Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/199/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110230222
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110230222.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne v 1. rade: Y.

L., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom gen. J. XX, M., žalobcu v 2. rade: Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX,
M., žalobcu v 3. rade: R. L., nar. X.X.XXXX, bytom S. 9, Trnava, žalobcu v 4. rade: C. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom gen. gen. J. XX, M., a žalobkyne v 5. rade: V. L., nar. XX.X.XXXX, bytom gen. J. XX, Trnava, všetci
žalobcovia zastúpení JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom Železničiarska 13, Bratislava,
proti žalovanému: T. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, M., t.č. bytom T. XX, M., zastúpený JUDr.
Júliusom Šefčíkom, advokátom so sídlom ul. 9. Mája 15, Trnava, o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e,že Y. L., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. XX, M., občan SR, a R. L., nar.

X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom S. 9, M., občan SR, sú spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X, orná
pôda o výmere 282 m2, vedenej v registri „E“ Okresného úradu v Trnave, katastrálneho odboru na LV
č. XXXX pre Obec a k.ú. M., a to každý v podiele 1/9-ina k celku.

Súd u r č u j e,že spoluvlastnícky podiel 1/9-ina k celku na nehnuteľnosti vedenej v registri „E“ ako
parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere 282 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre Obec a k.ú M., vedenom
na Okresnom úrade v Trnave, katastrálnom odbore, patrí do dedičstva po C. L., nar. X.X.XXXX, r.č.

XXXXXX/XXXX, naposledy bytom ulica gen. J. XXXX/XX, M., zomrelom X.X.XXXX.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 1.972,33 €, a to
na účet JUDr. Petra Arendackého, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu trovy konania vo výške 0,00
€, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa svojim návrhom vo veci samej došlým faxom dňa 21.12.2010 (v písomnej forme doručený

dňa 31.12.2010) domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil že sú spoluvlastníkmi parc.č. XXXX/
X - orná pôda o výmere 282 m2, vedenej v registri „E“ Katastrálneho úradu v M., Správa katastra Trnava,
na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. M., a to každý v podiele 1/9-ina k celku. Uviedli že na Správe katastra
v Trnave je v registri „E" na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava evidovaná parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere
282 m2, ako jej spoluvlastníci sú vedení T. H. (žalovaný) v podiele 1/3-ina k celku, Y. L. v podiele 1/3-
ina k celku a U. L. v podiele 1/3-ina k celku. V PKV č. XXXX pre k.ú. M. ako spoluvlastníčky parc.č.
XXXX/X o výmere 282 m2 sú od roku 1947 vedené Y. L., U. L. a K. L., každá v podiele 1/3-ina k

celku, čo boli sestry R. L., otca pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobcov v 2. a 3. rade; Y. L., K. L. a
U. L. boli aj spoluvlastníčkami parc.č. XXXX/XX domu s dvorom č.p. XXXX o výmere 262 m2 a parc.č.
XXXX/XX o výmere 225 m2, každá v podiele 1/3-ina k celku - tieto nehnuteľnosti boli zapísané v PKV
č. XXXX pre k.ú. M.. Všetky nehnuteľnosti kúpili uvedené spoluvlastníčky v roku 1947 od manželovS. a E. T., v roku 1967 Y. Y., rod. L., K. N.. rod. L. a U. W., rod. L. odkúpili od štátu (zastúpeného
MNV v Trnave) parc.č. XXXX/X cesta - stavebný pozemok o výmere 34 m2, každá v podiele 1/3-ina k
celku, keď dôvodom kúpy bolo rozšírenie vchodu domu v Trnave na F. ulici (uvedený dom bol vedený

vo vložke č. XXXX k.ú. Trnava, parc.č. 1262/29 a parc.č. XXXX/XX); kúpna zmluva bola registrovaná
na Štátnom notárstve v Trnave dňa 23.6.1967 pod č. R I XXX/XXXX. V roku 1971 Y. Y., rod. L., K.
N., rod. L. a U. W., rod. L. odpredali svoje spoluvlastnícke podiely každá vo výške 1/3-ina k celku na
dome č.p. XXXX, na parc.č. XXXX/XX o výmere 262 m2, na parc.č. XXXX/XX o výmere 225 m2 a
parc.č. XXXX/X o výmere 34 m2 R. L. a E. L. - rodičom pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobcov v 2.

a 3. rade (zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve v Trnave dňa 11.8.1971 pod R I XXX/XX). Z
geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 18.6.2003 je zrejmé že parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X
a XXXX/X boli vedľa seba, v prírode tvorili jeden celok ktorý bol oplotený. Kupujúci R. L. a jeho manželka
E. L. všetky uvedené nehnuteľnosti včítane parc.č. 1261/1 odo dňa kúpy užívali ako svoje, žiadna zo
spoluvlastníčok parc.č. XXXX/X ich nerušila v užívaní tejto parcely. Parc.č. XXXX/X nebola predmetom
dedenia ani po jednej zo spoluvlastníčok, čo bolo dané tým že spoluvlastníčky nikdy (po tom ako uzavreli

kúpnu zmluvu z R. L. a jeho manželkou E. L.) nespomínali, že by mali byť spoluvlastníčkami nejakej
nehnuteľnosti na F. ul. v M., ani ich príbuzní nemali o tejto skutočnosti vedomosť. Kupujúci R. L. a jeho
manželka E. L. parc.č. XXXX/XX o výmere 262 m2, parc.č. XXXX/XX o výmere 225 m2, parc.č. XXXX/
X o výmere 34 m2, ako aj parc.č. XXXX/X o výmere 282 m2 nerušene užívali ako svoje vlastné až
do svojej smrti, po ich smrti tieto nehnuteľnosti užívali nerušene ich deti, pôvodný žalobca v 1. rade a

žalobcovia v 2. a 3. rade. Až v roku 2006 (teda po 35 rokoch nerušenej držby), bola parc.č. XXXX/X
darovacou zmluvou uzavretou K. N., rod. Schmidtovou prevedená na J. V.. Z uvedeného je zrejmé, že
aj keď parc.č. XXXX/X (v registri „C" vedená ako parc.č. XXXX/X) nebola predmetom zmluvy uzavretej
v roku 1971, došlo k vydržaniu jej vlastníctva kupujúcimi a ich právnymi nástupcami v súlade s §134
Občianskeho zákonníka, pričom darovacia zmluva z roku 2005 -na základe ktorej v roku 2006 došlo k

vyznačeniu J. V. ako spoluvlastnícky nehnuteľnosti- nemohla nič zmeniť na tom, že došlo k vydržaniu
nehnuteľnosti; naopak, tým že došlo k strate vlastníckych práv K. N. v dôsledku vydržania táto nemohla
platne previesť spoluvlastnícke práva na J. V., a následne na T. H.. Uviedli ďalej že zákon nevyžaduje
aby o vydržaní rozhodol nejaký orgán, nakoľko vlastnícky vzťah nastáva dňom keď došlo k naplneniu
podmienok vydržania, t.j. v prípade nehnuteľnosti táto bola užívaná ako vlastná po dobu 10 rokov pričom

doba držby predchádzajúceho držiteľa sa započítava do doby nového držiteľa.
K návrhu priložili „kúpnopredajnú smluvu“ uzavretú dňa 5.5.1947 medzi S. T. a manželkou ako
predávajúcimi a Y., K. a maloletou U. L. ako kupujúcim, písomnosť Okresného súdu v Trnave zo dňa
9.5.1947, kúpnu zmluvu uzavretú dňa 5.6.1967 medzi Čsl. štátom ako predávajúcim a Y. Mrvovou, rod.
L., K. N., rod. L. a U. W., rod. L., ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu uzavretú dňa 8.7.1971 medzi Y. Y., rod.

L., K. N., rod. L. a U. W., rod. L., ako predávajúcimi a R. L. a manželkou ako kupujúcimi, PKV č. XXXX
pre k.ú. M., Rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave sp.zn. 2D 2139/88 zo dňa 27.12.1986, čestné
prehlásenie K.. Y. Y. zo dňa 23.10.2010.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej 3ks fotografie z dvora, list Mesta Trnava zo dňa 17.10.2011,

čestnéprehlásenieK..Y.Y.zodňa12.9.2011,čestnéprehlásenieV.E.zodňa12.9.2010,plnomocenstvo
udelené V. E. dňa 2.3.2009 Y. Y., čestné prehlásenie E. Y. zo dňa 12.9.2011, výpis z LV č. XXXX
pre k.ú. Trnava, text judikátu 69/2001, Rozhodnutie Správy katastra Trnava zo dňa 27.10.2005, výzvu
Správy katastra Trnava zo dňa 7.6.2006, darovaciu zmluvu uzavretú dňa 27.9.2005 medzi K. N. ako
darujúcou a J. V. ako obdarovanou s dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.2005, geometrický plán č. XX/XXXX

na určenie vlastníckych práv k pozemku p.č. XXXX/X a XXXX/X vyhotovený dňa 18.6.2003 K.. U. C., list
pôvodného žalobcu v 1. rade zo dňa 17.8.2010, 3x list L. V. zo dňa 17.8.2010, potvrdenie Mesta Trnava
zo dňa 26.10.2010, list OO PZ Trnava zo dňa 29.3.2011, potvrdenie OO PZ Trnava zo dňa 15.3.2011,
Rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava 2 sp.zn. D XXXX/XX zo dňa 31.10.1984, list Správy katastra
Trnava zo dňa 5.1.2006, list R.. T. Q. zo dňa 9.11.2005, zápisnicu o výsluchu J. V. ako svedkyne na OR

PZ v Trnave zo dňa 2.10.2008, potvrdenie o prevzatí sumy 20.000,- Sk K. N., výpis z LV č. XXXX a č.
5885 pre Obec Trnava, k.ú. Trnava, Osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi C. L..

