účastníkov. Súd
preto môže brať do úvahy listiny, ktoré predložili účastníci s tým, že ak ich títo nemajú k dispozícii,
môže ich zadovážiť súd sám na základe ich návrhu. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že
navrhovateľ podal dňa 22.11.2010 na Okresný súd Trenčín žiadosť o zmenu exekútora vo veci vedenej

pod sp. zn. 62Er/15/2007. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 25.01.2011, č.k. 62Er/15/2007-10
žiadosti o zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. G..
Navrhovateľ pritom založil svoj nárok v prejednávanej veci na tom skutkovom základe, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o zmenu exekútora po uplynutím zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, pričomomeškanie predstavuje viac ako 68 dní. Ako vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania žiadne z
týchto tvrdení sa nezakladá na pravde. Ako správne zistil súd prvého stupňa, podal na súd žiadosť
o zmenu exekútora dňa 22.11.2010 a k rozhodnutiu o žiadosti došlo uznesením, ktoré bolo vydané

exekučným súdom dňa 25.01.2011. Exekučný súd tak rozhodol o žiadosti o zmenu exekútora 34 dní
po uplynutí 30-dňovej zákonnej lehoty na zmenu exekútora, t.j. 64 dní po doručení návrhu na zmenu
exekútora a nie v navrhovateľom tvrdenej lehote 68 dní. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sa tak
líšia od tvrdení navrhovateľa, i keď boli zistené z dôkazu navrhovaného navrhovateľom. Tým, že súd
prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, nedal navrhovateľovi možnosť reagovať na rozpory v

ním tvrdenom skutkovom stave uvedenom v návrhu a stave zistenom z exekučného spisu, ktoré sa
preukázali ako zásadne odlišné. V takomto postupe súdu prvého stupňa videl odvolací súd odňatie
možnosti navrhovateľa konať pre súdom, pretože navrhovateľovi nebola vytvorená možnosť vyjadriť sa
k dôkazom, podľa ktorých sa ukázala ako nepravdivá základná premisa tvrdená v návrhu (omeškanie
s rozhodnutím o viac ako 68 dní). Okrem toho, že nevytvoril navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k
uvedeným odlišným skutkovým zisteniam, sa súd prvého stupňa nijakým spôsobom nevysporiadal s

tým, či rozhodnutie o zmene exekútora v nadväznosti na § 44 ods. 7 Exekučného poriadku za 34
dní po uplynutí 30 dňovej lehoty na rozhodnutie predstavuje nesprávny úradný postup súdu tak, ako
to predpokladá ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného a účinného ku dňu vzniku škody.
Preto odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné zaoberať sa samotnou skutočnou škodou,
prípadne ušlým ziskom by bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému

postupu tak, ako to predpokladá § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.V nadväznosti na vyššie uvedené je
potom nutné ďalej uviesť, že na to, aby sa ďalej súd mohol zaoberať prípadnou nemajetkovou ujmou,
tak ako to predpokladá ust. § 17 ods. 1, 2, 3 zák.č. 514/2003 Z.z. by v prvom rade muselo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu. V tomto smere je preto čiastočne dôvodná odvolacia námietka zo
strany navrhovateľa ohľadom vnútornej rozpornosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý v časti nároku

týkajúceho sa náhrady nemajetkovej ujmy konštatoval, že v prejednávanej veci by stačilo i samotné
konštatovanie porušenia práva bez toho, aby sa zaoberal samotným základom nároku tak, ako bolo
vyššie uvedené, takže tým, či možno v prejednávanej veci konštatovať nesprávny úradný postup. Ďalšia
odvolacia námietka zo strany navrhovateľa v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený
sudca však dôvodná nie je. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa o námietke navrhovateľa

ohľadom námietky zaujatosti sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie, bolo právoplatne
rozhodované uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012 pod sp.zn. 19NcC/90/2012,
kedy krajský súd rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Trenčín JUDr. JUDr. Ing. T. T., ktorému bola
vec pridelená náhodným výberom, nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Vec bola dňa
15.05.2013pridelenánáhodnýmvýberomsudkyniJUDr.N.U..Vovecitaknerozhodovalvylúčenýsudca.

