Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 5, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010452

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114010452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIvkonanípredsamosudcomMgr.MichalomKačánim,vtrestnejveciobžalovanej
N. K., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 05.06.2015 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná:

N., rod. H. narodená XX. XX. XXXX v H., bytom H., na slobode,

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

dňa 04. decembra 2008 o 16,53 hodine v Bratislave po Lermontovovej ulici v smere od centra mesta
k mostu Apollo viedla osobné motorové vozidlo značky Suzuki SX4, evidenčného čísla S., striebornej

metalízy, pričom v strednom jazdnom pruhu na vyznačenom priechode pre chodcov pred križovatkou
s Čulenovou ulicou došlo k stretu s chodcom S., ktorý vyšiel spred spomaľujúceho motorového
vozidla - dodávkou, idúcou v ľavom odbočovacom pruhu pred osobným motorovým vozidlom vedeným
obžalovanou,vdôsledkučohopoškodenýS.utrpelpomliaždeniemozgusozakrvácanímdokomorového
systému mozgu pri zlomenine klenby a spodiny lebečnej a ďalšie poranenia (zlomeniny tvárovej aj
mozgovej časti kostry hlavy, sériové zlomeniny rebier obojstranne, zlomenina panvy, ramenne kosti a
kostí predkolenia vpravo, vzduch v pohrudnicovej dutine) vpravo následkom ktorých dňa 05. decembra
2008 o 12.40 hodine v nemocnici zomrel,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť

č í m s p á c h a l a

prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 149 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 18.06.2014 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava I zo dňa 13.06.2014, č. k. 4 Pv 364/14/1101-3 na obvinenú N. pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek , odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona (skutková veta bola oproti obžalobe upravená
aj s vplyvom na právnu kvalifikáciu skutku, a to vzhľadom na výsledky, ktoré vyplynuli z procesu
dokazovania).

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, ktoré podľa § 252 odsek
3 Trestného poriadku vykonal v neprítomnosti obžalovanej, ktorá požiadala o konanie hlavného
pojednávania v jej neprítomnosti, pričom o každom termíne hlavného pojednávania bola obžalovaná
upovedomená, resp. bola naň predvolaná. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie

prečítaním výpovedi obžalovanej z prípravného konania v súlade s § 258 odsek 4 Trestného poriadku,
výsluchom svedka N., výsluchom znalca Ing. Jána Borloka po prečítaní jeho znaleckého posudku č.
14/2009 za splnenia podmienok uvedených v § 268 odsek 2 Trestného poriadku (nakoľko sa naň znalec
odvolal), so súhlasom prokurátora a s písomným súhlasom obžalovanej postupom podľa § 263 odsek 1
Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi svedka M. z prípravného konania, taktiež so súhlasom

prokurátora a s písomným súhlasom obžalovanej postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku
prečítal znalecký posudok č. 6/2009, 34/2009 vo veci prehliadky a pitvy mŕtvoly S. vypracovaného
znalcami z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Súdne lekárstvo, ako aj znalecký posudok č.
6/2009 vypracovaného znalcom z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Toxikológia, prečítaním
listinnýchdôkazovpodľa§269Trestnéhoporiadku,atolekárskehopotvrdenia,lekárskejsprávyasprávy

o úmrtí, predbežnej správy z pitvy, záznamu z pitvy mŕtvoly, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej
nehody vrátane náčrtku miesta dopravnej nehody a pripojenej fotodokumentácie, záznamu dopravnej
nehody,záznamudychovejskúšky,výpisuzregistrapriestupkov,správyopovesti,odpisuregistratrestov
obžalovanej a evidenčnej karty vodiča - obžalovanej.

Obžalovaná N. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že Šafárikovho námestia išli autom,
ktoré ona šoférovala. Pri budove Allianzu odbočila doprava na Podunajské Biskupice. V tom čase
mrholiloaboloprítmie.prikrižovatkepriSNDbolobieledodávkovéauto,pričomnemalašancisivšimnúť,
že pred týmto autom je chodec. Najskôr spomalila a až na poslednú chvíľu zbadala chodca. Hneď stúpila
na brzdu, ale aj tak sa zrážke nedalo zabrániť. Nešla rýchlo, lebo na predchádzajúcej križovatke stála na

červenú. Presne si nepamätala, ale mohla ísť tak 40 km/h. Hneď po zrážke jej manžel volal záchranku
a snažil sa poškodenému pomôcť, ona bola v šoku. Na záver uviedla, že ju mrzí, čo sa stalo, ale je
presvedčená, že zrážke sa nedalo zabrániť.

