Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914203535
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914203535.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľa D.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom v U., K.. X. E. XXX, zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom v Hnúšti,
Partizánska 197 proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, Bratislava, Štúrova 2, IČO 00166481 o zaplatenie 1.387,22 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.278,04 eur s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne od 13.
03. 2014 do zaplatenia, ako aj 442,38 eur trov právneho zastúpenia a 69,94 eur iných trov do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, pričom trovy je povinný zaplatiť na účet alebo do rúk právneho zástupcu
navrhovateľa.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáha na odporcovi zaplatenia ďalších 109,18 eur s 5,25 % úrokmi z omeškania
ročne od 13. 03. 2014 do zaplatenia, návrh sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 19. 03. 2014 podal návrh proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna
prokuratúra SR, ktorý odôvodnil tým, že dňa 03. 09. 2013 požiadal v súlade s ust. § 15 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z. z dôvodov uvedených v § 4 ods. 1 písm. f/ bod 1 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
Generálnu prokuratúru SR o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúra v Rimavskej Sobote sp. zn. XPv/XXX/XX-
XX z 24. 10. 2008, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť zo 17. 10. 2010 proti nezákonnému rozhodnutiu
vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, Úradu justičnej a kriminálnej polície
Rimavská Sobota ČVS: Z.-XXX/RS-Z.-XXXX zo dňa 23. 09. 2008, ktorým bolo voči jeho osobe začaté
trestné stíhanie a vznesené obvinenie za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona. Prokurátora dňa 09. 12. 2008 podal proti nemu obžalobu na Okresný súd v Rimavskej
Sobote. Domnieva sa, že spĺňa všetky zákonné predpoklady pre úspešné odškodnenie, lebo rozsudkom
Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 1T/195/08 z 28. 04. 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/70/11 z 26. 10. 2011, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 26. 10.
2011, bol spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený. Sám nemá právnické vzdelanie,
nedokázal by sa účinne brániť proti vzneseným obvineniam, a preto po podaní obžaloby využil svoje
právo obvineného a zvolil si obhajcu a to JUDr. Jána Čipku. V súvislosti s nedôvodným trestným stíhaním
mu vznikla značná majetková ujma, keď ako odmenu za advokátske úkony a náhradu hotových výdavkov
advokátovi zaplatil 1.387,22 eur. Na podaný návrh na predbežné prejednanie nároku mu Generálna
prokuratúra SR oznámila, že postupuje žiadosť Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu.
Ministerstvo spravodlivosti SR mu podaním zo dňa 15. 10. 2013 oznámilo, že žiadosť nepovažuje za
takú, ktorá môže byť prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti a postúpilo ju na vybavenie Generálnej
prokuratúre SR, ktorá mu následne oznámila, že zotrváva na pôvodnom právnom závere, že nie je
orgánom, ktorý by mal vo veci konať.

Vo veci bol dňa 28. 10. 2014 vydaný platobný rozkaz č. 4Ro/247/2014-26, proti ktorému žalovaný podal
odpor, namietajúc hlavne to, že Generálna prokuratúra SR nie je orgánom, ktorý by mal vo veci konať
za Slovenskú republiku, pretože škodu nespôsobila prokuratúra. Návrh nemožno akceptovať ani vecne,
pretože je nedôvodný. Navrhovateľ si začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia svojím postupom
a konaním zavinil sám, a preto akákoľvek náhrada škody zo strany štátu by bola v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 Obč. zák.). Napokon ani uznesenie o vznesení obvinenia a následné trestné stíhanie
nemožno bez ďalšieho automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.