Sudkyňa JUDr. N. U. v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k prieťahom nekonala, pretože v tom čase
nebola sudcom ani zamestnancom Okresného súdu Trenčín a jej pomer k veci je tým vylúčený. Čo sa
týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom, odvolací súd zdôrazňuje, tak ako
bolo uvedené už v predchádzajúcom rozhodnutí, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho
ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa svojim nesprávnym

úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že Ústavný súd SR opakovane
odmietol sťažnosti navrhovateľa, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu
a spravodlivý proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov, pričom svoj
nárok odvodzuje od postupu tohto okresného súdu. Okrem toho odvolací súd dodáva, že nie je pravdivé

tvrdenie v odvolaní, že súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu a jeho právneho
zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na
pojednávanie nedostavil a že o veci rozhodoval nezákonný sudca a rovnako nie je pravdou ani tvrdenie
navrhovateľa, že súd ignoroval žiadosť o odročenie pojednávania, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania o tom, že navrhovateľ žiadal odročenie pojednávania, prípadne, že sa nemal

možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu s prihliadnutím na skutočnosť, že žiadne vyjadrenie odporcu
sa v spise nenachádza. Preto žiadna z týchto odvolacích námietok neobstojí. Pokiaľ navrhovateľ vo
svojom odvolaní poukazuje na nezohľadnenie jedinečnosti skutkového deja danej veci, pretože súd
prvého stupňa odôvodnil napadnuté rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi ako v iných prípadoch,
odvolací súd musí poukázať, že sa jedná o natoľko obdobné prípady, že istá miera totožnosti je daná z

povahy veci a sama o sebe nemá dopad na splnenie náležitostí súdneho rozhodnutia. Napokon nemalú
mieru totožnosti vykazujú aj návrhy a odvolania navrhovateľa. Ako bolo uvedené, súdom prvého stupňa
bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ňom bude súd prvého stupňa vychádzať ztoho, že predpokladom zistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody alebo majetkovej,
či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a vznikom škody. V ďalšom

konaníbudeúlohousúduprvéhostupňapripojiťsipríslušnýexekučnýspis,nariadiťvovecipojednávanie
a na základe tam vykonaného dokazovania opätovne posúdiť danosť vyššie uvedených predpokladov
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. na prejednanie veci nariadil

pojednávanie, pričom spolu s predvolaním doručil účastníkom konania aj písomné vyhotovenie poučení
podľa Občianskeho súdneho poriadku, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Navrhovateľ prevzal
túto zásielku súdu dňa 18.11.2014, jeho zástupca dňa 18.11.2014 a odporca konajúci prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti SR dňa 18.11.2014.

Odporca konajúci prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR sa k veci vyjadril písomne, podaním

zo dňa 24.11.2014, doručeným súdu dňa 01.12.2014 tak, že žiadal, aby ho súd zamietol ako nedôvodný
a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že už v žalobnom návrhu sa vyskytujú viaceré
nedostatky, napr. neuvedenie spisovú značky príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené
na súde, absencia relevantných údajov ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre
posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ tak preniesol celú

dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Zdôraznil, že tvrdenie, že
nemá vedomosť o spisovej značke ním namietaného exekučného konania, sa nezakladá na pravde,
minimálne preto, že kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje
právo na náhradu škody, má mať možnosť záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať
konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. Čo sa týka prieťahov v konaní, v prvom rade je

potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu. Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež
poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus
iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba jemu.
V druhom rade, odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený

posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR
(bližšie v časti o Existencii prieťahov v konaní). Poukázal na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už v septembri 2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, tak, ako to predpokladá § 15 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z.z. , ale skôr. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978).
Preto má odporca za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň informoval súd, že
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmarila

akúkoľvekmožnosťpredbežneprerokovaťnároknanáhraduškody,oktoréhoprerokovanísámpožiadal.
Odporca ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a/ z.č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa
nepovažuje za predbežne prerokovaný. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu poukázal na
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., pričom navrhovateľ podľa jeho
názoru doposiaľ dôkazy predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. Uviedol, že všeobecným

predpokladom na zmenu exekútora je žiadosť oprávneného spolu s uvedením súdneho exekútora,
ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol súd
rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, a to
najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu oprávneného na

zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora
a súčasne postúpil spis novému exekútorovi. Oprávnenému nič nebránilo využiť účinný prostriedok
nápravy - sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ak navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť.
Vo všeobecnosti poukázal i na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 ktorá konštatuje, že "Pri

posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ
vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedenéhozákladného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem
"zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I.
ÚS 63/00)." Pokiaľ ide o navrhovateľom namietané prieťahy v konaní, v zmysle ustanovenia §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na
náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto holi

konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si vo vzťahu k
uvedenému ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a teda odporca nepovažuje existenciu
prieťahov v konaní za preukázanú. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom,
k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred 23.04.2009. V takom prípade premlčacia
lehota na uplatnenie tohto nároku navrhovateľovi uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-

dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom k tomu vzniesol námietku premlčania pri nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predo dňom
23.04.2009(t.j.3rokypredodňom,kedyboliodporcovidoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanie
nároku). Ďalej, pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Od povinnosti riadne
preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií.
Mal za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Čo sa týka nemajetkovej

ujmy, v prvom rade poskytovanie finančného zadosťučinenia nie automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu zo strany súdu. Každé okolnosti prípadu sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88
€, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Je potrebné poznamenať,
že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe .frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom

konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba.
SamotnájudikatúrapoukazujenatentoaspektvrozsudkuNajvyššiehosúduČRsp.zn.30Cdo675/2011.
Navrhovateľ zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej

ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to
pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v
spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci
zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu

ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporca v
tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu tohto vyjadrenia dokladá list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi

Slovenskej republiky pri Európskej. únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti
s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť
od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách
dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ
podal Krajský súd v Prešove (Vec C- 76/10). Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky

sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali
porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomienízkopríjmových osôb. Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného
postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia
obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia časová

náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. Odporca záverom zdôraznil, že podľa jeho názoru
navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že
rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou

majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Odporca má skôr za to, že stav, v ktorom sa navrhovateľ
ocitol,sizavinilsám,atospôsobomvykonávaniapodnikateľskejčinnosti,pasivitoupriobhajovanísvojich
práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané
čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Vyjadrenie odporcu bolo navrhovateľovi doručené prostredníctvom jeho zástupcu dňa 05.12.2014.

Ako je uvedené vyššie, súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 19.12.2014. Odporca
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
hospodárnosťou konania a nepožiadal o odročenie pojednávania s tým, že sa k veci písomne vyjadril.
Navrhovateľ dňa 12.12.2014 súdu zaslal e- mailom návrh na zrušenie vytýčeného termínu pojednávania

na deň 19.12.2014 z dôvodu že mu doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení
alebo nevylúčení sudcov Okresného súdu Trenčín s tým, že trvá na doručení tohto rozhodnutia.
Nedoručenie tohto rozhodnutia tvorí prekážku v konaní. Zdôraznil, že už v podanom návrhu na
začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré mal byť zákonný sudca vylúčení z prejednávania a
rozhodnutia veci. Citoval ust. § 15 ods. 1 O.s.p.. Má zato, že takto označené skutočnosti majú

charakter, ktorý predpokladá vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu. Pretože mu doposiaľ neboli
oznámené výsledky procesných postupov sudcov a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie
otázky zachovania nestrannosti súdu, navrhol, aby súd zrušil nariadené pojednávanie do právoplatného
rozhodnutia o otázke nestrannosti v otázke zákonného sudcu na prejednávanej veci nepokračoval.
Zdôraznil, že keď súd neprerokuje objektívnu námietku vznesenú žalobcom skôr ako vo veci otvorí

pojednávanie, dopustí sa tým odmietnutia spravodlivosti v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ( nález
Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 46/04). Trval na tom, že táto námietka porušenie nestrannosti je
dôvodná, čo je podporené aj tým, že pomer sudcu k veci vyplýva z právneho záujmu sudcu na
prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach; môže
byť vylúčený preto, že získal poznatky o veci iným spôsobom než z dokazovania v konaní; do úvahy

prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti. Trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní,
ale na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom a nestrannom súde.

