Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313200212
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2313200212.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci

navrhovateľa: GREVA Investment, s.r.o., IČO: 36 793 914, so sídlom Čierny Brod č. 231, proti odporcom:
1./ C. V., G.. XX.X.XXXX, K. C. Č.. XXX, 2./ KVETOSLAV DANKO, s.r.o., IČO: 36 265 934, so sídlom
Košúty č. 208, obaja v konaní zast. advokátom Mgr. Otom Frankom, so sídlom Sládkovičovo, Fučíkova
č. 133, o zaplatenie 5 730,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom v 1/ a 2/ rade trovy konania v sume 343,50 Eur do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom v 1/ a 2/ rade trovy právneho zastúpenia v sume 1 457,37
Eur k rukám ich právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.1.2013 domáhal, aby bola odporcovi
uložená povinnosť zaplatiť finančnú čiastku 5 730,- Eur spolu s prísl. a nahradiť trovy predmetného
konania. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. C.
zapísaných na L. Č.. XXXX, vedených Okresným úradom W., C.L. U. Q. O. P.. „. C., Č.. XXX/XXX -

orná pôda o výmere 16 468 m2, ktorej súčasťou je aj pozemok pôvodne uvádzaný ako O.. Č.. XXX/
XX, pričom na uvedenom pozemku je postavená stavby Č.. XXX G. O.. Č.. XXX/XX - W.. Predmetná
stavba je zapísaná na L. Č.. XXX, C..Ú.. C. a je vo výlučnom vlastníctve odporcu v 1.rade ako fyzickej
osoby, avšak využíva ju odporca v 2.rade na svoju podnikateľskú činnosť. Spoločníkmi s rovnakými
obchodnými podielmi a konateľmi odporcu v 2.rade je odporca v 1.rade a jeho manželka. Predmetná
parcela (pôv. parc. č. XXX/XX) zastavaná stavbou s.č. XXX má výmeru 260 m2, pričom odporca v 2.rade
na svoju podnikateľskú činnosť (spracovanie prírodného a umelého kameňa) užíva i voľné priestranstvo

z obidvoch strán vedľa uvedenej stavby, ktoré je súčasťou parc. č. XXX/XXX, a to v rozsahu 695
m2 (podľa uskutočneného zamerania). Vyššie popísané časti pozemkov v celkovej výmere 955 m2,
ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa užíva odporca v 1.rade (ako vlastník stavby a spoločník
odporcu v 2.rade) a odporca v 2.rade (ako obchodná spoločnosť vykonávajúca v priestoroch stavby
a na pozemkoch v bezprostrednom susedstve stavby podnikateľskú činnosť). K podanému návrhu
navrhovateľ okrem iného priložil aj fotodokumentáciu, prostredníctvom ktorej navrhovateľ preukazuje, že
na voľnej ploche vedľa objektu garáží, ktorú odporca užíva na skladovanie kameňa, si postavil prístrešok

z oceľovej konštrukcie s oplechovaným vlnitým plechom, a to bez vedomia a súhlasu vlastníka pozemku,
ako i bez stavebného povolenia. Navrhovateľ v predmetnom konaní požaduje náhradu za užívanie
nehnuteľnosti, odporcom v 1. a v 2.rade, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 5.1.2011 (nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľa) do 5.1.2012, t.j. zatiaľza obdobie 1 roka z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu nárokov z bezdôvodného obohatenia. Výška
bezdôvodného obohatenia na obdobie jedného kalendárneho roka predstavuje pri výmere bezprávne
užívanej plochy 955 m2 celkovo sumu 5 730,- Eur, t.j. 6,- Eur/m2/rok. Dňa 2.2.2011 navrhovateľ

zaslal odporcovi v 1.rade a jeho prostredníctvom ako konateľovi spoločnosti aj odporcovi v 2.rade
písomné podanie, v ktorom ho vyzval na usporiadanie právnych vzťahov k pozemkom a zdržanie
sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa. Odporca v 1. a v 2.rade na danú výzvu žiadnym
spôsobom nereagovali. Preto navrhovateľ podaním zo dňa 26.7.2011 vyzval odporcu v 1. a v 2.rade
na vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia. Na predmetnú výzvu odporca v

