Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. apríl 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/433/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211806
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715211806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa R. W., U..W..,

H.: XX XXX XXX, O., Q. X, G. U. S. O., O. U. W.. W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, O., P.. B.. D. XX, V. R. F.
Š., K.. XX.XX.XXXX, O. B., Q. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 426,49 eur takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 222,36 eur s úrokom z omeškania
5,25 % ročne odo dňa 30.4.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v časti istiny 204,13 eur s prísl. návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 7.10.2015 návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 426,49 eur s
príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 10.12.2013 zmluvu
č. U., zmluvu dňa 10.12.2013 č. U. a dodatky k zmluve zo dňa 10.12.2013 U. dňa 10.12.2013 č.
U.. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 kusy SIM kariet, ktoré umožňujú
odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. K jednotlivým SIM kartám boli
priradené aj jednotlivé telefónne čísla. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky.

Navrhovateľ sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za
odpredané mobilné telefóny, telekomunikačné zariadenie R. U., a to vo výške 46,96 eur, Z. Q. V. M., a
to vo výške 157,17 eur. Uvedená škoda podľa navrhovateľa predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. To znamená predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca
navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že
podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby. Navrhovateľ uplatňuje úhradu za

neuhradené služby vo výške 222,36 eur za obdobie od 12/2013-02/2014.

Súd vykonal dokazovanie, a to: zmluva o poskytovaní verejných služieb čl. 3,5, dodatok k zmluve čl.
6-11, zmluva o poskytovaní služieb čl. 12-14, dodatok k zmluve čl. 15-20, pokus o pokonávku zo dňa
15.4.2014, faktúra na sumu 109,91 eur, faktúra na sumu 33,79 eur, faktúra na sumu 65,14 eur, faktúra
na sumu 14,39 eur, faktúra na sumu 19,13 eur, všeobecné podmienky čl. 29-38, záznam o zaplatení
súdneho poplatku, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch, podľa ktorého
ustanovenia súd v danej veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku dňa 15.4.2016 bez nariadenia
pojednávania a predvolávania zúčastnených strán v zmysle § 156 ods. 3 OSP.V časti istiny 204,13 eur súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ uvedenú sumu
považuje za škodu a to z dôvodu, že je to rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho

akciovou cenou. Súd mal preukázané, že účastníci zmluvy sa dohodli, že mobilný telefón zn. R. U., Z.
Q. V. M., predáva za kúpnu cenu 1,- euro.

Odporca riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté služby vo výške 222,36 eur, a to faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 109,91 eur zo dňa 27.12.2013 splatná 10.1.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na

sumu 33,79 eur zo dňa 27.12.2013 splatná 10.1.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 65,14 eur zo
dňa 26.1.2014 splatná 9.2.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 14,39 eur zo dňa 26.1.2014 splatná
9.2.2014. Súd tejto časti návrhu vyhovel.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:
a) Porušenie právnej povinnosti

b) Existencia škody
c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) Zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo

byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Skutočná
škoda je zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená,

že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať a práve v tomto konkrétnom prípade uvedené skutočnosti neboli zo strany navrhovateľa
preukázané, zdokladované a navrhovateľ predpokladá, že takáto škoda mu vznikla ako hodnota
mobilnéhotelefónu.Zostranyodporkynenedošlokporušeniužiadnejprávnejpovinnostitak,akouvádza

navrhovateľ, nakoľko čo sa týka úhrad ako hovorné, tieto aj odporkyňa uznala, avšak čo sa týka hodnoty
mobilného telefónu, tak táto bola jasne stanovená, presne špecifikovaná v zmluve o pripojení a dodatku
k zmluve o pripojení. Podľa názoru súdu nejedná sa o uvedenú škodu tak, ako to ustanovuje § 420 a
násl. O.z. Zo strany navrhovateľa jedná sa o obranu, ktorá nezodpovedá kritériám, ktoré sú potrebné
pri vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa § 488 a násl. Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva

povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii.

Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu od počiatku smerujú iba proti určitej
osobe alebo niekoľkým určitým osobám a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom (napr.

z určitej zmluvy, z protiprávneho konania a pod.). Dôvodom vzniku záväzkov sú právne skutočnosti
(právne a protiprávne úkony a iné zákonom uznané dôvody).

Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, týmto zákonom výslovne
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv,

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52, ods. 3, Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53, ods. 4, písm. k/, Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53, ods. 5, Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania.

Úroky z omeškania sú upravené Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnkov, kedy podľa § 3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku.
Výška úrokovej sadzby v danom prípade predstavuje 5,25 % ročne odo dňa 30.4.2014 do zaplatenia.

Keďže sa odporca ocitol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, má veriteľ právo požadovať od neho
úroky z omeškania.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zaviazal odporcu k
úhrade dlžnej sumy vo výške 222,36 eur s prísl.

Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 150, súd náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu,
že navrhovateľ bol úspešný len v časti neuhradenia faktúr a v časti zmluvnej pokuty nebol úspešným
účastníkom konania a súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ opakovane podáva návrhy
na začatie konania v časti škody, o ktorých už prejudiciálne súdy opakovane rozhodli aj v I.stupni, aj na

Krajských súdoch s tým, že nárok nie je dôvodný, čo sa týka náhrady škody. Aj napriek tomu opakovane
v uvedených konania podali návrhy a uplatňujú si naďalej náhradu škody. Aj vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ je právne znalý zákona o ochrane spotrebiteľa a ostatných právnych noriem.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.