Súd Uznesením č. 37C/199/2010-58 zo dňa 21.11.2011 v spojení s Uznesením Krajského súdu
v Trnave č. 10Co/7/2012-88 zo dňa 13.2.2012 žalovanému zakázal nakladať so spoluvlastníckym

podielom vo veľkosti 1/3-ina k celku na parcele registra „E” č. XXXX/X - orná pôda o výmere 282 m2,
nachádzajúcej sa v k.ú. Trnava, zapísanej na LV č. XXXX vedenom na Katastrálnom úrade Trnava,
Správa katastra Trnava, a to do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod
sp.zn. 37C/199/2010; zároveň žalovanému zakázal vykonávať stavebnú činnosť na pozemku parc.č.XXX l/X - orná pôda o výmere 282 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. M., zapísanej na LV č. XXXX vedenom
na Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Trnava, a to do právoplatného skončenia veci vedenej
na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 37C/199/2010.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 16.12.2011
vktoromuviedolženávrhpovažujezanedôvodný,účelovýanátlakový,priloženédokladynemajúžiadny
právny význam. Žalovaný nehnuteľnosť kupoval riadnym spôsobom od inej osoby (J. V.), zmluva bola
registrovaná na katastrálnom úrade, bol povolený vklad. Tvrdenie žalobcov o ich užívaní nehnuteľnosti

viac ako 10 rokov považuje za zavádzajúce; nárok žalobcov je nedôvodný a premlčaný.

Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2012 právny zástupca žalobcov uviedol že trvá na návrhu aby súd
určil že vlastníkmi parcely č. XXXX/X o výmere 282 m2 sú žalobcovia, každý v podiele 1/9-na; uvedená
parcelajezapísanánaLVč.XXXXprek.ú.Trnava,naLVsúvedeníakovlastníciT.H.(odporca)vpodiele
1/3-na, U. L. v podiele 1/3-na a C. L. (žalobca v 1. rade) v podiele 1/3-na; C. L. vlastníctvo nadobudol zo

spoluvlastníckeho podielu Y. L. na základe osvedčenia o vydržaní, a následne žalobcovia v 2 a v 3. rade
previedli svoje podiely na žalobcu v 1. rade. Uvedená parcela sa nachádza v areáli rodinného domu so
záhradou na F. ulici č. XX v M., dom a záhrady užíva žalobca v 1. rade. Rovnaký užívací stav bol od
konca 40. rokov 20. storočia, keď dom a záhrady užívali Y., U. a K. L., ktoré v roku 1971 odpredali dom a
priľahlé záhrady právnym predchodcom žalobcov; súčasťou kúpnej zmluvy však z neznámych dôvodov

nebola parcela č. XXXX/X, pričom vlastnícke právo k uvedenej parcele Y., U. a K. L. mali. Od roku 1971
až do smrti (v roku 1977 zomrel otec pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobcov v 2. a 3. rade, a v roku
1988 ich matka) dom aj s priľahlými záhradami -vrátane parcely č. XXXX/X- užívali rodičia pôvodného
žalobcu v 1. rade a žalobcov v 2. a 3. rade, následne ich užívali samotní pôvodný žalobca v 1. rade a
žalobcovia v 2. a 3. rade, a to nerušene, v domnení že celý areál vrátane pozemku parc.č. XXXX/X sú ich

vlastníctvom.Ažvroku2005,keďchceliurobiťprevodnapôvodnéhožalobcuv1.rade,sadozvedeližev
podiele 1/3-na uvedenú parcelu vlastní pani V. (manželka žalovaného), ktorá svoj spoluvlastnícky podiel
previedla na žalovaného. Z uvedeného stavu je zrejmé že žalobcovia, resp. ich právny predchodcovia
užívali predmetnú parcelu ako svoje vlastníctvo, v dobrej viere a nerušene po dobu od roku 1971 až do
roku 2005, teda sa stali vlastníkmi / spoluvlastníkmi na základe vydržania. Predmetom návrhu je podiel

1/3-na parcely č. XXXX/X po K. L. (N.), ktorá v roku 2006 svoj spoluvlastnícky podiel darovala J. V..
Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2012 právny zástupca žalovaného uviedol že návrh je nedôvodný,
nakoľko pozemok parc.č. XXXX/X vlastnila v podiele 1/3-na K. L. (N.), táto o svojom vlastníctve vedela
a bola si ho vedomá, napriek tomu pozemok nepreviedla na nikoho zo žalobcov, ale previedla ho na
pani V.; prevod bol vykonaný riadnou zmluvou ktorá mala všetky náležitosti, bol zapísaný na katastri

nehnuteľností, a od roku 2005 do roku 2010 nik nenapadol vlastníctvo pani V., resp. žalovaného.
Z dôvodu že K. L. (N.) pozemok previedla na inú osobu ako žalobcov nemohlo prísť k vydržaniu
vlastníckeho práva žalobcami, nakoľko vedeli že ich právni predchodcovia neboli vlastníkmi pozemku.
Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2012 pôvodný žalobca v 1. rade C. L. uviedol že v roku 1971 (mal
18 rokov) jeho rodičia kúpili dom na F. č. XX, spolu aj s nádvorím a záhradami od Y., U. a K. L.. Uvedený

dom so záhradami užívali spolu s rodičmi, po smrti rodičov užívali nehnuteľnosti spolu so žalobcami v
2. a v 3. rade. V čase kúpy nehnuteľnosti stál vpredu od ulice rodinný dom, za ním boli záhrady, na
konci záhrad stáli hospodárske budovy (maštale, kuríny a pod.) - uvedené stavby užívali žalobcovia
resp. ich právni predchodcovia (bolo tam uskladnené drevo, uhlie, náradie, v 70. rokoch chovali prasa
a iné zvieratá).

Na otázky sudcu pôvodný žalobca v 1. rade uviedol že celý dom so záhradami bola akoby jedna
parcela, celok bol odhradený od susedov plotmi, a to vrátane parcely č. XXXX/X ktorá bola súčasťou
záhrad,pričomžiadnypredelmedziostatnýmizáhradamiapozemkomparc.č.XXXX/Xnaparcelenebol,
záhrady plynulo pokračovali aj na parcelu č. XXXX/X. Dane boli platené vždy za celú parcelu o výmere
824 m2, tzn. vrátane pozemku parc.č. XXXX/X; predmetné nehnuteľnosti boli takto v celku užívané aj v

čase keď ich vlastnili sestry L., tzn. od 40. rokov 20. storočia, pričom pri predaji aj v zmluve je napísané
že sa predáva celá parcela. K. L. / N. síce previedla darovacou zmluvou svoju časť 1/3-na na pozemku
na pani V., o prevode pôvodný žalobca v 1. rade nevedel - išiel preto za K. L. / N. ktorá mu povedala,
že žiadnu zmluvu nepodpisovala, nikomu nič nedarovala; v tom čase už bola K. L. / N. stará a mala
vážne zdravotné problémy, je možné že ju niekto oklamal. Pani V. nie je z rodiny, nie je ani vzdialená

príbuzná K. L. / N..
Na otázku svojho právneho zástupcu pôvodný žalobca v 1. rade uviedol že v čase predaja nehnuteľnosti
v nich bývala iba U. L., ktorá však dostala byt v Trnave a preto sa odtiaľ odsťahovala a predala dom
rodičom žalobcov. Po predaji nehnuteľnosti sestry L. občasne prišli na návštevu, dlhodobejšie sa v domenezdržiavali. Sestry L. (ani K.) nikdy nespomenuli že by mali na seba napísané ešte nejaké pozemky
ktoré by mali byť súčasťou domu so záhradami, nevedeli že ich vlastnia.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného pôvodný žalobca v 1. rade uviedol že bol za K. L. / N. niekedy

v roku 2007 (krátko na to zomrela), v tom čase mala ťažkú cukrovku - najskôr ho ani nepoznala, neskôr
sa rozpamätala a uviedla, že ona nikomu v poslednej dobe nič neprevádzala, a že celú parcelu previedli
na rodičov žalobcov.
Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2012 žalobca v 2. rade uviedol že dom spolu aj s pozemkami kúpili
rodičia žalobcov (žalobca v 2. rade mal približne 15 rokov) - žiadne podrobnosti nevie, so sestrami L.