1. a v 2.rade reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom užívanie nehnuteľnosti vo
vlastníctve navrhovateľa v rozsahu 955 m2 nepopreli, k otázke vypratania sa nevyjadrili a k otázke
vydania bezdôvodného obohatenia požadovaného navrhovateľom vo výške 8,- Eur/ m2/rok uviedli, že
túto požiadavku odmietajú, pričom za prijateľnú označili sumu 0,25 Eur
až 0,50 Eur/m2/rok. Navrhovateľ však s prihliadnutím na všetky okolnosti za sumu, v minimálnej miere
zodpovedajúcu reálnym a odôvodneným požiadavkám, považoval sumu vo výške 6,- Eur/m2/rok. Na

zdôvodnenietejtovýškynavrhovateľuviedol,ževtomistomareáliaztejistejparcelyč.310/101,prenajal
iným subjektom (spoločnosť SGH, s.r.o., Q. A.) jej vymedzené časti za nájomné dohodnuté v sume 8,-
Eur/m2/rok. Skutočnosť, že takto dohodnuté nájomné predstavuje cenu v mieste a čase za užívanie
porovnateľnej nehnuteľnosti na podnikateľské účely za obvyklú, navrhovateľ preukázal aj priloženým
potvrdením Obce Mostová, z ktorého vyplýva, že porovnateľná obec (veľkosťou i počtom obyvateľov),

určila už v roku 2009 všeobecno-záväzným nariadením cenu za prenájom takýchto pozemkov v sume
13,- Eur/m2/rok. Nakoľko odporca v 1. a v 2.rade predmetné nehnuteľnosti naďalej bez právneho
titulu bez súhlasu navrhovateľa, bez nájomnej či inej zmluvy užívajú, obrátil sa navrhovateľ na súd. Na
záver návrhu navrhovateľ uviedol, že na tunajšom súde prebieha konanie sp. zn. 15C/126/2011 medzi
účastníkmi: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond c/a GREVA Investment, s.r.o. o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa, pričom konanie sa týka aj časti pozemku,
o užívanie ktorého ide v tomto konaní (konkrétne parc. registra „N. Č.. XXX/XXX Q. XXX/XXX). Konanie
nie je ešte skončené, pričom navrhovateľ ponecháva na súd, či posúdi, že jeho výsledok je pre toto
konanie významné a toto konanie preruší.

Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 15Cb/2/2013-40 zo dňa 6.2.2013, ktorým podanému návrhu
v plnom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu však odporca v 1. a v 2.rade podal odpor,
čímdošlozozákonakzrušeniuplatobnéhorozkazuvcelomrozsahuasúdvovecinariadilpojednávanie.
V podanom odpore odporca v 1. a v 2.rade uviedol, že k uzatvoreniu nájomnej
zmluvy ohľadne predmetných pozemkov nedošlo z toho dôvodu, že odporca v 1. a v 2.rade považoval

navrhované nájomné pôvodne vo výške 8,- Eur/m2/rok za neprimerane vysoké a nezodpovedajúce
cene nájmu v mieste a čase užívania porovnateľnej nehnuteľnosti na podnikateľské účely za obvyklú,
takže je možné konštatovať, že daný spor je v zásade dôsledkom toho, že sporové strany nedospeli
k vzájomnej dohode o výške ceny nájmu. V predmetnom konaní navrhovateľ požaduje bezdôvodné
obohatenie vychádzajúce zo zníženej ceny nájmu oproti pôvodne požadovanej cene, a to ceny vo