Podľa § 15a ods. 4 O.s.p. na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá.
Z obsahu spisu vyplýva, že je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že už v návrhu na začatie konania vzniesol
námietku zaujatosti vo vzťahu k všetkým sudcom Okresného súdu Trenčín a žiadal, aby nadriadený súd
rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Trenčín sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. O tejto námietke zaujatosti rozhodol nadriadený

súd, t.j. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19C/90/2012-9 zo dňa 19.10.2012 tak, že sudcovia
Okresného súdu Trenčín JUDr. J. P. a JUDr. Q. P. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15C/213/2012.Sudcovia Okresného súdu Trenčín JUDr. P. W., JUDr.
Y. W., JUDr. T. Y., JUDr. T. O., JUDr. O. L., Mgr. T. O., JUDr. N.. T. T., Y.. T. U., Y.. X. U., Y.. Q. O., Y..
T. H., Y.. T. T., Y.. O. X., T.. W. P., Y.. G. O., Y.. T. G., Y.. N. Z., JUDr. H. X., T.. L. W., JUDr. T. K. nie

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15C/213/2012.
Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne bolo navrhovateľovi riadne doručené prostredníctvom jeho
zástupcu dňa 14.11.2012, ako to vyplýva z doručenky, ktorá je súčasťou súdneho spisu, pričom podľa
§ 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa
považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2012.

Vec bola na základe opatrenia predsedníčky Okresného súdu Trenčín pod Spr 1212/2012 pridelená
náhodným výberom sudcovi JUDr. Ing. T. T.. Následne, v dôsledku jeho odchodu, bola vec náhodným
výberom na základe Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2013 a pokynu predsedníčky Okresného
súdu Trenčín pod Spr 645/2013 pridelená sudkyni JUDr. N. U.. Súd vo veci rozhodol dňa 02.07.2013rozsudkom č.k. 15C/213/2012-59 tak, že návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č.k. 17Co/645/2013-84
zo dňa 24.09.2014 predmetný rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

okrem iného uviedol, že odvolacia námietka zo strany navrhovateľa v tom smere, že v prejednávanej
veci rozhodoval vylúčený sudca dôvodná nie je. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa o
námietke navrhovateľa ohľadom námietky zaujatosti sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie,
bolo právoplatne rozhodované uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012 pod sp.zn.
19NcC/90/2012, kedy krajský súd rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Trenčín JUDr. JUDr. Ing. T.

T., ktorému bola vec pridelená náhodným výberom, nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci.
Vec bola dňa 15.05.2013 pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. N. U.. Vo veci tak nerozhodoval
vylúčený sudca. Sudkyňa JUDr. N. U. v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k prieťahom nekonala,
pretože v tom čase nebola sudcom ani zamestnancom Okresného súdu Trenčín a jej pomer k veci je
tým vylúčený. Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom, odvolací súd
zdôrazňuje, tak ako bolo uvedené už v predchádzajúcom rozhodnutí, že dôvodom na vylúčenie sudcu

nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že Ústavný
súd SR opakovane odmietol sťažnosti navrhovateľa, ktorými namietal porušenie svojich základných
práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov

okresných súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu tohto okresného súdu. Aj toto uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne bolo navrhovateľovi riadne doručené prostredníctvom jeho zástupcu, a
to dňa 04.11.2014, pričom nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2014. Tvrdenia navrhovateľa, že mu
doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení alebo nevylúčení sudcov Okresného
súdu Trenčín, z ktorého dôvodu je potrebné pojednávanie nariadené na 19.12.2014 odročiť tak, aby

nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v neprospech navrhovateľa, sú
teda absolútne nepravdivé. Pokiaľ v podaní, doručenom súdu dňa 12.12.2014 navrhovateľ uvádza, že
zotrváva na námietke zaujatosti, vznesenej už v návrhu, pričom od tejto námietke zaujatosti už bolo
právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trenčíne uznesením č.k. 19C/90/2012-9 zo dňa
19.10.2012, s ohľadom na to, že o tom, že vo veci nekoná vylúčený sudca rozhodoval Krajský súd

v Trenčíne aj v uznesení č.k. 17Co/645/2013-84 zo dňa 24.09.2014, okresný súd podľa § 15 ods. 4
O.s.p. na túto opakovanú námietku zaujatosti, podanú z toho istého dôvodu, neprihliadal, pretože o nej
už rozhodol nadriadený súd, vec nadriadenému súdu nepredložil a vo veci konal a rozhodol.