Svedok N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň skutku odchádzali z Filozofickej fakulty z

parkoviska, následne išli na adresu (v tom čase) ich trvalého bydliska, na Podzáhradnú ulicu smerom na
Prístavnú ulicu. Pri Eurovei na prechode pre chodcov im v stredovom pruhu vošiel do cesty chodec. V
ľavom odbočovacom pruhu bolo auto - dodávka, bledej farby, ktoré buď stálo alebo spomaľovalo. Spoza
auta, v ich bezprostrednej blízkosti vyšiel chode, ktorý im skrížil cestu. Na danom úseku boli 3 pruhy, v
ľavom odbočovacom pruhu stála vysoká dodávka, niečo ako Ford Tranzit. Išlo o vyššie auto, nie úplne

nákladné vozidlo. Svedok sa nevedel vyjadriť, kedy vozidlo idúce pred nimi začalo spomaľovať a ako
boli od neho ďaleko. Rovnako nevedel uviesť, či predmetné vozidlo dávalo znamenie o zmene smeru
jazdy. Podľa neho zrejme odbáčalo. Keď uvedené vozidlo zaregistroval, bolo ešte určite rovno v smere
jazdy, ešte neodbočovalo. Svedok ďalej uviedol, že svetelná signalizácia na predmetnej križovatke v
tom čase nefungovala. Oni pokračovali rovno v stredovom pruhu a v bezprostrednej blízkosti im vstúpila

osoba do cesty. Táto osoba sa pozerala rovno pred seba, nekontrolovala situáciu v cestnej premávke.Chodec išiel zľava doprava a zaregistroval ho, až keď sa objavil spoza dodávky. Aký rýchly bol pohyb
chodca svedok uviesť nevedel.

Z výpovede svedka M. D., ktoré bola na hlavnom pojednávaní prečítaná za splnenia podmienok
uvedených v § 263 odsek 1 Trestného poriadku vyplýva, v čase skutku išiel od Mlynských Nív smerom
na Landererovu ulicu. Dostal práve červenú, tak zostal na križovatke, odkiaľ videl, ako strieborné Suzuki
išlo v opačnom smere a jazdilo ďalej po Landererovej ulici. Ďalej videl, ako chodec išiel smerom k divadlu
po prechode na križovatke s Čulenovou ulicou, kde nefungovali semafory a tom mieste došlo k zrážke

vozidla s chodcom. V danom čase bola horšia viditeľnosť, bola vlhká vozovka a vonku bola tma. Vodička
po nehode bola v šoku a jej spolujazdec sa snažil poskytnúť prvú pomoc.

Zo záverov znaleckého posudku č. 14/2009 zo dňa 28.09.2009 vypracovaného znalcom z odboru:
Cestná doprava, nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných
vozidiel, vyplýva, že rýchlosť jazdy vozidla značky Suzuki bezprostredne pred vznikom kolíznej situácie

bola 49 km/h plus mínus 5% a v čase zrážky s chodcom 47 km/h plus mínus 5%. K zrážke vozidla značky
Suzuki s chodcom došlo v strednom jazdnom pruhu cca 1,2 m od začiatku tohto jazdného pruhu a cca
0,7 m od konca priechodu pre chodcov, teda na ľavej strane priechodu pre chodcov z pohľadu pohybu
chodca. Chodec vytvoril vozidlu značky Suzuki prekážku z technického hľadiska náhlu. Z technického
hľadiska bola príčinou dopravnej nehody nesprávna technika chôdze chodca v koridore pohybu vozidla

značky Suzuki. Z technického hľadiska je možné dôvodne predpokladať, že tak ako on bol v zakrytom
výhľade vozidla, tak aj jemu bolo vozidlo značky Suzuki v zakrytom výhľade vozidla odbočujúceho vľavo
a vstúpil do jazdnej dráhy v rozpore s pravidlami cestnej premávky, čo je však na právnom posúdení.
Z technického hľadiska bolo možné zrážke s vozidlom Suzuki zabrániť pri správnej technike chôdze
chodca pri prechádzaní po priechode pre chodcov na druhú stranu vozovky. Takisto bolo možné zrážke

zabrániť, ak by rýchlosť vozidla značky Suzuki bola 25 km/h v mieste reakcie vodičky na vzniknutú
situáciu, teda 14 m pred miestom zrážky. Chodec pi potom prešiel popred idúce vozidlo. Povinnosť
vodičky ísť uvedenou rýchlosťou je opätovne vecou právneho posúdenia.

