Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sd/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200297
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci

navrhovateľa W.. I. D., r.č. XX XX XX/XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozhodnutie odporkyne zo dňa 14. januára 2014 pod č. XXX XXX XXXX X v spojení
s rozhodnutím odporkyne zo dňa 17. januára 2014 pod č. XXX XXX XXXX 0.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 65, § 274, § 293z, § 82 a § 114 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 21. júna
2010 starobný dôchodok v sume 288,30 Eur mesačne, ktorý zároveň podľa § 82 citovaného zákona v
súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 Z.z. od 01. januára
2011 zvýšila na sumu 293,50 Eur mesačne.
Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 21. júna 2013 požiadal o
priznanie starobného dôchodku od 01. októbra 2007. Dôchodok navrhovateľa odporkyňa priznala podľa
§ 114 ods. 1 citovaného zákona od 21. júna 2010, to znamená najviac tri roky spätne od uplatnenia

nároku na dôchodok. V odôvodení rozhodnutia odporkyňa citovala príslušné ustanovenia zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a následne
aj príslušné články Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol
Československou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený v zbierke zákonov.
Na základe uvedených ustanovení tak zákonov, ako aj citovaného Dohovoru bola vypočítaná suma
starobného dôchodku u navrhovateľa ako súčin osobných mzdových bodov a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty platnej k 21. júnu 2010, ktorá bola následne zvýšená za obdobie dôchodkového poistenia

po vzniku nároku na starobný dôchodok. Čo sa týka samotného výpočtu výšky starobného dôchodku
zohľadnila odporkyňa v rozsiahlom odôvodnení svojho rozhodnutia sumu starobného dôchodku, ktorá
bola priznaná navrhovateľovi zo sociálneho zabezpečenia SR osobitného systému, ako aj zohľadnila
doby zamestnania, ktoré navrhovateľ preukázal po dovŕšení veku pre stanovenie výsluhového
dôchodku. Suma starobného dôchodku na základe uvedených skutočností vypočítaná podľa zákona č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a Dohovoru predstavovala výšku 279,70 Eur mesačne a
suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov

a Dohovoru bola vypočítaná vo výške 112,20 Eur mesačne, to znamená, že patrí navrhovateľovi
výška starobného dôchodku, ktorá je vyššia. Zároveň suma starobného dôchodku bola zvýšená podľa
príslušného ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. § 82 o sumu 5,20 Eur na celkovú sumu 293,50 Eur
mesačne.Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia

z dôvodu, že nesúhlasí so spätným určením výšky starobného dôchodku za obdobie 3 rokov, pretože
on dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov k 21. júnu 2007, ako to žiadal pôvodne vo svojej žiadosti, o ktorej
bolo rozhodnuté pôvodne rozhodnutím zo dňa 11. januára 2008. Zároveň navrhovateľ zdôraznil, že
odporkyňa tým že mu nepriznala starobný dôchodok od 21. júna 2007 porušila Zákon o sociálnom
poistení, pretože on splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 citovaného zákona

od 01. októbra 2007.
Na základe uvedených skutočností zotrval aj na pojednávaní na podanom návrhu na preskúmanie a tak
isto žiadal, aby sa súd zaoberal týmito skutočnosťami a rozhodol v súlade s ustanoveniami Zákona o
sociálnom poistení a priznal mu starobný dôchodok od 01. októbra 2007.

K preskúmavanému rozhodnutiu sa vyjadrila písomným stanoviskom odporkyňa zo dňa 13. marca 2014,
ktoré bolo doručené súdu 19. marca 2014, v ktorom poukázala na dôvody vydaného rozhodnutia a
navrhla toto ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Prítomný poverený zástupca odporkyne na pojednávaní zotrval na uvedenom písomnom stanovisku a
tak isto navrhol súdu predmetné rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť a poukazom na

obsah ustanovenia § 114 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,

vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, preto rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné
potvrdil.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal súd z obsahu dávkového spisu predloženého odporkyňou, z ktorého
zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 21. júna 2013, ktorou žiadal priznať starobný dôchodok od 01.

októbra 2007.

