Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Hedviga Pikalíková
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 4P/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516200503
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3516200503.2
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci
navrhovateľky F. Ž., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/X, M. G., št. občianky Slovenskej republiky,
právne zastúpená JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 18, proti
odporcovi J. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/X, M. G., št. občanovi Slovenskej republiky, v konaní
o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletému J. Ž., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov J. Ž., nar. XX.XX.XXXX a F. Ž., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
16.06.2007vŠarišskýchMichaľanoch,zapísanévknihemanželstievvozväzku6,ročník2007,nastrane
170, pod poradovým číslom 14, r o z v á d z a.
II. Mal. J. Ž. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok majú obidvaja rodičia.
III. Odporca je povinný prispievať na výživu mal. J. sumou 100,- Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť
vždy do 15.dňa mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
IV. Na žiadosť rodičov súd styk otca s mal. J. neupravuje.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom z dôvodu,
že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, a to v dôsledku nevery zo strany odporcu. Uviedla, že
manželstvo uzavreli po krátkej známosti, pričom k vážnemu narušeniu vzťahov došlo v októbri 2014,
kedy manžel nadviazal dôvernú známosť s inou ženou. Od uvedenej doby sa voči nej správa odmietavo,
agresívne,urážaju,ponižujepredmaloletýmsynomanedávajejpeniazenavedeniedomácnostiačasto
sa zdržiava mimo nej. So zreteľom na maloletého syna mala záujem manželstvo udržať, avšak odporca
naďalej podľa jeho vyjadrenia udržiava známosti s inými ženami, jej city voči nemu ochladli. Manželstvo
podľa navrhovateľky neplní, ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel, nevytvára vhodné
prostredie ani pre výchovu maloletého syna, ktorý je vystavovaný neustálym stresovým situáciám, preto
žiadala manželstvo rozviesť.
Odporca vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedol, že manželstvo uzavreli po dosť krátkej
známosti, brali sa z lásky. Po tom, ako si kúpili byt, auto a mali všetko čo im doteraz chýbalo, začala
sa z vzťahu vytrácať láska, častejšie sa s navrhovateľkou hádali. Vážnejšia kríza v manželstve nastala
v dôsledku nevery, čo bolo z jeho strany chvíľkovou záležitosťou spôsobenou momentálnym citovým
rozpoložením, keď mu zomrel kamarát, ktorý si zobral život. Odporca si uvedomil, že navrhovateľke
spôsobil bolesť, oľutoval to, ale asi neskoro, nedala mu druhú šancu. Uviedol tiež, že navrhovateľka jestále nahnevaná, len na ňom hľadá chyby, zhadzuje ho i pred synom, stále na neho kričí, komanduje,
vždy musí mať pravdu, všetko ofrfle, vyhadzuje ho z bytu. S návrhom na rozvod zo strany manželky
nerátal, dúfal, že mu odpustí, pritom však nechce, aby syn počúval ich hádanie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, sobášnym listom účastníkov, rodným listom
maloletého, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, výsluchom účastníkov, ako i s ďalším
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 16.06.2007 v Šarišských Michaľanoch. U oboch účastníkov ide o prvé
manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti. Z manželstva pochádza maloletý
J. Ž., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov je v M. G., čím je daná príslušnosť súdu
v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) na prejednanie veci.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 19.04.2016 súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo
spočiatku bez vážnejších konfliktov, tieto začali až v čase, keď maloletý začal navštevovať predškolské
zariadenie a odporca stále častejšie počas víkendov chodil na rôzne chaty s partiou a nevedel pochopiť,
že ona s ním nemôže chodiť, nakoľko musí dať cez víkend do poriadku domácnosť. Bol na ňu preto
nahnevaný. Situácia vyvrcholila v roku 2014, keď zistila, že odporca má priateľku, s čím sa netajil.
Zrejme pod vplyvom tohto vzťahu začal byť voči nej agresívny, ponižoval a urážal ju. Od októbra 2014
sa intímne nestýkajú, pričom je pravdou, že zostala voči nemu odmietavá a chladná. Na návrhu na
rozvod manželstva trvá a chce sa rozviesť, nakoľko vzťahy s odporcom sú neudržateľné, má z neho
strach, nevie mu zabudnúť jeho agresívne slovné útoky, ako i to, že sa dopustil nevery. Právny zástupca
navrhovateľky žiadal súd, aby manželstvo účastníkov rozviedol, najmä na vyššie uvedené, s poukazom
na názorové rozdiely a rozdiely vo výchove maloletého syna.
Odporca sa pridržal svojho písomného vyjadrenia s tým, že pokiaľ ide o výšku výživného, vzhľadom k
svojmu príjmu môže prispievať sumou 50 - 60 Eur mesačne. Uviedol, že v záujme zachovania rodiny
by bol ochotný obnoviť manželské spolužitie, ale keďže je na to potrebné dvoch, nevidí možnosť, že by
znovu začali spolu žiť ako manželia.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
otcovimaloletéhostanoviťvýškuvýživnéhovovýške100,-Eurmesačneaúpravustykuotcasmaloletým
žiadal neupraviť.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon
povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol podaný
dôvodne. Možno konštatovať, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, pod vplyvom ktorého manželia
vzájomne citovo ochladli, názorovo sa nezhodujú, intímne sa nestýkajú a ktorý možno kvalifikovať ako
hlboký a trvalý. Manželstvo si neplní ani jednu z funkcií, účastníci nevedú riadny manželský život a ichmanželstvo je len formálnym zväzkom muža a ženy, bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia.
Nakoľko nie je možné predpokladať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, súd návrhu vyhovel a
manželstvo rozviedol.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z
ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Súd zveril maloletého J. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vzhľadom na skutočnosť, že účastníci
nežiadali upraviť styk s maloletým, tento neupravil, s poukazom na vyjadrenia účastníkov, že žijú v
spoločnej domácnosti. Zároveň odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. J. sumou 100,- Eur mesačne.
Vychádzal pritom z priemerného mesačného čistého zárobku oboch účastníkov, ktorý bol v čase
rozhodovaniaunavrhovateľky612,23Eurauodporcuvovýške464,28Eur.Priurčovanívýškyvýživného
súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ktorý navštevuje základnú školu a ktoré sú spojené s
vyššími nákladmi na školské potreby a voľno časové aktivity (strava, poplatok za školský klub, pracovné
zošity, školské pomôcky, výlety, predstavenia, ZRPŠ, triedny fond, ošatenie).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov
konania z dôvodu, že išlo o konanie o rozvod manželstva.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.