Znalec Ing. Ján Borlok na hlavnom pojednávaní po tom, čo sa na závery svojho znaleckého posudku

odvolal a tieto boli prečítané, vypovedal, že z technického hľadiska bol príčinou dopravnej nehody
chodec, a to vzhľadom na popis priebehu dopravnej nehody, vozidlo, ktoré išlo v ľavom jazdnom pruhu
a ktoré nezastavilo, odbočilo doľava, pričom sa nedá zistiť, či bolo možné evidovať spomalenie vozidla
cez brzdné svetlá. Podľa znalca vodička vozidla, ktorá išla za týmto vozidlom a ktorá bola účastníčkou
dopravnej nehody, nemala dôvod zastaviť. Znalec ďalej uviedol, že ak vodička vedela, že vozidlo

pred ňou odbočuje doľava, je pre neho nepredstaviteľné, aby bola povinná spomaliť alebo zastaviť
vozidlo. Dá sa aj dôvodne predpokladať, že vozidlo idúce pred ňou dávala znamenie o zmene smeru
jazdy doľava. Z technického hľadiska teda nemala dôvod na zastavenie alebo spomalenie vozidla,
ktoré viedla. Zdôraznil, že sa uvažuje o spôsobe jazdy z technického hľadiska ohľadne vodičky. Keď
vodička reagovala na chodca, teda keď ho zbadala, bol chodec, vzhľadom na jeho pohyb, ešte v ľavom

pruhu. Ak by vodička spomalila na cca 25 km/h, k nehode by nedošlo. Ďalej uviedol, že mokrú vozovku
a poveternostné podmienky zohľadnil vo svojom znaleckom posudku. Chodec s ohľadom na vek a
pohlavie išiel plynule rýchlosťou asi 4,5 km/h.

V zmysle záverov znaleckého posudku č. 6/2009 a 34/2009 vo veci prehliadky a pitvy mŕtvoly S.

bolo bezprostrednou príčinou smrti poškodeného pomliaždenie mozgu so zakrvácaním do komorového
systému mozgu pri zlomenine klenby a spodiny lebečnej, ako aj ďalších poraneniach po zrazení
osobným motorovým vozidlom, pričom všetky zranenia zistené vonkajšou a vnútornou obhliadkou
tela poškodeného, ako aj mechanizmus ich vzniku, sú uvedené v posudkovej časti. Prehliadkou a
pitvou neboli zistené žiadne chorobné zmeny, ktoré by sa spolupodieľali na nástupe či urýchlení smrti

poškodeného, alebo ktorými by sa dala jeho smrť vysvetliť iným spôsobom. Konanie poškodeného
mohlo byť aj v určitej miere a rozsahu negatívne ovplyvnené liečivom - karbamazepímom užívaným
pravdepodobne v súvislosti s epilepsiou uvedenou v anamnéze poškodeného. Smrti poškodeného
nebolo možné zabrániť ani poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci.

Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2009 vo veci toxikologicko-chemickej analýzy nekroptických
biologických materiálov vyplýva, že vo vzorke poškodeného sa nenachádzal etylalkohol v toxikologicky
významnej koncentrácii. V čase odberu na analýzu sa vo vzorke nenachádzali ani iné prchavé látky.
Cielená toxikologicko-chemická analýza krvi zameraná na prítomnosť a kvantifikáciu toxikologickyvýznamných substancií nad rámec terapie podanej po hospitalizácii preukázala toxikologicky významné
ovplyvnenie aktívnou látkou Karbamazepín, a to štatisticky a priemerne na terapeutickej úrovni.

Zo záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a dychovej skúšky
u obžalovanej vyplývajú skutočnosti vzťahujúce sa k priebehu dopravnej nehody, k miestu, času a
poveternostným podmienkam v čase skutku, stavu svetelnej signalizácie na prechode pre chodcov
a stav účastníkov dopravnej nehody. Premávka v čase dopravnej nehody bola riadená dopravnými
značkami. Svetelná signalizácia v mieste a čase dopravnej nehody nebola v prevádzke. V čase

dopravnej nehody mrholilo, bolo zamračené. Rozhľadové podmienky v čase dopravnej nehody boli
zhoršené z dôvodu začínajúceho súmraku. Obžalovaná nejavila známky únavy, ani požitia alkoholických
nápojov či iných návykových látok. Dychová skúška preukázala, že obžalovaná nepožila alkoholické
nápoje.

Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom predpokladaným v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, t. j.