Z dávkového spisu mal súd preukázané, že odporkyňa následne vydala dňa 17. januára 2014 pod č.
XXX XXX XXXX 0, ktorým bol starobný dôchodok navrhovateľovi podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č.
461/2003 Z.z. zvýšený za rok 2012, 2013 a 2014 v súlade s príslušným § 1 opatrenia Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny č. 344/2011, č. 329/2012 a č. 329/2013 o príslušné sumy na sumu 331,60 Eur
mesačne. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ namietal zvýšenie starobného dôchodku od 01. októbra
2007, súd predpokladal, že návrhom na preskúmanie zo strany navrhovateľa je potrebné zaoberať sa
aj týmto rozhodnutím.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., poistenec má nárok na
starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Citované prechodné ustanovenie umožňuje hodnotenie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní

do I. a II. pracovnej kategórie podľa predchádzajúcej právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003, to
znamená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo

e) 60 rokov.

Podľa § 14 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania,
v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri
ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych
a chemických vplyvov, a to zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce

v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach.

V zmysle § 174 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo

d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku

1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru
1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6
ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

Nakoľko navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku v 55. roku veku a o tejto žiadosti bolo
vydané rozhodnutie na ktoré poukazuje aj navrhovateľ a to dňa 11. januára 2008 pod príslušným číslom
XXX XXX XXXX 0, voči ktorému podal navrhovateľ opravný prostriedok na súd. Krajský súd v Prešov v
konaní pod sp. zn. 2Sd 19/2008 zo dňa 19. septembra 2008 potvrdil pôvodné rozhodnutie odporkyne

vydané 11. januára 2008 pod č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s pozmeňujúcim rozhodnutím zo dňa 01.
júla 2008 pod č. XXX XXX XXXX 0 a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť, nakoľko navrhovateľ nepodal odvolanie voči tomuto rozsudku.

Ako vyplýva zo žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, na ktorú súd poukázal vyššie,

navrhovateľ opätovne žiada o priznanie starobného dôchodku od 01. októbra 2007.

S poukazom na ustanovenie § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení súd konštatuje,
že nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo
jej časť patrili.

Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že spätne môže odporkyňa rozhodnúť o priznaní starobného
dôchodku tri roky odo dňa podania žiadosti, to znamená k 21. júnu 2010, čo aj následne odporkyňa
zdôvodnila vo svojom rozhodnutí, ktoré vydala dňa 14. januára 2014.Pokiaľ navrhovateľ namieta nesprávny, dokonca protizákonný postup odporkyne v minulom období
a poukazuje pritom aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ako aj na rozsudky NS SR v

obdobných veciach, v prvom rade musí súd zdôrazniť, že bolo právom navrhovateľa podať voči
rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Sd 19/2008 zo dňa 19. septembra 2008 odvolanie
na základe ktorého by NS SR rozhodol o správnosti, resp. zákonnosti vydaného rozhodnutia súdu.
Pokiaľ takto neurobil navrhovateľ, má súd za to, že s rozhodnutím, ktoré bolo vydané v septembri 2008
krajským súdom sa navrhovateľ stotožnil. Pokiaľ navrhovateľ podal novú žiadosť o priznanie starobného

dôchodku, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím odporkyne zo dňa 14. januára 2014 pod č. XXX XXX
XXXX 0, súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Predmetné
rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a následne bolo aj presne
odôvodnené, na základe čoho nemal súd dôvod predmetné rozhodnutie zrušiť, resp. vrátiť odporkyni na
ďalšie konanie, nakoľko toto bolo vydané v súlade so zákonom.

Uvedené rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. januára 2014 č. XXX XXX XXXX 0 sa zaoberá zvýšením
starobného dôchodku navrhovateľa v zmysle § 82 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je obligatórnym
postupom Sociálnej poisťovne pri zvyšovaní dôchodkov na území Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedených dôvodov preto s poukazom na správny postup odporkyne, ako aj dostatočne zistený
skutkový stav a následne dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súd rozhodnutie zo dňa
14. januára 2014 pod č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím zo dňa 17. januára 2014 pod č. XXX
XXX XXXX podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu
trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa zo zákona nemá nárok
na náhradu trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.