výške 6,- Eur/m2/rok. K tejto výške odporca v 1. a v 2.rade uviedol, že pri napr. 20 ročnom období
predpokladanej návratnosti investície, by cena m2predmetného pozemku predstavovala 120,- Eur, ktorá
cena podľa názoru odporcu v 1. a v 2.rade nezodpovedá reálnym cenám v danej lokalite. Za reálnu cenu
pozemku odporca v 1. a v 2.rade považuje cenu do 10,- Eur/m2, pri predpokladanej
návratnosti investície 20 rokov je potom cena nájmu najviac 0,50 Eur/m2/ročne. Cena

nájmu je teda medzi účastníkmi sporná, pričom jej ustálenie bude možné len na základe znaleckého
dokazovania, preto odporca v 1. a v 2.rade navrhuje vo veci vytýčiť pojednávanie.

Podaním zo dňa 27.5.2013 odporca v 1. a v 2.rade doplnil podaný odpor, pričom v ňom uviedol, že
v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/126/2013 súd ešte neprávoplatným rozsudkom určil, že pozemky

registra „N. O.. Č.. XXX/XXX Q. XXX/XXX, C..Ú.. C., L. XXXX, sú vo vlastníctve
Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti. Jedná sa teda o tie pozemky,
ktoré mal navrhovateľ nadobudnúť do svojho vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy Z. XXXX/XXXX A. W.
J. X.X.XXXX, od predávajúcej M. I.. V odôvodnení predmetného rozsudku je uvedené, že predávajúca
nenadobudla predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, pričom ak by bolo tak, nemohla tieto

pozemky ani previesť do vlastníctva navrhovateľa, ktorý by vlastníctvo týchto pozemkov nemohol ani
nadobudnúť, a tým by nebol ani aktívne legitimovaný na podanie návrhu prejednávaného v danej veci
(zmluva Z. XXXX/XXXX A. W. by bola absolútne neplatným právnym úkonom). Na základe uvedeného
teda odporca v 1. a v 2.rade navrhuje toto konanie prerušiť do času právoplatného ukončenia konaniasp. zn. 15C/126/2011, v rámci ktorého sa prejednáva vlastníctvo navrhovateľa k pozemkom, za užívanie
ktorých v danom konaní tento žiada vydať bezdôvodné obohatenie, titulom neuhradeného nájomného
(nárok v danom konaní je podmienený výsledkom konania vedeného pod sp. zn. 15C/126/2011).

Dané konanie bolo následne prerušené, pričom pokračovalo sa v ňom po právoplatnom ukončení
konania vedeného pod sp. zn. 15C/126/2011. V rámci uvedeného konania súd rozhodol rozsudkom
č.k. 15C/126/2011-136 zo dňa 2.8.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa 12.9.2013, nakoľko boli
voči nemu podané aj opravné prostriedky. V predmetnom rozhodnutí súd určil, že pozemky registra "N.

O.. Č.. XXX/XXX Q. O.. Č.. XXX/XXX, t.j. pozemky, ktorých nájom (cena nájmu a jej úhrada) sa jedná
v danom konaní, sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu
v podiele 1/1. Uvedeným rozhodnutím teda vlastníctvo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam
potvrdené nebolo, nakoľko nebolo preukázané ani nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním M. I.,
t.j. osobou od ktorej mal navrhovateľ nehnuteľnosti kúpiť. Menovaná a ani jej právny predchodcovi
nehnuteľnosti nemohli nadobudnúť do vlastníckeho práva ani na základe prídelu, pretože prídelová

listina ktorou sa tak malo stať podľa názoru súdu nie je platná, nakoľko neobsahuje náležitú identifikáciu
pridelených nehnuteľností. Vlastníkom sporných nehnuteľností sa po ich vyvlastnení stal štát, ktorého
právnym nástupcom je v súčasnosti Slovenská republika.

