Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 8, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9Cb/122/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612205966
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612205966.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovu v právnej veci

navrhovateľa: Player, s.r.o., so sídlom Kamenné pole 4556/10, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 810
797, zastúpený advokátom JUDr. Jiří Martaus, so sídlom Ulica 1. mája 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš,
proti odporcovi : Sanmari s.r.o., so sídlom Belopotockého 3301/13, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO : 36
744 841, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o. so sídlom Dončova 1451/21, IČO:
36 86 23 04, v konaní o zaplatenie 79.392,28 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 15. 6. 2012 sa navrhovateľ domáhal, aby

súd rozhodol, že odporca je mu povinný zaplatiť 80.059,44 eur. Návrh odôvodnil tým, že dňa 1. 10.
2008 bola medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom uzavretá Zmluva o
nájme nebytových priestorov v znení dodatku č. 1 zo dňa 1. 10. 2008, ktorej predmetom bolo odplatné
užívanie nebytových priestorov na prvom až treťom podlaží polyfunkčného objektu Centrum, súpisné
č. 4456 na pozemku C-KN, evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 464/1, okres Liptovský Mikuláš,
mesto Liptovský Mikuláš, katastrálne územie F. Z., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným
(vtedy) Správou katastra Liptovský Mikuláš. Nájom bol dojednaný na dobu 10 rokov. Pred uzavretím

zmluvy navrhovateľ zabezpečil a zaplatil cenu prác a materiálu dodaného do polyfunkčného objektu
Centrum, súp. č. 4456, ktorý bol a je vo vlastníctve odporcu v celkovej obstarávacej cene vo výške
80.059,44 eur s DPH. Práce a materiál pozostávali z dodávky a montáže stavebných súčastí pre
prechodný a zabezpečovací systém vo výške 2.971,20 eur bez DPH, z dodávky a montáže svetelných
reklám a bilboardov vo výške 11.241,94 eur bez DPH, dodávky a montáže čistiacich exteriérových a
interiérových rohoží vo výške 637,22 eur bez DPH, dodávky a montáže serverového racku vo výške
992,52 eur bez DPH, z dodávky a montáže veľkoplošných interiérových žalúzii vo výške 4.659,97 eur

bez DPH, z dodávky a montáže káblových žľabov s príslušenstvom pre elektroinštaláciu, uchopenie
svietidiel a elektrickú požiarnu signalizáciu vo výške 13.397,83 eur bez DPH, dodávky a pokládky
kobercov a PVC povrchov v celkovej obstarávacej cene vo výške 31.394,42 eur bez DPH, z dodávky
a montáže interiérových žalúzii v kancelárii na štvrtom nadzemnom podlaží vo výške 157,95 eur bez
DPH, z dodávky a montáže sadrokartónových stien na treťom nadzemnom podlaží vo výške 1.263,15
eur bez DPH. V celkovej cene prác a materiálu dodaného do objektu vo vlastníctve odporcu 66.716,20
eur bez DPH, t.j. 80.059,44 eur s DPH. Nájomný vzťah ukončil odporca výpoveďou zo dňa 18. 2.

2011. Výpovedná doba uplynula 31. 5. 2011. Nebytové priestory boli odporcovi, ako prenajímateľovi,
odovzdané 14. 1. 2012. Po skončení nájomného vzťahu navrhovateľ vyzýval odporcu na vysporiadanie
ceny prác a materiálu dodaného do objektu vo vlastníctve odporcu, ktoré zabezpečil a zaplatil
navrhovateľ. Odporca získal majetkový prospech na úkor navrhovateľa tým, že navrhovateľ zabezpečila zaplatil cenu prác a materiálu dodaného do polyfunkčného objektu Centrum. Rozsah práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa odvíja od toho, aký majetkový prospech získal odporca v okamihu, keď ho
neoprávnene získal. Hodnotu odporcom získaného majetkového prospechu navrhovateľ vyčíslil podľa

rozsahu v čase jeho získania. Výška protihodnoty predstavuje hodnotu plnenia v okamihu, kedy bolo
bezdôvodné obohatenie získané. Vzhľadom k povahe zrealizovaných prác a dodaného materiálu do
objektu vo vlastníctve odporcu, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou stavby a nebytových priestorov,
nie je možné a ani účelné bezdôvodné obohatenie vydať in natura. Preto navrhovateľ požaduje ako
protihodnotu peňažné plnenie. Peňažné plnenie pripadá do úvahy aj vtedy, ak je vydanie veci in

natura hospodársky neúčelné, najmä s prihliadnutím k dôsledkom, ku ktorým by navrátením veci
došlo. Je potrebné prihliadať ku všetkých dôsledkom navrátenia do predošlého stavu tak, aby k nemu
nedochádzalo za cenu znehodnotenia alebo zničenia vecí, ktoré by inak mohli slúžiť svojmu účelu tam,
kde sú umiestnené a aby nedochádzalo k ďalším nákladom, ktoré by bolo treba vynaložiť na demontáž
vrátených vecí.
Dňa 21. 10. 2013 na pojednávaní zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie 667,16 eur späť, lebo v

rozhodnom čase bola daň z pridanej hodnoty 19%, preto má byť správne žalovaná suma 79.392,28 eur
s DPH, vychádzajúca z ceny prác a materiálov 66.716,20 eur bez DPH. Preto súd konanie podľa § 96
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba OSP) v časti o zaplatenie 667,16 eur zastavil.
Konateľ navrhovateľa Q. E. vypovedal, že odporca súhlasil s prevádzkovaním predajne navrhovateľa
a podmienkou bolo prispôsobiť priestory potrebám nájomcu (navrhovateľa) a požiadavkám

