Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203566
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813203566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o.,
Politických vězňu 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, IČO: 26 429 705, Česká republika, právne zastúpený
FridrichPaľko,s.r.o.,Grösslingova4,Bratislava,IČO:36864421protižalovanémuG.O.,bytomM.XXX,
N. nad R., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom pre konanie G. X., pracovníčkou
Okresného súdu H. o uplatnení pohľadávky zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 11C/449/2013-112 zo dňa 9.2.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, ktorou sa domáhal podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaplatenia istiny 400,- Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne z
dlžnej sumy, ako aj 6 %-ného úroku z dlžnej sumy špecifikovaného v žalobe, zmenkovej odmeny vo
výške 1/3-tiny percenta zmenkovej sumy, t. j. v sume 1,40 Eur. Súd poukázal na dôvody žaloby, ktorým
je vystavená zmenka žalovaným dňa 4.1.2010 na zmenkovú sumu 420,- Eur, ktorý sa zaviazal k úhrade

aj zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 1.5.2010. Zo zmenky vyplýva záväzok žalovaného, že
zaplatí za zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je vista zmenkou a
je opatrená doložkou „na platenie“, „predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca tvrdil, že vystaviteľ
do podania žaloby zaplatil 20,- Eur na zmenkovú sumu a na úroky neuhradil žiadnu sumu. Zmenková
istina je opatrená doložkou bez protestu, a preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť
verejnou listinou.

Súdcitovalust.§87písm.d/Občianskehosúdnehoporiadkuauviedol,žežalovanýsavovecinevyjadril.
Písomnosti zasielané súdom nepreberal a keďže sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, bol mu
ustanovený opatrovník pre konanie, ktorý v konaní navrhol žalobu zamietnuť, pričom poukázal na to, že
sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd citoval čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a poukázal

na výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov, obsah zmenky,
zmluvy o úvere č. 802400042, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom - právnym
predchodcom žalobcu spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 200,- Eur, ktorý sa zaviazal dlžník zaplatiťveriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 196,- Eur, t.j. spolu 396,- Eur v 12-tich mesačných
splátkach splatných po 33,- Eur počnúc od 26.1.2010. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu
pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Er/154/2011 vyplýva, že sa viedlo

exekučné konanie, kde ako oprávnený vystupovala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a
povinný bol žalovaný v tomto konaní. Exekučné konanie sa viedlo na základe exekučného titulu, ktorým
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10835/10 zo dňa 22.11.2010, súčasťou ktorého
bola zmluva o úvere 802400042, ako aj zmenka. Žiadosť o udelenie poverenia pre súdneho exekútora
bola uznesením zo dňa 10.3.2011 zamietnutá, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.4.2011.

Z obsahu spisu vyplýva, že zmenka, ktorú predložil žalobca a pripojil ju k návrhu bola vystavená ako
zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne
bolazmenkavystavenáspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,Bratislava,ktorájunásledneindosovalana
žalobcu, ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky
a žalovaným má spotrebiteľskú povahu.

Súd poukázal na čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a aplikoval
slovenské procesné rozhodné právo, pričom postupoval v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých

praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Ďalej citoval čl. I. § 75, § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len Zákona o
zmenkách a šekoch) a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nepoctivému konaniu nesmie
súd poskytnúť ochranu. Výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť

iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a
povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho
rozhodnutia súdu potrebného na právny vzťah

Ďalej súd citoval ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy a

podpísania zmenky a uviedol, že konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Súd následne citoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v rozhodnom období, ako aj ust. § 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že výsledkami vykonaného dokazovania považoval za
preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola

zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava dňa 4.1.2010, ktorú zmluvu uzatváral žalovaný ako občan - fyzická osoba na predtlačenom
formulári. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci
deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje
zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli

všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Strany sa
taktiež dohodli na právnej úprave Obchodným zákonníkom vyplývajúcej z ust. § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Súd s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil zmluvu ako zmluvu
spotrebiteľskú s tým, že uviedol, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať

svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 52
ods. 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

Napriek tomu, že žalovaný v konaní nenamietal neplatnosť zmenky, súd skúmal jej platnosť, pretože mal

zato, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo 16.1.2013, ďalej 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012, ako aj 5Cdo
61/2012. Zdôraznil, že úlohou súdu v spotrebiteľských veciach je ex offo skúmať prijateľnosť zmluvnýchpodmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu
spotrebiteľa. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. sp. zn. C - 419/2011
zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká sporiteľňa a.s. proti O. U., zo záveru ktorého vyplýva, že pri uplatnení

práva zo zmenky z úradnej moci súd skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. I napriek tomu,
že sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Ďalej súd poukázal aj na iné rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-76/2010 a zdôraznil, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky

regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom
znení do 31. 12. 2007 a od 1.1.2008. Posledná úprava v ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k
odčleneniu abstraktného vzťahu zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia o
ochrane spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V tomto prípade zmluva
mohla obsahovať viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by však súd nemohol skúmať, čím by

bolo spotrebiteľovi odopreté jeho právo na právnu ochranu.

