Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314217847
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314217847.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., F.. L. W. XXXX/X,
o zaplatenie 3 308,25 Eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, zastúpeného

advokátom:Mgr.PeterMasarovič,Košice,ParkAngelinum2,oodvolanívedľajšiehoúčastníkanastrane
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 24.2.2015 č. k. 30C/326/2014-57 v časti trov
konania vedľajšieho účastníka takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na prerušenie konania a predloženie
predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na

strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal a žalobkyni vrátil súdny poplatok za žalobu v sume
191,30 Eur po právoplatnosti tohto uznesenia. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. §
96 ods. 1 až 3 O. s. p., vecne len späťvzatím žaloby. V časti o trovách konania vedľajšieho účastníka
svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 146 ods. 2 veta prvá v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., vecne
potom tým, že je nepochybné, že čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem „každý" spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší

účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred
súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli
účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Paušálny
vstupvedľajšiehoúčastníkadokonaní,vktorýchvystupujúakonavrhovateliatýmtozdruženímoznačené
subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka (a to
aj s poukazom na ust. § 5b z.č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), nepovažuje súd za dôkaz o vôli

združenia naplniť cieľ stanovený v čl. 2 Stanov Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA. Paušálny
vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy
konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola
ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach,
kdesaobsahjednotlivýchpodanímenílenoaktualizáciutejktorejveciajejindividualizáciounasúdochv

Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na
súde. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktorévynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Žalovaný ako spotrebiteľ nepožiadal
vedľajšieho účastníka o pomoc pri riešení svojho problému. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník a to len v časti trov konania týkajúcich
sa jeho osoby s návrhom na zmenu uznesenia v príslušnej časti priznaním mu trov konania v
ním požadovanej výške. Dôvodil predovšetkým nesprávnym právnym posúdením veci, keď dôvodom
späťvzatia žaloby žalobkyňou aj v tomto prípade bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším

účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh žalovanej bol v čase podania žaloby premlčaný. Zastavenie
konania zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby, pričom sa tak nestalo pre správanie žalovanej a aj
preto malo byť o trovách konania rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Žalobkyňa sa od
počiatkukonaniaspoliehalanaprávnunegramotnosťspotrebiteľovapopristúpenívedľajšiehoúčastníka
avznesenínámietkypremlčaniajehoprávnymzástupcombolanútenábezďalšiehovziaťžalobuspäť,čo
znamená, že žalovaná bola v konaní úspešná vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý vedľajšiemu

účastníkovi nebola napadnutým uznesením priznaná náhrada trov konania. Vedľajší účastník poukázal
aj na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej
aj „SD EÚ“) vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že aj združenie na ochranu spotrebiteľa ma v konaní
právo na advokáta ako aj na náhradu trov konania. V prípade ak by sa odvolací súd nestotožnil s jeho
právnou argumentáciou, navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. pred vydaním

rozhodnutia prerušil konanie a požiadal SD EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa trov
vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských vzťahoch (ktorú otázku však nekonkretizoval).

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa žalobkyňa ani žalovaný nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 v spojení s ust. § 93 ods. 4
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a keďže nešlo o rozhodnutie vo
veci samej, odvolanie nemuselo byť odôvodnené v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu vedľajšieho
účastníka na starne žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie prvostupňového súdu v
napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne.

Ešte pred zaoberaním sa vecnou podstatou problému nastoleného napádaným uznesením a odvolaním
proti nemu však v tejto konkrétnej veci vznikla potreba vyriešiť otázku, či za dôvodný možno považovať
návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a predloženie predbežnej otázky SD EÚ - za pomoci
mechanizmu vyplývajúceho z čl. 267 ZFEÚ (Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (odkaz poznámkou č. 12
v O.s.p. na čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).