INTERSPORTU AUSTRIA. Investície, ktoré sú predmetom žaloby, predstavovali zmenu alebo úpravu
nebytových priestorov, nie však dodatočnú, ale predpokladanú už počas výstavby. Realizáciu týchto
investícií mal zabezpečiť prenajímateľ (odporca), lebo išlo o výstavbu nových priestorov a rozpočet s
týmito požiadavkami kalkuloval. Konateľ odporcu tvrdil, že to nemôže zaplatiť, lebo na to nemá priestor
v rozpočte a že potom sa to nejako zohľadní. Namietali, že ide len o zmenu priestorov a v rozpočte

budú vznikať rezervy, ktoré to pokryjú. Navrhovateľ nemal prístup k rozpočtu a nevedeli sa rýchlo
rozhodnúťaaninebolčastoriešiť.Predmetnéinvestíciesosúhlasomprenajímateľa(odporcu)realizoval
navrhovateľ. Ohľadom finančného vysporiadania medzi nimi nikdy nedošlo k dohode. Viackrát sa na
rokovaniach rozprávali o tom, ako investície vysporiadať. Navrhovali, aby investície odporca odkúpil po
skončení nájomného vzťahu. Po skončení výstavby viackrát apelovali na konateľa odporcu, aby pripravil

prehľad výšky rezerv a v akej výške bude schopný refinancovať investíciu navrhovateľa. Takýto prehľad
im odporca nikdy nedal. Navrhovateľovi sa podarilo získať kópie dodávateľských faktúr, ktoré im poskytol
konateľ odporcu s tým, že prehľad investícií pripraví navrhovateľ. V tom čase mali dobré vzťahy. Prioritne
sa navrhovateľ musel venovať rozbehu a prevádzke predajne, preto túto vec nedokončil a uspokojil sa
s tým, že to budú riešiť odkúpením investícií po skončení nájmu. Neskôr sa vzťahy s odporcom zhoršili,

Čo viedlo až k výpovedi zo strany prenajímateľa a následným súdnym sporom. Navrhovateľ musel
nebytové priestory uvoľniť. O vysporiadaní investícií mali niekoľko rokovaní, ale k dohode nedospeli.
Preto sa obrátili na súd. V súčasnosti odporca a jeho nájomcovia tento majetok užívajú a odporca
z toho má ekonomický prospech. Po preštudovaní faktúr sa im potvrdilo, že niektoré z investícii boli
súčasťou rozpočtu. Tieto boli zhotoviteľskou firmou fakturované odporcovi. Išlo o sumu okolo 189.000

eur. Investície navrhovateľ vniesol pred uzatvorením písomnej zmluvy o nájme 1. 10. 2008. Všetko,
čo uviedli v návrhu a doložili faktúrami, hradil navrhovateľ ako budúci nájomca. Stalo sa to súčasťou
stavby a tieto veci v súčasnosti nie je možné odňať bez toho, aby došlo k ich znehodnoteniu alebo
poškodeniu stavby. Boli dohodnutí tak, že buď sa ich výdavky zohľadnia v nájomnom, čo sa nestalo
alebo zamýšľali, že sa dohodnú po uzavretí nájomnej zmluvy, čo sa tiež nestalo. Ostalo to medzi nimi

otvorené. Navrhovateľ predpokladal, že v nájme bude dlhodobo. Nikdy sa nedohodli akým spôsobom sa
zohľadnia náklady navrhovateľa, ktoré vložili do budovy, ktorá patrí odporcovi. Všetky stavebné práce
tak ako sú uplatnené v súdnom konaní, boli dokončené k septembru 2008 a stavba bola preberaná
1. 9. 2008. Fakturácia mohla byť až neskôr. Z predmetu nájmu svoje hnuteľné veci odstránili. Ešte
pred výstavbou budovy existoval vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, lebo zámerom bolo postaviť

budovu, ktorá mala predovšetkým slúžiť na prevádzkovanie predajne INTERSPORTU. Preto počas
celej výstavby bola potrebná súčinnosť navrhovateľa so zhotoviteľom (TREOS). Odporca, ako budúci
prenajímateľ, mal povinnosť riadiť sa pri výstavbe predmetu nájmu, podľa manuálu popisu stavby a
vybavenia, ktorý mu predložili a bol povinný podľa bodu 1.1 všetky výkony v popise stavby zabezpečiť
pred odovzdaním objektu spoločnosti INTERSPORT s tým, že ak svoj záväzok nesplní, musí nahradiť z

toho plynúce škody odporcovi. Keď investovali do budovy odporcu, očakávali, že výdavky navrhovateľa
sa zohľadnia po uzavretí nájomnej zmluvy. Očakávali, že ich bude odporca refinancovať v plnej výške. V
dodávateľských faktúrach sú fakturované dodávky, ktoré v skutočnosti dodával navrhovateľ, alebo ktoré
dodávateľom vôbec neboli dodané. Dodávateľ si pravdepodobne dával preplácať v banke a uplatňovalsi u správcu dane, ako nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, napríklad: faktúra č. 051/07/08 za
čistiace rohože cca 10.000 Sk bez DPH, faktúra č. 059/08/08 podlahy, koberec a lepenie cca 117.000
Sk, č. 074/09/08 podlahy, podlahovina a lepenie cca 233.000 Sk, č. 051/07/08 - konštrukcie drevostavby,

sadrokartónové kazety, montáž a príslušenstvo cca 470.000 Sk, č. 059/08/08 konštrukcie drevostavby,
sadrokartónovékazety,montážapríslušenstvocca289.000Sk,skriňanašatyzacca130.000Sk(všetko
bez DPH) a iné. Veci vyúčtované v prvých troch faktúrach dodal navrhovateľ a ostatné neboli vôbec
dodané. Podľa zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov v článku VII. bod 7.10 nájomca
(navrhovateľ) bol oprávnený na predmete nájmu vykonávať stavebné a iné úpravy trvalého charakteru

