Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010447
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115010447.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej
proti obžalovanému Š.W. F., pre podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 10.03.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Š. F. K. N. Í. Q. P. X. narodený XX.XX.XXXX T. U., trvale bytom U., N. X, prechodne bytom bez

prihlásenia U., F. J.X. X, nezamestnaný,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 29.05.2014 v čase okolo 12.00 hodiny v Bratislave na Riečnej ulici č. 4 v priestoroch hotela Devín
pod zámienkou zabezpečenia kúpy dvojizbového bytu o rozlohe 80 m2 v Bratislave na Medenej ulici
cez Magistrát mesta Bratislava za orientačnú cenu 25.000,-Eur prevzal od R.. G. Š. finančnú hotovosť
10.000,-Eur ako zálohu na zabezpečenie kúpy uvedenej nehnuteľnosti a pri prevzatí tejto finančnej
hotovosti s R.. G. Š. podpísal Dohodu o spolupráci, v ktorej sa jej zaviazal zaobstarať kúpu bytu do

osobného vlastníctva, ktorý sa bude nachádzať v mestskom obvode Bratislava - Staré Mesto, pričom
už vopred pred preberaním finančnej hotovosti 10.000,-Eur a podpísaním Dohody o spolupráci vedel,
že uvedenú kúpu bytu nezabezpečí, čím poškodenej R.. G. Š.T., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. XX, U., jej
uvedením do omylu spôsobil škodu vo výške 10.000,-Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej R..
G. Š., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. XX, U. škodu vo výške 10.000,- Eur (desaťtisíc euro).

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému Š. F.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a), b) a c), odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný

urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 13.07.2015, č. k. 3Pv
35/15/1101-17. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému
položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku., na ktoré obžalovaný
vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 odsek

7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení všetkých procesných strán uznesením prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257
odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné
dôkazy, a to Dohodu o spolupráci zo dňa 29.05.2014, Príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo
dňa 29.05.2014, Emailovú komunikáciu, Oznámenie Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky,
Odpoveď Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, Výpis z evidencie priestupkov,
Odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 10.03.2016 a oboznámením aj ostatného obsahu spisového

materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania čo do výroku o treste a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i
v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku, súd pri určovaní druhu a výmery
trestu obžalovanému Š. F.Í. v predmetnej trestnej veci vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34

odsek 1 Trestného zákona rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad
pre ukladanie trestu upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona.

Z registra priestupkov obžalovaného v rámci správy MAKOP, ako ani z výpisu z Ústrednej evidencie
priestupkovMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikynevyplýva,žebyobžalovanýŠ.F.bolprejednávaný

a postihnutý za priestupok.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný Š. F. bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, pričom v
prípade odsúdenia z roku 1988 (prvé odsúdenie) sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Pokiaľ ide
o ďalšie odsúdenia je potrebné uviesť, že rozsudkom Obvodného súdu Bratislava III zo dňa 20.12.1989,

sp. zn. 5T 184/89, rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 07.04.2003, sp. zn. 1T 24/02 v spojení
s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.01.2006, sp. zn. 3To 68/03 a nakoniec
aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.02.2010, sp. zn. 5T/145/09 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Bratislava zo dňa 12.05.2010, sp. zn. 1To/47/2010 bol obžalovaný T. odsúdený aj za
trestné činy podvodu (v prípade prvých dvoch odsúdení podľa § 250 odsek 1 písmeno a), odsek 2

písmeno a), b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., resp. podľa § 250 odsek 1, odsek 4 písmeno b)
Trestného zákona č. 140/1961 Zb., a v prípade posledného odsúdenia za dva prečiny podvodu, jeden v
štádiu pokusu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, § 14 odsek 1 k § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č.
300/2005 Z. z.). Naposledy uvedeným rozsudkom bol obžalovanému Š. F. uložený úhrnný trest odňatia
slobody nepodmienečne vo výmere 3 roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Z odpisu registra trestov obžalovaného tiež vyplýva, že tento bol z výkonu trestu odňatia slobody
prepustený na slobodu po jeho výkone dňa 16.05.2013.Vychádzajúc z uvedených skutočností je nepochybné, že u obžalovaného Š. F.K.N. ide o osobu, ktorá sa
opätovne dopúšťa toho istého trestného činu - trestného činu podvodu (podľa § 250 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb., resp. podľa § 221 Trestného zákona č. 300/2005 Z. Z.) - a to aj po tom, čo už bol