Na pojednávaní zástupca navrhovateľa žiadal návrhu vyhovieť, poukazujúc aj na to, že navrhovateľ sa
od začiatku v trestnom konaní bránil, že čin, na základe ktorého bolo proti nemu vznesené obvinenie
nie je trestným činom, po podaní obžaloby využil svojho práva zvoliť si obhajcu a v trestnom konaní
bol na súde oslobodený, čo má rovnaké účinky ako zrušenie rozhodnutia, pričom konať za odporcu je
príslušná Generálna prokuratúra, lebo sťažnosť obvineného bola zamietnutá a bola podaná obžaloba.
Navrhovateľ pritom žiada len skutočnú majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Poukaz odporcu na
údajné porušenie dobrých mravov považuje len za účelovú obranu, lebo orgány činné v trestnom
konaní majú dostatočné mocenské aj personálne vybavenie na vyhodnotenie dôkazov. Vo veci došlo
k vzneseniu obvinenia až po roku od podania trestného oznámenia. Tento časový úsek mal byť
dostatočný na to, aby sa mohlo vyhodnotiť, že navrhovateľ nespáchal trestný čin. V danom prípade
navrhovateľ od začiatku tvrdil, že nenesie trestnoprávnu zodpovednosť a v tejto súvislosti poukázal aj
na rozhodnutie krajského súdu, kde z odôvodnenia vyplýva, že išlo o obchodnoprávny vzťah, do ktorého
bolo nadbytočné vstupovať orgánom činným v trestnom konaní. Trestné konanie trvalo takmer 3 roky,
pričom navrhovateľ ako obvinený bol obmedzovaný, pretože bol povinný strpieť jednotlivé úkony a pritom
žiada len skutočnú finančnú ujmu. Ak navrhovateľ vyplatil ako klient celú odmenu podľa faktúry, tak
sa dá konštatovať, že došlo fakticky k dohode o zmluvnej odmene. Nie je ani možné povedať, že by
uplatňovaná náhrada bola neprimeraná.

Zástupca odporcu žiadal na pojednávaní návrh v plnom rozsahu zamietnuť namietajúc hlavne to, že
za odporcu nemá konať Generálna prokuratúra SR. Okrem toho samotné oslobodenie spod obžaloby
nespôsobuje spätne nezákonnosť rozhodnutí orgánov prípravného konania. Toto konanie bolo na
základe podkladov a dôkazov. Tieto dôkazy boli vyhodnotené tak, že sú splnené predpoklady na podanie
obžaloby, obžaloba však nie je rozhodnutím. Nemožno ho vyhodnotiť ako nesprávne len kvôli tomu, že sa
neskôr nepotvrdilo, že došlo k trestnému činu. Neboli takto splnené ani podmienky na priznanie náhrady.
Uznesenie o začatí trestného stíhania ani uznesenie o vznesení obvinenia neboli zrušené. Postup
orgánov bol správny vzhľadom na existujúci situáciu a tým, že bol obžalovaný oslobodený, nedošlo
k splneniu podmienok na náhradu škody a nedošlo ani k porušeniu základných práv navrhovateľa v
trestnom konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením spisu 1T/195/2008 Okresného súdu
Rimavská Sobota, vyúčtovania odmeny advokáta za zastupovanie v trestnej veci, dokladov o zaplatení
trov obhajoby, návrhu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z. aj s poštovým podacím hárkom, odpovedí Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva spravodlivosti
SR a vec posúdil takto:

Uznesením Okresného riaditeľstva v Rimavskej Sobote, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ
Rimavská Sobota zo dňa 03. 12. 2007 ČVS: Z.-XXX/OEK-S.-XX bolo začaté trestné stíhanie pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. proti neznámemu páchateľovi. Uznesením
zo dňa 23. 09. 2008 bolo vo veci vznesené obvinenie proti navrhovateľovi. Sťažnosť navrhovateľa
proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola uznesením Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota ako
nedôvodná zamietnutá. Dňa 09. 12. 2008 prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal
na navrhovateľa ako obvineného obžalobu na súd. Rozsudkom zo dňa 28. 04. 2011 č. 1T/195/08 bol
navrhovateľ podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre prečin sprenevery podľa § 213
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., lebo skutok nie je trestným činom. Tohto sa mal podľa obžaloby dopustiť
tak, že ako zástupca spoločnosti Leto, s. r. o. Hnúšťa v období od 30. 05. 2006 do 31. 12. 2007 na
základe zmluvy o spolupráci pri rozširovaní produkcie vydavateľstva Perfekt, a. s., Bratislava prevzal
do svojho skladu v Hnúšti knižné tituly, ktoré distribuoval a ďalej predával odberateľom, pričom podľa
zmluvy knižné tituly aj po ich prevzatí boli majetkom vydavateľa až do ich uhradenia, pričom bol povinný

raz mesačne hlásiť stav a pohyb zverených titulov, čo však nedodržal, prevažnú väčšinu titulov predal a
obdržané peňažné prostriedky použil pre svoju potrebu, čím spôsobil škodu nie menej ako 172.953,- Sk.