Pred súdom v danej veci navrhovateľ uviedol, že výsledok konania o určenie vlastníctva, ktoré dopadlo

v jeho neprospech nič nemení na tom, že navrhovateľ bol nesporne vlastníkom nehnuteľností, ktoré
odporca užíval a ako taký bol evidovaný v katastri. Navrhovateľ ich riadne kúpil a s odporcom v 1.
a v 2.rade sa snažil ohľadne nájomného dohodnúť, čo však bolo neúspešné. V predmetnom konaní
požaduje navrhovateľ nájom za obdobie od 5.1.2011 do 5.1.2012, kedy bol v katastri ako vlastník
zapísaný práve on. Slovenská republika bola ako vlastník nehnuteľností do katastra zapísaná až na

základe rozhodnutia vydaného v konaní sp. zn. 15C/126/2011, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa
12.9.2013.Uvedené rozhodnutiemáúčinkylendobudúcnosti,atedavobdobíod5.1.2011do12.9.2013
bol vlastníkom nehnuteľností navrhovateľ.

Odporca v 1. a v 2.rade pred súdom uviedol, že návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal pritom

na rozhodnutie súdu vo veci 15C/126/2011. To, že navrhovateľ bol určitý čas evidovaný v katastri ako
vlastník nehnuteľností nespochybňoval, avšak má zato, že navrhovateľ vlastníctvo k nehnuteľnostiam
v právnom zmysle nikdy nenadobudol, pretože ich mal nadobudnúť od nevlastníka. Odhliadnuc od
uvedených skutočností k výške požadovaného nájomného odporca v 1. a v 2.rade uviedol, že táto je v
rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o poľnohospodárskej pôde, ktorý jednoznačne stanovuje,

že pri stanovovaní výšky nájmu za poľnohospodárske pozemky je potrebné vychádzať z ceny nájmu
za ornú pôdu.

Pokiaľ ide o výšku nájmu, navrhovateľ poukázal najmä na to, že odporca v 1. a v
2.rade na nehnuteľnostiach vykonáva podnikateľskú činnosť, a hoci sú nehnuteľnosti v katastri vedené

ako poľnohospodárska pôda, na tento účel sa už dávno nevyužívajú. Nachádzajú sa v intraviláne obce
a nie sú využívané na poľnohospodárske účely.

Odporca v 1. a v 2.rade vo svojom záverečnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.3.2016 opätovne
vyjadril nesúhlas so spôsobom určenia a stanovenia sumy nájomného, pričom uviedol, že ak sa súd

stotožní s tvrdením navrhovateľa o jeho vlastníckom práve k nehnuteľnostiam v období od 5.1.2011 do
12.9.2013, navrhujú vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Súčasne poukázal na to, že navrhovateľ
nadobudol nehnuteľnosti od nevlastníčky, a teda kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a ňou
bola od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom a navrhovateľ nebol vlastníkom predmetných
nehnuteľností ani v čase, keď bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.

Súd vo veci vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom pripojeného a na vec sa vzťahujúceho
materiálu, rovnako ako s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15C/126/2011, výpisom z L. Č.. XXXX

Q. L. Č.. XXX a po takto vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav veci:

Na liste vlastníctva Č.. XXXX sú vedené nehnuteľnosti - pozemky registra ". O.. Č.. XXX/XXX
Q. O.. Č.. XXX/XXX, ktorých ako vlastník bol v čase podania návrhu zapísaný navrhovateľ. Vlastníkompredmetných nehnuteľností sa navrhovateľ mal stať na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s M. I., ktorá
ich mala nadobudnúť do svojho vlastníctva titulom vydržania, pričom o tejto právnej skutočnosti bola
vyhotovená notárska zápisnica pod č. G. XXX/XXXX notárom JUDr. Karolom Kovácsom so sídlom v Š..

Vklad vlastníckeho práva navrhovateľa do katastra bol povolený pod č. Z. XXXX/XXXX J. X.X.XXXX.