Na základe uvedeného súd konštatoval, že navrhovateľ a jeho zástupca svoju neúčasť neospravedlnili a

nepožiadalio odročeniepojednávaniazdôležitýchdôvodov.Súdbolzadanejprocesnejsituáciepovinný
v prejednávanej veci ďalej konať, na základe jeho povinnosti zabezpečiť spravodlivosť v zmysle § 1 ods.
1 O.s.p. a zabezpečiť ústavné právo účastníkov konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Termín pojednávania bol totiž navrhovateľovi a jeho
zástupcovi známy od 18.11.2014, tento nebol zrušený a navrhovateľ a jeho zástupca tak mali reálnu

možnosť zúčastniť sa na tomto pojednávaní. Skutočnosť, že súd návrh navrhovateľa nepovažuje za
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, musela byť navrhovateľovi zrejmá, pretože súd mu podľa §
119 ods. 4 O.s.p. neoznámil, že pojednávanie odročí.

Súd (vychádzajúc z judikátov Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 21/2000 zo dňa

20.09.2000 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 150/2010 zo dňa 21.10.2010, sp.zn.
3Cdo 57/2011 zo dňa 05.05.2011) mal za to, že svojim postupom neodníme účastníkom konania
možnosť konať pred súdom a za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal vo veci
dokazovanie na pojednávaní dňa 19.12.2014 v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov
oboznámením sa s návrhom, písomným vyjadrením odporcu, žiadosťou navrhovateľa o založenie

znaleckého posudku do spisu súdnej správy, vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. Spr 703/2014,
podstatným obsahom znaleckého posudku č. 1/2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v
Bratislave, ktorý je založený v spise súdnej správy sp. zn. Spr 703/2014, oboznámením sa s obsahom
spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 62Er/15/2007, odvolaním navrhovateľa a zistil nasledujúci
skutkový stav.

Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 62Er/15/2007 súd zistil, že dňa 21.12.2006 doručil navrhovateľ
v procesnom postavení oprávneného súdnemu exekútorovi JUDr. T. W., Exekútorsky úrad v L. X. návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému: T. G., nar. XX.X.XXXX, za účelom vymoženia pohľadávky,a to na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922
761 zo dňa 17.08.2006, sp.zn. SR 3414/06. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že povinný bol zaviazaný

zaplatiť navrhovateľovi peňažnú pohľadávku na základe zmluvy o úvere zo dňa 23.12.2005. Súdny
exekútor JUDr. T. W. zaevidoval návrh pod spis. zn. EX XXX/XXXX. Súdny exekútor JUDr. T. W. doručil
Okresnému súdu Trenčín dňa 03.01.2007 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vec
bola na exekučnom súde zaevidovaná pod spis. zn. 62Er/15/2007.Okresný súd Trenčín dňa 09.02.2007
vydal poverenie č. 5309 028439 pre exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle žiadosti exekútora

a návrhu oprávneného. Dňa 22.11.2010 navrhovateľ doručil Okresnému súdu Trenčín v exekučnej
veci 62Er/15/2007 návrh na zmenu súdneho exekútora a za nového exekútora navrhol JUDr. G. W.,
Exekútorský úrad X.. Okresný súd Trenčín o návrhu na zmenu exekútora rozhodol uznesením č.k.
62Er/15/2007-10 zo dňa 25.1.2011, ktorým návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel. V exekučnom
spise sa nenachádza žiadna urgencia zo strany navrhovateľa za účelom rozhodnutia o podanom návrhu
na zmenu súdneho exekútora ani sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi

okresného súdu.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave,
predstavuje na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné
služby, tlač a úpravu informačného systému majetková ujma navrhovateľa, diferencovaná podľa

jednotlivých typov žalôb nasledovne: 1/ pri žalobách v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučných okresných súdov Slovenskej republiky, pretože tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o
žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie (NZP) a pri žalobách v súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučných okresných súdov Slovenskej republiky, pretože tieto neskoro rozhodli,
resp. nerozhodli o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie (NVP) sumu 30,76 € a 2/ pri žalobách v

súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučných okresných súdov Slovenskej republiky, pretože
tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora (ZE) sumou 31,68 €.