len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Žiadny písomný súhlas k predmetným
investíciám navrhovateľ nemá, čo potvrdzuje, že boli zrealizované ako stavebné súčasti pre objekt, ktoré
uhradil navrhovateľ za majiteľa (odporcu). Podľa článku VIII. bod 8.8 po skončení nájomného vzťahu
sú zmluvné strany povinné poskytnúť si vzájomnú súčinnosť pri vysporiadaní záväzkov zo zaniknutého
nájomného vzťahu. Na vysporiadanie vyzval navrhovateľ odporcu listom a aj osobne.
Splnomocnený zástupca navrhovateľa argumentoval, že sa nedomáhajú náhrady škody o čo sa

majetok zmenšil, ale bezdôvodného obohatenia, čo získal plnením navrhovateľa v tom čase odporca.
Navrhovateľ sa domáha toho, čo vynaložil navrhovateľ na nehnuteľnosť odporcu. Malo sa to zohľadniť,
či už v nájme alebo inak a k takejto dohode medzi účastníkmi nedošlo. Niektoré úpravy boli urobené
pred uzavretím zmluvy o nájme a niektoré počas trvania zmluvy o nájme nebytových priestorov. Všetky
úpravy však boli urobené po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov z 18.

10. 2007. Nikdy nedošlo k zohľadneniu toho, čo vynaložil na nehnuteľnosť odporcu navrhovateľ. Právne
posúdeniejenasúde.Navrhovateľpožadovalbezdôvodnéobohatenie.Poukázalnadodatokč.1zmluvy
o nájme nebytových priestorov, najmä na článok 6.6.1, ktorý preukazuje, že všetky zmeny na stavbe boli
vykonané so súhlasom odporcu a ak by bol súd iného názoru a posúdil vec ako nárok podľa § 667 ods.
1 Občianskeho zákonníka, medzi účastníkmi nebolo sporné a dôkazmi bolo preukázané, že zmeny na

stavby, financované navrhovateľom, boli robené so súhlasom odporcu. Medzi účastníkmi bolo sporné
iba to, či sa ich zaviazal uhradiť odporca. Z hľadiska § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka má
navrhovateľ právo na protihodnotu toho, o čo sa zhodnotil majetok odporcu. Keďže ide o nehnuteľnosť,
tá takýmito úpravami stúpla na cene. Obvykle je to vo výške ceny vynaložených prác a materiálu a toto
zhodnotenie reálne prevyšuje vynaložené náklady a materiály na zhodnotení nehnuteľnosti odporcu.

Nejde o zmenu žaloby a nemenia sa skutkové okolnosti, len právna kvalifikácia. Preto ak prenajímateľ
dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže sa nájomca domáhať po skončení
nájmu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Je možné rozhodnúť o nárokoch navrhovateľa
podľa § 667 Občianskeho zákonníka, lebo ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy mali účastníci uzavretú
zmluvu o budúcej nájomnej zmluve, čiže navrhovateľ už mal postavenie nájomcu.

KonateľodporcuZ.K.vypovedal,žezostranynavrhovateľaurčitéinvestícieboliurobenévštádiustavby.
Išlo o káblové trasy pre dochádzkový systém navrhovateľa a odporca sa úhrade takejto pohľadávky
nezaviazal a to ani zmluvou o budúcej zmluve. Predpokladali dlhodobý nájomný vzťah a po 15 rokoch by
boli investície navrhovateľa bezpredmetné. Väčšinou išlo o investície, ktorými boli hnuteľné veci, ktoré
bolo možné, po skončení nájmu demontovať, na čo odporca vyzval navrhovateľa, ale navrhovateľ na

výzvu odporcu nereagoval. Okrem káblových trás, ktoré sú v stenách, prípadne v žľaboch, si nepamätá,
ktoré z veci by sa nedali odviesť. Racková skriňa je na kolesách a sú v nej rozvody káblov. Odstrániť
by sa dali aj bilboardy, rám svetelných reklám, čistiace rohože interiérové aj exteriérové, aj keď nevie,
či majú po toľkých rokoch nejakú hodnotu. Interiérové žalúzie sú odmontovateľné a montáž káblových
žľabov platil odporca. Koberce sa tiež dajú sňať, hoci sú prilepené. Nemohli riskovať, že ich poškodia,

lebo toto nie je ich majetok. Sú s tým spojené náklady a potrebovali by firmu, ktorá by upravila povrchy po
odstránení kobercov. Náklady by tak boli podstatne vyššie ako cena kobercov. Sadrokartónové steny boli
montované po podpísaní nájomnej zmluvy v čase, keď si nájomca prebral prenajatý priestor. Nerozumie,
že je žalovaná nadobúdacia cena, lebo po uplynutí takej doby užívania už takúto hodnotu nemá.
Káblové rozvody odporcu boli postrihané a po navrhovateľovi ostali káblové rozvody, bez projektovej

dokumentácie pre odporcu nepoužiteľné. Bolo by náročné hľadať, ktorý kábel kam vedie, lebo v
jednej kabeláži je vedených viac káblov. Odporca nikdy žiadnym spôsobom navrhovateľovi nezaviazal,
že hnuteľné veci, ktoré investovali do stavby, navrhovateľovi zaplatia. INTERSPORTOM boli dané
podmienkynavrhovateľovi,akomápredajňavyzeraťatosatýkaloajkobercov.Odporcustáliprostriedky,
aby stavba bola prispôsobená potrebám INTERSPORTU. Firma Martina Lehotského - ALARMA bola