sa stýkali málo. Dom spolu aj so záhradami užívali ako celok vrátane zadnej časti, jeho rodičia nikdy
nepovedali, že by záhradu nemali vysporiadanú, túto záležitosť nespomínali ani sestry L.. Až do roku
2010 boli záhrady užívané v celku (v roku 2010 tam žalovaný postavil múr, a nie je možné na pozemok
sa dostať).
Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2012 žalobca v 3. rade uviedol že v čase keď nehnuteľnosti boli
kupované bol na vojenskej službe, podrobnosti o kúpnej zmluve nevie. Po vojenskej službe sa už na

dom nevrátil, k rodičom a súrodencom však chodieval - nehnuteľnosti boli užívané ako celok, vrátane
hospodárskych budov, užívali ich najskôr rodičia, a neskôr pôvodný žalobca v 1. rade a žalobca v 2.
rade. Záhrada bola užívaná ako celok, nebol žiadny jej kus odhradený.
Na otázky sudcu žalobca v 3. rade uviedol že rodičia nikdy nespomínali, že by pozemok nekúpili ako
celok, že by im niečo chýbali, takúto záležitosť nikdy nespomínali ani sestry L.; vždy sa hovorilo o tom

že bol kúpený pozemok celý. Ani jedna zo sestier L. po dobu užívania pozemkov sa nedomáhali svojho
vlastníckeho práva, neupozornili na to že časť pozemkov mali vlastniť oni.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalobca v 3. rade uviedol že pozemok užíval on iba občasne,
vypomáhal hlavne matke v záhrade, so zajacmi, sliepkami a pod. Vzťahy s K. L. / N. boli zriedkavé,
žalobca v 3. rade ju stretol raz za dva roky - pozdravili sa, bližšie vzťahy neudržiavali.

Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2012 žalovaný uviedol že je vlastníkom nehnuteľnosti na T. č. XX a
XX, ktoré susedia s pozemkom č. XXXX/X. Vzhľadom k tomu že mal málo priestoru za domom sa snažil
dokúpiť časť pozemku, pričom ho oslovila realitná kancelária pána L. že majú v ponuke pozemok, ktorý
susedí s pozemkami žalovaného; do predaja tento pozemok ponúkla K. L. / N.. S uvedenou osobou sa
žalovaný skontaktoval, staral sa o ňu približne 9 mesiacov, niekoľkokrát jej zaplatil spolu sumu približne

75.000,- Sk - preto pozemok nebol nadobudnutý kúpnou zmluvou, ale na základe darovacej zmluvy,
pričom obdarovanou bola pani J. V. (terajšia manželka žalovaného, v čase darovacej zmluvy manželmi
neboli, ale žili spolu). Uvedená darovacia zmluva nebola dobrá, bolo ju potrebné opraviť, preto boli
predvolaní na kataster, čoho sa zúčastnila aj pani L. / N., ktorá opravenú zmluvu znovu podpísala -
jednoznačne teda vedela že pozemok je jej, a nechcela ho prepísať na žalobcov. Následne v roku 2010

na základe povolenia mestského úradu žalovaný pozemok č. XXXX/X oplotil, pretože sa bál psa ktorý na
pozemku chodil; pozemok, resp. časť parc.č. XXXX/X nebol odhradený od susedov. Po nadobudnutí 1/3-
ny pozemku od K. L. / N. oslovil žalovaný aj dedičov po ďalšej zo sestier, títo však svoj podiel neprededili,
preto sa žalovaný nemohol stať vlastníkom tej časti pozemku.

Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2013 svedkyňa J. V. uviedla že niekedy v roku 2005 oslovili (spolu so
žalovaným, ktorý je manželom svedkyne) realitnú kanceláriu, nakoľko mali záujem kúpiť vedľajší dom pri
domektorýužvlastnilinaPalárikovejulicivTrnave-realitnákanceláriaichoslovilasponukou,žemajúna
predajčasťparcelyktorásanachádzavsusedstveichpozemku,následnezistilivlastníčkunehnuteľnosti
a spolu so žalovaným za ňou vycestovali. Jednalo sa o staršiu pani ktorá žila v Trnave na sídlisku

Linčianska, žila sama, pri návšteve uviedla že má zlé vzťahy s dcérou, vyjadrila sa, že radšej pozemok
predá cudzím ľudom ako by ho mala predať príbuzným. Svedkyňa následne jej niekoľkokrát bola nakúpiť
potraviny, a potom sa dohodli na prevode nehnuteľnosti, ktorý bol realizovaný kúpnou zmluvou ktorú
podpisovala svedkyňa, za sumu 80.000,- Sk (zaplatil ju žalovaný).
Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že pri stretnutí s pani N. táto nikdy nehovorila že by jej pozemok

nepatril, alebo že by mali byť s ním nejaké problémy; vedela kde sa pozemok nachádza. Predmetný
pozemok žalovaný a svedkyňa nikdy neužívali, žiaden zo žalobcov za nimi nikdy nebol s tým, že by
pozemok patril im, nedožadovali sa vlastníckeho práva k nemu; pozemok užíval pán ktorý tam aj býval
- od roku 2011 ho neužíva, nakoľko pozemok oplotili.
Na otázky právneho zástupcu žalobcov svedkyňa uviedla že so žalovaným sa zosobášili v októbri 2012.

Svedkyňa nevie uviesť či je vlastníčkou alebo spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na T. XX; v roku 2005
neboli so žalovaným manželia, žijú však spolu približne od roku 2000. V tom že pozemok od pani N.
nadobudla svedkyňa do výlučného vlastníctva nevidela žiaden problém. Nehnuteľnosť nevyužívali z
dôvodu, že ho ani nepotrebovali, nadobudli ho z dôvodu, že v budúcnosti si možno rozšíria záhradu- v prípade ak by sa im to nepodarilo uvažovali že dom predajú. Svedkyňa nevedela vysvetliť, prečo
previedla následne pozemok na žalovaného. V realitnej kancelárii keď im núkali pozemok ich upozornili,
že spoluvlastníkmi je viacero osôb, niektoré že už nežijú, že sú medzi nimi spory; všetky záležitosti

ohľadom pozemku mal na starosti žalovaný, svedkyňa nevie odpovedať či sa prihlásila k plateniu dane
z nehnuteľností.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedkyňa uviedla že po výzve katastra na odstránenie vád
zmluvy bola spolu aj so žalovaným pre pani N., spolu u notára aj na katastri, bola tam podpísaná
svedkyňou a pani N. písomnosť - následne prišlo z katastra vyrozumenie, že zápis bol vykonaný.

Na pojednávaní konanom dňa 20.3.2013 svedkyňa Y. Y. uviedla že je nevestou po Y. Y., rodenej
L.. V minulosti, keď sa rozprávali o nehnuteľnostiach ktoré Y. Y. mala v Trnave, hovorila že všetky
nehnuteľnosti odpredala pánovi L., pričom jej nezostala žiadna nehnuteľnosť, ani jej časť; nikdy
nehovorila, že by vlastnila ešte nejaký pozemok, alebo že by neodpredala celú nehnuteľnosť pánovi L..
O uvedenej skutočnosti svedčí tiež dedičské konanie po manželovi svedkyne (synovi Y. Y.) v ktorom

žiadna nehnuteľnosť nachádzajúca sa v Trnave nebola prejednávaná. Nikto z rodiny netušil, že by Y.
L. / Y. mala mať v Trnave nejaký pozemok.
Na otázku sudcu svedkyňa uviedla že nik z rodiny, ani sestry Y. Y. -K. ani U.- o vlastníctve pozemku v
Trnave nehovorili, nespomínali to.
Na otázku právneho zástupcu žalobcov svedkyňa uviedla že Y. Y. (svokra svedkyne) bývala približne

do roku 1975 na M. ulici v F., potom približne do roku 1980 bývala na Budovateľskej ulici v Bratislave,
potom na Y. ulici v Bratislave, kde aj zomrela; uvedený byt bol predmetom dedičského konania.
Na otázku žalovaného svedkyňa uviedla že si je úplne istá, že jej svokra žiadny majetok v Trnave
nemala. Niekedy v roku 2010 alebo 2009 oslovil svedkyňu C. L., ktorý sa dopytoval na majetok v Trnave
- svedkyňa mu oznámila že nevie o žiadnom majetku ktorý by Y. Mrvová v M. mohla mať, že všetko

bolo vysporiadané.
Na pojednávaní konanom dňa 20.3.2013 svedkyňa L. T. V. uviedla že na F. ulici v M. bývali spolu v jednej
záhrade (ale vo dvoch domoch) E. L., ktorá bola matkou K. L. / N. (matka svedkyne), a v druhom dome
býval R. L. (syn E. L. a otec pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobcov v 2. a 3. rade) a manželka. Po
smrti E. L. sa vlastníčky celého pozemku na F. ulici v M. stala Y. L. / Y., U. L. / W. a K. L. / N. rozhodli celý

pozemok ktorý užívali, aj s domom vrátané všetkých súčasti predať svojmu bratovi (synovi E. L.) R.; k
uvedenej kúpnej zmluve aj prišlo, čím sestry L. považovali záležitosť za vyrovnanú, nakoľko si mysleli
že predali všetko, teda celý pozemok R. L..
Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že od doby keď sestry L. pozemok predali, ani matka svedkyne (K.
L. / N.), ani nikto z príbuzných nikdy nespomenuli že na F. ulici v M. by vlastnili nejaký pozemok alebo

jeho časť - záležitosť považovali všetci za uzavretú s tým, že všetko bolo predané R. L.. Následne celý
pozemok užívali R. L. a jeho rodina vrátane žalobcov, užívanie bolo bezproblémové, svedkyňa nevie o
tom že by ich niekto v užívaní rušil alebo že by im niekto povedal, že niektorú časť pozemku užívajú
neoprávnene. K. L. / N. mala od roku 2003 silnú cukrovku, pričom svedkyňa spolu s dcérou sa o ňu
denne starali (minimálne trikrát za deň jej chodili pichať inzulín) - svedkyňa vylučuje že by sa o K. L. / N.