Navrhovateľ ako vlastník predmetných nehnuteľností sa na súd obrátil s návrhom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v neuhradenom nájomnom, nakoľko odporca v 1. a v 2.rade
užívajú časť z jeho pozemkov na svoju podnikateľskú činnosť, čo odporca v 1. a v 2.rade nijakým

spôsobom ani nepopieral. Presne malo ísť o 955 m2, ktoré odporca v 1. a v 2.rade užíva bez súhlasu
navrhovateľa ako aj bez akejkoľvek zmluvy. Navrhovateľ odporcu v 1. a v 2.rade na úhradu nájomného
ako aj vypratanie nehnuteľností vyzýval, avšak bez akéhokoľvek výsledku. Výška ceny nájmu, ktorú
navrhovateľ k zaplateniu požadoval predstavovala sumu 6,- Eur/m2/rok, pričom obdobie za ktoré nájom
požadoval bolo od 5.1.2011 do 5.1.2012. Suma požadovaného bezdôvodného obohatenia teda celkovo
predstavovala sumu vo výške 5 730,- Eur. S uvedenou cenou však odporca v 1. a v 2.rade nesúhlasil

a to ostalo medzi účastníkmi sporným.

V priebehu konania sa stalo právoplatným rozhodnutie tunajšieho súdu č.k.
15C/126/2011-136 (právoplatné dňa 7.8.2013) vydané v konaní, ktorého predmetom bolo určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých výška nájmu bola sporná v predmetnom konaní. Vyššie

uvedeným rozhodnutím súd rozhodol, že vlastníkom nehnuteľností, nie je navrhovateľ ale Slovenská
republika v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
nehnuteľnosti nemohol kúpiť od M. I., nakoľko táto ani jej právni predchodcovia nikdy neboli ich
vlastníkom a nikdy ich fakticky ani neužívali, tak že ich nemohli ani vydržať. Titul nadobudnutia
vlastníckeho práva - vydržanie, o ktorom bola vyhotovená aj notárska zápisnica, v danom konaní nebol

preukázaný.M.I.,resp.anijejprávnipredchodcovia,nemohlinehnuteľnostinadobudnúťdovlastníckeho
práva ani na základe prídelu, pretože prídelová listina, ktorou sa tak malo stať podľa názoru súdu nebola
platná, nakoľko neobsahovala náležitú identifikáciu pridelených nehnuteľností.

Podľa čl. 20 Ústavy SR majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Ústavy SR a Občianskeho zákonníka poukazuje súd na tú
skutočnosť, že právny poriadok SR poskytuje právnu ochranu vlastníckeho práva a práva na majetok
iba v prípade, že uvedené práva boli nadobudnuté v súlade s právnym poriadkom, ktorý je vyjadrený v

právnych normách platných na území SR, ako aj v súlade s dobrými mravmi, ktoré je potrebné chápať
ako súbor morálnych pravidiel, ktoré sú všeobecne rešpektované. Z uvedeného je teda zrejmé, že v
prípade, že sa navrhovateľ v konaní domáha práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné
preukázať, že v dôsledku bezdôvodného obohatenia došlo k zníženiu jeho majetku, resp. nedošlo k
jeho očakávanému prírastku. V danom prípade je potrebné konštatovať, že predmetom vlastníckeho

práva môže byť iba to, čo bolo vlastníkom nadobudnuté v súlade s právnym poriadkom a v súlade s
dobrými mravmi. V tomto prípade súd zastáva názor, že navrhovateľ sa nestal vlastníkom sporných
nehnuteľností v právnom zmysle slova, čím sa stotožnil s tvrdením odporcu v 1. a 2.rade. Kúpna zmluva,
ktorú navrhovateľ uzatvoril s M. I. bola od počiatku neplatná, nakoľko M. I. a rovnako tak ani jej predkovia,
nikdy nebola vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností. To znamená, že keď ona nebola nositeľkou

