Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11CPr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613236830
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613236830.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Júliou Weiserovou v právnej veci žalobcu: Y.

Y., nar. XX.X.XXXX, bytom S., S. XX, právne zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Vranov nad Topľou,
Kalinčiakova 10, proti žalovanému: PUMPERHAUS, s.r.o. Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 5, IČO :
46 511 318, práv. zast. JUDr. Štefan Kamenický, AK Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, o neplatnosť
výpovede, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho

zastúpenia vo výške 524,30 Eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 31.12.2013 domáhal, aby súd
rozhodol, že výpoveď daná žalobcovi zo strany žalovaného dňa 13.11.2013 je neplatná. Uviedol, že
dňa 29.5.2013 bol medzi ním a žalovaným založený pracovný pomer do dobu neurčitú uzatvorením
pracovnej zmluvy s dohodnutým nástupom od 1.7.2013. On od 1.6.2013 do 24.9.2013 riadne vykonával
svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a odo dňa 25.9.2013 bol práceneschopným.
Doklad o PN odovzdal zamestnávateľovi dňa 25.9.2013. Dňa 8.10.2013 dal podnet na inšpektorát práce
za účelom vykonania inšpekcie u žalovaného. Ku kontrole predložil i oznámenie o skončení pracovného

pomeru v skúšobnej dobe. Kontrolou bol okrem iného zistené, že žalovaný nedoručil písomnosť o
skončení pracovného pomeru v súlade u § 38 Zákonníka práce. Dňa 13.11.2013 obdržal poštou list
zo dňa 8.11.2013 s prílohami, v ktorom žalovaný uvádza, že dňa 18.10.2013 mu zaslal list zo dňa
16.10.2013 s príl. na adresu Z. X, S. a list sa mu vrátil s poznámkou "adresát neznámy". Skutočnosť, že
v tom čase už býval na adrese S., S. XX bola známa i žalovanému. V prílohách listu, sa nachádzal list zo
dňa 16.10.2013, potvrdenie o PN a oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu
31.8.2013, pričom skúšobná doba mu uplynula už 1.7.2013. V liste zo dňa 16.10.2013 žalovaný tvrdí,

že dňa 23.8.2013 mu doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru osobne, on ho však údajne
odmietol prevziať. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, v tom čase nemal žiadnu vedomosť o tom, že
s ním má byť pracovný pomer ukončený. V závere konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný
s ním nemohol skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 31.8.2013 nakoľko v tej dobe sa už v
skúšobnej dobe nenachádzal. Táto uplynula dňa 1.7.2013.

Vo svojej ústnej výpovedi potvrdil, že uzavrel zmluvu o pracovnom pomere odo dňa 1.6.2013 so

žalovaným. Predtým pracoval vždy na dohodu a to pre firmu Loracing a pre p. Q.. Potom ho zazmluvnili
pracovnou zmluvou, avšak on nedisponuje pracovnou zmluvou podpísanou oboma stranami, takáto
neexistuje. Vznik pracovného pomeru však nespochybňoval. V tom istom čase pracoval pre firmu
PUMPERHAUS na základe pracovnej zmluvy a pre firmu Loracing, ako aj pre p. Q. na základe dohody.Podľa jeho názoru bol pracovný pomer so žalovaným dohodnutý so skúšobnou dobou jeden mesiac. Od
mesiaca 8/2013 išiel na PN, pričom doklad o PN poslal p. O. prostredníctvom p. O.. V mesiaci 11/2013
mu bol doručený písomne list od firmy PUMPERHAUS, kde s ním táto firma ukončila pracovný pomer

k 31.8.2013. On vôbec nevedel o tom, že s ním žalovaný pracovný pomer plánuje ukončiť. Nikto mu
žiadnu písomnosť osobne nedoručoval, spochybňoval, že by ma pri výkone práce pre firmu Loracing
navštívila p. O. Q.Í. a G. O. a doručovali mu výpoveď. Dňa 24.8.2013, kedy mu mala byť doručovaná
výpoveď pracoval vo večerných hodinách, niekedy o 19.30 a 20.00 hod. nastupoval do smeny, išlo
o sobotu, kedy mala byť diskotéka, tak si to pamätal. O tom, že mu žalovaný plánuje dať výpoveď sa

dozvedel už predtým ako mi táto bola doručená poštou, a to niekedy v septembri 2013, po tom, ako
zamestnávateľovi doručil PN, pretože mu volal p. Q. a túto skutočnosť mu telefonicky oznámil.

Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Konštatoval, z
oznámenia o skončení pracovného pomeru vyplýva, že pracovný pomer bol so žalobcom ukončený v
skúšobnej dobe k 31.8.2013. Poukázal na ustanovenie § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť

ukončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo
dohodou môže zamestnanec alebo aj zamestnávateľ uplatniť najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa
keď mal pracovný pomer skončiť. Dvojmesačná lehota má prekluzívny charakter, a nemožno ju navrátiť
nijakýmspôsobom.Žalobabolasúdudoručenáaž31.12.2013,tedapouplynutí2-mesačnejprekluzívnej
lehoty. Výpoveď sa považuje za doručenú momentom, kedy ju zamestnanec odmietol prevziať, t.j. dňa

24.8.2013. Konštatoval, že žalobcovi bola doručovaná výpoveď osobne a to v mieste, kde pracoval u
inej spoločnosti na dohodu, tento ju však odmietol prevziať. Napriek tomu sa však žalovaný pokúšal
doručovať žalobcovi výpoveď aj iným spôsobom a to písomne na adresu, ktorá bola uvedená v
pracovnej zmluve, i tento pokus však bol neúspešným. Zásielka sa vrátila z adresy pobytu žalobcu
ako nedoručená. Konštatoval, že z dôkazného pohľadu tohto sporu je najdôležitejší list samotného

žalobcu z 9.10.2013 adresovaný zamestnávateľovi PUMPERHAUS s.r.o., v ktorom sám žalobca hovorí,
že mailom zo dňa 7.10.2013 ho žalobca informoval o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013.
Žalobca teda preukázateľne najneskôr v októbri 2013 vedel, že sa mu pracovný pomer skončil ku
31.8.2013 mohol žalovať neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013 do 31.10.
resp. 1.11.2013. Teoreticky by mohol prichádzať do úvahy ešte dátum 9.12.2013, avšak skutočne len

teoreticky vychádzajúc z toho, že už tu nie je pochybnosť o tom, že vedel o skončení prac. pomeru.
Žalobca teda žaloval po dvojmesačnej lehote. Aj keby bola výpoveď skutočne neplatná, nemôže sa
domáhať vyslovenej neplatnosti vzhľadom na ustanovenie § 77 Zákonníka práce.

Vykonaným dokazovaním, výsluchmi účastníkov konania, za žalovaného konajúcou osobou O. Q.,

svedkyne G. O., oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 29.5.2013, oznámením o skončení
pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 23.8.2013, zápisnicou o neprevzatí výpovede zo dňa
24.8.2013, potvrdením o prevzatí PN zo dňa 25.9.2013, listom doručeným Inšpektorátu práce Košice
dňa 8.10.2013, oznámením Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19.11.2013, listom žalovaného zo dňa
8.11.2013, listom žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 9.10.2013, odpoveďou na list zo dňa

9.10.2013 datovaného dňom 16.10.2013, výpisom Sociálnej poisťovne a oboznámením sa s obsahom
spisu súd zistil nasledovný skutkový stav:

Za žalobcu konajúca osoba O. Q., uviedla, že pracovný pomer so žalobcom uzavreli, po tom čo tento
prišiel za jej manželom s ktorým sa osobne poznal a žiadal ho, aby mu poskytol nejakú prácu, pretože

jeho manželka bola tehotná. Dcéra otvárala prevádzku a tak mu navrhli, že by mohol u nej zastávať
miesto prevádzkara. Ona sama mu dala pokyn, aby išiel za ich ekonómkou za účelom podpísania
pracovnej zmluvy. Tento prisľúbil, že za ekonómkou pôjde, preto považovala vec za vybavenú. Žalovaný
disponuje jedným exemplárom ich pracovnej zmluvy, pretože táto mu bola doručovaná mailom. Od
1.6.2013vznikolžalobcovipracovnýpomer,tentounichaj pracoval atovmesiacijún,júlaaugustasido