starla iná osoba, svedkyňa nikdy u nej nikoho nevidela, K. L. / N. ani nič také nespomínala. Niekedy v
roku 2005 K. L. / N. svedkyni hovorila že dostala „papier z katastra“, ktorému vôbec nerozumela, nakoľko
údajne nejakej pani ktorú vôbec nepoznala mala darovať nehnuteľnosť o ktorej vôbec nevedela - pri
stretnutí sa však uvedená pani s ňou odmietla baviť.
Na otázky právneho zástupcu žalobcov svedkyňa uviedla že v roku 1971, keď sestry L. dom predali, sa

U. L. / W. odsťahovala z nehnuteľnosti na F. ulici a išla bývať na T. v M. (následne v roku 2003 zomrela).
Za K. L. / N. platila platby za užívanie bytu aj za spotrebu médií dcéra svedkyne.
Na pojednávaní konanom dňa 20.3.2013 svedok Y. L. uviedol že ako majiteľa realitnej kancelárie ho
oslovil žalovaný, ktorý mal nehnuteľnosť na T. ulici v M., aby mu vyhľadal vhodný pozemok v jeho
susedstve, o ktorý by si rozšíril nehnuteľnosť. Svedok zistil, že vlastníčkou alebo spoluvlastníčkou

susediaceho pozemku je pani L. / N., za ktorou následne išiel na N. ulicu v M.. Pri stretnutí pani L. /
N. povedala že mu pozemok dá, a že hneď chce peniaze (pri tejto príležitosti sa sťažovala na vnučku,
že sa o ňu nestará, nedáva jej jesť, že jej ide len o byt). Keďže pani L. / N. bola ochotná sa dohodnúť
na odpredaji pozemku na druhý deň tam prišiel aj žalovaný (ktorý spravil pre pani L. / N. približne tri
až štyrikrát nákup), svedok pani L. / N. vyplatil 20.000,- Sk. Pani L. / N. viezol k notárke svedok, aj s

ňou bol u notárky.
Na otázku právneho zástupcu žalobcov svedok uviedol že pani L. / N. previedla pozemok na partnerku
žalovaného; svedkovi podpísala potvrdenie o výplate 20.000,- Sk, ako zálohe za odpredaj pozemku.Pôvodný žalobca v 1. rade C. L. dňa 8.6.2013 zomrel - jeho právnymi nástupcami sú Y. L. - manželka
(žalobkyňa v 1. rade), C. L. - syn (žalobca v 4. rade) a V. L. - dcéra (žalobkyňa v 5. rade).

Dňa 16.7.2013 sudca vykonal ohliadku na mieste samom pri ktorej bolo zistené že na nehnuteľnosti
(ktorú užívajú žalobcovia - F. XX) sa nachádza iba pozemok - jedná sa výlučne o záhradu, na pozemku
sa nenachádza žiadna stavba ani dom (nachádza sa tu drevená búda slúžiaca ako šopa postavená na
betónovej platni); dom bol zbúraný v roku 2011. Pozemok má tvar obdĺžnika, je na ňom v prednej časti
umiestnená skládka odpadového dreva, v zadnej časti je zeleninová záhrada; pozemok končí plotom z

betónových tvárnic (plot je neomietnutý, trčia z neho železné roxory), plot je postavený na celej šírke
pozemku. Zo strany pozemku na F. XX nie sú zreteľné žiadne hranice bývalého pozemku ktorý mali
užívať žalobcovia.
Na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v susedstve z jednej strany (F. XX) bývajú nájomníci, pôvodní
majitelia zomreli.
Na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v susedstve z druhej strany (F. XX) žije E. F. - z pozemku

nachádzajúceho sa na F. XX je vidieť časť parcely ktorá sa nachádza za betónovým múrom (ktorá
je predmetom sporu) - na nej sa nachádza zanedbaná, zelinou zarastená záhrada, na ktorej nie sú
postavené žiadne stavby, sú tam umiestnené panely, tvárnice, záhradné pomôcky. Hranica bývalého
pozemku žalobcov nie je zreteľná. Na časti pozemku sa nachádza plechový prístrešok, ktorý stál na
pozemku žalobcov aj pred tým, ako ho žalovaný odhradil.

Ohliadka pokračovala zo strany T. XX/XX (nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného). Na nehnuteľnosti
je postavený rodinný dom so záhradou - na konci rodinného domu sa nachádza zeleninová záhrada.
Na pozemku zo strany žalovaného nie je zreteľná hranica pozemku ktorý je predmetom sporu, nie je
nijakým spôsobom označená. Parcela ktorá je predmetom sporu je v teréne ohraničená zadnou stenou
nehnuteľnosti žalovaného a múrom z betónových tvárnic; múr z betónových tvárnic na hranici medzi

pozemkom žalovaného a pozemkom ktorý je predmetom sporu existoval už v čase keď žalovaný kúpil
spoluvlastnícky podiel k pozemku ktorý je predmetom sporu. Dom nestojí ani z časti na pozemku, ktorý
je predmetom sporu.

Na pojednávaní konanom dňa 4.6.2014 žalobkyňa v. 1 rade uviedla že sa v plnom rozsahu pridržiava

vyjadrení jej manžela C. L. (pôvodný žalobca v 1. rade). Uvedenú nehnuteľnosť ako celok užívala rodina
L., a to aj časť ktorá sa t.č. nachádza za múrom. Na uvedený pozemok začala žalobkyňa v 1. rade
chodiť v roku 1975, na uvedenom pozemku bývali v prednej časti rodičia manžela C. L., v zadnej časti
bývala jeho teta; nehnuteľnosť obhospodarovali najskôr rodičia C. L., po ich smrti žalobcovia, najviac
C. L.. Uviedla že žiadne problémy s vlastníctvom uvedeného pozemku neboli, vždy sa hovorilo o tom

že celý pozemok je vo vlastníctve L..
Na pojednávaní konanom dňa 4.6.2014 žalobca v. 4 rade uviedol že na predmetný pozemok chodil spolu
C. L. (jeho otec) od začiatku 80. rokov 20. storočia - v prednej aj zadnej časti stáli domy, v zadnom dome
bývala jeho babka L., v prednom nebýval nikto. Pozemok bol v celku, nebol predelený žiadnym múrom
ani plotom; zadný dom stál na časti parcely ktorá je t.č. ohradená múrom. Následne C. L. zadný dom

zbúral, a na pozemku ostala záhrada ktorú chodil C. L. obrábať.
Na otázku sudcu žalobca v 4. rade uviedol že nikto nikdy nespochybnil ani len čiastočne vlastníctvo L.,
po celú dobu sa rodina správala ako vlastníci pozemku.
Na pojednávaní konanom dňa 4.6.2014 žalobkyňa v. 5 rade uviedla že ona si pamätá že na pozemku
boli zasadené ovocné stromy, záhrada o ktorú sa staral C. L. (jej otec). Rodina L. obhospodovala celý

pozemok, tzn. aj časť ktorá sa nachádza t.č. za múrom.
Na pojednávaní konanom dňa 4.6.2014 svedkyňa Y. C. uviedla že od roku 1974 bývala spolu s jej rodičmi
v susedstve L., neskôr chodila rodičov navštevovať denne; t.č. v nehnuteľnosti býva sestra svedkyne
ktorú tiež často chodí navštevovať. Pamätá si že od začiatku 50. rokov 20. storočia na pozemku bývala
rodina L. (v prednej časti U. L. so svojim synom, v zadnej časti R. L. s manželkou a s tromi synmi -

C., R. a Y.). Niekedy v 70. rokoch 20. storočia si uvedené osoby bývanie vymenili, následne bol zadný
dom zbúraný.
Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že uvedenú nehnuteľnosť ako celok, tzn. aj časť ktorá je t.č. za
múrom, užíval „starý pán“ R. L., následne sa o záhradu staral väčšinou C. L., ktorý zbúral zadné
hospodárske budovy a celý pozemok skultúrnil; pozemok nikdy nebol rozčlenený žiadnym múrom ani

plotom,bolsúvislý,atakhoajL.užívali.EštestarýpánL.konštatovalževlastníckevzťahysivysporiadal,
a celý pozemok je jeho.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedkyňa uviedla že s R. L. viedli bežné susedské rozhovory,
pri jedom z nich starý pán L. spokojne hovoril že všetko sa mu podarilo vysporiadať. Na pozemokpribližne do roku 1970 (pokiaľ žila stará pani L.) chodievali na návštevu sporadicky aj jej dcéry Y. a K.,
dcéra U. na pozemku bývala. Zadnú časť pozemku, ktorá je t.č. za múrom, skultúrnil C. L. - vysadil si
tam trávu, ihličnany a ovocné stromy.

Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 23.6.2014 v ktorom poukázal na znenie §
130 Občianskeho zákonníka (ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným, pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená) a § 134, ods. 1 Občianskeho zákonníka (oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak

ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť), Uviedol že sporná nehnuteľnosť (parc.č. XXXX/X) bola po celý čas od jej kúpy v roku
1947 evidovaná v katastri nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve kupujúcich Y. L., U. L. a K. L.,
pričom žalobcovia sa domáhajú vydržania nehnuteľnosti, keď ju mali údajne už R. L. a jeho manželka
užívať ako svoju vlastnú od roku 1971 (v tomto roku kúpili susedné parcely) až do ich smrti, pričom
po ich smrti v tom mali údajne pokračovať ich deti, t.j. pôvodný žalobca v 1. rade a žalobcovia v 2. a

3. rade - vzhľadom na verejne prístupný kataster nehnuteľností, v ktorom boli uvedení ako podieloví
spoluvlastníci Y. L., U. L. a K. L., mali možnosť a mohli sa R. L. a jeho manželka, ako aj ich potomkovia
v rámci náležitej starostlivosti pri normálnej opatrnosti oboznámiť so skutočným stavom vlastníctva
nehnuteľnosti. Takúto náležitú starostlivosť rozumne požadovanú okolnosťami prípadu a dostatočnú
rozumovúvyspelosťnapochopeniesituácievšakR.L.ajehomanželka,akoajichpotomkoviazanedbali,

a preto sa nemohli stať dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti, keď nemohlo stačiť ich subjektívne
presvedčenie o ich dobromyseľnosti držby. Nehnuteľnosť má výmeru 282 m2, pričom susedné parcely
prevedené do vlastníctva R. L. a jeho manželky mali celkovú výmeru 521 m2 - je teda nepravdepodobné
aby nemali pochybnosti už R. L. a jeho manželka, že 282 m2 spornej nehnuteľnosti v pomere k 521m2
susedných parciel je užívaných na rámec kúpnej zmluvy na susedné parcely (pri uzavretí kúpnej zmluvy

na susedné parcely museli nepochybne poznať ich výmeru a sporná nehnuteľnosť predstavuje 54%
výmery susedných parciel, čo je neprehliadnuteľný, voľným okom spozorovateľný rozdiel). Žalobcovia
museli mať pochybnosti o tom že sporná nehnuteľnosť patrila ich rodičom aj z dôvodu, že sporná
nehnuteľnosť nebola ani predmetom dedičského konania po ich rodičoch, ktorého účastníkmi boli.
Dokonca žalobca v 2. rade poskytol žalovanému v roku 2005 kontakt na Y. L., U. L. a K. L. ako

spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti, z čoho vyplýva že mu ešte vtedy boli uvedené osoby známe
ako skutoční spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti; tiež L. V. ako dcéra K. L. / N. v podaní na Okresné
riaditeľstvoPZvTrnavezodňa17.8.2010eštevroku2010vychádzalazospoluvlastníckehoprávasvojej
matky k spornej nehnuteľnosti, pričom je pravdepodobné že bola v kontakte s R. L. a jeho manželkou
a ich potomkami; toto muselo vzbudzovať pochybnosti o tom, že sporná nehnuteľnosť patrí žalobcom,

resp. ich právnym predchodcom.

Podaním došlým súdu dňa 12.6.2014 žalobcovia -cestou svojho právneho zástupcu- požiadali aby súd
pripustil zmenu petitu návrhu.
Uznesením vydaným priamo na pojednávaní dňa 16.7.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v

nasledovnom znení:
Súd určuje že Y. L., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. č. XX, M., občan SR, a R. L., nar.
X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom S. č. 9, M., občan SR, sú spoluvlastníkmi parc.č.XXXX/X - orná
pôda o výmere 282 m2, vedenej v registri „E“ Okresného úradu v Trnave, katastrálneho odboru na LV
č. XXXX pre Obec a k.ú. M., a to každý v podiele 1/9-ina k celku.

Súd určuje že spoluvlastnícky podiel 1/9-ina k celku na nehnuteľnosti vedenej v registri „E“ ako parc.č.
XXXX/X - orná pôda, o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre Obec a k.ú M. vedenom na
Okresnom úrade v Trnave, katastrálnom odbore patria do dedičstva po C. L., nar. X.X.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX, naposledy bytom G. gen. J. XXXX/XX, M., zomrelom 8.6.2013.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania na účet zastupujúceho advokáta JUDr. Petra

Arendackého, vedený vo VÚB a.s., Bratislava č.ú. XXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Uznesenie bolo verejne vyhlásené, stručne odôvodnené, bolo dané poučenie o možnosti podať
odvolanie; uznesenie súd preto nevyhotovil v písomnej forme.

Na pojednávaní konanom dňa 16.7.2014 svedok T. Q. uviedol že žalovanému predal dom na T. ulici v
Trnave. V roku 2002 alebo 2003, keď prerábal uvedený dom, ho chcel ohradiť múrom, preto rokoval
so susedmi, následne si dal vyhotoviť geometrický plán z ktorého bolo zistené že majiteľom pozemkovsú „nejaké panie“, teda sused s ktorým rozprával majiteľom pozemku nie je; následne (aby mal pokoj)
posunul betónový múr na svoj pozemok aby nezasahoval do cudzieho pozemku.
Na otázky sudcu svedok uviedol že o vlastníckych pomerov sa nikdy so žiadnym so susedom

nerozprával. V čase výstavby plota pozemok vzadu (ktorý je predmetom sporu) bol zanedbaný,
neobrábaný. Svedok vôbec nepoznal ľudí, ktorí vzadu v susedstve bývali.

Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol, že v konaní bolo preukázané že žalobcovia, resp.
ich právny predchodcovia užívali nerušene a dobromyslene pozemok ktorý je predmetom sporu - všetci

boli presvedčení o tom že vlastníctvo patrí im, o čom svedčí napr. skutočnosť že celý pozemok vrátene
spornej parcely bol oplotený, dlhé roky ho užívali právni predchodcovia žalobcov, a vlastníctvo nikdy
nikto nespochybnil. Rodina L. žila v domnení že pôvodné spoluvlastníčky celé svoje podiely previedli na
právnych predchodcov žalobcov, o čom svedčí skutočnosť že v rodine ohľadom vlastníctva nikdy neboli
žiadne spory; ešte „starý pán L.“ vyhlasoval že všetko je vysporiadané, a všetko je v poriadku. Počas
konania nebola spochybnená vedomosť, resp. presvedčenie žalobcov a ich právnych predchodcov o

vlastníctve pozemkov.
Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol že žalobcovia mali preukázať relevantné
skutočnosti, pričom však svedkovia ktorí boli v konaní vypočutí, boli navrhnutí práve žalobcami(?).
Poukázal na skutočnosť že na LV je uvedený ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti žalovaný,
a na túto skutočnosť boli žalobcovia upozornení už v roku 2006 - keďže návrh podali až v roku 2010

je ich nárok premlčaný. Ďalej poukázal na skutočnosť že sporná parcela nebola predmetom žiadnej
kúpnej zmluvy, na základe ktorej by ju nadobudli právni predchodcovia žalobcov - napriek tomu však
žalobcovia tvrdia že táto parcely bola vydržaná, čo však nie je reálne, nakoľko vydržaniu bráni prekážka
nenadobudnutiavlastníctva(žalobcovianepreukázaliakoprišlokvydržaniu).Vprípadeakbysúdnávrhu
vyhovel, žalovaný by bol zbavený jeho vlastníctva len na základe tvrdenia žalobcov, resp. svedkov,

a na základe toho že žalobcovia a ich právni predchodcovia nehnuteľnosť užívali. Poukázal ďalej na
skutočnosť že už v roku 1971 na LV boli zapísané tri spoluvlastníčky, a jednou z nich bola aj pani N.,
ktorej vlastnícke právo nik neobmedzil, a ktorá sa rozhodla svoje vlastnícke právo previesť na pani V.,
a to slobodne, bez nátlaku (o čom svedčí skutočnosť že bola dvakrát podpisovať prevodnú zmluvu na
katastri, a bola vypočúvaná políciou). Žalovaný považuje nárok za nedôvodný, nakoľko k vydržaniu

nemohlo prísť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom pôvodného žalobcu v 1. rade C. L., žalobcov a ich právneho
zástupcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu, svedkov J. V., Y. Y., L. T. V., Y. L. a T. Q., ohliadkou
na mieste (F. XX, Bernolákova XX a T. XX/XX), oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov konania a s

listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
V PKV č. XXXX pre k.ú. Trnava boli od roku 1947 vedené ako vlastníčky parc.č. XXXX/X o výmere 282
m2 Y. L. / Y., U. L. / W. a K. L. / N., a to každá v podiele 1/3-na vzhľadom k celku; uvedené osoby boli
sestrami R. L., otca pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobcov v 2. a 3. rade (pôvodný žalobca v 1. rade

