Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. júl 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/152/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512209750
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2512209750.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: G.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX/XX, Y. - Š., zast. advokátom JUDr. Daliborom Pavelkom, so sídlom
Pribinova 46, Hlohovec proti odporcovi: I. P., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Y., o uloženie zákazu
približovať sa k navrhovateľke a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.08.2012, sa navrhovateľka domáhala vo veci samej
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov a nadväzovať s ňou akýkoľvek osobný kontakt.

Zároveň žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi približovať sa k
navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov ako aj nadväzovať s ňou akýkoľvek osobný kontakt,
a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo 29.04.1994 a ich spolužitie bolo na začiatku
relatívne v poriadku. Komplikácie nastali v roku 2001, kedy odporca začal vo veľkej miere požívať
alkoholické nápoje a začali sa u neho prejavovať sklony k agresivite. Často vyvolával hádky s
navrhovateľkou, ktoré často prerástli do fyzických útokov voči nej, vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou
a opakovane jej tvrdil, že on už v minulosti za vraždu sedel a väzenia sa nebojí. V najväčšej miere
sa agresívne sklony odporcu prejavovali práve vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu. Skutočnosť, že
odporca sa voči navrhovateľke správa agresívne, násilnícky a strach navrhovateľky je oprávnený, svedčí
i to, že odporca už bol dvakrát právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody pre
trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby a pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorých
sa v oboch prípadoch dopustil na navrhovateľke.

V čase podania návrhu odporca vykonával trest v ÚVTOS Leopoldov, z ktorého mal byť prepustený
v septembri 2012, pričom počas výkonu trestu sa trikrát snažil skontaktovať s navrhovateľkou
prostredníctvom listov. Navrhovateľka má preto strach, že v prípade prepustenia odporcu na slobodu, sa
bude tento dobýjať do jej domácnosti, bude sa pokúšať k nej opätovne dostať, pretože nemá iné miesto
kam by išiel alebo na koho by sa obrátil. Rodinný dom, v ktorom navrhovateľka býva, je v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateľky a tretej osoby, t.j. odporca nemá k tomuto domu žiadne vlastnícke právo.
Navrhovateľka sa i s odkazom na agresívnu povahu odporcu a jeho kriminálnu minulosť preto bojí, že
sa jej odporca po prepustení z výkonu trestu bude chcieť pomstiť za už spomínané odsúdenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane
odpisu z registra trestov odporcu, pripojenými rozsudkami Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu
Trnava, pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P/13/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Y. súd zistil, že odporca nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom
rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva navrhovateľka.

Uznesením vydaným v tomto konaní č.k. 12C/152/2012 - 25 zo dňa 31.08.2012 tunajší súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov a nadväzovať s navrhovateľkou akýkoľvek osobný kontakt až do právoplatného skončenia
tohto konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.09.2012.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 5T 39/06-250 zo dňa 30.05.2006 súd zistil, že odporca bol
uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods.
1, písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktoré sa dopustil od presne
nezisteného obdobia roku 2001 do 11.10.2005 voči navrhovateľke. Za uvedený skutok mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2006.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/184/2013 zo dňa 25.09.2013, súd zistil, že
odporca bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2,
písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke dňa 23.09.2013 a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2013.
čl. 41 súd zistil,

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/99/2014 zo dňa 19.05.2014 súd zistil, že odporca
bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 16.05.2014 voči navrhovateľke a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní 1 roka. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2014.

Z lustrácie v ZVJS zo dňa 20.05.2014 súd zistil, že odporca sa od 19.05.2014 nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, predpokladaný koniec trestu je 19.05.2015.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P/13/2012 súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo
rozvedené rozsudkom č.k. 9P/13/2012 - 78 zo dňa 25.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
21.05.2013.

Podľa článku 23 ods. 1, ods. 3 Ústavy SR, sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje, Slobody podľa odsekov
1, a 2 môžu byť obmedzení zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržiavanie verejného
poriadku, ochrany zdravia alebo ochranu práv a slobôd a na vymedzených územiach aj v záujme
ochrany prírody.

Podľa článku 13 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, povinnosti možno ukladať a) zákonom
alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len
zákonom.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že pre obmedzenie základného práva spočívajúceho
v slobode pohybu (v danom prípade odporcu) musia byť splnené formálne a materiálne podmienky.

Formálnou podmienkou je zákonná úprava, upravujúca možnosť obmedzenia slobody pohybu fyzickej
osoby. V právnom poriadku SR je takáto zákonná úprava obsiahnutá v Trestnom zákone č. 300/2005 Z.
z. a Trestnom poriadku č. 301/2005 Z. z., ktoré obsahujú zákonnú úpravu obmedzenia slobody pohybu
spočívajúcu v zákaze priblíženia sa k osobe poškodeného do určitej vzdialenosti.

Z uvedeného zároveň vyplýva, že uloženie zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania zo strany odporcu,
ktorého sa navrhovateľka v tomto konaní domáha, nemožno subsumovať pod domáhanie sa upustenia
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnostiam, ani za odstránenie takýchto zásahov,
nakoľko uloženie takejto povinnosti neobsahuje povinnosť odporcu upustiť od konkrétnych zásahov do
určitých práv navrhovateľky, ani odstránenie následkov konkrétnych zásahov do práv navrhovateľky.

Uloženie určitých obmedzení spočívajúcich v tom, že sa osoba niečoho zdrží, niečo strpí alebo niečo
vykoná, upravuje síce aj Občiansky súdny poriadok, avšak iba v rámci nariadenia predbežného opatrenia
(ktoré v tomto konaní aj nariadené bolo). V týchto prípadoch (predbežných opatrení) však ide o
obmedzenia, ktoré sú dočasné a ktoré upravujú pomery účastníkov počas konania; nemajú teda trvalý
charakter ako povinnosť, uloženia ktorej, sa navrhovateľka domáha návrhom vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd podaný návrh zamietol.

Uloženie povinností odporcovi, ktoré sú predmetom tohto konania, by bolo možné v trestnom konaní,
postupom upraveným v Trestnom zákone a Trestnom poriadku (viď § 50, § 51 Trestného zákona).

Pre úplnosť súd zároveň dodáva, že v súčasnosti sa odporca nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, teda v čase vyhlásenia tohto rozsudku ani nie je daná reálna hrozba priblíženia sa odporcu
k navrhovateľke, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku). Preto ani z tohto hľadiska nie je možné podanému návrhu vyhovieť.

V konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich náhradu súd ani nepriznal,
keďže o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.