Navrhovateľ si u odporcu žiadosťou uplatnil nárok na náhradu škodu spôsobenú ním tvrdeným
nesprávnym úradným postupom v zmysle návrhu. Odporca v písomnom vyjadrení potvrdil, že takáto

žiadosť navrhovateľa mu bola doručená, pričom jej nebolo vyhovené z dôvodov, ktoré popísal.
Súd potom nevykonal ďalšie dôkazy navrhované navrhovateľom - spisom odporcu o predbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škody a potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody z dôvodu, že ich vykonanie nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

Súdnazákladetvrdenínavrhovateľa,uvedenýchvnávrhuzistil,žetentosi uplatňujenáhradumajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Trenčín. Nesprávneho úradného postupu sa mal uvedený okresný súd dopustiť tým, že o návrhu
navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote. Súd preto v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik

škody, a ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o návrhu na
zmenu súdneho exekútora, 2/ vznik škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou.

Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom období oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný exekučný
súd návrh na zmenu exekútora a exekučný súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov

v konaní navrhovateľ navrhol pripojenie súdneho spisu exekučného súdu (Okresného súdu Trenčín)
založený pre exekučné konanie vedené v prospech oprávneného - navrhovateľa proti povinnému: T.
G., nar. XX.X.XXXX, pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX (registrácia súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX, číslo
poverenia 5309 028439). Súd vlastným šetrením zistil, že ide o spis Okresného súdu Trenčín sp. zn.

62Er/15/2007. Vychádzal z toho, že navrhovateľ uviedol v návrhu na náhradu škody meno, dátum
narodenia dlžníčky, číslo zmluvy o úvere a číslo poverenia exekučného súdu, ktoré zodpovedajú údajom
z exekučného spisu Okresného súdu Trenčín 62Er/15/2007, vedenom u exekútora JUDr. T. W. pod
spis. zn. EX XXX/XXXX; navrhovateľ zrejme omylom v návrhu uviedol, že menovaný exekútor, pôvodne
poverený exekučným súdom, pridelil jeho návrhu na vykonanie exekúcie spisovú značku EX XXXXX/

XXXX.Z uvedeného exekučného spisu bolo preukázané, že dňa 22.11.2010 bol na tunajší exekučný
súd doručený návrh navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora, o ktorom exekučný súd rozhodol 64
dní po jeho doručení, t.j. 34 dní po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty. Bolo tým vyvrátené tvrdenie
navrhovateľa, že exekučný súd bol 67 dní nečinný pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora.

V zmysle uvedených právnych predpisov tunajší súd ustálil, že vydanie uznesenia, ktorým súd rozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora 34 dní po uplynutí zákonnej lehoty, predstavuje
nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavke
navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd
SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Za skutočnú škodu
treba považovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v podobe trvalého zmenšenia
jeho majetku, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,predovšetkým peňažného. Ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, prípadne nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať pri pravidelnom behu vecí, nebyť
škodovej udalosti.

Navrhovateľ vyčíslil škodu na ním tvrdené paušálne určené vecné náklady spojené s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Ide o náklady, ktoré mal
navrhovateľ vynaložiť výlučne v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70,- €, na udržiavanie a správu
informačného systému v sume 40,- €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom 50,- €, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume
15,- €. Navrhovateľ nekonkretizoval, či uvedené náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk

a neuniesol tak bremeno tvrdenia. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť, že uvádzané
náklady v celkovej výške 175,- €, prípadne vo výške 125,- € /po odčítaní 50,- € za komunikáciu s
pôvodnýmsúdnymexekútorom/uplatnilnavrhovateľajvinýchnávrhochonáhraduškodyprotiodporcovi
v skutkovo obdobných veciach podaných na tunajší súd, a teda ich určil ako paušálne náklady, pričom
v návrhoch uvádzal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných

nákladov, z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami, hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca s tým, že vyčíslenie vychádza z účtovnej
agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií
nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. Súdu