dodávateľom priamo pre navrhovateľa, vstupného a prechodového zabezpečovacieho systému. D. D.
dozorovala kompletnú stavbu.
Splnomocnený zástupca odporcu argumentoval najmä tým, že návrh je neopodstatnený v právnej
a skutkovej rovine. Nárok je žalovaný ako vydanie bezdôvodného obohatenia a navrhovateľpožaduje preplatiť náklady, ktoré podľa svojho tvrdenia vynaložil pred uzatvorením nájomnej zmluvy.
Bezdôvodné obohatenie v prípade investície vynaloženej na cudziu nehnuteľnosť, nepredstavuje
hodnota vynaložených prostriedkov. Odporca sa nezaviazal takúto investíciu preplatiť. Drvivá väčšina

stavebných úprav a prác alebo plnení označených v návrhu, bola realizovaná viac ako štyri roky
pred podaním návrhu na začatie konania. Preto odporca trvá na vznesenej námietke premlčania.
Bolo preukázané, že nešlo o investície do cudzej nehnuteľnosti, ale išlo o stavebné práce - inštaláciu
svietidiel, rohoží, ktoré sú hnuteľnými vecami a sú odnímateľné. Preto nemajú povahu investície do
cudzej nehnuteľnosti. Navrhovateľ požaduje preplatenie sumy, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 04, zo

spoločnosti odporcu na spoločnosť navrhovateľa. Malo ísť o refakturáciu prác, ktoré vykonala pôvodne
spoločnosť TREOS, s.r.o. a táto faktúra nebola zo strany navrhovateľa odporcovi uhradená. Navrhovateľ
požaduje vrátenie niečoho, čo nikdy nebolo zaplatené. Navrhovateľ požaduje vrátenie alikvótnej časti
za svetelné rampy, svetelné telesá a listinné dôkazy - daňové doklady preukazujú, že ich vystavila
spoločnosť MOLTO LUCE a prijímateľom týchto plnení mal byť INTERSPORT AUSTRIA. Teda daňové
doklady nepreukazujú, že navrhovateľ vynaložil nejaké finančné prostriedky. Faktúry boli vystavené

subjektmi, ktoré nie sú účastníkmi konania. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení
a nepreukázal, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Zo zákona č. 116/1990 Zb. vyplýva povinnosť
po skončení nájmu uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu. Odporca vyzýval navrhovateľa, aby
tak urobil a odstránil z predmetu nájmu svoje veci. Preukázali, že koberce sú odnímateľné a technicky
nie je problém ich sňať. Prvý porušil svoju povinnosť navrhovateľ, keď neodovzdal predmet nájmu

riadne a v pôvodnom stave. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá 1. 10. 2008 a
odporca ako prenajímateľ zmluvu vypovedal, lebo navrhovateľ neplatil nájomné. Výpovedná lehota
uplynula 31. 5. 2011, ale navrhovateľ nevypratal predmet nájmu a naďalej ho užíval a neplnil svoju
povinnosť platiť odplatu za užívanie predmetu nájmu, čím mu vznikol dlh 69.285 eur a záväzok na
zaplatenie zmluvnej pokuty 133.060,32 eur za porušenie povinnosti vydať predmet nájmu. Podľa § 325

Obchodného zákonníka sa plnenia môže domáhať iba tá strana, ktorá už splnila alebo je pripravená plniť
svoj záväzok. Keďže 90% tvrdených vynaložených investícií sa realizovalo pred viac ako 4 rokmi pred
začatím súdneho konania, okrem 3 položiek, sú tieto nároky premlčané v štvorročnej premlčacej dobe.
Náhrada investícií, ktoré vznikli po uzavretí nájomnej zmluvy, odporcom navrhovateľovi, nevyplýva ani
zo zmluvy ani zo zákona. V dodatku zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1 v bode 6.6.1 sa uvádza,

že stavebné úpravy sa považujú za riadne schválené, po predchádzajúcej vzájomnej dohode medzi
zmluvnými stranami. Odporca vystavoval faktúry navrhovateľovi, ktoré navrhovateľ dobrovoľne uhradil a
následneichžiadaspäť.Prekonanieonárokochpodľa§667ods.1Občianskehozákonníkasavyčísľuje
aj znehodnotenie zmien na predmete nájmu a predmetom tohto konania sú len investície vynaložené
navrhovateľom na predmet nájmu. Takýto nárok je vylúčený, lebo zmluva o nájme nebytových priestorov

obsahuje ustanovenie o povinnosti uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu.
Okrem výsluchu účastníkov súd vo veci vypočul svedkov P.. D. D. B. Z. F.. Svedkyňa P.. D. D. vykonávala
stavebný dozor pre odporcu, pri výstavbe polyfunkčného objektu Centrum Liptovský Mikuláš. Uvádzala,
že generálnym dodávateľom výstavby bola firma TREOS s.r.o. Liptovský Mikuláš. Kamerový systém
sa montoval pred omietkami, lebo išiel pod omietky. Inak by musel byť vedený povrchovo v lištách.

Registrovala, že káblové trasy na svietidlá, viedli pod omietkami a pod podlahami. Časť svietidiel išla cez
investora a časť cez budúceho užívateľa. Rozvodové skrine dodával investor. Stav v stavebnom denníku
na sto percent korešponduje so skutočným stavom na stave. Záznamy robila každý deň. Do nosnej
konštrukcie budovy išli nosné prvky pre reklamu, ešte pred zakrytím obvodovým plášťom. Do rastra
obvodového plášťa budovy sa montovali špeciálne úchyty na reklamy, po vyjadrení statika. Svedok Z. F.

