Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/213/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213210198
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213210198.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s.,
IČO: 35 838 825, Košická 56, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: HMG & PARTNERS, s.r.o.,
advokátska kancelária, Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporkyni: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX/XX, J. P., o zaplatenie 2.035,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27. novembra 2014, č.k. 15C/3/2014-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e, v časti náhrady
trov prvostupňového konania m e n í tak, že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
na odporkyni zaplatenia 2.035,34 eur z titulu istiny po splatnosti, 18,4% ročného úroku zo 792,74 eur
od 02.08.2012, 9% ročného úroku z omeškania z 2.035,34 eur od 22.12.2010. Navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal voči odporkyni
zaplatenia 2.035,34 eur, riadneho úroku 18,4% ročne z istiny 792,74 eur od 02.08.2012 do zaplatenia a
úroku z omeškania 9% ročne z istiny 2.035,34 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, z dôvodu nedoplatku
na úvere. Súd prvého stupňa zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ sa zaviazala poskytnúť
odporkyni úver vo výške 30.000,- Sk, ktorý mal byť úročený pevnou sadzbou 18,4% ročne, úroky mali
byť splatné mesačne, za jeho správu bol dohodnutý poplatok 60,- Sk mesačne a dlžník ho mal splácať
v 59 pravidelných mesačných splátkach po 846,- Sk vždy do 20. dňa príslušného mesiaca až do 20.
septembra 2011. V článku II. ods. 2 zmluvy sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stanú všeobecné
obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením. Odporkyňa do
20. júna 2007 predmetný úver splácala, po 20. júni 2007 až do roku 2011 nezaplatila žiadne splátky.
Nebolo však dokázané, kedy a ako bola vyzvaná na úhradu dlžných súm a kedy a ako Slovenská
sporiteľňa uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. Listom z 28.12.2010
doručeným odporkyni 07.02.2011 jej Slovenská sporiteľňa oznámila, že pohľadávku z uvedenej úverovej
zmluvy vo výške 2.282,18 eur s príslušenstvom postúpila na navrhovateľa. Zo žiadneho z predložených
dôkazov nevyplýva, kedy a ako Slovenská sporiteľňa, a.s., alebo navrhovateľ vyzvali odporkyňu na
zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa
§ 525 ods. 1 O.z., ktoré zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou
veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči klientom treba považovať za takýto druh
pohľadávok. Ďalej súd vec posúdil podľa ustanovenia § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 v znení účinnom
k 12.10.2006 resp. § 92 ods. 8 citovaného zákona v znení účinnom k 21.12.2010, ktoré ustanovenie
dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom

postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím
obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 O.z.. Zo
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že navrhovateľ nedokázal, že by v čase kedy mala byť pohľadávka
Slovenskej sporiteľne, a.s., voči odporkyni postúpená naňho boli tieto podmienky postúpenia splnené.
Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania, keďže žalovaná poslednú
splátku splatila 20. júna 2007 teda viac než tri roky pred dátumom postúpenia, nebolo však dokázané,
že by bola aj písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy z 12. októbra 2006. Za takýto
dôkaz nemožno považovať jednostranné zaúčtovanie položky upomienka na ťarchu úverového účtu
žalovanej zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., keďže takéto zaúčtovanie nedokazuje písomnú formu
ani obsah údajnej upomienky. Rovnako nemožno ako dôkaz splnenia tejto podmienky považovať
jednostranné vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, a.s., o ich splnení obsiahnuté v ods. 4.2 písm. d) zmluvy
o postúpení pohľadávok z 21.12.2010. Navrhovateľ tak nedokázal, že pohľadávka voči odporkyni bola
v čase jej postúpenia na navrhovateľa spôsobilá na postúpenie, v dôsledku toho nemožno považovať
za dokázané, že toto postúpenie je platné a že navrhovateľ je oprávnený pohľadávku voči odporkyni
uplatňovať pred súdom. Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie tak bol návrh zamietnutý. O trovách
bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ si trovy uplatnil, no bol neúspešný, preto súd o
jeho návrhu na ich priznanie rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Odporkyňa zasa žiadne trovy nežiadala,
takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že má za to, že postupom súdu došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Odňatie
možnosti konať vidí v tom, že súd zamietol žalobu s poukazom na nepreukázanie výzvy právneho
predchodcu navrhovateľa odporkyni na splnenie záväzku, takže návrh bol zamietnutý z tohto dôvodu
bez toho, aby sa k tomu mohol navrhovateľ vyjadriť. Rozsudok súdu prvého stupňa považujú za