Ďalej súd poukázal na ust. § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že citované ustanovenie
len demonštratívne určuje, čo možno vyhodnotiť ako neprijateľné zmluvné podmienky. Čo sa týka
prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu demonštratívny výpočet nekalých podmienok je potrebné

doplniť ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa
zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, musia byť
naraz splnené dve podmienky, a to, že ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva

vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že uvedené podmienky neboli splnené, lebo istina poskytnutého úveru bola 200,-
Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 420,- Eur. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky, súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá výrazne vyznieva v neprospech
spotrebiteľa s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/) Občianskeho zákonníka a sleduje obísť

právne predpisy týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s ust. §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, je neplatné. Súd zdôraznil, že spotrebiteľské právo
v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku len na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň sa pripúšťalo vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom
limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v čl. 17 všeobecných zmluvných podmienok
umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných
nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné

dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie
mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, nie je zásadne kauzálny
a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade
s ust. § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostal do rúk

oprávnenierozhodnúťotom,ženímpožadovanéplneniejevsúladesozmluvou,čojetaktiežvrozpores
ust. § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní s právnym

predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ sa jednalo o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, ktorá situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich
následky. Žalovaný ako spotrebiteľ si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu
jeho postavenia, pretože právny predchodca žalobcu vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť

zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, lebo na základe takto vyplnenej zmenky požadoval
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v rozpore
s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Súd zdôraznil, že veriteľ ako dodávateľ
finančnej služby mal postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom musel vedieť, že nemá používaťneprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Zároveň musel počítať aj s tým, že
nároku majúcemu základ v nekalej podmienke, nemožno poskytnúť právnu ochranu.

Z týchto dôvodov súd posúdil zmenku za neplatnú, lebo bola vystavená v rozpore so zákonom, ako
aj vôľu pri uzatváraní zmluvy, vrátene zmluvného dojednania o vyplnení zmenky nemožno považovať
za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. S poukazom na ust. § 39
Občianskeho zákonníka, preto súd dohodu o vyplňovacom práve bianko zmenky, a tým aj samotnú
zmenku považoval za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. Takýto postup žalobcu považoval súd za

špekulatívny aj s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal inú

vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že účastníkovi bola
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. Uplatnené odvolacie dôvody bližšie konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný
charakter zmenky, o ktorej mal súd prvého stupňa rozhodnúť, poukázal na procesný postup vyplývajúci
z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý vo veci vykonával
dokazovanie v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel
na základe nesprávnych právnych predpisov k nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov
a práva Európskej únie. Dôkazné bremeno spočívalo na žalovanej v zmysle ust. § 17 Zákona o
zmenkách a šekoch, ktorá bola oprávnená vznášať námietky proti zmenkovému nároku. Pri kauzálnych

námietkach preto nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovanej na žalobcu. Poukázal na
iné rozhodnutia súdov, vrátane rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C/419/11. Podľa
jeho názoru v predmetnom konaní bola riešená iná situácia, či vôbec súd má právomoc o žalobe konať
a rozhodnúť. Súdny dvor sa zaoberal postavením žalovaného ako spotrebiteľa iba z dôvodu, že tento
namietal svoje postavenie a zároveň uvádzal bydlisko v Q.. Na preukázanie postavenia spotrebiteľa

nestačílenokolnosť,žezmenkovýručiteľjefyzickouosobou.Vovzťahukzmenkovémuúrokuuviedol,že
sadzba zmenkového úroku vo výške 0,25 % istiny na každý deň omeškania bola žalovanej známa v čase
vystavenia zmenky. Poukázal na rozhodnutia iných súdov týkajúce sa obdobnej veci. Navrhol zmeniť
napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Opatrovník žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 212 Občianskeho súdneho poriadku, s nariadením termínu

verejnéhovyhláseniarozhodnutia,ktorýboloznámenýnaúradnejtabulisúdu,akoajinternetovejstránke
(§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého

stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietanú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, resp., žeby postupom súdu bolo odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa v súlade s čl. 19, ako aj úvodnými ustanoveniami
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 postupoval s tým, žeaplikoval rozhodné vnútroštátne procesné právo, ak nariadil pojednávanie a vykonával dokazovanie
oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, vzhľadom na posudzovanie aj základného
záväzkového vzťahu, ktorým sa zmenka zabezpečovala, ako aj svojim postupom rešpektoval zásady

vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie, ako aj rešpektoval právo na spravodlivý proces a
zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, dôkazných
prostriedkov v rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Takýto procesný postup súdu nemožno
považovať za postup, ktorým by bolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou
Slovenskej republiky. Uplatnené námietky preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Ani námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci nebola opodstatnená. Súd prvého
stupňa správne posudzoval i napriek abstraktnému charakteru zmenky, zmenku z titulu ex offo, a to z
titulu absolútnej neplatnosti z dôvodu rozporu so zákonom, vrátane dohody o vyplňovacom práve, t. j.
v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Výkonu práva, ktorý nepožíva právnu ochranu, nebolo
možné poskytnúť súdnu ochranu, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa taktiež správne poukázal,

vrátane kolízie právnych noriem spojených za zachovaním a poskytnutím ochrany práv spotrebiteľa i
napriek uplatnenému nároku zo zmenky.

K predmetnej otázke zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodného kolégia na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého, ak navrhovateľ ako dôkaz

osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý
navrhovateľ použil, že„

I. 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či prípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v

intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ,
2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, príp. vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práva, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na starne žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol podľa čl. 16 a 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 tak, že náhradu trov odvolacieho konania
žalovanému nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151
ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.