C. L. dňa 8.6.2013 zomrel, keď jeho právnymi nástupcami sú žalobkyňa v 1. rade, žalobca v 4. rade a
žalobkyňa v 5. rade). L. L. boli zároveň podielovými spoluvlastníčkami parc.č. XXXX/XX - dom s dvorom
č.p. XXXX o výmere 262 m2, parc.č. XXXX/XX, záhrada o výmere 225 m2, a parc.č. XXXX/X, cesta o
výmere 34 m2, každá v podiele 1/3-na vzhľadom k celku; uvedené nehnuteľnosti boli zapísané v PKV
1687 pre k.ú. Trnava.

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 8.7.1971 (zaregistrovanou Štátnym notárstvom v Trnave dňa 11.8.1971)
odpredali Y. L. / Y., U. L. / W. a K. L. / N., R. L. a jeho manželke (právni predchodcovia žalobcov) parc.č.
XXXX/XX - dom s dvorom č.p. XXXX o výmere 262 m2, parc.č. XXXX/XX, záhrada o výmere 225 m2,
a parc.č. XXXX/X, cesta o výmere 34 m2, ktoré nehnuteľnosti vlastnili každá v podiele 1/3-na vzhľadom
k celku (uvedené nehnuteľnosti boli zapísané v PKV XXXX pre k.ú. M.). Od roku 1971 užíval R. L.

s manželkou a svojimi synmi (pôvodným žalobcom v 1. rade, a žalobcami v 2. a 3. rade) predmetné
nehnuteľnosti tak, ako boli ohradené, a ako tvorili jeden celok domovej nehnuteľnosti so záhradou na F.
ulici č. XX v Trnave (všetky parcely tvorili jeden celok, a v teréne neboli žiadnym spôsobom vyznačené
alebo odhradené a oddelené), a to vrátane spornej nehnuteľnosti ktorá je predmetom konania, pričom
však táto časť nehnuteľnosti nebola uvedená v predmete kúpnej zmluvy uzavretej medzi sestrami L. a

právnymipredchodcamižalobcov(tedaparc.č.XXXX/XvedenávPKVč.XXXXprek.ú.Trnava).Daňové
povinnosti za celú nehnuteľnosť (o výmere 824 m2) plnili žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia,
a to od roku 1971.Právny predchodca žalobcov R. L. zomrel v roku 1977, právna predchodkyňa žalobcov E. L. zomrela
v roku 1988 - do svoje smrti užívali spornú nehnuteľnosť (spolu so svojimi právnymi nástupcami -
žalobcami).

Y. L. / Y. a U. L. / W. previedli bezodplatne svoj podiel na parc.č. XXXX/X na pôvodného žalobcu v 1.
rade, a to z dôvodu predchádzajúcej prevodovej zmluvy s R. L. a jeho manželkou (v ktorej však parc.č.
XXXX/X nebola uvedená). Ich právne nástupkyne potvrdili že pozemok parc.č. 1261/1 bol odpredaný
R. L. a jeho manželke.
Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia užívali nehnuteľnosti nachádzajúce sa na adrese F. XX v M.

ako celok, vrátane parc.č. XXXX/X od roku 1971 nerušene, počas uvedenej doby nebolo ich užívanie
zo strany pôvodných spoluvlastníčok parc.č. XXXX/X (ani iných osôb) napadnuté, užívanie (a domnelé
vlastníctvo) k uvedenému pozemku nebolo spochybnené, nikdy neboli žiadne spory ohľadom vlastníctva
uvedeného pozemku - užívací stav bol akceptovaný ako stav vlastnícky.
K. L. / N. na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.9.2005 darovala podiel 1/3-na z nehnuteľnosti parc.č.
XXXX/X J. V. (súčasná manželka žalovaného); následne J. V. previedla uvedenú časť nehnuteľnosti na

žalovaného.

Podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 134, ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho

práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 132, ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa R 17/1972 naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba

domáhajúca sa určenia podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku nemôže byť spravidla
opodstatnená vtedy, keď možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80, písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku.
Podľa Z IV (s. 176) ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, v
zmysle ustanovenia § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku treba preukázať naliehavý právny

záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, keď by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov.Podľa R 8/1991: Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť
podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú
vydržaciu dobu dôvodné.

Podľa R 50/1985 (s. 240 ods. 3): Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú a) existencia držby
veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patri; b) uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec
v držbe (trojročná doba u hnuteľných vecí, desaťročná doba u nehnuteľných vecí); c) spôsobilosť
predmetu vydržania.

Podľa Rč 50/2000: Do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba pre účely vydržania
započítať aj dobu, po ktorú vec držal pred 1. 1. 1992, a to aj v prípade, že išlo o vec v štátnom vlastníctve.
Podľa Ro NS ČR z 27.4.2006, sp.zn. 22 Cdo 984/2006: Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je
daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi
vzniknúť vlastnícke právo. To neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie,

je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
samotného účastníka.
Podľa Ro NS ČR z 11.7.2002, sp.zn. 2190/2000: Oprávneným držiteľom v zmysle § 130, ods. 1
Občianskeho zákonníka je najmä držiteľ ktorý vec drží v ospravedlniteľnom omyle, že mu vec patrí.
Ospravedlniteľným omylom je taký omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že držiteľ postupoval s

obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom od okolností konkrétneho prípadu od každého
požadovať

Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti
odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená,
že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege),

prisplnenízákonompožadovanýchpredpokladov,ato:a)musíísťospôsobilýpredmetvydržania(každá
vec ktorá môže byť predmetom vlastníctva), b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá
počas celej zákonom ustanovenej doby (u nehnuteľností desaťročná), keď do plynutia tejto doby sa
započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Výsledkom splnenia uvedených
predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia

vydržacej doby - keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu
konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.
Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby
oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníckom práve.

Následkom vydržania je, že oprávnený držiteľ, u ktorého sa splnili aj ostatné podmienky vydržania,
nadobudne vlastnícke právo k veci, a vydržaním zanikne vlastnícke právo doterajšieho vlastníka.
Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu, t.j. držiteľ musí
byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí - za oprávnenú držbu sa považuje
nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom že

mu vec patrí ako vlastníkovi. Význam z pohľadu oprávnenosti držby má aj spoločné oplotenie pozemkov;
judikatúra toleruje podľa okolností prípadu aj prekročenie vo výške až do 50% výmery nadobudnutého
pozemku, výnimočne aj viac - vždy pritom je potrebné posúdenie konkrétnej veci, a je potrebné klásť
dôraz na starostlivé zváženie všetkých okolností.
Konštitutívny právny účinok pre vznik vlastníckeho práva držiteľa veci má uplynutie kvalifikovanej

vydržacej doby (časový úsek počas ktorého musí oprávnený držiteľ spĺňať podmienky vydržania). Zákon
určuje vydržaciu dobu 10 rokov, ak predmetom dobromyseľnej držby sú nehnuteľnosti - vydržacia doby
začne plynúť od momentu dobromyseľného uchopenia držby veci; uplynutie vydržacej doby nezakladá
právny titul na získanie vlastníckeho práva, ale vlastnícke právo priamo zriaďuje, dokonca ak aj po
uplynutí vydržacej doby stratí vydržiteľ veci dobrú vieru, nemá to vplyv na vznik vlastníckeho práva (mala

fides superveniens non nocet). Do vydržacej doby počíta aj oprávnená držba právneho predchodcu
vydržiteľa, keď za právneho predchodcu oprávneného držiteľa treba považovať osobu ktorá mala držbu
pred vydržiteľom, a ktorá súhlasila s tým aby držbu po nej mal vydržiteľ alebo ten predchodca, ktorý
zomrel a ktorého dedičom sa stal vydržiteľ.Listinou spôsobilou na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním je právoplatné súdne
rozhodnutie, ktorým súd vyhovel určovacej žalobe oprávneného držiteľa podľa § 80, písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku.

Za držiteľa sa považuje osoba (fyzická či právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s
vlastnou. Podstata držby spočíva vo faktickom ovládaní predmetu držby (niekto má vec vo svojej fyzickej
moci a môže tak vykonávať priamu moc nad vecou, vec užíva, požíva jej plody a úžitky), a v úmysle
držiteľa mať vec pre seba (táto skutočnosť sa skúma z objektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska faktického
správania sa držiteľa).