23.8.2013. Prácu si však riadne nevykonával, často sa vyhováral, že sa nemá ako dostať z Košíc do Sp.
Novej Vsi, že manželka je chorá, mal rôzne výhovorky, s tým že si to potom odrobí. Keďže skonštatovali,
že žalobca nie je dobrým zamestnancom rozhodli sa dať mu výpoveď. Išlo o výpoveď v skúšobnej dobe,
pretože si dohodli 3 mesačnú skúšobnú dobu, a nie skúšobnú dobu v trvaní jedného mesiaca, tak ako
je to uvedené v ním predloženej pracovnej zmluve. So žalobcom predloženou pracovnou zmluvou sa

podľa jej názoru manipulovalo. Zamestnancom na stály pracovný pomer dávajú vždy skúšobnú dobu
tri mesiace, zamestnávajú i dohodárov, u ktorých je iná situácia. Čo sa týka žalobcom predloženej
zmluvy uviedla, že i sám žalobca mal pečiatku ako prevádzkar k dispozícii. Ona osobne sa pokúšala
doručiť žalobcovi výpoveď v sídle firmy Loracing s.r.o., kde tento pracoval, a to za prítomnosti ekonómky.Oboznámila ho s tým, že zásielka obsahuje výpoveď v skúšobnej dobe. On zásielku odmietol prevziať
a žiadal, aby mu bola poslaná poštou. Peniaze alebo iné písomností sa mu stále doručovali osobne,
pretože mal exekúcie, takže sa domnievala, že za tým bude asi niečo také. Z tejto situácie bol urobený

aj písomný záznam. Následne mu posielali zásielku poštou na adresu, ktorú uviedol ekonómke ako
podklad k pracovnej zmluve, tá sa vrátila nedoručená. Potom už komunikovali iba mailom, resp.
písomne, ona mu napísala mail, na ktorý on reagoval písomne dňa 9.10.2013 s tým, že reaguje na mail
zo dňa 7.10.2013, v ktorom bol informovaný o skončení pracovného pomeru k 31.8.2013. Žalobca už v
septembri 2013 pre firmu Pumperhaus s.r.o. žiadnu prácu nevykonával.

SvedkyňaG.O.uviedla,žemávlastnúúčtovníckufirmu,ktorásazaoberáspracovanímmiezd,daňových
priznaní, vedie účtovníctvo a pod. pre rôzne firmy. Jej klientelu tvorí 16 firiem, vrátane žalovaného. Podľa
pokynu spoločnosti pre ktorú pracuje vyhotovuje i pracovné zmluvy. Pracovnú zmluvu, ktorú vypracovala
na pokyn žalovaného pre žalobcu má založenú vo svojej dokumentácii, táto však zamestnancom
nikdy podpísaná nebola. Na okolnosti doručovania výpovede žalobcovi si pamätala, išlo o doručenie

skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré ona vypracovala na pokyn p. Q.. Ona sama
bola práceneschopná, na požiadanie však išla doručiť písomnosť žalobcovi v sobotu v popoludňajších
hodinách. Žalobca pracoval aj pre firmu Loracing, kde ho spolu s pani Q. zastihli v snahe doručiť mu
písomnosť oproti podpisu. Tento zásielku odmietol prebrať, odmietol prebratie podpísať s tým, že mu to
majú zaslať poštou. Zo schôdzky urobila písomný záznam. Následne počas jej neprítomnosti vo firme

doručil prostredníctvom nejakého pána O. doklad o svojej práceneschopnosti. Doklad oproti podpisu
prebrala jej zamestnankyňa a dala jej ho na kopu. Keď ho po ukončení vlastnej práceneschopnosti
objavila,ihneďvecoznámilap.Q.azároveňmailovalažalobcovi,žepracovnýpomersnímbolskončený.
Nasledovala ďalšia mailová komunikácia a žalobca zaslallist datovaný dňom 9.10.2013, ktorým oznámil,
že pre žalovaného vykonával činnosť i v mesiaci 9/2013, čo sa však nezakladalo na pravde, pretože