bol dodávateľom zabezpečovacieho, kamerového, dochádzkového systému a prechodového systému
na karty pre navrhovateľa. Najskôr sa robila kabeláž a celé od kabeláže až po kompletáž to mohlo trvať
štyri až päť mesiacov. Postupovali podľa stavebnej pripravenosti. Po prípravných prácach sa rúrkovalo,
vťahovali sa káble a montovali krabice. Kompletáž zahŕňa montáž komponentov zariadení: snímačov,
pohybu, čítačiek, elektronických zámkov a podobne. Koncové komponenty sa dajú demontovať, ale

kabeláž je zabudovaná a je súčasťou stavby. Škatule a koncové zariadenia boli priskrutkované a
zamontované a niečo aj zasekané. Navrhovateľ si ich objednal na demontáž namontovaných zariadení,
zostali tam inštalácie, ako kabeláž, rozvody a skrine, ktoré boli pod omietkami. on na stavbe nebol, iba
jeho zamestnanci. Inštalácie, ktoré tam zostali kým došlo k demontáži, boli funkčné. Predpokladal, že
po kabeláži sa nahodili omietky. Kabeláž je možné vytiahnuť z rúrok, ktoré sú v budove, bez sekania

do steny. A je použiteľná.
Ďalej súd vykonal dokazovanie vecnými dôkazmi: odrezanou časťou modrého koberca a svietidla, ktoré
predložil odporca. Súd vykonal dňa 17. 10. 2014 ohliadku na mieste samom (čl. 474-486).Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-501, najmä fotokópiu zmluvy
o nájme nebytových priestorov čl. 5-11, dodatkom č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov čl.
12-19, zoznamom investícií čl. 20, fotokópiou faktúry vystavenej Z. F. navrhovateľovi s prílohou čl.

21-22, výtlačkom výpočtu podielu stavebných súčastí na zabezpečovacom a prechodovom systéme
čl. 23, fotokópiami faktúr vystavených E.COLOR, s.r.o. navrhovateľovi čl. 24-26, fotokópiami faktúr
vystavených odporcom navrhovateľovi čl. 27-29, fotokópiou faktúry vystavenej CWS-boco Slovensko
s.r.o. navrhovateľovi čl. 30, fotokópia kúpnopredajnej zmluvy z 5. 9. 2008 čl. 31, fotokópiou faktúry
vystavenej MK Alarm s.r.o. navrhovateľovi čl. 32, fotokópiu faktúry vystavenej DL Consulting and

Investment navrhovateľovi čl. 33, fotokópiu faktúry vystavenej MOLTO LUCE GmbH Intersportu
AUSTRIA čl. 34-41, fotokópia faktúry vystavenej odporcom navrhovateľovi čl. 42, fotokópiu faktúry
vystavenej Intersportom AUSTRIA čl. 43-44, fotokópiu faktúry vystavenej spoločnosťou AMPEX, s.r.o.
navrhovateľovi čl. 45, fotokópiu faktúry vystavenej Q. T. navrhovateľovi čl. 46, fotokópiou faktúry
vystavenej spoločnosťou UNIMONT Slovakia, s.r.o. navrhovateľovi čl. 47, výpisom z obchodného
registra navrhovateľa zverejnený na internete čl. 85, výpismi z obchodného registra navrhovateľa

odporcu zverejnenými na internete čl. 101-103, lustráciou v obchodnom vestníku čl. 172, 177, fotokópiou
výzvy odporcu navrhovateľovi zo dňa 27. 3. 2012 čl. 179, fotokópiami podacích lístkov a doručenie
doporučených zásielok čl. 180, lustráciu v obchodnom vestníku čl. 181, 203, výtlačkom položkovitého
zoznamu investícií čl. 204-205, fotokópiou zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov
medzi účastníkmi čl. 214-221, ktorá bola totožná s originálom predloženým 3. 3. 2014, fotokópiu

žiadosti o ponuku na financovanie projektu polyfunkčného objektu Centrum čl. 222-235, fotokópiu
stavebného denníka polyfunkčného objektu Centrum Liptovský Mikuláš čl. 252-415, vyjadrením odporcu
prostredníctvom splnomocneného zástupcu k dokazovaniu čl. 415-417, fotokópiami faktúr vystavených
obchodnou spoločnosťou TREOS s.r.o. odporcovi čl. 418-427, vyjadrením konateľa navrhovateľa čl.
428-429, grafickým znázornením - projektom stavby polyfunkčného objektu Centrum čl. 430-431,

lustráciou v obchodnom vestníku čl. 432, výpisom zo živnostenského registra P.. D. D. čl. 438, výpisom
z obchodného registra obchodnej spoločnosti ALARMA s.r.o. čl. 439-440, lustráciou v obchodnom
vestníku čl. 443, fotokópiami faktúr vystavených Z. F. navrhovateľovi čl. 452-453, fotokópiu zmluvy o
dielo medzi navrhovateľom a Z. F. čl. 454-455, fotokópiami príloh k zmluve o dielo čl. 456-464, lustráciou
v obchodnom vestníku čl. 501 a popisom stavby a vybavení predajni INTERSPORTU, ktorý je prílohou

k spisu 9Cb/122/2012.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané:
§ 261 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ďalej iba OBZ
(1)Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

(9)Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto
časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
§ 388 OBZ
(1)Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strane nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať

súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
§ 391 OBZ
(1)Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súd, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
§ 397 OBZ

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.
§ 451 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
§ 458 OZ
(1)Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
§ 3 Zákona č. 116/1190 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov

(1)Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o
nájme (ďalej len „zmluva“).(3)Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa uzaviera (veta
prvá).