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne a na základe takto vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia dospel k záveru,
že vina obžalovanej bola bez rozumných pochybností preukázaná, avšak nie v takom rozsahu, ako jej
to za vinu kládla obžaloba.

V prejednávanej trestnej veci nebol zo strany obhajoby spochybňovaný skutok ako taký, ale jeho právne
posúdenie ako trestného činu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona z
hľadiska naplnenia jeho objektívnych a subjektívnych znakov, a to opierajúc sa aj o závery znaleckého
posudku. V kontexte písomného vyjadrenia obžalovanej zo dňa 09.12.2014 urobeného prostredníctvom
zvoleného obhajcu sa obhajobná argumentácia opierala o to, že v zmysle znaleckého posudku č.

14/2009 zo dňa 28.09.2009 znalca Ing. Jána Borloka a jeho výpovede na hlavnom pojednávaní bolo
príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska to, že chodec vytvoril vozidlu prekážku z technického
hľadiska náhlu, v dôsledku čoho vodič nevedel zastaviť na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Dôvodom
bola skutočnosť, že chodec vyšiel z prekážky, ktorá zabraňovala výhľadu. Podľa znaleckého posudku
vodička jazdila správne. Ďalej sa obhajoba obžalovanej v zmysle predmetného písomného vyjadrenia

zamerala na otázky príčinného vzťahu medzi konaním a následkom (nakoľko z hľadiska trestnej
zodpovednosti nemožno vychádzať primárne zo spôsobeného následku), ako aj príčinným vzťahom
medzi konaním a účinkom a súčasne na otázku zavinenia, ktoré podľa obhajoby nemožno obžalovanej
pričítať bez konkrétnych a nespochybniteľných dôkazov. Rovnako poukázala na tú skutočnosť, že platné
právne predpisy je potrebné uplatňovať na všetkých účastníkov cestnej premávky a zákon o premávke

na pozemných komunikáciách nerozlišuje medzi jednotlivými účastníkmi cestnej premávky, ktorým je
aj chodec, ktorý má tie isté práva a povinnosti, pokiaľ ide o správanie sa na pozemnej komunikácii,
ako vodič motorového vozidla. Je teda aj na ňom, akým spôsobom sa pripravuje na vstup do vozovky,
akým spôsobom vozovku prechádza, na akom mieste vozovku prechádza a či všetky tieto skutočnosti
možno objektívne zahrnúť pod pojem, že aj tento zachoval pri svojom konaní potrebnú mieru opatrnosti.

Ak chodec koná v rozpore so zásadami, ktoré sú uvedené v zákone, potom nie je možné paušálne
pričítať zavinenie na stranu subjektu, ktorý je účastníkom cestnej premávky len preto, že pri strete týchto
subjektov dochádza nepochybne k väčšej ujme na strane chodca. Ďalej poukázala na § 4 odsek 4
zákona č. 315/1996 Z. z. (platný právny predpis v čase vzniku dopravnej nehody), kde je konštatované,
že vodič alternatívne môže znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo pred priechodom pre chodcov,

pričom obžalovaná aj podľa vyjadrenia znalca túto svoju povinnosť jednoznačne dodržala, znížila
rýchlosť vozidla pred priechodom, čím dodržala všetky ustanovenia citovaného právneho predpisu o
pozemných komunikáciách.

V súvislosti s obhajobou obžalovanej a vykonanými dôkazmi má súd za nepochybné, že obžalovaná

dňa 04. decembra 2008 o 16,53 hodine viedla motorové vozidlo zn. Suzuki SX4, evidenčného čísla DT-
XXXAN, striebornej metalízy v strednom jazdnom pruhu po Lermontovovej ulici v Bratislave v smere
od centra mesta k mostu Apollo, pričom pred križovatkou s Čulenovou ulicou (na ktorej nefungovala
svetelná signalizácia) išlo pred ňou v ľavom odbočovacom pruhu dodávkové vozidlo, ktoré buď stálo
alebo spomaľovalo pred priechodom pre chodcov. Spred tohto vozidla vyšiel chodec - poškodený S.,

ktorého obžalovaná ako vodička druhého vozidla nevidela, nakoľko jej vo výhľade na chodca v čase jeho
vstupu na vozovku na vyznačenom priechode pre chodcov bránilo práve pred ňou idúce a spomaľujúce
(stojace) dodávkové vozidlo v ľavom odbočovacom pruhu. Následne došlo k zrážke menovaného svozidlom vedeným obžalovanou, v dôsledku čoho poškodený S. utrpel zranenia uvedené v skutkovej
vete tohto rozsudku (vyplývajúce zo znaleckého dokazovania).