je zároveň z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa
dlhodobo a vo veľkom rozsahu zaoberá spotrebiteľskými úvermi, ktoré spravuje a vymáha, a na túto
činnosť nepochybne potrebuje informačný systém. Takýto systém musel navrhovateľ využívať nielen
počas obdobia od podania návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia exekučného súdu o tomto
návrhu, ale aj pred týmto obdobím a po ňom a to nielen na správu a vymáhanie pohľadávok, ktoré

boli predmetom exekúcii, ale aj takých pohľadávok, ktoré neboli exekučne vymáhané. Preto náklady
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca a náklady na udržiavanie
a správu informačného systému musel navrhovateľ vynaložiť aj vtedy, ak by exekučný súd o návrhu
na zmenu exekútora rozhodol v zákonnej lehote. V exekučnom spise nie je žiaden záznam o tom, že
sa navrhovateľ telefonicky informoval o stave exekučného konania v rozhodnom období, a taktiež v

ňom nie je listinný dôkaz o tom, že navrhovateľ poštou urgoval exekučný súd za účelom rozhodnutia
o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Súd zároveň zdôrazňuje, že v priebehu exekúcie v čase, keď
je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode na strane oprávneného nemôže dôjsť, keďže
pôvodný exekútor má podľa zákona na základe udeleného poverenia oprávnenie i povinnosť vykonávať
úkony exekučného konania za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Navrhovateľ sa nemôže

zbaviťdôkaznéhobremenaohľadompreukázaniavznikuavýškyškodytvrdením,žepresnúvýškuškody
nemôže vyčísliť ani preukázať, a neobstojí ani argumentácia navrhovateľa o ochrane osobných údajov,
obchodného tajomstva, dôverných informácií. Skutočnú výšku škody treba vždy hodnoverne preukázať
tak, aby nedochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody.

Súd potom uzavrel, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal vznik ani výšku majetkovej škody.

Je síce pravdou, že navrhovateľ súdu predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Ekonomickou
univerzitou v Bratislave, ktorým preukazoval svoje tvrdenie o vzniknutej škode. Samotnú žalovanú sumu
175,- €, ktorá mala podľa neho predstavovať majetkovú škodu v dôsledku nesprávneho úradného

postupu, ale nevedel preukázať. I znaleckým posudkom vyčíslená škoda 31,68 € totiž predstavuje
len paušálne vyčíslenú sumu, pričom z neho nevyplýva, že by sa majetok navrhovateľa aj reálne o
takúto sumu ponížil. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že znalecký ústav pri vypracovaní
posudku neriešil len skutkové otázky, ale právne hodnotil vec a vypočítal výšku majetkovej škody, ktorá
bola spôsobená „ nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov

Slovenskej republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a
nečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmivexekučnomkonaníprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora“ bez
toho, aby nesprávny úradný postup, nezákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, porušovanie zákonnýchlehôt, nečinnosť, prieťahy v konaní predtým konštatoval príslušný subjekt v zmysle z.č. 513/2004 Z.z.,
resp. Ústavy SR.

Navrhovateľ podaním zo dňa 12.12.2014 navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom, ktorého
vypracovanie zadal a ktorý vyčísli výšku škody v dôsledku v žalobe opísaných skutočností. V prípade, ak
ide o žalobu agendy ISTINA RS, na preukázanie skutočnosti, že postup exekučného súdu je nesprávny
(v rozpore so zákonom), nechal spracovať znalecký posudok znalcom v odbore 330000 Právne vzťahy
k cudzine, odvetvie 330300- Európske právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce sa interpretácie a

aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväzne judikatúru
Súdneho dvora EÚ (posudzované otázky predstavujú podstatu argumentácie exekučného súdu pri
vykonaní nesprávneho úradného postupu).
Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom, ktorý mal vyčísliť výšku škody vzniknutú navrhovateľovi
v dôsledku v žalobe opísaných skutočností, a to znaleckým posudkom č. 1/2014 vypracovaným
Ekonomickou univerzitou v Bratislave tak, ako je uvedené vyššie.

Návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom znalcom v odbore 330000 Právne
vzťahy k cudzine, odvetvie 330300- Európske právo, ktorý mal zodpovedať na otázky týkajúce sa
interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v nadväznosti na justičnú prax
a záväzne judikatúru Súdneho dvora EÚ z dôvodov, že posudzované otázky predstavujú podstatu
argumentácie exekučného súdu pri vykonaní nesprávneho úradného postupu, súd zamietol, pretože

vykonanie takéhoto dôkazu nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci. Z obsahu exekučného spisu sp.zn.
62Er/15/2007 súd zistil, že dňa 22.11.2010 bol na tunajší exekučný súd doručený návrh navrhovateľa
na zmenu súdneho exekútora, o ktorom exekučný súd rozhodol 34 dní po uplynutí zákonnej 30
dňovej lehoty. Súd, ako je uvedené vyššie, ustálil, že vydanie uznesenia, ktorým súd rozhodol o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora 34 dní po uplynutí zákonnej lehoty, predstavuje

nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. Z obsahu spisu nevyplýva, že by
exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu exekútora aplikoval na vec akékoľvek
ustanovenie európskeho práva (vrátanie ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993), a
teda tvrdenie navrhovateľa, že otázky interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväzne judikatúru Súdneho dvora EÚ predstavujú podstatu

argumentácie exekučného súdu pri vykonaní nesprávneho úradného postupu, nie je pravdivé. Takýto
znalecký posudok by bol z uvedeného dôvodu pre posúdenie danej veci právne irelevantný, a preto ho
súd v konaní ako dôkaz nevykonal.

Pokiaľ ide o ďalší zákonný predpoklad vzniku škody, príčinná súvislosť predstavuje Príčinná súvislosť

predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného
postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku ( ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nedošlo by ani ku vzniku škody ). V danej veci nemožno konštatovať existenciu
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou, keď súd mal za to,

že žiadna škoda nevznikla a pokiaľ by aj navrhovateľ zdokladoval náklady na udržiavanie a správu
informačného systému, nepreukázal ich spojitosť s nedodržaním lehoty na rozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora, t.j. že by mu náklady nevznikli aj za situácie, ak by bola zákonná lehota
dodržaná.
Navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzajúc z nárokov priznávaných

Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahuje ust. § 17 ods. 2, podľa
ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Hoci exekučný súd
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora po zákonnej lehote, súd bol toho názoru, že oneskorené

rozhodnutie v prejednávanej veci nezasahuje do práv navrhovateľa v takej miere, žeby bolo na
mieste priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo na navrhovateľovi, aby preukázal, že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ nepreukázal, že
by v dôsledku doby rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora povinný subjekt zanikol Aj ak by
povinný zomrel, Občiansky zákonník upravuje postup, ako si môže navrhovateľ ďalej uplatniť svoju

pohľadávku v dedičskom konaní. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku
nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp. exekútora s povinným a
tak isto nie je dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu
povinného je jeho nesolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Pocity frustrácie,úzkosti, neistoty, a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u riadiacich členov navrhovateľa sú pre
posúdenie vzniku nemajetkovej ujmy u právnickej osoby bezpredmetné, pretože ujma nevzniká priamo
fyzickým osobám, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú. Navrhovateľ

nijako bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, neupresnil, v
čom a ako oneskorené rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora ovplyvnilo ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ pri vyčíslení náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z nálezov
Ústavného súdu SR o zbytočných prieťahoch a poskytnutí finančného zadosťučinenia, súd poukazuje
na to, že navrhovateľ netvrdil a nepreukázal, že by sa pokúšal vzniknuté prieťahy pri rozhodovaní

exekučnéhosúduriešiťsťažnosťoupredsedoviexekučnéhosúdu,ktorýmoholzjednaťnápravuapredísť
tak prípadnej ujme na strane navrhovateľa, pričom uvedená procesná aktivita navrhovateľa, ako jedná z
možných účinných právnych prostriedkov ochrany práv, je podmieňovaná práve Ústavným súdom SR pri
rozhodovaní o zbytočných prieťahoch a priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy. Z uvedených dôvodov
súd náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal

Pretože neboli splnené zákonom vyžadované podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z., súd
návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Keďže odporca bol v plnom rozsahu úspešný, podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p má právo na

náhradu trov celého konania. Odporcovi trovy konania nevznikli ani si žiadne neuplatnil v lehote podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p., preto mu súd ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).