Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200360
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200360.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa U.. J.

G., nar. X. O. XXXX, bytom A. XXXX/XX, I. I. - S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom
v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X z 19.januára 2015 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19.januára 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnomzabezpečeníaust.§259ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenízamietlažiadosť

navrhovateľa z 29.októbra 2014 o zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi bol na základe jeho žiadosti z 24.júna 1999
priznaný od 9.júna 1999 pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona o sociálnom zabezpečení,
pretože ku dňu podanej žiadosti bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.
Pre účely priznania pomerného starobného dôchodku mu bola započítaná celá doba zamestnania,
resp. poistenia, ktorú získal, preto nebolo možné jeho žiadosti o zvýšenie pomerného starobného

dôchodku vyhovieť a nie je možné priznať ani ďalší starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o
sociálnom zabezpečení. Citovala zákonné ust. § 26a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, s tým že
rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bol navrhovateľovi priznaný podľa § 33 ods.
1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov príspevok za službu od 1.januára
1985 pre účely ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného
pomeru v I., resp. v II. kategórii funkcií.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal, aby bol posúdený jeho nárok na starobný
dôchodok z I. a II. kategórie funkcií so zohľadnením doby trvania služobného pomeru vojaka v súlade
s ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poukázal na zákonné ust. § 255 ods. 5 cit. zákona a
potvrdil, že mu bol priznaný príspevok za službu, pre účely priznania ktorého však nebola rozhodujúca
skutočnosť, že vykonával službu v I. a II. kategórii funkcií a táto výsluhová dávka nie je výsluhovým
dôchodkom, len sa za takú považuje. Z uvedeného dôvodu nepovažoval za správny záver odporkyne o
tom, že získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok ani záver,

že obdobie výkonu služby nie je možné považovať za obdobie jeho dôchodkového poistenia. Poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č.
6/2013.Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. V písomnom
vyjadrení doplnil, že popri poberaní pomerného starobného dôchodku pracoval až do roku 2010 bez
toho, aby sa to odrazilo vo výške tejto dôchodkovej dávky. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho

zabezpečenia z 2.augusta 1999 mu bol od 30.apríla 1998 priznaný starobný dôchodok podľa § 132
ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý mu uvedený orgán „zobral“ s
odôvodnením, že poberá príspevok za službu.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne pridržiavajúc sa

obsahu písomného vyjadrenia z 11.marca 2015. Zopakovala skutkové a právne argumenty, ktoré boli
obsahom aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s
obsahom administratívneho aj súdneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o prepočet dôchodku,

s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 2.augusta 1999 o priznaní starobného
dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s prehľadom dôb jeho
zamestnania, s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o priznaní príspevku za
službu, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie dôchodku s uplatnením v I. a II. kategórii funkcií, so
žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 24.júna 1999, s rozhodnutím odporkyne

o priznaní pomerného starobného dôchodku, o jeho jednotlivých zvýšeniach, s ostatným relevantným
obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a podľa ods. 3 tohto ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu 24.júna 1999 o priznanie
starobného dôchodku od 9. júna 1999. Jeho žiadosti bolo vyhovené a rozhodnutím odporkyne z
28.októbra 1999 mu bol od 9.júna 1999 priznaný podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších právnych predpisov pomerný starobný dôchodok vo výške 2 798,- Sk mesačne. Pre účely
jeho priznania mu zohľadnila obdobie dôchodkového poistenia od 18.roku veku do vzniku nároku

na pomerný starobný dôchodok vo výške 5 359 dní, tj. 14 rokov a 249 dní, pričom zohľadnila len
výkon jeho zamestnania v III. pracovnej kategórii. Následne, na základe jednotlivých valorizačných
zvýšení i z dôvodu získania ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku
bola suma jeho pomerného starobného dôchodku (považovaného za starobný dôchodok) priebežne
zvyšovaná. Pomerný starobný dôchodok navrhovateľ poberal aj v čase podania žiadosti o priznanie

starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s uplatnením služby
I. a II. kategórii funkcií dovŕšením fyzického veku 57 rokov dňom X.O. XXXX. V tejto žiadosti
z 29.októbra 2014 navrhovateľ uviedol, že je poberateľom výsluhového aj starobného dôchodku
vyplácaného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia č. 65301005480309-VÚSZ/DO2 z 2.augusta 1999 bol navrhovateľovi podľa § 132 ods. 1

písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný k 30.aprílu 1998 starobný dôchodok
vo výške 6 220,- Sk mesačne s tým, že od 1.mája 1998 sa starobný dôchodok považuje za dôchodok
výsluhový. Rozhodnutím totožného orgánu z 29.septembra 1999 došlo k zníženiu „výsluhového
dôchodku“ navrhovateľa od 1.októbra 1999 zo sumy 7 413,- Sk mesačne na 6 867,- mesačne, pretože
bolo zistené, že sa dávka priznala vo vyššej sume, než patrila. Z potvrdenia uvedeného orgánu z

18.septembra 2014 vyplynulo, že navrhovateľovi bol od 1.februára 1985 priznaný podľa § 33 ods.
1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov príspevok za službu, ktorý sa
podľa § 89 ods. 2 zákona č. 114/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení považuje od 1.mája 1998 za
výsluhový dôchodok a to aj naďalej od 1.júla 2002 podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Bola mu zhodnotená doba poistenia od 28.októbra 1958

do 28.septembra 1959 v I. kategórii funkcií z titulu základnej vojenskej služby, od 29,septembra 1959 do
31.júla 1961 príprava na budúce povolanie v I. kategórii funkcií, služobný pomer vojaka z povolania od
1.augusta 1961 do 30.júna 1965 v I. kategórii funkcií, od 1.júla 1965 do 20.augusta 1968 v II. kategórii
funkcií, od 1.augusta 1968 do 20.decembra 1968 a od 21.decembra 1968 do 31.januára 1985 v II.
kategórii funkcií. Služobný pomer navrhovateľ ukončil dňom 31.januára 1985.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vykonával službu v I. a II. kategórii funkcií viac ako 20
rokov, preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 57 rokov podľa § 132
ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., pretože ku dňu dovŕšenia fyzického veku 57 rokov, dňom X.O.XXXX bol zamestnaný najmenej 25 rokov. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z
2.augusta 1999 mu bol starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení
aj priznaný. Aktuálne sa považuje za dôchodok výsluhový a je mu naďalej vyplácaný Vojenským úradom

sociálneho zabezpečenia. Zároveň bol navrhovateľovi rozhodnutím odporkyne z 28.októbra 1999, tj. po
priznaní starobného dôchodku podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení priznaný od
X.júna XXXX pri dovŕšení fyzického veku 60 rokov pomerný starobný dôchodok podľa § 26a cit. zákona,
ktorý mu je zo strany Sociálnej poisťovne naďalej vyplácaný.

Podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (§ 129-144), § 129 pre vojakov z
povolania, ktorý splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti, platia ostatné ust. tohto zákona,
pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 4 písm. a) cit. zákona o dávkach sociálneho zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o
vojakov z povolania Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Podľa § 20 zákona o sociálnom zabezpečení občan má podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého
veku nárok na starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

Podľa § 26a ods. 1 cit. zákona má profesionálny vojak nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol

zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.

Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení vyplýva, že v konaniach o
nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.januárom 2004
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo
veku 57 rokov, pretože ako vojak z povolania bol zamestnaný k uvedenému veku najmenej 25 rokov a
vykonával najmenej 20 rokov službu v I. a II. kategórii funkcií. Dôchodkový vek 57 rokov dovŕšil X.O.
XXXX, tj. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý v V. časti obsahoval

osobitnú úpravu sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania. Táto časť zákona ako špeciálna právna
úprava mala prednosť pred ostatnými všeobecnými časťami, ktoré bolo možné aplikovať len v prípade,
že v V. časti nebolo ustanovené inak. Navrhovateľ splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok
v zmysle § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, tj. podľa V. časti tohto zákona.
Ustanovením § 142 ods. 4 písm. a) cit. zákona bola založená vecná príslušnosť na rozhodnutie o

starobnom dôchodku navrhovateľa, ktorá bola zverená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.
Tento orgán navrhovateľovi starobný dôchodok aj priznal rozhodnutím z 29.septembra 1999 podľa § 132
ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení.