tento v 9/2013 vykonával činnosť pre spoločnosť Loracing ako pracovník SBS a nie pre žalovaného,
kde pracoval ako prevádzkar. Ukončenie pracovnému pomeru mu zasielali i poštou, spolu s dokladom
o PN a inými písomnosťami na adresu jeho pobytu, z ktorej sa však zásielka vrátila ako nedoručená.
Potom zistila adresu prechodného pobytu žalobcu a tento zásielku prebral dňa 14.11.2013. Tvrdila, že
žalobca už k 31.8.2013 vedel, že pracovný pomer s ním bol ukončený, takže jej nie je zrejmé prečo s

podaním žaloby čakal. Posledná výplata mu bola vyplácaná za mesiac 8/2013 a vyplatené mu riadne
boli i predchádzajúce výplaty. Peniaze preberal v hotovosti, alebo prostr. kamaráta, ktorý ich vkladal na
účet jeho syna, pretože žalobca mal na svojom účte exekúciu.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.5.2013 súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli pracovnú zmluvu na
dobu neurčitú, pričom deň nástupu do práce bol dohodnutý dňom 1.6. 2013. Išlo o zmluvu na funkciu
prevádzkar. Ani jeden z predložených exemplárov zmluvy (čl. 6 - exemplár predložený žalobcom, čl. 87 -
exemplár predložený žalovaným) nie je podpísaný oboma zmluvnými stranami. Na zmluve predloženej
žalobcom je skúšobná doba dohodnutá v trvaní 1 mesiac, na zmluve žalovaného sú to 3 mesiace.

Zo Skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, zo dňa 23.8.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil
žalobcovi skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013 bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe.

Zo zápisnice o neprevzatí výpovede zo dňa 24.8.2013 súd zistil, že O. Q. ako poverená osoba podľa

splnomocnenia konateľkou zo dňa 13.11.212 (čl. 85) a G. O. ako svedok doručovali v sídle firmy Loracing
s.r.o., žalobcovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa.
Žalobca výpoveď odmietol prevziať a odmietol tiež podpísať odmietnutie prevzatia výpovede.

Z potvrdenia zo dňa 25.9.2013 súd zistil, že p. O. v tento deň odovzdal PN žalobcu v kancelárii p. BU..

Z listu doručeného Inšpektorátu práce Košice dňa 8.10.2013 súd zistil, že žalobca spolu so Š. O. dali
podnet na vykonanie kontroly vo firme PUMPERHAUS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 5, Sp. Nová Ves.

Z oznámenia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19.11.2013 súd zistil, že tento kontrolou zistil u

žalovaného v oblasti zamestnávania rôzne nedostatky, okrem iného aj, že na pracovnej zmluve žalobcu
a žalovaného chýbal podpis zamestnanca a žalovaný nedoručil písomnosť o skončení pracovného
pomeru v súlade s § 38 Zákonníka práce.Zo sprievodného listu zo dňa 8.11.2013 súd zistil, že z dôvodu vrátenia nedoručeného listu z adresy
žalobcu S., Z. X, mu list zo dňa 16.10.2013, skončenie pracovného pomeru a potvrdenie o PN bolo
zasielané opätovne na adresu S., S. XX. Obálka vrátená ako nedoručená dňa 18.10.2013 sa nachádza

na čl. 26.

Z listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 9.10.2013 súd zistil, že tento reagoval na mail
žalovaného zo dňa 7.10.2013 ktorým ho informovali o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013
tak, že by rád vedel akým spôsobom bol pracovný pomer ukončený, kto písomnosť prevzal a na základe

akého dôvodu bol pracovný pomer ukončený. Zároveň uviedol, že mu nie je zrejmé ako mohol byť
pracovný pomer ukončený keď ešte do 24.10. 1013 si riadne vykonával prácu a jeho posledná smena
bola dňa 20.10. 2013 i to, že doklad o PN mu bol vrátený až po dvoch týždňoch po doručení.