za spáchanie takého činu súdom odsúdený. Uvedená skutočnosť síce nezakladá žiaden formálny znak
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa niektorého z odsekov § 221 Trestného
zákona, ale nepochybne má význam z toho hľadiska, že v prípade obžalovaného je potrebné jeho
konanie posudzovať ako špeciálnu recidívu, vyznačujúcu sa opätovným páchaním toho istého trestného
činu po tom, čo už bol za rovnaký trestný čin odsúdený. Je teda zrejmé, že doterajšie odsúdenia nemali

na odsúdeného taký účinok, aby sa rovnakej trestnej činnosti, resp. trestnej činnosti vôbec, vyvaroval a v
tomto smere možno usudzovať na to, že účel trestu, ktorý mu bol uložený predchádzajúcimi rozsudkami,
dosiahnutý nebol.

V súvislosti s určením druhu a výmeru trestu je potrebné tiež poukázať na to, že prejednávaného
trestného činu sa menovaný obžalovaný dopustil dňa 29.05.2014, teda niečo málo po uplynutí jedného

roka od jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere je možné poukázať na
existujúcu judikatúru, konkrétne na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.01.1974, sp. zn. 4 Tz
225/73 (R 30/1975), v rámci ktorého bol vyslovený právny názor, resp. záver, že recidivistom, ktorí
opakujú závažný trestný čin krátko po odpykaní predchádzajúceho trestu odňatia slobody, treba ukladať
prísne nepodmienečné tresty s náležitým využitím rozpätia zákonnej trestnej sadzby. Tento záver

možno aj v súčasnosti považovať za aktuálny a v zásade aplikovateľný aj vo vzťahu k obžalovanému
Š. F., pričom v jeho prípade treba obdobie spáchania trestného činu po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody posudzovať v tom kontexte, že sa dopustil rovnakého trestného činu, za ktorý už bol
v minulosti odsúdený (v súvislosti s uvedenou judikatúrou je ale potrebné uviesť, že v danom prípade
nemožno uvedenú judikatúru vnímať izolovane bez zreteľa na iné skutočnosti významné pre záver súdu

o konkrétnej výmere trestu, predovšetkým zmenu postoja obžalovaného k spáchanému trestnému činu
tak, ako je to uvedené nižšie).

Takisto nemožno prehliadnuť spôsob spáchania činu, ktorý vyplýva zo skutkovej vety rozsudku, ako
aj z vykonaných listinných dôkazov (emailová komunikácia, Oznámenie Magistrátu hlavného mesta

Slovenskej republiky, Odpoveď Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto), z ktorých
je zrejmé, že obžalovaný v „podvodnom úmysle“ cielene vyvolajúc u poškodenej dôveru v jeho osobu
(svojím vystupovaním a skutočnosti nezodpovedajúcim zainteresovaním orgánov hlavného mesta do
zaobstarania kúpy bytu), túto dôveru zneužil na vlastné obohatenie sa o sumu 10.000,-Eur. Z uvedených
skutočností vyplýva nielen následok, ale aj zavinenie vo forme priameho úmyslu a pohnútka.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti predstavujú kritéria upravené v § 34 odsek 4 Trestného zákona, ktoré
je súd povinný zisťovať a posudzovať pri ukladaní trestu. K týmto potom ešte pristupujú poľahčujúce
okolnosti a priťažujúce okolnosti, ktoré v danej trestnej veci súd ustálil tak, že obžalovanému Š. F.
priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona (priznanie a úprimné oľutovanie

trestného činu) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona (predchádzajúce
odsúdenie za trestný čin). Pokiaľ ide o vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť súd poznamenáva, že
k priznaniu a úprimnému oľutovaniu trestného činu došlo zo strany obžalovaného až na hlavnom
pojednávaní, avšak túto zmenu postoja obžalovaného a skutočné úprimné oľutovanie trestného činu
nemal súd dôvod spochybňovať, okrem iného aj preto, že obžalovaný túto okolnosť podoprel aj svojím