Do vecnej príslušnosti Sociálnej poisťovne patrilo podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení rozhodovanie o starobnom dôchodku poistenca v prípade, že mu nevznikol nárok na
starobný dôchodok podľa V. časti tohto zákona. V takom prípade bola oprávnená a na základe
podanej žiadosti aj povinná rozhodnúť o nároku poistenca na starobný dôchodok alebo pomerný
starobný dôchodok a to v závislosti od dĺžky jeho zamestnania a od dosiahnutého veku. Po dovŕšení
dôchodkového veku vzniká poistencovi nárok len na jednu dôchodkovú dávku rovnakého druhu, tj.

takú, ktorá je podmienená dovŕšením dôchodkového veku. Nárok na pomerný starobný dôchodok môže
poistencovi vzniknúť len vtedy, pokiaľ nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

Tým, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 57 rokov za účinnosti
V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorou bola založená vecná príslušnosť

na rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania v prospech Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia, a uvedeným orgánom navrhovateľovi starobný dôchodok aj bol
priznaný,bolavylúčenávecnápríslušnosťodporkynenakonaniearozhodovanieožiadostinavrhovateľa
o priznanie starobného, resp. pomerného starobného dôchodku podľa všeobecných ust. zákona o
sociálnom zabezpečení i na konanie a rozhodovanie o jeho žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku.

Nedostatokvecnejpríslušnostinakonaniearozhodnutieouplatnenomnárokunavrhovateľanazvýšenie
sumy jeho starobného dôchodku je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje
možnosť konania a rozhodnutia vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatnenéhonároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku, resp. o jeho prepočet so zohľadnením výkonu služby
v I. a II. kategórii funkcií je vecným hmotno-právnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný
orgán vydať, a ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotno-právne následky.

Riešenie vzniknutej procesnej situácie v súlade s právom je v postúpení veci na rozhodnutie o
žiadosti navrhovateľa z 29.októbra 2014 vecne príslušnému orgánu, tj. Vojenskému úradu sociálneho
zabezpečenia.Jedinetentoorgánjeoprávnenýposúdiťžiadosťnavrhovateľaz29.októbra2014,pretože
on je vecne príslušným orgánom na rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia vojakov z
povolania a zároveň je nositeľom dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa a vypláca mu starobný

dôchodok, ktorý mu priznal podľa V. časti zákona o sociálnom zabezpečení, § 132 ods. 1 písm. b).
Uvedené bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože v zmysle vyššie uvedeného
nemala odporkyňa o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku, resp. o jeho
prepočet z 29.októbra 2014 konať a rozhodovať, ale mala ju postúpiť vecne príslušnému orgánu
v zmysle § 142 ods. 4 písm. a) cit. zákona, pretože na rozhodovanie o sociálnom zabezpečení
navrhovateľa ako vojaka z povolania jej nebola daná právomoc. Pokiaľ sa napriek nedostatku

svojej vecnej príslušnosti odporkyňa žiadosťou navrhovateľa zaoberala, vychádzalo jej rozhodnutie z
nesprávneho právneho posúdenia veci, preto bolo nezákonné, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie v
zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vrátenie veci odporkyni na ďalšie konanie.

Vňomodporkyňažiadosťnavrhovateľaz29.októbra2014postúpivecnepríslušnémuorgánunakonanie

a rozhodnutie, tj. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý jediný je oprávnený rozhodnúť o
podanej žiadosti.

Z vyššie uvedených dôvodov dáva krajský súd odporkyni do pozornosti ust. § 112 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého by mala posúdiť svoje rozhodnutie o priznaní

pomerného starobného dôchodku navrhovateľovi z 28.októbra 1999 z toho hľadiska, či ním nebola
navrhovateľovi priznaná dôchodková dávka neprávom.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.