Z "odpovede na list zo dňa 9.10.2013" datovaného dňom 16.10.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil
žalobcovi, že tento v mesiaci 9,10/2013 pre neho nevykonával žiadnu činnosť. Strážil objekt ako

pracovníkSBSprefirmuLoracings.r.o..Zároveňmubolooznámené,žepotvrdenieopráceneschopnosti
mal odovzdať zamestnávateľovi, nie firme BBA Ekonomic s.r.o., pretože táto spoločnosti Pumperhaus
s.r.o. iba externe spracuváva mzdy. Potvrdenie o PN bolo žalobcovi vrátené. V písomnosti je zároveň
uvedené, že dňa 24.8.2013 bol žalobcovi osobne doručovaný list o skončení pracovného pomeru v
skúšobnej dobe, ktorý on odmietol prebrať.

Z výpisu Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobca bol do ich registra prihlásený žalovaným dňa 6.9.2013
počnúc od 1.6.2013. Dátum ukončenia prihlásenia absentuje.

Podľa § 38 ods. 1,2 Zákonníka práce , písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a

skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom

ako doporučenú zásielku.
Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca,
ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia zákona, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť

písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie
písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 42 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 45 ods. 1, 3 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá

je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu
alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto
vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že k vzniku pracovného pomeru medzi účastníkmi
konania nedošlo na základe platne uzavretej písomnej pracovnej zmluvy podľa § 42 ods. 1 zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v platnom znení, avšak nedodržanie písomnej formy Zákonník
práce nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer tak vznikol ústnou formou, resp. konkludentne (zosprávania zamestnávateľa i zamestnanca je možno vyvodiť úmysel uzatvoriť riadny pracovný pomer)
a vznik pracovného pomeru ani jedna z procesných strán nespochybňovala. Na rozdiel od pracovného
pomeru však skúšobná doba v zmysle § 45 Zákonníka práce musí dojednať písomne, inak je jej

dojednanie neplatné. K písomnému dojednaniu skúšobnej doby nedošlo, keďže žalobca nikdy písomnú
pracovnú zmluvu nepodpísal, žalovaný však v domnení, že tak žalobca učinil, bol presvedčený, že
skúšobná doba rovnako ako u ostatných zamestnancov, bola dojednaná v trvaní 3 mesiacov. Vzhľadom
k tomu, že s prácou žalobcu nebol spokojný, rozhodol sa ukončiť pracovný pomer ešte v rámci domnelej
3-mesačnej skúšobnej doby, pričom oznámenie o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa

snažil žalobcovi, pretože takto to bolo pri kontakte s ním zaužívané doručiť osobne, na pracovisku
pri výkone jeho práce pre firmu Loracing s.r.o.. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe k
31.8.2013 bolo doručované dňa 23.8.2013 konateľom poverenou osobou, O. Q. a ekonómkou, ktorej
firma pre žalovaného spracovávala ekonomiku, G. O.. Žalobca podľa ich vyjadrenia písomnosť prebrať
odmietol, pričom odmietnutiu predchádzalo poučenie o obsahu zásielky. O doručovaní bol spísaný dňa
24.8.2013 záznam.

V danom sporovom prípade mal súd teda za to, že k riadnemu doručeniu skončenia pracovného pomeru
v skúšobnej dobe došlo v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce už dňa 23.8.2013, teda v deň, kedy
žalobca odmietol predmetnú listinu prevziať a to priamo na pracovisku firmy Loracing s.r.o., kde sa
v predmetný deň tento nachádzal, pričom svoju účasť na tomto pracovisku potvrdil vo svojej ústnej