neodôvodnený, postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia v rozpore
s § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 22.05.2013 vyzval navrhovateľa na to, aby
správne započítal čiastočné plnenie vo výške 850 eur, ktoré prijal od odporkyne po nadobudnutí účinnosti
postúpenia pohľadávky a v zmysle § 566 ods. 2 O.z. teda predtým postúpenie pohľadávky ako takej
označil za účinné, mal vedomosť o čiastočných platbách o postúpení pohľadávky a od navrhovateľa
v skutočnosti vysvetlenia týkajúce sa postúpenia pohľadávky a prípadnej výzvy právneho predchodcu
navrhovateľa odporkyni nepožadoval. Pohľadávkami, ktorých obsah by sa postúpením zmenil treba
rozumieť len také, ktoré sú svojím obsahom viazané na osobu veriteľa a postúpenie by mohlo znamenať
sťaženie postavenia dlžníka. V prípade, že postúpením pohľadávky nedôjde zmenou veriteľa aj k zmene
obsahu pohľadávky, možno postúpiť akúkoľvek pohľadávku pokiaľ je určitá a existuje. Navrhovateľ
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 122 eur za zaplatený súdny poplatok a 99,33 eur za trovy
právneho zastúpenia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p.,
zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 15C/3/2014 je určenie povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 2.035,34 eur, riadneho úroku 18,4% ročne z istiny 792,74 eur od
02.08.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania 9% ročne z istiny 2.035,34 eur od 22.12.2010 do
zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočnosti, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver, s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd k odvolaniu dodáva, že
predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha ako postupník pôvodného
navrhovateľa (SLSP,a.s.)zo zmluvy, ktorú táto uzatvorila s odporkyňou, bolo preto potrebné, aby v prvom
rade preukázala svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v návrhu uplatnených práv od
pôvodného veriteľa. Zo spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie súdu prvého stupňa
navrhovateľ predložil kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010 uzavretú medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s., a spoločnosťou GENERAL FACTORING, a.s., teda navrhovateľom. Súd prvého stupňa
vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 13. novembra 2014 a to v neprítomnosti účastníkov podľa §
101 ods. 2 O.s.p.. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením podstatného obsahu
návrhu a podania z 10.12.2013, oboznámením podstatného obsahu listín a to Zmluvy o splátkovom
úvere z 12.10.2006, oznámením o postúpení pohľadávky z 28.12.2010, výpisom z úverového účtu
k uvedenej zmluve, časťou zoznamu poplatkov na č.l. 46. Zistil, že účastníci boli poučení podľa §
120 ods. 4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie potom ako zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazu
zmluvou o postúpení pohľadávok za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku.
V prípade, že navrhovateľ chcel zistiť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné prípadne
nepreukázané, mohol sa nariadeného pojednávania zúčastniť a tieto skutočnosti zistiť. Súd prvého
stupňa nebol povinný v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. vyzývať navrhovateľa na preukázanie
skutočností predpokladaných ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Správnym bol záver súdu
prvého stupňa o tom, že Slovenská sporiteľňa, a.s., bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči
odporkyni, ktorá je predmetom tohto sporu navrhovateľovi len potom, ako bola odporkyňa, napriek
jej písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke a to aj bez súhlasu odporkyne. V prípade, že takéto predpoklady
splnené neboli (prípadne z vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo), bolo potrebné na takúto
pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie by bolo v priamom
rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej
sa takejto nepostúpiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť
je súd povinný v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Pokiaľ sa týka časti náhrady
trov prvostupňového konania, tu súd prvého stupňa nerozhodol vecne správne. Súd prvého stupňa
správne uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak znenie jeho
výroku nie je správne. Nárok na náhradu trov konania má v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastník, ktorý
je vo veci úspešný. Len tomuto účastníkovi je možné priznať náhradu trov konania a ak si túto náhradu
trov konania neuplatní v súlade s § 151 O.s.p., tak úspešnému účastníkovi sa náhrada trov konania
neprizná. Takže súd prvého stupňa správne mal o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že odporkyni
ako úspešnej účastníčke konania sa náhrada trov konania nepriznáva z dôvodu, že si túto náhradu
neuplatnila.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko túto si neuplatnila.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.