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi
ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej
držbe musí teda ísť o faktické ovládanie veci, musí byť vôľa nakladať s vecou ako so svojou (t.j. správať
sa k nej tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila), a musí byť prítomná dobrá viera že vec držiteľovi
patrí. Pri posudzovaní dobromyseľnosti je základným rozlišujúcim kritériom, či držiteľ veci pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol

alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec (ktorú fakticky ovláda) patrí.
V dobrej viere je teda držiteľ ktorý sa domnieva že mu držaná vec patrí, ale v skutočnosti tomu tak nie je -
dobrúvierujepotrebnéhodnotiťobjektívne,t.j.tvrdeniedržiteľaotomžemuvecpatríažesňounakladal
ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami („s prihliadnutím na všetky okolnosti“);
dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale v celom jej priebehu.

Skutočnosť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená má právny význam najmä pre vydržanie, nakoľko
iba oprávnený držiteľ môže vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo.
Súdnu ochranu vlastníckeho práva poskytuje zákon vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje
do ich vlastníckeho práva, a to vo forme vlastníckych žalôb - žaloba na vydanie veci (vindikačná žaloba),
žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva (negatórna, zapieracia žaloba) a žaloba o určenie

vlastníckeho práva, ak je na určení naliehavý právny záujem.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobcov (po pripustení zmeny petitu), ktorým
žiadali aby súd určil že žalobcovia v 2. a 3. rade sú spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/1, orná pôda o
výmere 282 m2, vedenej v registri „E“ Okresného úradu v Trnave, katastrálneho odboru na LV č. XXXX

pre Obec a k.ú. Trnava, a to každý v podiele 1/9-ina k celku, a že spoluvlastnícky podiel 1/9-ina k celku
na uvedenej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po C. L. (pôvodnému žalobcovi v 1. rade) je dôvodný,
nakoľko vlastnícke právo dotknutých osôb bolo založené na základe vydržania.
Súd vzal do úvahy okolnosti za ktorých prišlo k prevodu nehnuteľností v roku 1971, a ich následného
užívania. Od roku 1947 boli vedené ako podielové spoluvlastníčky parc.č. XXXX/X o výmere X82 m2 Y.

L. / Y., U. L. / W. a K. L. / N., a to každá v podiele 1/3-na vzhľadom k celku, a zároveň boli podielovými
spoluvlastníčkami parc.č. XXXX/XX - dom s dvorom č.p. XXXX o výmere 262 m2, parc.č. XXXX/XX,
záhrada o výmere 225 m2, a parc.č. XXXX/X, cesta o výmere 34 m2, každá v podiele 1/3-na vzhľadom k
celku; parc.č. XXXX/X (ktorá je predmetom sporu) bola vedená na PKV č. XXXX pre k.ú. Trnava, parc.č.
XXXX/XX, parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/X boli vedené v PKV XXXX pre k.ú. Trnava. Sestry L. boli

sestrami R. L. (otec pôvodného žalobcu v 1. rade -svokor žalobkyne v 1. rade a starý otec žalobcu v 4.
rade a žalobkyne v 5. rade) a žalobcov v 2. a 3. rade (pôvodný žalobca v 1. rade C. L. dňa 8.6.2013
zomrel, keď jeho právnymi nástupcami sú žalobkyňa v 1. rade, žalobca v 4. rade a žalobkyňa v 5. rade).
Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 8.7.1971 (zaregistrovanou Štátnym notárstvom v Trnave dňa 11.8.1971)
odpredali Y. L. / Y., U. L. / W. a K. L. / N. R. L. a jeho manželke (právni predchodcovia žalobcov) parc.č.

XXXX/XX - dom s dvorom č.p. XXXX o výmere 262 m2, parc.č. XXXX/XX, záhrada o výmere 225 m2, a
parc.č.XXXX/X,cestaovýmere34m2,ktorévlastnilikaždávpodiele1/3-navzhľadomkcelku(zapísané
v PKV 1687 pre k.ú. Trnava); v uvedenej kúpnej zmluve nebola zahrnutá parc.č. XXXX/X. Podľa názoru
súdu, ktorý sa opiera o výsledky vykonaného dokazovania a všetky okolnosti daného prípadu, však
parc.č. XXXX/X nebola predmetom spomenutého právneho úkonu (kúpnej zmluvy) z dôvodu chyby,

resp. nepozornosti zmluvných strán (keď sporná parc.č. XXXX/X bola vedená v inej PKV ako ostatné
parcely uvedené v kúpnej zmluve), pričom vôľa zmluvných strán bola jednoznačne prejavená - totiž
že sa predávajú všetky nehnuteľnosti, t.j. dom, zastavané plochy a záhrady tak, ako boli dovtedy, a aj
odvtedy užívané. O uvedenom svedčia jednak výpovede žalobcov („dom so záhradami bola akoby jedna
parcela, celok bol odhradený od susedov plotmi, a to vrátane parcely č. XXXX/X ktorá bola súčasťou

záhrad,pričomžiadnypredelmedziostatnýmizáhradamiapozemkomparc.č.XXXX/Xnaparcelenebol,
záhrady plynulo pokračovali aj na parcelu č. XXXX/X“, „dom spolu aj so záhradami užívali ako celok
vrátane zadnej časti ... rodičia nikdy nepovedali, že by záhradu nemali vysporiadanú, túto záležitosť
nespomínali ani sestry L.“, „rodičia nikdy nespomínali, že by pozemok nekúpili ako celok, že by im niečochýbalo, takúto záležitosť nikdy nespomínali ani sestry L.; vždy sa hovorilo o tom že bol kúpený pozemok
celý. Ani jedna zo sestier L. po dobu užívania pozemkov sa nedomáhali svojho vlastníckeho práva,
neupozornili na to že časť pozemkov mali vlastniť oni“), ale tiež svedkyne Y. Y. („Y. L. / Y. ... hovorila že

všetky nehnuteľnosti odpredala pánovi L., pričom jej nezostala žiadna nehnuteľnosť, ani jej časť; nikdy
nehovorila, že by vlastnila ešte nejaký pozemok, alebo že by neodpredala celú nehnuteľnosť pánovi L.“,
„nik z rodiny, ani sestry Y. Y. -K. ani U.- o vlastníctve pozemku v M. nehovorili, nespomínali to“), svedkyne
L. T. V. („sa vlastníčky celého pozemku na Bernolákovej ulici v Trnave ... rozhodli celý pozemok ktorý
užívali, aj s domom vrátané všetkých súčasti predať svojmu bratovi ... R.; k uvedenej kúpnej zmluve

aj prišlo, čím sestry L. považovali záležitosť za vyrovnanú, nakoľko si mysleli že predali všetko, teda
celý pozemok R. L.“, „od doby keď sestry L. pozemok predali, ani matka svedkyne K. L. / Lehotová,
ani nikto z príbuzných nikdy nespomenuli že na F. ulici v M. by vlastnili nejaký pozemok alebo jeho
časť - záležitosť považovali všetci za uzavretú s tým, že všetko bolo predané R. L.“), a svedkyne Y. C.
(„ešte starý pán L. konštatoval že vlastnícke vzťahy si vysporiadal, a celý pozemok je jeho“), tiež napr.
skutočnosť že daňové povinnosti za celú nehnuteľnosť (o výmere 824 m2!!) plnili žalobcovia, resp. ich

právni predchodcovia, a to od roku 1971. Vo svetle týchto skutočností je preto možné kúpnu zmluvu
zo dňa 8.7.1971 považovať za domnelý právny titul, na základe ktorého právni predchodcovia žalobcov
„nadobudli“ vlastnícke právo k parc.č. 1261/1.
Od roku 1971 užíval potom R. L. s manželkou a svojimi synmi (pôvodným žalobcom v 1. rade, a
žalobcami v 2. a 3. rade) predmetné nehnuteľnosti tak, ako boli ohradené, a ako tvorili jeden celok

domovej nehnuteľnosti so záhradou na F. ulici č. XX v M. (všetky parcely tvorili jeden celok, a v
teréne neboli žiadnym spôsobom vyznačené, alebo odhradené a oddelené), a to vrátane spornej
nehnuteľnosti ktorá je predmetom konania. Právny predchodca žalobcov R. L. zomrel v roku 1977,
právna predchodkyňa žalobcov E. L. zomrela v roku 1988 - do svoje smrti užívali spornú nehnuteľnosť
(spolu so svojimi právnymi nástupcami - žalobcami); následne ju užívali pôvodný žalobca v 1. rade

a žalobcovia v 2. a 3. rade. Užívanie nehnuteľnosti žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami
nachádzajúcich sa na adrese Bernolákova XX v Trnave ako celku, vrátane parc.č. XXXX/X, bolo od
roku 1971 nerušené, počas uvedenej doby nebolo ich užívanie zo strany pôvodných spoluvlastníčok
parc.č. XXXX/X (sestry L.) ani zo strany iných osôb napadnuté, užívanie (a domnelé vlastníctvo) k
uvedenému pozemku nebolo spochybnené alebo rozporované, nikdy neboli žiadne spory ohľadom

vlastníctva uvedeného pozemku - užívací stav bol považovaný za stav vlastnícky. O akceptovaní tohto
stavu svedčí tiež skutočnosť, že Y. L. / Y. a U. L. / W. previedli bezodplatne svoj podiel na parc.č. XXXX/
X na pôvodného žalobcu v 1. rade, a to z dôvodu predchádzajúcej prevodovej zmluvy (z roku 1971) s
R. L. a jeho manželkou, ktorou bol mienený prevod celej nehnuteľnosti, ale parc.č. XXXX/X v nej nebola
uvedená.