postojom v inej trestnej veci, v ktorej mal takisto spáchanie toho istého trestného činu priznať a
svoje konanie oľutovať. Priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti došlo k zmene pomeru poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností (v smere ich rovnovážneho pomeru) oproti stavu v čase vydania
trestného rozkazu v tejto trestnej veci, v ktorej súd pri ukladaní trestu vychádzal z prevažujúceho pomeru
priťažujúcich okolností postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (uvedeným trestným

rozkazomsúdobvinenémuuložiltrestodňatiaslobodyvovýmeretrochrokov,pričomtentotrestnýrozkaz
bol zrušený prednesením obžaloby prokurátorom v zmysle § 355 odsek 10 Trestného poriadku). Zmenu
tohto pomeru potom súd musel akceptovať a zohľadniť aj pri ukladaní trestu z hľadiska určenia druhu
trestu a najmä jeho výmery.

Pri trestnej sadzbe ustanovenej za prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
v rozpätí od 1 do 5 rokov, súd považoval nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
roky a 6 (šesť) mesiacov v kontexte prejednávaného prípadu za primeraný a spravodlivý. Pri určení
tejto výmery súd okrem vyššie uvedených skutočností zohľadnil aj to, že naposledy bol obžalovanémuuložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky za dva trestné činy (úhrnný trest), čo v danej trestnej
veci taktiež neodôvodňovalo uloženie vyššieho, resp. prísnejšieho trestu, keďže obžalovaný bol súdne
prejednávaný za spáchanie jedného trestného činu, pričom, ako už bolo uvedené, u obžalovaného došlo

k zmene postoja vo vzťahu k ním spáchanej trestnej činnosti nachádzajúcej svoj výraz k zmene pomeru
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností v smere pre obžalovaného priaznivejšom.

Naopak, trest odňatia slobody v nižšej výmere, teda miernejší trest, by podľa názoru súdu nezohľadňoval
závažnosť obžalovaným spáchaného trestného činu, spôsob jeho spáchania a spôsobený následok

(škoda vo výške 10.000,-Eur, ktorá nebola z jeho strany doposiaľ uhradená), jeho osobu ako páchateľa
dopúšťajúceho sa špeciálnej recidívy a už uvedené krátke obdobie, ktoré uplynulo medzi prepustením
obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody a spáchaním súdeného trestného činu. V tomto smere sa
muselaprejaviťajrepresívnafunkciatrestnéhoprávaazásadajednotyprevenciearepresieuplatňovaná
pri ukladaní trestu v zmysle účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona.

V rámci vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody súd v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd
nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo možné obžalovaného Š. F. zaradiť do ústavu na výkon

trestu s miernejším stupňom stráženia za podmienok predpokladaných v § 48 odsek 4 Trestného
zákona. Takýmito okolnosťami nie sú ani vek a zdravotný stav obžalovaného, na ktoré poukázala
obhajoba.Doterajšiakriminálnaminulosťobžalovanéhonesvedčíprezáveronaplnenípodmienokpodľa
naposledy uvedeného ustanovenia. V tomto smere bude mať obžalovaný možnosť svojím správaním
počasvýkonutrestuodňatiaslobodypreukázaťtakúmierunápravy,ktorábyprípadnemohlazazákonom

stanovených podmienok vrátane zákonnom stanovenej doby odôvodňovať následné rozhodnutie o
zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výrok na náhradu škody súd uvádza, že nárok poškodenej R.. G. Š.T. mal za
preukázaný v celej výške, t. j v sume 10.000,-Eur, čo vyplýva z listinných dôkazov vykonaných na

hlavnom pojednávaní. V tomto smere súd poukazuje na Dohodu o spolupráci zo dňa 29.05.2014, ale
predovšetkým na príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 29.05.2014, z ktorých je zrejmé,
že poškodená sumu 10.000,-Eur odovzdala obžalovanému za účelom obstarania kúpy bytu. Táto
skutočnosť je pritom podopretá aj e-mailovou komunikáciou medzi obžalovaným a poškodenou a v
konečnom dôsledku aj vyhlásením obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorého

súčasťou bol aj taký prejav obžalovaného, v zmysle ktorého v podstate uznal nárok poškodenej
na náhradu škody spôsobom predpokladaným v § 261 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku. Na
tomto základe súd zaviazal obžalovaného aj na náhradu škody spôsobenej trestným činom v zmysle
uplatneného nároku poškodenej.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je to uvedené v enunciáte
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu
Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.