Súd má za to, že v prejednávanej trestnej veci je z hľadiska právneho posúdenia rozhodujúci výklad §
4 odsek 2 písmeno f, § 4 odsek 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov (zákon platný a účinný v čase spáchania skutku, ďalej len „zákon č.
315/1996 Z. z.") v tom smere, či vodička porušila alebo neporušila povinnosti predpokladané v týchto
ustanoveniach, v kladnom prípade, či je daný kauzálny nexus (príčinná súvislosť) medzi porušením

povinnosti vo vzťahu k spôsobenému následku a v konečnom dôsledku, či je konanie obžalovanej (z
hľadiska všetkých znakov objektívnej stránky) pokryté nedbanlivostnou formou zavinenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v znaleckom posudku č. 14/2009 zo dňa 28.09.2009 znalec Ing. Ján
Borlok konštatuje, že posúdenie príčiny vzniku dopravnej nehody vo vzťahu k zákonným ustanoveniam
je otázkou právnou a jej riešenie neprináleží technickému znalcovi, avšak pri vyhodnocovaní technickej

príčiny vzniku dopravnej nehody je nevyhnutné posúdiť správanie účastníkov cestnej premávky, a to
práve vo vzťahu k zákonným ustanoveniam. V tomto smere sa v predmetnom znaleckom posudku
poukazuje na viaceré ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z., avšak vyššie uvedené ustanovenia § 4
odsek 2 písmeno f, § 4 odsek 4 citovaného zákona sa v ňom neuvádzajú a ani nezohľadňuje z hľadiska
technických príčin dopravnej nehody. Až na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu znalec uviedol, že

ak vodička vedela, že vozidlo pred ňou odbočuje doľava, je pre neho nepredstaviteľné, aby bola povinná
spomaliť alebo zastaviť vozidlo. Dá sa aj odôvodnene predpokladať, že vozidlo idúce pred ňou dávalo
znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Z technického hľadiska teda nemala dôvod na zastavenie alebo
spomalenie vozidla, ktoré viedla.

Takéto konštatovanie znalca z právneho hľadiska nemožno akceptovať a súd sa s ním nestotožnil. Za
dostatočne odôvodnený a relevantný nepovažoval súd ani jeho záver uvedený v bode 5 predmetného
znaleckého posudku, v zmysle ktorého bola z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody iba
nesprávna technika chôdze chodca v koridore pohybu vozidla značky Suzuki. Z hľadiska právneho
posúdenia boli významné závery tohto znaleckého posudku uvedené v jeho bode 6., v zmysle ktorého

z technického hľadiska bolo možné zrážke s vozidlom Suzuki zabrániť pri správnej technike chôdze
chodca pri prechádzaní po priechode pre chodcov na druhú stranu vozovky a takisto bolo možné zrážke
zabrániť, ak by rýchlosť vozidla značky Suzuki bola 25 km/h v mieste reakcie vodičky na vzniknutú
situáciu, teda 14 m pred miestom zrážky.

Podľa § 4 odsek 2 písmeno f/ zákona č. 315/1996 Z. z. vodič je povinný dať prednosť chodcom
prechádzajúcimcezpriechodprechodcov,pritomichnesmieohroziťaniobmedziť;natenúčeljepovinný
zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča vozidla používajúceho zvláštne výstražné znamenia podľa tohto
zákona, ktorý takých chodcov nesmie ohroziť.

Podľa § 4 odsek 4 zákona č. 315/1996 Z. z. Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred
priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom
alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť
jazdy alebo zastaviť vozidlo. To neplatí pre vodiča vozidla používajúceho zvláštne výstražné znamenia
podľa tohto zákona (§ 37 a 38) a pre vodiča električky.

Podľa názoru súdu citované ustanovenia vo vzájomnej spojitosti nemožno vykladať takým spôsobom,
že sa povinnosť v nich stanovená (spomaliť alebo zastaviť vozidlo) vzťahuje na vodiča len vtedy, ak s
istotou vie že pred ním spomaľujúce alebo zastavujúce vozidlo pred priechodom pre chodcov tak robí
iba z dôvodu, aby dalo prednosť chodcovi. Túto povinnosť má vodič pred prechodom pre chodcov vždy,