Odvolanie okresného prokurátora Rimavská Sobota Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa
26. 10. 2011 č. 4To/70/11 zamietol. V odôvodnení uvádza, že skutok sa síce stal, ale nie je trestným
činom. Bolo nadbytočné vstupovať orgánom činným v trestnom konaní do tohto vzťahu, pretože medzi
spoločnosťou Perfekt, a. s. Bratislava a spoločnosťou Leto, s. r. o. Hnúšťa sa jedná o obchodnoprávny
vzťah upravený Obchodným zákonníkom, čo jednoznačne vyplýva zo zmluvy o spolupráci pri rozširovaní
produkcie vydavateľstva Perfekt, a. s. a nejedná sa o trestnoprávny vzťah.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/03 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zdržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

c) - e/ necitované

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) - l/ necitované

m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 2 zákona ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 3 zákona ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo
veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa ods.
2, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa ods. 2 náhrada škody zahŕňa
aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s neprávnym úradným
postupom. Podľa ods. 3 súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

Otázka, či štát zodpovedá za škodu aj v prípade, že došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k
oslobodeniu spod obžaloby, sa riešila už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr.:

"V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto
zásada bola vyjadrená už vo viacerých rozhodnutiach. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené
alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesením obvinenia. Zákon zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na
zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska,
či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania
vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní,
v ktorom bolo trestné stíhanie zastavené. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za
škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu
bola odčinená (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 194/2010)."

"Systematickým a logickým extenzívnym výkladom sa dospelo k záveru, že ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a
dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Štát sa nemôže zbaviť
zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postu ukáže ako mylný, zasahujúci do základných
práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné

podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. (uznesenie NS SR sp. zn. 4 M
Cdo 15/2009)."

"Ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený,
má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ust. § 1-4 zák. č. 58/69 Zb." (poznámka: ide o
zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, ktorý bol zrušený zákonom č. 514/2003 Z. z., podstata vzniku zodpovednosti je však rovnako
upravená) "zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené
právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti
nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu
bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný ( (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 53/93).

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, keď základ návrhu považoval za
daný tým, že navrhovateľ bol spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený, lebo skutok,
za ktorý bol navrhovateľ obžalovaný, nie je trestným činom. Navrhovateľ preto má právo na náhradu
škody (§ 5 ods. 1 zákona) z dôvodu, že bol spod obžaloby oslobodený, a za takúto škodu štát objektívne
zodpovedá.

Pokiaľ odporca žiadal návrh zamietnuť poukazujúc aj na to, že nemožno trestné konanie vyhodnotiť ako
nesprávne len kvôli tomu, že sa neskôr nepotvrdilo, že došlo k trestnému činu a pri podaní obžaloby
bol dostatočne odôvodnený záver resp. zistený skutkový stav, súd dáva za pravdu navrhovateľovi, ktorý
nespochybňoval, že nie každé oslobodenie musí byť dôvodom na priznanie náhrady podľa zákona o
zodpovednosti štátu, ale v danom prípade došlo k vzneseniu obvinenia až 9 mesiacov od podania
trestného oznámenia a ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ktorým obžalovaného
spod obžaloby oslobodil, aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku zamietol, jednalo sa o obchodnoprávny vzťah upravený
Obchodným zákonníkom, čo jednoznačne vyplýva zo zmluvy o spolupráci, a nejedná sa o trestnoprávny
vzťah. Orgány činné v prípravnom trestnom konaní takto nesprávne vyhodnotili, že navrhovateľ sa
dopustil prečinu sprenevery a trestné konanie voči nemu vôbec nemalo byť vedené resp. malo byť
zastavené, prokurátor však podal proti nemu obžalobu na súd.

