Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 19, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221788
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114221788.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., so sídlom
Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 18 048 595, v konaní zastúpeného Martin Džačovský s.r.o.,
advokátska kancelária, Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 47 250 143, proti odporcovi Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 9 400,-- Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti rozhodnutia vo veci vec postupuje Daňovému úradu
Žilina, so sídlom Žilina, Janka Kráľa 2.

Súd v r a c i a navrhovateľovi SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, IČO:
18 048 595, časť zaplateného súdneho poplatku v sume 564,-- Eur.

Súd ž i a d a Slovenskú poštu, a. s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica,
Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, aby vrátila navrhovateľovi SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., so sídlom
Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 18 048 595, súdny poplatok v sume 564,-- Eur, a to v lehote 30 dní
od doručenia právoplatného uznesenia

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 08. 10. 2014 sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
od odporcu na tom skutkovom základe, že navrhovateľ je prevádzkovateľom výherných prístrojov podľa
zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že v roku 2011
došlo k legislatívnym zmenám zákonov č. 227/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z.
o hazardných hrách a zákonom č. 228/2011 Z. z., ktorým sa taktiež mení a dopĺňa zákon č. 171/2005

Z. z. o hazardných hrách.

Navrhovateľ na základe právoplatných rozhodnutí od obcí a miest začal prevádzkovať výherné prístroje
od 01. 01. 2012, pričom vykonal odvod do štátneho rozpočtu v súlade s týmito rozhodnutiami a so
zákonom a jednotlivým daňovým úradom zaslal list o tom, že vykonal za každý výherný prístroj odvod
a to osobitne po 750,-- Eur za výherný prístroj, kde požiadal o vydanie individuálnej licencie do 31. 08.

2011 a začalo sa riadne správne konanie v tomto termíne resp. bolo právoplatne ukončené. Osobitne
po 950,-- Eur za každý výherný prístroj, kde požiadal o vydanie individuálnej licencie po 31. 08. 2011.

Navrhovateľ po zaplatení poplatkov bol kontaktovaný pracovníkmi štátneho dozoru jednotlivých
daňových úradov, kde bol prezentovaný iný výklad zákona ako ho prezentoval navrhovateľ. Navrhovateľ
napriek tomu, že jednotlivé daňové úrady začali konať v rozpore so zákonom, obdržal exekučnú výzvu

od Daňového úradu Žilina, proti ktorej podal odvolanie a následne mu bol doručený exekučný príkaz.Zároveň nebol doručený výkaz nedoplatkov, na ktorý sa odporca odvolal a tento odporca doručil až na
písomnú žiadosť navrhovateľa za poplatok.

Takéto výzvy a následné rozhodnutia sú podľa tvrdenia navrhovateľa nepreskúmateľné a zmätočné,
a preto sú od samého začiatku neplatné. Navrhovateľ mal za to, že nedoručenie akéhokoľvek výkazu
nedoplatkov zo strany príslušných daňových úradov je na zváženie, či zo strany týchto úradov nedošlo
k naplneniu niektorých zo skutkov v zmysle trestného zákona. Zároveň poukázal na rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR zo dňa 04. 02. 2012, ktoré je v rozpore s platnými predpismi. Na základe

takéhoto skutkového stavu potom žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 9 400,-- Eur a nahradil mu trovy konania.

Odporca svojím písomným vyjadrením k návrhu uviedol, že zo skutkového stavu tak ako ho opísal
navrhovateľ je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z
právnehovzťahu,predmetomktoréhojeodvod(finančnéplnenie),ktorýjepovinnýnavrhovateľodvádzať

ako prevádzkovateľ hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov na základe
ustanovení § 37 ods.1 písm.j) a § 37 ods.5 zákona o hazardných hrách. Pôsobnosť orgánov štátnej
správy a obcí v oblasti hazardných hier upravuje § 10 zákona o hazardných hrách, z ktorých je zrejmé,
že správu odvodov do štátneho rozpočtu vykonáva daňový úrad.