ak vlastnými zmyslami vníma (resp. takúto povinnosť sledovať situáciu v cestnej premávky v prípade
vozidla idúceho pred ním pred prechodom pre chodcov má), že pred ním idúce vozidlo spomaľuje
alebo zastavuje, a to bez ohľadu na to, či chodca vidí alebo nie a takisto bez ohľadu na to, či pred
ním idúce vozidlo je v odbočovacom pruhu a dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Takisto ako totiž
možno predpokladať, že vpredu idúce vozidlo pred križovatkou s prechodom pre chodcov spomaľuje

z dôvodu zmeny smeru jazdy, takisto možno dôvodne predpokladať, že tak robí z dôvodu aby dalo
prednosť chodcovi. V danom prípade to platí o to viac, že spomaľujúce vozidlo bola dodávka, ktorá
svojimi rozmermi neumožňovala vodičovi idúcemu za ním rozhľad na dopravnú situáciu pred týmto
vozidlom na mieste, kde sa nachádzal prechod pre chodcov. V takejto situácii sa v plnej miere musíuplatniť požiadavka primeranej miery opatrnosti (z hľadiska nedbanlivostnej formy zavinenia) vodiča
idúceho za spomaľujúcim alebo zastavujúcim vozidlom. Tu je možné uviesť, že súd vychádzal z
predpokladu spomaľujúceho vozidla, nakoľko táto alternatíva je pre obžalovanú priaznivejšia než tá,

ak by vozidlo pred ňou stálo (vykonaním dokazovaním nebola potvrdená jedna z týchto alternatív).
Takáto primeraná miera opatrnosti vodiča je nevyhnutná so zreteľom na povahu prevádzky motorového
vozidla, obzvlášť na mieste s vyznačeným prechodom pre chodcov. To samozrejme neznamená, že
aj iní účastníci cestnej premávky vrátane chodcov nemajú povinnosť dodržiavať dopravné predpisy.
Pokiaľ dôjde k porušeniu dopravných predpisov aj z ich strany, súd nemôže túto skutočnosť opomenúť

predovšetkým z hľadiska posudzovania miery zavinenia. To však neznamená automaticky vylúčenie
trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla, ak aj z jeho strany došlo k porušeniu zákonom
stanovenej povinnosti upravenej dopravnými predpismi. V predmetnej trestnej veci je preto z hľadiska
posudzovaniapovinnostívodičky(obžalovanej)aotázkyzavineniavýznamnéto,čivozidloidúcevľavom
odbočovacom pruhu stálo, resp. spomaľovalo pred prechodom pre chodcov. Túto okolnosť potvrdil vo
svojej výpovedi svedok N. K.. Ak takto dopravnú situáciu vnímal on ako spolujazdec, o to viac mala túto

povinnosť obžalovaná ako vodička vozidla Suzuki. Preto s ohľadom na túto situáciu nestačilo iba to,
že obžalovaná iba spomalila vozidlo, ale mala spomaliť natoľko, aby mohla vozidlo zastaviť v prípade,
že spred vozidla idúceho pred ňou vyjde chodec po prechode pre chodcov, resp. spomaliť alebo viesť
vozdilo spôsobom, aby zabránila zrážke s chodcom.

K vyššie uvedenému výkladu povinnosti vodiča upravenej predovšetkým v § 4 odsek 4 zákona č.
315/1996 Z. z. svedčí aj doterajšia súdna prax. V zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke súdnych
rozhodnutí pod č. 24/1984, sp. zn. 11 Tz 42/83, ak prichádza vodič motorového vozidla k vyznačenému
prechodu pre chodcov a ak mu bránia vozidla stojace v iných jazdných pruhoch vo výhľade na prechod,
smie ísť len takou rýchlosťou, aby pre prípad, že sa na prechode nachádza chodec, ktorý už vstúpil

do vozovky, tohto chodca neohrozil. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť upravenú v citovanom
ustanovení treba vykladať v súlade so záverom, resp. právnou vetou uvedeného rozhodnutia z hľadiska
povinnosti vodiča predvídať situáciu na križovatke s vyznačeným prechodom pre chodcov v prípade,
že sa pred nimi nachádza vozidlo (v danom prípade spomaľujúce), ktoré vodičovi bráni vo výhľade
na celý priestor prechodu pre chodcov. V tomto smere nemožno uplatniť zásadu, podľa ktorej môže

oprávnene predpokladať, že aj ostatní účastníci cestnej premávky budú plne dodržiavať pravidla cestnej
premávky. V tomto smere možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 3 Tz 140/2000, v zmysle ktorého vodič, ktorý míňa v susednom jazdnom pruhu autobus mestskej
hromadnej dopravy, ktorý zastavil na stanici, musí predvídať možnosť, že chodci, ktorí vystúpili z
autobusu, budú v blízkosti stanice prechádzať vozovku, a je povinný tejto možnosti prispôsobiť rýchlosť

alebo spôsob jazdy. Aj keď ide o inú dopravnú situáciu, podstata z hľadiska potrebnej miery opatrnosti
a predvídateľnosti správania ostatných účastníkov cestnej premávky zo strany vodiča je rovnaká, ako
v prejednávanom prípade.