Podľa čl. 267 prvých troch viet ZFEÚ (kam bol po úpravách prenesený čl. 234 pôvodnej Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o
otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv a b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov
alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento
súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť

na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol; pričom ak sa takáto otázka položí v konaní pred
vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa
vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Podľa čl. 169 ods. 1 ZFEÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú

úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku
114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a) tu citovaného ustanovenia), ako ajopatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b)). Podľa odseku
3 tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2

písm. b) a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému
štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné
so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

Navzdory tomu, že nie je dôvod polemizovať o práve účastníka súdneho konania vedeného pred

tuzemským súdom podať návrh na prerušenie konania a požiadať o predloženie predbežnej otázky
SD EÚ, čo rovnako platí o možnosti vnútroštátneho súdu konanie prerušiť a na SD EÚ sa obrátiť,
ak vnútroštátny súd nie je súdom rozhodujúcim v poslednej inštancii a o povinnosti takto postupovať,
ak naopak je súdom rozhodujúcim (v podmienkach vnútroštátnej ochrany práv) v poslednom stupni;
možnosť, resp. povinnosť vnútroštátneho súdu vyhovieť návrhu na prerušenie konania a predloženie
predbežnej otázky SD EÚ tu môže byť len za splnenia ďalšej podmienky zakotvenej priamo v ZFEÚ

a to podmienky sformulovanej na úrovni jedného zo základných predpisov Európskej únie tak, že
rozhodnutie o predbežnej otázke je pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu nevyhnutné (čiže že bez
takéhoto rozhodnutia hrozí, že predpis komunitárneho práva bude použitý vnútroštátnym súdom
nekorektne - rozumej v rozpore s výkladom, na ktorý je povolaný len SD EÚ a ktorý by mal byť pre všetky
vnútroštátne súdy členských štátov Európskej únie jednotný).

O taký prípad ale v prejednávanej veci pri dôslednom riadení sa ustanoveniami citovanými zhora,
ustanoveniami vnútroštátneho práva SR a napokon i pri dôslednej analýze záverov podopierajúcich
súdom prvého stupňa v tejto veci zvolený spôsob rozhodnutia nešlo a ani ísť nemohlo. Z pohľadu
opodstatnenosti požiadavky na prerušenie konania a predloženie veci SD EÚ totiž malo význam len to,

žesúdprvéhostupňavprejednávanejvecipriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniatzv.komunitárne
právo neaplikoval.

Odhliadnuc od skutočnosti, že odvolateľ konkrétnu podobu prejudiciálnej otázky týkajúcej sa trov
vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských vzťahoch v tejto veci nenaformuloval, odvolací súd dospel k

záveru, že návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a predloženie predbežnej otázky SD EÚ
nie je dôvod vyhovieť, preto takýto návrh zamietol (prvá veta výroku tohto uznesenia).

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa odseku 2 vety prvej rovnakého paragrafu ak niektorý

z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a napokon podľa vety
druhej tu citovaného odseku 2 ustanovenia, ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne (tu rozumej i vzala späť žaloba podaná dôvodne), je povinný uhradiť trovy
konania odporca (i tu žalovaný).

Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok
konania, pri ktorej uplatnení nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu jeho trov (trov konania
vzniknutých tomuto účastníkovi a ním platených), ak konanie neskončilo vydaním vecného rozhodnutia
o predmete sporu (najmä rozsudku vyhovujúceho žalobe celkom či len čiastočne, resp. žalobu celkom
zamietajúceho), ale došlo k jeho zastaveniu. I takáto výnimka sa však neuplatňuje automaticky, keď

sama predstavuje pravidlo, z ktorého existujú ďalšie 2 výnimky umožňujúce za splnenia v zákone
celkom konkrétne vymedzených podmienok uloženie povinnosti na náhradu trov konania niektorému
z účastníkov konania. Uplatnenie ktorejkoľvek z takýchto výnimiek (majúcich pôvod v oboch vetách
ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.) tak najmä predpokladá vznik trov majúcich sa nahradiť aspoň na jednej
strane sporu (v opačnom prípade niet dôvodu pre použitie takejto výnimky), ale tiež procesnú situáciu,

pri ktorej náhradu trov konania vôbec možno uložiť či priznať (pri zastavení konania medzi existujúcimi
účastníkmi pre späťvzatie žaloby ide inak práve o taký prípad).