K námietke, že za štát nemá konať Generálna prokuratúra SR súd uvádza, že ku škode navrhovateľa
došlo v trestnom konaní. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zn. 3 Cdo/194/2010
zo dňa 30. 03. 2011 (obdobná vec, teda kde navrhovateľ bol rozsudkom súdu oslobodený spod
obžaloby) v danom prípade došlo ku škode žalobkyne v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom
konaní sú prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Tr. por.). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
aj vyšetrovateľ Policajného zboru. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí
prokurátorovi najneskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a šiesta Tr. por.). Ak je po začatí trestného
stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania
vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (§ 206 ods. 1
veta prvá Tr. por.). Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie
obžaloby alebo na iné rozhodnutie (§ 209 ods. 1 veta prvá Tr. por.). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti
pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 ods. 1 Tr. por.) a
vykonáva úkony podľa § 230 ods. 2 Tr. por. Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať
obžalobu (§ 231 písm. a/ Tr. por.). Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o
začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ
Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania
orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra
SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom-ktorom prípade
orgánom konajúcim v mene štátu je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je
príslušným ten z nich, ktorý začal konať vo veci ako prvý (§ 4 ods. 1 písm. l/ zákona - pozn.: v súčasnosti
písm. m/).

Navrhovateľ dňa 03. 09. 2013 podal návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody na
Generálnu prokuratúru SR, ktorá listom zo dňa 18. 09. 2013 postúpila túto žiadosť, doručenú jej 12. 09.
2013 podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. na Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgánu príslušnému

na konanie, lebo sa javí, že je možné aplikovať len ustanovenie § 4 ods. 2 zákona a teda ak nie je
možné príslušný orgán určiť podľa odseku 1, tak v mene štátu koná Ministerstvo spravodlivosti SR.

Súd k tomuto poznamenáva, že má vedomosť o tom, že v tom období bolo viacero rozhodnutí či už
okresných súdov alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde sa konalo s Ministerstvom spravodlivosti
SR z dôvodu, že sa vychádzalo z názoru, že nie je možné určiť, ktorý je orgánom príslušným na konanie,
lebo škodu spôsobilo viac orgánov, pričom tento názor už je prekonaný, ako je to zrejmý aj z vyššie
uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Ministerstvo spravodlivosti dňa 15. 10. 2013 vrátilo postúpený návrh navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na Generálnu prokuratúru SR, lebo ju nepovažuje za žiadosť, ktorá môže byť
prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti SR.

Listom zo dňa 23. 10. 2013 Generálna prokuratúra SR oznámila navrhovateľovi, že zotrváva na
pôvodnom právnom závere, že nie je tým orgánom, ktorý by mal v danej veci konať, ale v zmysle platnej
právnej úpravy je na konanie príslušné práve Ministerstvo spravodlivosti SR.

Súd podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona dospel k záveru, že Generálna prokuratúra SR je správne
označená ako orgán konajúci v mene štátu, lebo ku škode navrhovateľa došlo jednak konaním
vyšetrovateľa a jednak konaním prokurátora, ako orgán konajúci v mene štátu tak prichádzajú do
úvahy Ministerstvo vnútra SR aj Generálna prokuratúra SR, žiadosť bola 12. 09. 2013 doručená
Generálnej prokuratúre SR, ktorá ju postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR a toto následne žiadosť
vrátilo Generálnej prokuratúre SR. Keď vo veci má za štát konať z viacerých príslušných orgánoch ten
orgán, na ktorom bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku, a v danej veci je to Generálna
prokuratúra SR (na Ministerstvo vnútra SR žiadosť ani nebola podaná), je tento orgán správne označený
ako orgán konajúci za štát.

Keď navrhovateľ podal návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1
zákona a jeho žiadosti nebolo vyhovené do 6 mesiacov od dňa prijatia žiadosti (žiadosť bola Generálnou
prokuratúrou SR prijatá 12. 09. 2013 a listom zo dňa 23. 10. 2013 bolo navrhovateľovi oznámené
zamietavé stanovisko), podal návrh na súd (§ 16 ods. 1 zákona).