Ohľadne takejto povinnosti vodiča, resp. v kontexte povinnosti zachovávať primeranú mieru opatrnosti,

možno na obžalovanú v čase spáchania skutku klásť vyššie nároky so zreteľom na poveternostné
podmienky (zhoršená viditeľnosť - súmrak, mrholenie). Je zrejmé, že s ohľadom na § 15 odsek 1 veta
prvá zákona č. 315/1996 Z. z. mala obžalovaná zachovávať ešte vyššiu mieru opatrnosti z hľadiska
predpokladu možnosti vstupu chodca na vozovku pred ňou idúcim spomaľujúcim vozidlom. Pritom
nemožno opomenúť ten fakt, že prechod pre chodcov bol označený zvislou dopravnou značkou.

Vo vzťahu k obhajobnej argumentácii, podľa ktorej nie je možné zistiť, či chodec bežal, alebo išiel rýchlou
alebo pomalou chôdzou je potrebné uviesť, že táto v kontexte uvedeného nemôže obstáť. Okrem toho, z
výpovede svedka M. D. vyplýva, že chodec nebežal, ale išiel, pričom v tomto smere nemožno opomenúť
fakt, že poškodený bol osobou vo veku 87 rokov.

Na tomto základe možno preto odôvodnene dospieť k záveru, že obžalovaná porušila povinnosť
uvedenú v citovaných ustanoveniach zákona č. 315/1996 Z. z., ktorá bola príčinou, resp. jednou z príčin
následku v podobe smrti poškodeného S.. S poukazom na už uvedené je možné obžalovanej pričítať
aj zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti.

Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, v zmysle ktorej obžalovaná
porušila dôležitú povinnosť uloženej jej podľa zákona, (závažnejší spôsob konania podľa § 138 písmenoh/ Trestného zákona), v dôsledku čoho bol skutok v podanej obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin
usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.

Je nepochybné, že za dôležitú povinnosť nemožno považovať každú povinnosť stanovenú zákonom,
v danej trestnej veci zákonom č. 315/1996 Z. z. V zmysle judikatúry napríklad miera zavinenia
poškodenéhoakoúčastníkacestnejpremávkymôžemažzanásledoknemožnosťpoužitiakvalifikovanej
skutkovej podstaty. Ide o judikatúru opierajúcu sa o ustanovenie § 88 bývalého Trestného zákona
(zákona č. 140/1961 Zb.), v zmysle ktorého na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej

sadzby, prihliadne sa len vtedy, keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti
trestnéhočinuprespoločnosť.Stupeňnebezpečnostitrestnéhočinuprespoločnosťsaajvtomtoprípade
posudzoval cez kritéria vyjadrené v § 3 odsek 4 bývalého Trestného zákona.

Súčasná právna úprava však obdobné ustanovenie neobsahuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že
súd nemá žiadne Trestným zákonom stanovené kritéria, na podklade ktorých by mohol posúdiť, resp.

založiť svoju úvahu o tom, či v konkrétnom prípade išlo o porušenie dôležitej povinnosti alebo nie, najmä
ak osobitný zákon (zákon č. 315/1996 Z. z.) ani sám neurčuje, čo je dôležitá povinnosť. V tomto smere
preto porušenie dôležitej povinnosti podľa § 138 písmeno h/ Trestného zákona v kontexte súčasnej
právnej úpravy je pojem značne neurčitý a v podstate sa súdy aj tak budú musieť vysporiadať nielen
s tým, o porušenie akej konkrétnej povinnosti v danom prípade išlo, ale aj s tým, akým spôsobom a

za akých okolností k jej porušeniu došlo a samozrejme s akou mierou zavinenia. Posudzovanie pojmu
dôležitá povinnosť bez zohľadňovania všetkých vyššie uvedených skutočností by znamenalo strohý a
prísny formalizmus vymykajúci sa požiadavke spravodlivého posudzovania tak otázky viny, ako aj trestu.