Prvá veta ust. § 146 ods. 2 O.s.p. so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného
hľadiska a zásadne toto (zavinenie) pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom prvostupňovom

konaní navrhovateľ (v sporovom konaní žalobca).

Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi,
podmienkou postupu podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p. je však 1. možnosť aspoň predbežnéhozáveru o dôvodnosti žaloby a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým požiadavka
uplatnená žalobou smeruje, donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je na
jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane je

so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA má oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa)
a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Keďže má v konaní rovnaké práva

a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, tu por. tiež ust. § 93 ods. 4 vety prvej O.s.p.), možno z
toho vyvodiť len jeden záver a to, že aj vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je
základné ústavné právo (tu por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov) so všetkými jeho atribútmi - teda i so samozrejmosťou práva na náhradu
trov konania). O.s.p. v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňuje možnosť zastúpenia advokátom
absenciou (nedostatkom) odborných znalostí účastníka a teda ani nevylučuje, aby sa i účastník odborne

spôsobilý hájiť svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom nemohol dať zastúpiť advokátom a
aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v súvislosti s takýmto zastupovaním
vzniknutých. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov
právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval a len v tom prípade, ak trovy

právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.

Zastavenie konania tu z procesného hľadiska zavinila (späťvzatím žaloby pred súdom prvého stupňa)
žalobkyňa a principiálne by to tak bola ona, kto by mal zaplatiť procesnému súperovi náhradu trov
konania. Žalovanému však v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli a aj pre prípad opaku

platilo, že procesného práva na náhradu trov prvostupňového konania sa vzdal najneskôr nepodaním
odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa a v prípade trov konania odvolacieho nepodaním návrhu
na priznanie náhrady (hoci ide o nutnú procesnú podmienku podľa § 151 ods. 1 O.s.p.).

Odlišná situácia tu ale bola u vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý návrh na priznanie mu

náhrady trov konania (na právnej službe) podal a dokonca aj vyčíslil, v tomto prípade však podľa názoru
odvolacieho súdu nedošlo k naplneniu kritéria účelnosti vyčíslených a požadovaných trov (§ 142 ods.
1 a contrario).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Práve odcitované ustanovenie síce nedopadá priamo na rozhodovanie o trovách konania skončeného
zastavením (o aký prípad šlo v prejednávanej veci), nakoľko upravuje rozhodovanie o trovách konania
skončeného vecným rozhodnutím (rozsudkom) v prospech jednej strany sporu (k čomu môže dôjsť v

tzv. sporovom konaní buď úplným vyhovením žalobe alebo naopak jej úplným zamietnutím), toto však
obsahuje vyjadrenie jednej zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím procesom o trovách konania (teda
ajrozhodovaniupodľa§146ods.2O.s.p.),ktorouje,žesúdpriználennáhradutrovpotrebných(rozumej
nevyhnutných) na účelné bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno považovať objektívne za
vynaložené účelne.

Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou potom zásadne patria i trovy reprezentované odmenou
a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním nimi právnych služieb ich klientom
(účastníkom súdnych konaní), keď tu nepochybne treba súhlasiť i s prípadným argumentom o
neodňateľnom práve na súdnu a inú právnu ochranu.