§ 9 zákona č. 116/1990 Zb.
(1)Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
§ 13 Zákona č. 116/1990 Zb.
Ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v
stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

§ 667 OZ
(1)Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov
s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak
zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu, po odpočítaní
znehodnotenia zmien, ku ktorým v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal
súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu

protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
Navrhovateľ a odporca sú podnikatelia podľa § 2 ods. 2 písm. a/ OBZ. Dňa 18. 10. 2007 uzavreli
navrhovateľ ako budúci nájomca a odporca ako budúci prenajímateľ zmluvu o budúcej zmluve o nájme
nebytovýchpriestorov(čl.214-221).Vzmluveobudúcejzmluvesabudúciprenajímateľzaviazaluzavrieť
s budúcim nájomcom nájomnú zmluvu s predmetom nájmu nebytových priestorov špecifikovaných a s

náležitosťami uvedenými v časti 2 zmluvy. Zmluva o budúcej zmluve neobsahuje žiadne ustanovenia
o investíciách budúceho nájomcu do budovy a spolupodieľaní sa na nákladoch na výstavbu budúceho
predmetu nájmu. V článku VI. bod 6.3 zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ je povinný zabezpečiť
bezpečnostnú ochranu predmetu nájmu minimálne v zmysle projektovej dokumentácie, ktorá spočíva
v osadení bezpečnostných skiel na celom predmete nájmu a možnosti pripojenia na pult centrálnej

ochrany. V článku VI. bode 6.6 zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ súhlasí s reklamným označením
stavby, za podmienky umiestnenia takéhoto označenia na plochách na to vopred stavebno-technických
určených a definovaných v projekte pre stavebné povolenie, a za podmienky, že reklamné označenia
budú v súlade s účelom nájmu podľa článku III. S umiestnením týchto plôch prenajímateľ nájomcu
oboznámil, čo nájomca potvrdzuje svojim podpisom na zmluve. V článku VII. bod 7.5 zmluvy sa uvádza,

ženájomcasámvznášanákladynaprevádzkusúvisiacusprípadnýmnapojenímpredmetunájmunapult
centrálnej ochrany alebo iné obdobné zariadenie. Táto vyššie uvedená úprava dohodnutá účastníkmi
sa vzťahuje obsah zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bude na základe zmluvy o budúcej
zmluve uzavretá, keďže ide o časť 2 zmluvy o budúcej zmluve upravujúcej (vopred) náležitosti zmluvy o
nájme nebytových priestorov, ktoré majú byť obsahom zmluvy o nájme nebytových priestorov. Uzavretím

zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov nie sú jej zmluvné strany v postavení nájomcu
a prenajímateľa, takéto postavenie nadobúdajú až uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Zo zmluvy o budúcej zmluvy im nemôžu plynúť rovnaké práva a povinnosti ako zo zmluvy o nájme
nebytových priestorov.
Dňa 1. 10. 2008 uzavreli navrhovateľ v právnom postavení nájomcu a odporca v právnom postavení

prenajímateľa zmluvu o nájme nebytových priestorov a súčasne dodatok č. 1 k zmluve o nájme
nebytových priestorov (čl. 5 - 19). Predmetom nájmu boli nebytové priestory v budove (stavbe)
polyfunkčného objektu Centrum Liptovský Mikuláš, v Liptovskom Mikuláši, na ulici Hollého na prvom,
druhom a treťom podlaží, špecifikované v článku II. bod 2.3 a v prílohách č. 1 až 3. Účel nájmu bol
dojednaný v článku III. zmluvy a dodatku k zmluve. Výška a splatnosť nájomného bola dojednaná v

článku V. zmluvy a dodatku k zmluve. Čas, na ktorý sa nájom uzavrel, bol dojednaný v článku IV.
zmluvy na dobu určitú v trvaní 10 rokov od podpisu zmluvy, t.j. od 1. 10. 2008. Zmluva bola uzavretá
v písomnej forme. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že písomnou výpoveďou zo dňa 18. 2. 2011
vypovedal prenajímateľ (odporca) nájomnú zmluvu. Výpovedná doba uplynula 31. 5. 2011 a nebytové
priestory boli odovzdané navrhovateľom odporcovi 14. 3. 2012, teda po uplynutí výpovednej doby.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca ako prenajímateľ po skončení nájmu nepodal do 30 dní
návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Nepodaním takéhoto návrhu došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, t.j. nájom sa obnovil na dobu jedného
roka. *V článku VI. bod 6.1. zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi predmet
nájmu do užívania v stave spôsobilom na dojednaný účel užívania a v tomto stave ho na vlastné

náklady udržiavať počas celej doby trvania nájomného vzťahu. O odovzdaní predmetu nájmu spíšu
zmluvné strany odovzdávací / preberací protokol, ktorý bude obsahovať prípadné výhrady nájomcu
súvisiace s vadami a nedostatkami predmetu nájmu v čase jeho prevzatia do užívania. *Stavebné
úpravy predmetu nájmu (oproti stavebnému projektu) vykonané nájomcom počas výstavby budovy, nazáklade žiadosti nájomcu a tiež po kolaudácii budovy, úplne dokončené v čase podpisu tejto zmluvy,
sa pre účely tejto zmluvy považujú za riadne schválené zmluvnými stranami; v článku VI. bod 6.3
zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ je povinný zabezpečiť bezpečnostnú ochranu predmetu nájmu

minimálne v zmysle projektovej dokumentácie a možnosti pripojenia na pult centrálnej ochrany. V
článku VI. bod 6.6 sa uvádza, že prenajímateľ súhlasí s reklamným označením stavby nájomcom,
za podmienky umiestnenia takéhoto označenia na plochách predmetu nájmu na to vopred stavebno-
technicky určených a definovaných v projekte pre stavebné povolenie a za podmienky, že reklamné
označenia budú v súlade s účelom nájmu, podľa článku III. Umiestnenie týchto plôch si zmluvné strany

dohodli v prílohe č. 4, čo potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve; nájomca nie je oprávnený umiestniť
reklamné označenia na budovu na iné miesta ako uvedené v prílohe č. 4 tejto zmluvy. V článku VI.
bod 7.5. sa uvádza, že nájomca sám znáša náklady na prevádzku súvisiacu s prípadným napojením
predmetu nájmu na pult centrálnej ochrany alebo iné obdobné zariadenie. V článku VII. bod 7.10.
sa uvádza, že nájomca je oprávnený na predmete nájmu vykonávať stavebné a iné úpravy trvalého
charakteru len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. V článku VII. bod 7.11 zmluvy sa