Odporca ďalej uviedol, že právny vzťah medzi navrhovateľom a orgánom štátnej správy v oblasti
hazardných hier ako správcom odvodu je vzťah finančnoprávnej povahy, v ktorom subjekty vystupujú
vo vzájomnom pomere nadriadenosti a podriadenosti. Štát je reprezentovaný štátnym orgánom a k
ostatným subjektom je v nadradenej pozícii, je nositeľom prikazujúcej a donucujúcej moci. Obsah
právnych vzťahov nie je výsledkom zmluvnej autonómie účastníkov a je určený kogentnými právnymi

normami. Tieto znaky charakterizuje aj právny vzťah medzi navrhovateľom a orgánom štátnej správy v
oblasti hazardných hier ako správcom odvodu, čo odlišuje verejnoprávne vzťahy od vzťahov v oblasti
súkromnoprávnej.

Z uvedeného je potom zrejmé, že nárok navrhovateľa nemôže byť považovaný za nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník upravuje všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na princípe právnej
rovnosti a autonómie ich subjektov, t. j. fyzických a právnických osôb. Na rozdiel od tohto, subjekty
verejnoprávnych vzťahov vystupujú v pomere nadriadenosti a podriadenosti, teda v nerovnoprávnom

postavení. Vzťah medzi správcom odvodu a prevádzkovateľom hazardnej hry nie je vzťahom
vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu, ani zo vzťahu obchodného. Ide o vzťah verejnoprávny
založený a vyplývajúci z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, prípadne orgánov miestnej samosprávy.
Odporca teda tvrdil, že v danom prípade nie je založená právomoc súdu, pretože právny vzťah, z
ktorých navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je vzhľadom na

jeho charakteristické znaky právnym vzťahom verejnoprávnej povahy a nemožno ho považovať za
občianskoprávny, pracovný, rodinný, obchodný ani hospodársky vzťah. Tieto právne vzťahy teda
nemožno podradiť pod vzťahy tak, ako sú uvedené v ustanovení § 7 ods.3 OSP. Z tohto dôvodu odporca
žiadal súd, aby konanie v zmysle § 104 ods.1 OSP zastavil.

Podľa § 7 ods.1 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 10 ods.4 písm.a) a b) zákona č. 171/2005 Z. z., daňový úrada) vykonáva dozor nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov
a podmienok určených v licencii udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona ministerstvom a je
druhostupňovým odvolacím orgánom pre obce vo veciach individuálnych licencií udelených na

prevádzkovanie výherných prístrojov,
b) vykonáva správu odvodov do štátneho rozpočtu.

Podľa § 37 ods.5 posledná veta citovaného zákona, prevádzkovateľ výherného prístroja uhrádza odvod
daňovému úradu s pôsobnosťou pre oblasť hazardných hier miestne príslušnému podľa miesta, kde sa

výherný prístroj v kalendárnom roku začal prevádzkovať.

Podľa § 37 ods.13 (do 31. 12. 2012 ustanovenia § 37 ods.12 citovaného zákona), ak odvody podľa
odsekov 1 a 2 neboli uhradené v lehote splatnosti, daňový úrad s pôsobnosťou pre oblasť hazardných
hier, ktorý vykonáva správu odvodov alebo obec, ktorá vykonáva správu odvodov, začne nedoplatok
vymáhať.

Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu a preskúmaní predmetu žalobného návrhu navrhovateľa,
spolu s vyjadrením odporcu dochádza k záveru, že občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc
súdov v ustanovení § 7 OSP. V odseku 1 tohto ustanovenia určuje, že v občianskosúdnom konaní súdy
prejednávajú a rozhodujú veci (nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

družstevných ako aj z obchodných vzťahov, vrátane podnikateľských či hospodárskych vzťahov. Takto
ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti
a vôľovej autonómie účastníkov. Veci, ktoré sú zaradené do tohto súboru prejednávajú a rozhodujú
prevažne súdy; len výnimočne ak to ustanovuje zákon prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány.