výpovedi. Je pritom právne bez významu, že reálne 3-mesačná skúšobná doba dohodnutá nebola,
pretože žalovaný konal v dobrej viere, že tomu tak je a zákonodarca možnosť napadnúť skončenie
pracovného pomeru neplatnosťou obmedzil lehotou 2 mesiace odo dňa, kedy mal existujúci pracovný
pomerpodľapísomnostiskončiť,tedavtomtoprípadeododňa31.8.2013.Podľacitovanéhoustanovenia
zákona totiž účinky doručenia nastanú aj vtedy, kedy zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. V

zákone nie je bližšie popísaný spôsob, akým sa má toto doručenie realizovať a preto je potrebné
každé takéto doručovanie hodnotiť individuálne vzhľadom na ten-ktorý sporový prípad, v ktorom sa toto
realizuje. V tomto sporovom prípade odmietnutie prevzatia písomnosti žalobcom potvrdila O. Q. a G. O.,
pričom obe zhodne vypovedali, že žalobca tak učinil po tom, čo bol oboznámený s obsahom písomnosti,
teda vedel i kedy mal byť pracovný pomer ukončený.

Za týchto okolností teda 2-mesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru začala plynúť od 1.9.2013, teda odo dňa nasledujúceho po dni kedy mal skončiť
pracovný pomer podľa "Skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, zo dňa 23.8.2013"
a posledným dňom na podanie žaloby bol deň 31.10.2013. Uvedená lehota je totiž lehotou

hmotnoprávnou, čo v praxi znamená, že najneskôr v posledný deň uvedenej lehoty je potrebné takýto
návrh podať priamo na príslušnom súdu, v opačnom prípade nárok na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru zaniká, bez ohľadu na to, či samotná výpoveď resp. iné ukončenie pracovného
pomeru trpí príp. netrpí akýmikoľvek nedostatkami. Lehota na podanie žaloby tak žalobcovi uplynula
31.10.2013 a keďže tento podal žalobu na tunajší súd až 31.12.2013, učinil tak po uplynutí prekluzívnej

lehoty. Za týchto okolností teda súd ďalej neskúmal či ukončenie pracovného pomeru bolo dané platne
resp. neplatne, či trpí nejakými ďalšími vadami resp. nedostatkami a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd preto zamietol i ďalšie žalobcove návrhy na doplnenie dokazovania dopytom na Inšpektorát
práce Košice na predloženie pracovnej zmluvy žalobcu so žalovaným, pretože samotný žalobca na

pojednávaní dňa 25.6.2015 konštatoval, že ním podpísaná pracovná zmluva so žalovaným neexistuje
a túto skutočnosť konštatuje i samotný inšpektorát práce vo svojej správe z prevedenej kontroly (čl.9).
Návrh na vyžiadanie listín potrebných k žiadosti na úver od ČSOB, ako aj listín o prihlásení a odhlásení
žalobcu do registra Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves, súd zamietol, pretože pre danú fázu konania
ich vyžiadanie nepovažoval za relevantné.

V závere súd uvádza, že z listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 9.10.2013, ktorým tento
reagoval na mail žalovaného zo dňa 7.10.2013 je zrejmé, že žalobca o skončení pracovného pomeru
ku dňu 31.8.2013 vedel a mal tak dostatočný časový priestor na podanie žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal náhradu uplatnených trov konania v celkovej výške 524,30 Eur, tieto pozostávajú z trov právneho
zastúpenia, a to za 5 úkonov právnej služby po 61,87 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie
vyjadrenia k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014, 21.5.2015 a 2.9.2015), za 2 úkony právnejslužby po ?-tine t.j. 15,46 Eur podľa §13a ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (za deň
14.5.2014 a 25.6.2015 kedy sa vec neprejednávala) a 1 úkon právnej služby podľa §13a ods. 2 písm.
d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, ďalšia porada s klientom podľa § 13a ods. 2 písm d/

citovanej vyhlášky v platnom znení (záznam na čl. 106 ) 4 krát režijný paušál po 8,04 Eur a 4 krát
režijný paušál po 8,39 Eur. Odmena za zastupovanie, a režijný paušál tak spolu činí sumu 436,92 Eur
z čoho 20%-tná DPH činí 87,38 Eur, t.j. spolu 524,30 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.