Súd podľa § 5 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 zákona zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 1.278,04
eur, pričom ide o účelne vynaložené trovy obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní. Za obhajcu si zvolil
advokáta JUDr. Jána Čipku, ktorému na trovách obhajoby uhradil vyfakturovanú sumu 1.387,22 eur.

Navrhovateľ síce podaným návrhom žiadal zaplatenie 1.387,22 eur, ktoré mu boli vyfakturované ako
trovy právneho zastúpenia a ktoré aj vyplatil obhajcovi, avšak po kontrole vyčíslených trov obhajoby
(zisťovanie skutočnej škody) súd zistil, že pri vyúčtovaní za úkony právnych služieb pri položkách
podania na súd 21. 05. 2010, 23. 09. 2010 a 09. 02. 2011 bola vyúčtovaná cena po 60,11 eur za úkony
v roku 2010 a 61,75 za úkon v roku 2011, teda v plnej výške. Podľa § 14 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v
znení v čase vykonávania úkonov za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3 patrí
odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. V podaní z 21. 05. 2010 obhajca
oznámil návrh otázok pre znalca, v podaní z 23. 09. 2010 navrhol predvolať na pojednávanie znalkyňu
a v podaní z 09. 02. 2011 oznámil, že predkladá knihu záväzkov, knihu pohľadávok a knihu analytickej
evidencie. Súd je toho názoru, že ide o úkony, najbližšie k § 14 ods. 3 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.
z. v znení v čase vykonávania úkonov, teda k úkonu návrh na zabezpečenie dôkazu a za úkony podľa
§ 14 ods. 3 patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, preto pri týchto
položkách znížil uplatňovanú náhradu na polovicu v súlade s uvedeným § 14 ods. 3 písm. a/ a ods. 8
cit. vyhlášky, t. j. priznal z nich sumy 2 krát po 30,055 eur za úkony v roku 2010 a 30,87 eur za úkon v
roku 2011. Ostatné položky boli vyúčtované v súlade s ust. § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 12 ods. 3, § 14 ods.
1 a až 5, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení ku dňu vykonania
úkonov, čo súd zistil prekontrolovaním každej jednotlivej položky vo faktúre zo dňa 15. 12. 2011. Takto
súd priznal odmenu za nasledovné úkony: prevzatie veci 25. 06. 2009 v sume 57, 95 eur, účasť na
hlavnom pojednávaní 07. 09. 2009 v sume 57,95 eur, účasť na hlavnom pojednávaní 05. 10. 2009 v
sume 57,95 eur, účasť na odročenom pojednávaní 25. 03. 2010 v sume 15,03 eur, účasť na hlavnom
pojednávaní 14. 04. 2010 v sume 60,11 eur, podanie z 21. 05. 2010 v sume 30,055 eur, podanie z 23.
09. 2010 v sume 30,055 eur, účasť na odročenom pojednávaní 27. 10. 2010 v sume 15,03 eur, účasť

na hlavnom pojednávaní 01. 12. 2010 v sume 60,11 eur, podanie z 09. 02. 2011 v sume 30,87 eur,
účasť na hlavnom pojednávaní 28. 04. 2011 v sume 61,75 eur, vyjadrenie k odvolaniu z 02. 09. 2011
v sume 61,75 eur, verejné zasadnutie 26. 10. 2011 v sume 61, 75 eur, spolu 600,36 eur + prináležiace
paušalizované odmeny 3 krát po 6,95 eur za úkony v roku 2009, 6 krát po 7,21 eur za úkony v roku
2010 a 4 krát po 7,41 eur za úkony v roku 2011, spolu 93,75 eur + 370,92 eur cestovného a náhrady za
stratu času pri 7 cestách na pojednávania v Rimavskej Sobote (vzdialenosť Rimavská Sobota - Hnúšťa
26 km) a verejné zasadnutie v Banskej Bystrici (vzdialenosť Banská Bystrica - Hnúšťa 85 km). Spolu
takto súd priznal 1.065,03 eur +213,- eur DPH, čo činí súčtom 1.278,04 eur, ktorú sumu navrhovateľ
uhradil ako účelne vynaložené trovy obhajoby, teda vzniknutú skutočnú škodu, kým v prevyšujúcej časti
návrh zamietol, lebo vyplatená odmena nad rámec odmeny podľa vyhlášky nemôže ísť na úkor odporcu,
lebo túto škodu nezavinil.