Nemôžu byť pochybnosti o tom, že právo, ktorého sa navrhovateľ dovoláva nevyplýva z rodinných,
pracovnoprávnychanidružstevnýchvzťahov.Zaobčianskoprávnevzťahysapovažujúpredovšetkýmtie,
ktoré sú ustanovené v § 1 ods.2 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že sa jedná o majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Pri riešení otázky, či vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné
zistiť, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, teda aký je predmet
súdneho konania a tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke vyhodnotiť a
posúdiť. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci

súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý navrhovateľ vyvodzuje z tohto právneho vzťahu
je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace
obsah tohto právneho vzťahu. Len toto uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či navrhovateľom
uplatnená žaloba je takým nárokom, ktorý je vyvodzovaný z právneho princípu, ktorý je možno podriadiť
pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 7 ods.1 OSP.

Je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako
platiteľom odvodu a prijímateľom odvodu, ktorým je daňový úrad s pôsobnosťou pre oblasť hazardných
hier miestne príslušného podľa miesta, kde sa výherný prístroj v kalendárnom roku začal prevádzkovať.

Z uvedeného uplatneného nároku potom vyplýva, že sa nejedná niektorej z typických oblastí
súkromnoprávneho života fyzických či právnických osôb a teda nevyplýva zo súkromného práva. V
danom prípade ide o vzťah medzi navrhovateľom a orgánom štátnej správy v oblasti hazardných
hier, ktorý je správcom odvodu. Takýto vzťah je vzťahom finančnoprávnej povahy, v ktorom subjekty
nevystupujú vo vzájomnom pomere rovnocennosti a autonómie zmluvných strán, ale v princípe

nadradenosti a podriadenosti. Štát v danom prípade je reprezentovaný štátnym orgánom, ktorý vo
svojej činnosti vystupuje voči ostatným subjektom v nadradenej pozícii a je nositeľom prikazujúcej a
donucujúcej moci. Ide o verejnoprávny vzťah, ktorý sleduje zabezpečenie fungovania funkcií štátu,
teda cieľ odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do vzťahov občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, družstevných, obchodných alebo hospodárskych. Účastníci v danom vzťahu

nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie, ktoré je charakteristické pre právne vzťahy založené na
súkromnom práve a sú taxatívne vypočítané v ustanovení § 7 ods.1 OSP. Obsah právnych vzťahov
nie je výsledkom zmluvnej autonómie účastníkov, ale je určený kogentnými právnymi normami, ktoré
vykazujú znaky odzrkadľujúce osobitný význam odvodových povinností v rámci finančnej činnosti štátupri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov v záujme
finančného zabezpečenia verejných potrieb a funkcií štátov.

V prejednávanej veci potom súd konštatuje, že súdy rozhodujú v občianskoprávnych, trestnoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych veciach, pričom vzťah medzi navrhovateľom ako
subjektom povinným o odvod finančných prostriedkov v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. a odporcom
ako správcom tohto odvodu je vzťahom verejnoprávnym vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho
orgánov.Takýtovzťahnemožnopovažovaťanizavzťahobčianskoprávny,anizavzťahobchodnoprávny.

Pohľadávka, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa tu existuje, je pohľadávkou podľa práva verejného. Na
vznik, trvanie, zmenu alebo na zánik takejto pohľadávky nemožno nahliadať podľa ustanovení práva
súkromného a to ani vtedy, ak sa v oblasti verejného práva použijú ustanovenia občianskeho zákonníka
alebo obchodného zákonníka.

Z tohto dôvodu súd s poukazom na ustanovenie § 103 OSP skúmal a prihliadal na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci, či existuje v danej veci právomoc súdu, pričom dochádza
k záveru, že takáto právomoc v danej veci neexistuje vzhľadom na vyššie uvedené právne závery.
Z tohto dôvodu preto súd v zmysle § 104 ods.1 OSP uvádza, že v danom prípade tu existuje taký
nedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániťasúdkonaniemusízastaviť.Vzhľadomktomu,
že vec nespadá do právomoci súdov, súd po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania postúpi

vec príslušnému orgánu, ktorým je v zmysle § 10 ods.4 písm.b), § 37 ods.5, resp. § 37 ods.13 (do 31.
12. 2012 ustanovenie § 37 ods.12) zákona č. 171/2005 Z. z. Daňovému úradu Žilina.

Súd zároveň v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o tom, že poplatok, ktorý zaplatil
navrhovateľ, vráti, pretože tento ho nebol povinný zaplatiť.

Súd zároveň rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods.1 písm.c) OSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.