vlastníckeho práva, tak ho nemohla ani previesť, nakoľko platí zásada, že nikto nemôže na druhého
previesť viac práva ako má sám on. Vydržanie, ktoré malo byť titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva M. I. k nehnuteľnostiam nebolo v súlade so zákonom, pričom notár aj napriek tomu spísal listinu
o vydržaní, čím vznikol titul na základe ktorého mohla menovaná nehnuteľnosti predať, avšak bezprávnych dôsledkov. Listina o vydržaní vznikla v rozpore so skutočným stavom, a aj keď navrhovateľ
nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere, ich vlastníkom sa nestal, nakoľko ich nadobudol od nevlastníčky.
Týmmunevznikložiadneprávopožadovaťakúkoľveknáhraduzaužívanietýchtonehnuteľností,pretože

medzi ním a odporcom v 1. a v 2.rade nevznikol žiadny právny vzťah. Z uvedeného súdu vyplynul
jednoznačný záver, že nehnuteľnosti nie sú ani neboli vo vlastníctve navrhovateľa, a teda neplatením
nájomného za ich užívanie, nemohlo dôjsť k zníženiu jeho majetku, resp. k jeho očakávanému prírastku.

Na základe uvedených skutočností, súd podaný návrh zamietol v celom rozsahu, nakoľko mal zato,

že bol podaný nedôvodne, pričom navrhovateľ súdu nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Súd tak
rozhodol s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania a na právo účastníkov na
spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

Ak by súd poskytol v danom konaní právnu ochranu navrhovateľovi a podanému návrhu by vyhovel,
svojím rozhodnutím by v podstate poskytol ochranu vlastníkovi, ktorý vlastníkom skutočne nebol,

nakoľko to, že navrhovateľ bol istý čas evidovaný v katastri ako vlastník nehnuteľnosti, v danom prípade
samo o sebe ešte neznamenalo, že vlastníkom aj bol. Tu súd opäť prisvedčil tvrdeniam odporcu
v 1. a v 2.rade s tým, že je potrebné poukázať aj na už vyššie spomenuté rozhodnutie, ktoré je
riadne právoplatné a ktorým sa určilo, že vlastníkom nehnuteľností je aj bola Slovenská republika,
pričom takého rozhodnutie neznamená, že Slovenská republika sa stala vlastníkom pozemkov až jeho

právoplatnosťou, ale to, že aj keď navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere, ich skutočným
vlastníkom sa nestal nikdy, nakoľko ich kúpil od nevlastíčky. Tým nie je dané právo, aby od odporcu v
1. a v 2.rade požadoval plnenie za užívanie týchto nehnuteľností. Uvedeným rozhodnutím došlo len k
navráteniu do právneho stavu, ktorý je v súlade so zákonmi a právnym poriadkom SR.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého

ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov konania, účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie svojho práva v konaní. V danom konaní bol plne úspešný odporca v 1.
a 2.rade, ktorému právo na náhradu trov konania súd priznal celkom vo výške 1 800,87 Eur, ktoré
pozostávajú z náhrady súdneho poplatku uhradeného odporcom v 1. a v 2.rade za podaný odpor vo
výške 343,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1 457,37 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli

odporcovi v 1.a v 2.rade priznané nasledovne:

A : Odmena za úkony právnej služby + režijný paušál priznané v zmysle ustanovení § 14
a § 16 ods. 3 Vyhlášky (odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2
vyhlášky, pri istine 5 730,- Eur je 100,45 Eur)

prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 15.3.2013 .............................. 200(režijný paušál
za rok 2013 á 7,81 Eur)
odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 18.3.2013 .............................. 200,85 E(režijný paušál
za rok 2013 á 7,81 Eur)
vyjadrenie vo veci samej s návrhom na prerušenie konania zo dňa