Na záver súd konštatuje, že počas celého (rozhodného) obdobia uvedenú spornú nehnuteľnosť užívali
právni predchodcovia žalobcov (a neskôr žalobcovia) nikým nerušení, pričom boli vzhľadom na všetky
okolnosti dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosť patrí - išlo teda o držbu oprávnenú. Je nesporné, že
nehnuteľnosťbolavnepretržitejoprávnenejdržbevzákonomstanovenejdesaťročnejdobe,keďdodoby
počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe je potrebné započítať aj oprávnenú držbu vykonávanú

právnym predchodcom v zmysle § 134, ods. 3 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na § 868 a
§ 872, ods. 6 Občianskeho zákonníka. Za uvedeného stavu, vychádzajúc zo skutočnosti že na liste
vlastníctva je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný niekto iný, bol daný naliehavý právny záujem žalobcov
na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 80, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, z
dôvodu potreby dosiahnutia súladu medzi právnym stavom a skutočným stavom.

Podľa názoru súdu teda boli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním žalobcami, preto súd návrhu vyhovel tak že určil, žalobcovia v 2. a 3. rade sú spoluvlastníkmi
parcely č. XXXX/X každý v podiele 1/9-ina k celku (t.j. 1/3-na z 1/3-ny K. L. / N.), a určil že na pôvodného
žalobcu v 1. rade C. L. pripadajúci podiel 1/9-ina k celku na uvedenej nehnuteľnosti patrí do dedičstva
po ňom (nakoľko pôvodný žalobca v 1. rade v priebehu konania zomrel) je dôvodný, pretože vlastnícke

právo dotknutých osôb bolo založené na základe vydržania.
Súdrozhodolonáhradetrovkonaniavzmysleustanovenia§142,ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 1, § 10, § 11, § 14 a § 16 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v sume
1.972,33 €, a to ako náhradu nimi zaplateného súdneho poplatku spolu vo výške 132,50 € (99,50 € za

návrh vo veci samej + 33,00 € za návrh na nariadenie predbežného opatrenia), a z titulu trov právneho
zastúpenia vo výške 1.839,83 €. Výška trov právneho zastupovania a hodnota za jeden úkon právnej
pomoci (ako 1/13-na výpočtového základu) sa odvíjala od skutočnosti, že právny zástupca žalobcov
zastupovala do 20.6.2013 troch žalobcov (odmena sa preto znižuje o 50% za každý úkon právnej pomocipre každého zo zastupovaných žalobcov x 3), a od 4.6.2014 piatich žalobcov (odmena sa preto znižuje
o 50% za každý úkon právnej pomoci pre každého zo zastupovaných žalobcov x 5); súd potom priznal
právnemu zástupcovi žalobcov trovy právneho zastupovania

za 2 úkony právnej pomoci po 83,24 € (t.j. 50% zo sumy 55,49 € x 3) zvýšené o DPH 20% ,
za 2 úkony právnej pomoci po 42,75 €, ako 1/2-ca zo sumy 85,50 €, (t.j. 50% zo sumy 57,00 € x 3)
zvýšené o DPH 20% ,
za 2 úkony právnej pomoci po 22,01 €, ako 1/4-na zo sumy 88,04 €, (t.j. 50% zo sumy 58,69 € x 3)

zvýšené o DPH 20% ,
za 1 úkon právnej pomoci po 88,04 € (t.j. 50% zo sumy 58,69 € x 3) zvýšené o DPH 20% ,
za 2 úkony právnej pomoci po 90,11 € (t.j. 50% zo sumy 60,07 € x 3) zvýšené o DPH 20% ,
za 2 úkony právnej pomoci po 154,68 € (t.j. 50% zo sumy 61,87 € x 5) zvýšené o DPH 20% ,
2 x režijný paušál po 7,21 € zvýšené o DPH 20% ,
2 x režijný paušál po 7,41 € zvýšené o DPH 20% ,
3 x režijný paušál po 7,63 € zvýšené o DPH 20% ,
2 x režijný paušál po 7,81 € zvýšené o DPH 20% ,

2 x režijný paušál po 8,04 € zvýšené o DPH 20% ,
12x náhrada za stratu času za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávania konané dňa 19.9.2012,
31.10.2012 a 12.12.2012) po 12,71 € zvýšené o DPH 20% ,
8x náhrada za stratu času za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávania konané dňa 6.2.2013 a
20.3.2013) po 13,01 € zvýšené o DPH 20% ,

8x náhrada za stratu času za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávania konané dňa 4.6.2014 a
16.7.2014) po 13,40 € zvýšené o DPH 20% ,
spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie dňa 19.9.2012) pri spotrebe osobného
motorového vozidla 5,5 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km pri cene PHM
1,493 € / l, zvýšené o DPH 20% vo výške 11,43 €,

spotrebaPHMzacestuBratislava-Trnavaaspäť(pojednávaniedňa31.10.2012)prispotrebeosobného
motorového vozidla 5,5 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km pri cene PHM
1,46 € / l, zvýšené o DPH 20% vo výške 11,18 €,
spotrebaPHMzacestuBratislava-Trnavaaspäť(pojednávaniedňa12.12.2012)prispotrebeosobného
motorového vozidla 5,5 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km pri cene PHM

1,431 € / l, zvýšené o DPH 20% vo výške 10,96 €,
spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie dňa 6.2.2013) pri spotrebe osobného
motorového vozidla 5,5 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km pri cene PHM
1,42 € / l, zvýšené o DPH 20% vo výške 10,87 €,
spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie dňa 20.3.2013) pri spotrebe osobného

motorového vozidla 5,5 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km pri cene PHM
1,415 € / l, zvýšené o DPH 20% vo výške 10,83 €,
spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie dňa 4.6.2014) pri spotrebe osobného
motorového vozidla 5,5 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km pri cene PHM
1,359 € / l, zvýšené o DPH 20% vo výške 10,40 €,

spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie dňa 16.7.2014) pri spotrebe osobného
motorového vozidla 5,5 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km pri cene PHM
1,353 € / l, zvýšené o DPH 20% vo výške 10,36 €,
náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 € za km jazdy pri vzdialenosti Bratislava -
Trnava a späť (pojednávanie dňa 19.9.2012, 31.10.2012, 12.12.2012, 6.2.2013, 20.3.2013, 4.6.2014 a

16.7.2014), t.j. 7 x 116 km, zvýšené o DPH 20% vo výške 178,32 €,
proti procesne neúspešnému žalovanému.
Pri určení výšky trov právneho zastúpenia sa súd nestotožnil s ich vyčíslením právnym zástupcom
žalovaných, keď za jeden úkon právnej pomoci žiadal odmenu vo výške 201,95 €, resp. 100,98 €, resp.
50,749 €, resp. 192,50 €, pričom výpočet výšky vôbec nezdôvodnil (súdu nie je zrejmé ako k uvedeným

sumám dospel), ale priznal mu ich vo výške podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., a podľa vývoja
výpočtového základu (1/13-na) za roky 2010 až 2014.
Súd vôbec nepriznal právnemu zástupcovi žalobcov účtované úkony právnej pomoci vo výške 201,98
€ a režijný paušál za „oznámenie o úmrtí C. L.“ a vo výške 192,50 € a režijný paušál za „úprava petitu“,nakoľko vykonanie týchto úkonov nebolo spôsobené žalovaným, ale bolo objektívne spôsobené úmrtím
pôvodného žalobcu v 1. rade - podľa názoru súdu by bolo nespravodlivé žalovanému uložiť povinnosť
platiť trovy konania za tieto procesné úkony (ním nevyvolané a nevynútené).

Ďalšie trovy konania a právneho zastúpenia uplatnené neboli.
Na pojednávaní konanom dňa 16.7.2014 bol vypočutý ako svedok T. Q. ktorý požiadal o priznanie
svedočného, pričom súd mu stanovil lehotu na vyčíslenie výšky požadovaného svedočného a na
doloženiedokladov-keďžesvedoksvedočnénevyčíslilaninepredložilžiadnedoklady,súdmusvedočné
nemohol priznať; z tohto dôvodu nevznikli štátu žiadne trovy, preto ani súd nemohol uložiť povinnosť

žalovanému k ich náhrade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.