uvádza, že nájomca je oprávnený predmet nájmu označiť svojimi reklamnými označeniami, ochrannými
známkami alebo svojím firemným logom, respektíve iným primeraným spôsobom na miesta na to vopred
stavebno-technicky určených a vzájomne odsúhlasených príloh č. 4 tejto zmluvy. V článku VIII. bod 8.8
zmluvy sa uvádza, že po skončení nájomného vzťahu sú zmluvné strany povinné poskytnúť si vzájomne
súčinnosť pri vysporiadaní záväzkov zo zaniknutého nájomného vzťahu. V článku VIII. bod 8.10

zmluvy sa uvádza, že nájomca je povinný odstrániť z nebytových priestorov každú tabuľu, nápis alebo
oznámenie, ktoré tam v dobe prenájmu umiestnil, pokiaľ to bude prenajímateľ požadovať a súčasne
vypratať všetky svoje hnuteľné veci. Zároveň je nájomca povinný odstrániť úpravy a predmety vlastnícky
mu patriace. *Ustanovenie článku VI. bod 6.1. zmluvy upravuje stav, ktorý vznikol počas výstavby pred
uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov a z takejto úpravy nie je možné vyvodzovať následky

podľa § 667 OZ, lebo toto ustanovenie zákona sa vzťahuje na zmeny na predmete nájmu vykonávané až
po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov. V zmluve o nájme nebytových priestorov a ani neskôr
sa účastníci nedohodli na spôsobe vyporiadania plnení (poskytnutých) vykonaných navrhovateľom
(budúcim nájomcom) na budúcom predmete nájmu pred uzavretím zmluvy o nájme po skončení nájmu,
či po uplynutí dohodnutej doby nájmu alebo pred uplynutím dohodnutej doby nájmu. Navrhovateľ

predmet nájmu prevzal a následne ho užíval( od 1. 8. 2008 do 14. 3.2012 t.j. tri roky, päť mesiacov a
štrnásť dní).
Samosudkyňa podľa § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba OSP) účastníkom uviedla
ako sa javí právne posúdenie veci, aby rozhodnutie súdu nebolo prekvapivé (na pojednávaní 8. 12.
2014) tak, že predmetom konania skutkovo vymedzeným navrhovateľom v návrhu na začatie konania

je zaplatenie priamych nákladov vynaložených navrhovateľom v prospech odporcu z právneho vzťahu
navrhovateľa ako nájomcu a odporcu ako prenajímateľa, ktoré navrhovateľ právne kvalifikoval ako
bezdôvodné obohatenie. Skutkovo ich popísal v návrhu na začatie konania ako náklady vynaložené
pred uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov 1. 10. 2008, čo vylučuje nároky podľa § 667
Občianskeho zákonníka. Bremeno tvrdenia a z toho vyplývajúce dôkazné bremeno je na navrhovateľovi.

Súd je viazaný návrh na začatie konania, teda skutkovým vymedzením navrhovateľa. Bezdôvodným
obohatením nie je hodnota vynaložených prostriedkov - hodnota vložených investícií, ale vlastné
zhodnotenie majetku týmito investíciami a nie je rozhodné, čo oprávnený stratil, ale čo povinný
nadobudol. Za rozhodujúce pre počítanie lehôt vo vzťahu k prípadnej zmene návrhu na začatie konania
je, kedy navrhovateľ takýto procesný návrh urobí. K zmene návrhu v časti skutkových dôvodov tvrdených

navrhovateľom v návrhu na začatie konania nedošlo, najmä skutkového stavu - opisu rozhodných
skutočností. A to ani v časti tvrdených nákladov vynaložených navrhovateľom na predmet nájmu,
pretože sa počas celého konania domáhal len plnenia v peniazoch, ktoré vynaložil na predmet nájmu
pred uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov a nie po uzavretí zmluvy o nájme nebytových
priestorov. Bolo bremenom tvrdenia navrhovateľa uviesť, čo plnil pred a po uzavretí zmluvy o nájme. Iba

ak sa nezmenia rozhodné skutkové okolnosti nejde o zmenu návrhu, ale iba o zmenu právnej kvalifikácie
a právne posúdenie je vecou súdu. Navrhovateľ počas celého konania skutkovo tvrdil nárok na peňažné
plnenie vo výške hodnoty ním vynaložených nákladov na vec vo vlastníctve odporcu pred uzavretím
zmluvyonájme.Navrhovateľnežiadalozmenunávrhupodľa§95 ods.1OSPazotrvalnanezmenenom
opise rozhodných skutočností. Súd je návrhom viazaný a nemôže v sporových konaniach rozhodovať

o iných nárokoch navrhovateľa vychádzajúcich z iného ako v návrhu na začatie konania tvrdeného
skutkového stavu. Navrhovateľ nežiadal o peňažné plnenie za zmeny na predmete nájmu so súhlasom
odporcu uskutočnené po uzavretí zmluvy o nájme (sadrokartónové steny na treťom nadzemnom
podlaží a pod.). Potrebu zmeny a úpravy nebytových priestorov prispôsobených požiadavkám preprevádzku predajne INTERSPORTU počas výstavby (nehnuteľnosti určenej v podstatnej časti na
prenájom nebytových priestorov budúcemu nájomcovi), ktorý navrhovateľ na to dobrovoľne vynaložil
vlastné prostriedky, hoci to považoval za povinnosť odporcu, bez dohody o spôsobe vyporiadania