Pokiaľ zástupca navrhovateľa uviedol, že keď navrhovateľ ako klient vyplatil celú odmenu podľa faktúry,
tak sa tu dá konštatovať, že došlo fakticky k dohode o zmluvnej odmene, súd sa s týmto nestotožňuje,
lebo nebolo preukázané, že by k takejto dohode došlo. Samotné vyplatenie podľa faktúry takýmto
dôkazom nie je, pričom je viac ako pravdepodobné, že klient bežne ani nie je dostatočne zbehlý na to,
aby vedel (prípadne považoval za nutné) kontrolovať po svojom advokátovi vyfakturovanú odmenu.

Keď odporca nezaplatil podľa žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, prevzatej
12. 09. 2013 do 6 mesiacov, teda v lehote podľa § 16 ods. 4 zákona, súd odporcu podľa § 517 ods. 1 a
2 Obč. zák. zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania od 13. 03. 2014, teda od nasledujúceho dňa
po uplynutí 6 mesiacov po obdržaní žiadosti až do zaplatenia, ako to žiadal navrhovateľ, a to vo výške
podľa ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal v konaní
prevažný úspech (priznaná náhrada 1.278,04 eur, čo činí 92,13 % a zamietnutý návrh ohľadom 109,18
eur, čo činí 7,87 %) uplatňovanú náhradu trov konania, a to vo výške 84,26 % ako rozdielu medzi
pomerom úspechu a neúspechu. Navrhovateľ na trovách konania uplatnil 525,02 eur trov právneho
zastúpenia a 83,- eur iných trov (zaplatený súdny poplatok)

Trovy právneho zastupovania boli vyčíslené v súlade s ust. § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Konkrétne ide o 5 hlavných úkonov (prevzatie veci 02. 09. 2013, podanie návrhu
na predbežné prerokovanie 03. 09. 2013, podanie návrhu 18. 03. 2014, vyjadrenie 22. 06. 2015 a účasť
na pojednávaní 14. 10. 2015) po 71,36 eur, teda spolu 356,80 eur
-plus prináležiace paušalizované trovy 2 krát po 7,81 eur za úkony v r. 2013, 1 krát 8,04 eur za úkon v
roku 2014 a 2 krát po 8,39 eur za úkony v roku 2015), spolu paušalizovaná náhrada trov 40,44 eur,
-cestovné náhrady za účasť na pojednávaní 14. 10. 2015 vo výške 12,32 eur (cesta Hnúšťa - Rimavská
Sobota a späť, 2 x 26 km, spotreba 5,9 l, cena pohonných hmôt 0,916 eur, paušalizovaná náhrada 0,183
eur/km 12,32 eur a
-náhrada za stratu času pri účasti na pojednávaní 14. 10. 2015 za 2 polhodiny po 13,98 eur, teda spolu
27,96 eur.

Trovy právneho zastúpenia takto činia 437,52 eur + 87,50 eur ako 20 %-né DPH, spolu 525,02 eur.

Súd takto z uplatnených trov 525,02 eur trov právneho zastúpenia a 83,- eur iných trov (zaplatený súdny
poplatok) priznal náhradu 442,38 eur trov právneho zastúpenia a 69,94 eur iných trov, teda vo 84,26 %
ako rozdielu medzi percentom úspechu a neúspechu.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi navrhovateľa je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.
Súd podľa § 5 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 zákona zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 1.278,04
eur, pričom ide o účelne vynaložené trovy obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní. Za obhajcu si zvolil
advokáta JUDr. Jána Čipku, ktorému na trovách obhajoby uhradil vyfakturovanú sumu 1.387,22 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.