Otázka využitia práva na právnu pomoc advokáta a otázka účelnosti v takejto súvislosti vynakladaných
trovsúvšakotázkami,ktorémajúlenčiastočnýsúvisaktorépretoneslobodnozmiešavať(bezďalšieho).
V každom prípade namietanej účelnosti takýchto trov tak treba robenie záverov podriadiť tomu, či by inak
advokátom zastupovaný účastník bol v konkrétnej situácii schopný uplatňovania ním práv (resp. obrany

voči uplatňovaniu práv niekým iným) aj bez pomoci advokáta, samozrejme za podmienky schopnosti
hájenia práv spôsobom zásadne rovnocenným s tým, ako sa do problému „vložil“ advokát.Prinazeranínatentoproblémajzprávepriblíženéhouhlapohľadupotomlenveľmiťažkošloprehliadnuť,
že advokát vedľajšieho účastníka tu (obdobne ako v iných tunajšiemu súdu známych a ním skôr
prejednaných vecí za účasti rovnakého vedľajšieho účastníka i advokáta) pred súdom prvého stupňa

požadoval (nad rámec paušálnych náhrad) odmenu za 2 úkony právnej pomoci, z ktorých tým prvým
bolo prevzatie a príprava zastúpenia (toto samostatne nehonorovateľné, pretože ak by advokát okrem
takéhoto úkonu už pre klienta nevykonal žiaden iný, vytratil by sa zmysel zastupovania) a druhým
vyhotovenie písomného podania, z ktorého obsahu je zrejmé (pominúc konkrétne údaje, opísané zo
žaloby) len paušálne uplatnenie námietky premlčania bez toho, aby v ktorejkoľvek druhovo totožnej

veci za účasti tej istej žalobkyne vznikla potreba na takomto podaní (opäť vyjmúc údaje zistiteľné
zo žaloby) čokoľvek meniť. Vedľajší účastník vo vyjadrení z 3.2.2015, ktoré má formu vzorového
podania, totiž len vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania a uviedol paušálne námietky voči
zmluve o úvere, ktoré sa dajú použiť identicky aj v iných konaniach. Toto podanie obsahuje len údaje
a argumentáciu nasvedčujúce tomu, že sa ním paušálne uplatňujú iba také argumenty spochybňujúce
nárok žalobkyne, ktorých výskyt (a opodstatnenosť) sa síce v tzv. spotrebiteľských veciach v rôznej

miere očakáva, no v žiadnom prípade nezaručuje. Vedľajší účastník tak vstúpil do súdneho konania,
ale konkrétne kvalifikované právne úkony do rozhodnutia súdu prvého stupňa právnym zástupcom
vedľajšieho účastníka urobené neboli a úkony vedľajšieho účastníka žiadnym spôsobom neprispeli k
úspechu žalovanej v konaní, pretože mali len všeobecný obsah a námietky v nich obsiahnuté bol súd
prvého stupňa oprávnený (i povinný) skúmať ex offo.

Nad rámec argumentácie súdu prvého stupňa (v napádanom uznesení) odvolací súd práve vo vyššie
uvedenom (i s použitím úpravy z ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) videl dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý priznanie náhrady vedľajšiemu účastníkovi nebolo možným, hoc aj v tomto prípade o vzniku trov
pochybnosti byť nemuseli.

Bolo preto dôvodné aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, s použitím § 219 O.s.p., potvrdil.

V takto skončenom odvolacom konaní tak úspech zaznamenala žalobkyňa a principiálne to preto bola

ona, komu vzniklo právo na náhradu trov takéhoto konania proti vedľajšiemu účastníkovi (podľa § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.), nakoľko ten s požiadavkou na náhradu trov prvostupňového konania a
na uloženie zodpovedajúcej povinnosti práve žalobkyni neuspel. Keďže ale žalobkyňa nepodala až do
pristúpenia odvolacieho súdu k rozhodovaniu návrh na priznanie jej náhrady trov odvolacieho konania
(hoci ten je nutnou zákonnou podmienkou uvažovania o jej priznaní a pri rozhodovaní bez pojednávania

aj o vyzývaní na vyčíslenie požadovaných, avšak nevyčíslených trov - tu por. i § 151 ods. 1 a 4 O.s.p.)
a tým sa procesného práva na náhradu trov odvolacieho konania vzdala, odvolací súd v tomto prípade
jej žiadnu náhradu nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.