V posudzovanej trestnej veci je nepochybné, že vodička neprekročila maximálne dovolenú rýchlosť (išla

rýchlosťou 49 km/h), pričom v tom čase bola na danom mieste maximálne povolená rýchlosť 60 km/
h. Vzhľadom na to, že nebolo vyvrátené jej tvrdenie, že spomalila, je potrebné brať zreteľ aj na túto
skutočnosť. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na to, že pred obžalovanou idúce vozidlo odbočovalo
doľava, čomu obžalovaná pripisovala význam z hľadiska jeho spomaľovania (čo však nič nemení na už
vyššie uvedených úvahách súdu, že mala predpokladať spomalenie vozidla aj s ohľadom na chodca na

prechode pre chodcov) a v neposlednom rade aj na v značnej miere porušenie povinností poškodeného
ako chodca a účastníka cestnej premávky (ako to vyplýva zo znaleckého posudku, pričom v tomto
smere ďalšie dokazovanie už do úvahy neprichádzalo), pričom záveru o porušení povinností účastníka
cestnej premávky zo strany tohto poškodeného nasvedčuje aj ten fakt, že jeho správanie ako účastníka
cestnej premávky mohlo byť významné ovplyvnenie aktívnou látkou Karbamazepín, ktorá sa znaleckým

skúmaním našla v biologickej vzorke poškodeného v rámci vykonanej toxikologicko-chemickej analýzy
nekroptických biologických materiálov. S prihliadnutím na uvedené súd neakceptoval právnu kvalifikáciu
s použitím osobitného kvalifikačného pojmu (závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písmeno h/
Trestného zákona) a skutok kladený obžalovanej za vinu právne posúdil ako prečin usmrtenia podľa §
149 odsek 1 Trestného zákona.

Vo vzťahu k výroku o treste súd vychádzal z ustanovenia o účele trestu vyjadreného v § 34 odsek 1
Trestnéhozákona,akoajostatnýchdoúvahyprichádzajúcichzásadukladaniatrestov,ktorésúupravené
v § 34 odsek 2 až 4 Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery preto súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, berúc do úvahy aj zabezpečenie čo najmenšieho vplyvu na rodinu
obžalovanej a jej blízke osoby.

V prvom rade súd poznamenáva, že obžalovaná nie je takou vodičkou, ktorá by porušovala dopravné
predpisy, o čom svedčí nulový záznam v jej evidenčnej karte vodiča. Možno sa odôvodnene domnievať,
že najväčšou ujmou (trestom) pre obžalovanú je už len samotný fakt, že k inkriminovanému skutku vôbec
došlo.

Podľa názoru súdu, akýkoľvek trest predpokladaný Trestným zákonom v danom prípade, a to aj so
zreteľom na značný časový odstup od spáchania skutku, už nemôže dostatočne plniť svoj účel. Pre
upustenie od potrestania však v predmetnej trestnej veci neboli splnené zákonné podmienky.Na tomto základe súd pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob a okolnosti spáchaného trestného činu,
nedbanlivostnú formu zavinenia a jeho mieru, nakoľko na dopravnej nehode mal značnú mieru zavinenia
aj sám poškodený, existenciu poľahčujúcej okolnosti v podobe bezúhonnosti obžalovanej (viedla pred

spáchaním trestného činu riadny život - § 36 písmeno j/ Trestného zákona), neexistenciu žiadnej
priťažujúcej okolnosti, ďalej súd prihliadol na osobu obžalovanej, ktorá je okrem toho matkou maloletého
dieťaťa, pričom súd má za to, že vo vzťahu k obžalovanej nie je potrebné ani uvažovať o potrebe jej
nápravy. S ohľadom na daný skutok a okolnosti jeho spáchania sa v obdobnej situácii môže ocitnúť
ktorákoľvek osoba vedúca inak riadny a slušný život, ktorej postih v podobe trestnej represie sa celkom

míňa účinkom.

Na uvedenom základe súd uložil mierny trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jeden rok.

Aj keď inak boli splnené podmienky pre uloženie trestu zákazu činnosti upravené v § 61 odsek 1, odsek

2 Trestného zákona, súd tento trest neuložil, nakoľko by sa absolútne priečil účelu trestu vyjadreného
v § 34 odsek 1 Trestného zákona, a to vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od spáchania skutku. V
tomto smere súd uvádza, že obžalovanej nebol zadržaný po skutku vodičský preukaz a od roku 2008,
kedy sa stal skutok, sa nedopustila žiadneho dopravného priestupku, ako to vyplýva z už spomenutej
evidenčnej karty vodičky. Je pritom možné dôvodne predpokladať, že potreba viesť motorové vozidlo u

obžalovanej je podmienená aj starostlivosťou o maloleté dieťa.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.