27.5.2013 ..........................................................................200,85.....Eur.........................
(režijný paušál za rok 2013 á 7,81 Eur)
zastupovanie v konaní pred súdom dňa 28.5.2013 .............................. 200,85 Eur (režijný paušál za
rok 2013 á 7,81 Eur)
zastupovanie v konaní pred súdom dňa 27.10.2015 ............................ 200,85 Eur (režijný paušál za

rok 2015 á 8,39 Eur)
porada s klientom konaná dňa 23.3.2016 (tu patrí odmena vo výške 2/3 odmeny za 1 úkon a
to v zmysle ustanovenia §14 ods. 2 písm. a) Vyhlášky platnej a účinnej v čase vykonania tohto
úkonu) ....................................................(režijný paušál za rok 2016 á 8,58 Eur)
záverečné vyjadrenie zo dňa 24.3.2016 ................................................. 200,85 (režijný

paušál za rok 2016 á 8,58 Eur)

odmena za úkony právnej služby spolu ................................................................... 1 339,- Eur
režijný paušál spolu .................................................................................................. 56,79 EurB : Náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času v zmysle ustanovení § 15 až § 17 Vyhlášky

1. pojednávanie dňa 28.5.2013 (pracovná cesta vykonaná osobným autom zn. Mercedes-Benz o
vzdialenosti 14,4 km (Sládkovičovo - Galanta a späť), pri priemernej spotrebe 6,5 l/100
km a cene pohonnej látky 1,364 Eur/l vo výške 1,276 Eur a náhrada za použitie osobného motorového
vozidla vo výške 0,183 Eur za 1 km jazdy (podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. platného

a účinného v čase vykonania pracovnej cesty) vo výške 2,635 Eur ......................... 3,911 Eur

náhrada za stratu času (Sládkovičovo - Galanta a späť) 2 polhodiny; jedna polhodina v roku
2013 á 13,01 Eur ............................................... 26,02 Eur

2. pojednávanie dňa 27.10.20153 (pracovná cesta vykonaná osobným autom zn.

VOLKSWAGEN o vzdialenosti 14,4 km (Sládkovičovo - Galanta a späť), pri priemernej spotrebe
6,1 l/100 km a cene pohonnej látky 1,202 Eur/l vo výške 1,055 Eur a náhrada za použitie osobného
motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za 1 km jazdy (podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z.
platného a účinného v čase vykonania pracovnej cesty) vo výške 2,635 Eur ......................... 3,690 Eur

náhrada za stratu času (Sládkovičovo - Galanta a späť) 2 polhodiny; jedna polhodina v roku
2015 á 13,98 Eur ............................................... 27,96 Eur

náhrada za pracovnú cestu spolu .............................................................................. 7,60 Eur
náhrada za stratu času spolu .................................................................................... 53,98 Eur

Suma trov právneho zastúpenia priznaná k náhrade (A+B) ................................. 1457,37 Eur

Súd pri určení výslednej sumy trov právneho zastúpenia, ktorá bola odporcovi v 1.a v 2.rade
priznaná k náhrade vychádzal z vyúčtovania, ktoré bolo súdu predložené dňa 1.4.2016. S predloženým
vyúčtovaním sa súd stotožnil takmer v celom rozsahu, pričom nestotožnil sa s ním vo výške odmeny za

právnyúkon-poradasklientomkonanádňa23.3.2016.pritomtoúkonesúdpriznalodmenulenvovýške
133,90Eur,atospoukazomnaznenieustanovenia§14ods.2písm.a)Vyhláškyč.655/2004Z.z.platnej
a účinnej v čase vykonania tohto úkonu. V zmysle tohto ustanovenia patrí právnemu zástupcovi odmena
vo výške 2/3 základnej sadzby za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
pričom podľa predloženého Záznamu o porade s klientom zo dňa 23.3.2016, mal súd za preukázané,

že porada (ktorá už nebola prvá) trvala 1 hodinu a 10 minút, t.j. 1 skončenú hodinu. Vo zvyšnej časti sa
súd s predloženým vyúčtovaním stotožnil v celom rozsahu, nakoľko toto už bolo vypracovaná v zmysle
ustanovení vyššie uvedenej vyhlášky.
Súd podaný návrh zamietol v celom rozsahu, nakoľko tento bol podaný nedôvodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,kto ho robí, ktorej veci sa týkaačosanímsleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10/ bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.