sa s odporcom. V čase vynaloženia prostriedkov navrhovateľ na budúci predmet nájmu navrhovateľ
ani odporca nesporne nevedeli akým spôsobom sa vyporiadajú. Neurobili tak v zmluve o budúcej
zmluve a ani v zmluve o nájme. Čo neodporuje tvrdeniam odporcu a správaniu sa účastníkov, ktorý
odporca tvrdil, že k úhrade týchto nákladov navrhovateľa sa nezaviazal, lebo predpokladali dlhodobý
prenájom, po skončení ktorého by už boli investície navrhovateľa bezpredmetné. Odplatnosť plnenia

navrhovateľa nebola zmluvne podmienená trvaním dohodnutej doby nájmu. Žiadnym spôsobom si
v zmluve o nájme nebytových priestorov a ani inak nedohodli vyporiadanie investícií navrhovateľa
pre prípad skončenia nájmu pred dohodnutou dobou trvania nájmu na dobu určitú, ak tým nedôjde
k očakávanému zhodnoteniu prostriedkov navrhovateľa. Preto nešlo o odplatné zmluvné plnenie, z
ktorého by navrhovateľovi vznikla zmluvná pohľadávka a odporcovi zmluvný záväzok.
Navrhovateľ poskytol plnenie na predmet budúceho nájmu pred uzatvorením zmluvy o nájme. Plnil bez

právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 OSP a nič na tom nemení, že odporca mal o tom v tom čase
vedomosť a súhlasil s plnením. Bezdôvodným obohatením nie je hodnota vynaložených prostriedkov,
ale zhodnotenie majetku týmito investíciami v porovnaní tým, ak by vynaložené neboli. K bezdôvodnému
obohateniu dochádza v okamihu, keď sa plnilo. Aj keď súd poučil navrhovateľa podľa § 100 ods. 1
OSP o spôsobe vyčíslenia bezdôvodného obohatenia t.j. rozsahu plnenia zhodnotením veci odporcu,

navrhovateľ nedoplnil žalobné tvrdenie a naďalej trval na vložených investíciách. Odporca rozporoval
právo na vydanie vložených investícií. Navrhovateľ napriek poučeniu súdu neuniesol bremeno tvrdenia
rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré predchádza dôkaznému bremenu - návrhu na vykonanie
dôkazu na zistenie výšky zhodnotenia veci odporcu investíciami navrhovateľa. Súd môže vykonávať
aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, ak je to potrebné, ale súd nemôže nahradiť ( v zmysle doplniť)

skutkové tvrdenia účastníka konania. Takémuto návrhu pre nedostatok tvrdenia navrhovateľa o spôsobe
určenia rozsahu plnenia nemohol súd vyhovieť a návrh zamietol.
Odporca sa bránil námietkou premlčania bezdôvodného obohatenia v štvorročnej premlčacej lehote,
ktorá začína plynúť okamihom plnenia navrhovateľa na vec odporcu, ku ktorým plneniam došlo pred viac
ako štyrmi rokmi pred začatím konania na súde 15. 6. 2012: z dodávky a montáže stavebnej časti pre

prechodný a zabezpečovací systém vo výške 2.971,20 eur + 19% DPH (*stavebné práce vynaložené
navrhovateľom na inštaláciu tohto systému neboli preukázané v špecifikácii faktúry a rozpisu prác čl.
21-23, len inštalácia technického zariadenia, ktoré si priamo pre seba objednal a pre svoje potreby
využíval navrhovateľ), z dodávky a montáže svetelných reklám a bilboardov vo výške 11.241,94 eur
+19% DPH, dodávky a montáže čistiacich exteriérových a interiérových rohoží vo výške 637,22 eur

+19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený, lebo ide o hnuteľné veci, ktoré je možné vydať, odporca
sa vydaniu nebránil, ale navrhovateľ o ich vydanie nemal bez vážneho dôvodu záujem), dodávky a
montáže serverového racku (skrine) vo výške 992,52 eur +19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený,
lebo ide o hnuteľnú vec, ktorú je možné vydať, odporca sa vydaniu nebránil, ale navrhovateľ bez
vážnehodôvoduojehovydanienemalzáujem),zdodávkyamontáževeľkoplošnýchinteriérovýchžalúzii

t.j. tienenia presklenej časti budovy pred prehrievaním vo výške 4.659,97 eur +19% DPH, z dodávky
a montáže káblových žľabov s príslušenstvom pre elektroinštaláciu, uchopenie svietidiel a elektrickú
požiarnu signalizáciu vo výške 13.397,83 eur +19% DPH, dodávky a položenia (lepených) kobercov a
PVC povrchov v celkovej obstarávacej cene vo výške 31.394,42 eur +19% DPH, z dodávky a montáže
interiérových žalúzii v kancelárii na štvrtom nadzemnom podlaží vo výške 157,95 eur +19% DPH (*tento

nárok nie je oprávnený, lebo interiérové žalúzie nie sú súčasťou stavby ako veci a ich odstránením sa
vec neznehodnotí a nie sú nevyhnutné pre užívanie veci) z dodávky a montáže sadrokartónových stien
na treťom nadzemnom podlaží vo výške 1.263,15 eur +19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený, lebo k
plneniu nesporne došlo až po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov a súd sa s tým vyporiadal
vyššie v oôvodnení na strane 9 a 10 rozsudku pri nárokoch podšľa § 667 OZ). Súd vyššie uviedol aj

ďalšie dôvody pre zamietnutie niektorých nárokov (v zátvorkách označených *). Keďže dôvodom pre
zamietnutie bolo, že nedošlo k zmene tvrdenia o spôsobe určenia bezdôvodného obohatenia (napriek
poučeniu súdu) ako je odôvodnené na strane 10 a 11 rozsudku, súd sa už námietkou premlčania
nezaoberal pri jednotlivých nárokoch.

Podľa § 151 ods. 3 OSP o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
a lehota troch pracovných dní na vyčíslenie trov konania plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2).
Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu
podľa osobitného zákona.