Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/89/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217253
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217253.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Y. T.,

W.. XX. X. XXXX, F. XXX XX F. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Čemanom, advokátom,
Advokátska kancelária Spišská Nová Ves, Letná č. 45, proti žalovaným: 1./ Správa ciest Košického
samosprávneho kraja, IČO: 35555777, so sídlom Námestie Maratónu mieru č. 1, 042 66 Košice, 2./
Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35541016, o
náhradu škody vo výške 20.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania - preddavkovo zaplatené znalečné vo
výške 500,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 2. rade ani štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 27. 9. 2012 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného v 1. rade
zaplatenia sumy 20.000,- eur titulom náhrady škody a náhrady vzniknutých trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v

kat. území F. - rodinného domu č. súpisné XXX a v predmetnom rodinnom dome aj žije. Domáha sa
odškodnenia za škody, ktoré boli spôsobené na uvedenom dome pôsobením zaťaženia cesty II/536,
ktorú spravuje žalovaný, autodopravou a ktorá tým, že nebola stavebne riešená na intenzitu dopravy,
nedostatočne absorbovala zaťaženie a prenášala ho cez betónové oplotenie rodinného domu a oporný
múr na obvodové múry rodinného domu. Škoda spočíva v praskline v suterénnom murive v rozmeroch
180 cm na výšku a 3 cm na šírku a v celkovom narušení obvodových múrov rodinného domu. Náklady
na jeho opravu a uvedenie do predošlého stavu žalobca vyčíslil na sumu 20.000,- eur.

Žalobca v odôvodnení ďalej uviedol, že dom bol postavený v roku 1963. Na obvodových múroch, ktoré
priamo nesmerujú k ceste, nie sú vytvorené praskliny, ani iné deformácie. V roku 2003 si žalobca
svojpomocne postavil oporný múr, ktorý spája obvodový múr domu s jeho oplotením a vytvoril tak
zábranu pre zosuv pôdy k ceste, ktorou sa do domu vchádza. V roku 2010, keď oporný múr búral,
zistil, že počas ani nie 10 rokov vplyvom prenášaných tlakov a vibrácií došlo k vtlačeniu oporného
múru do obvodového múru domu, čím bola vytvorená kolmá prasklina na obvodovom múre, ktorá je

práve na mieste spojenia oporného a obvodového múru. Prenášaním tlakov a vibrácií z cestného telesa
na oplotenie rodinného domu a oporný múr rodinného domu došlo k jeho deformácií a narušilo jeho
štruktúru. Deformácia je očividná aj na betónovom oplotení, ktoré je vtlačené do vnútra záhrady vsmere od cesty a bola tak silná, že murivo bolo rozrušené do takej miery, že pri búraní oporného múru
vypadávali kamene osadené v betónovom základe.

Nakoľko žalobca si nebol istý, či za vznik vyššie popísanej škody zodpovedá žalovaný ako správca
cesty, dal si vyhotoviť znalecký posudok K.. N. N., ktorý v odbornom stanovisku vyslovil záver, že záťaž
cestného telesa sa prenáša aj na oplotenie a cez oporný múr (toho času zbúraný) aj na obvodové múry
rodinného domu. Tak isto žalovaný reagujúc na sťažnosť žalobcu si dal vypracovať znalecký posudok
K.. M. U., T.., ktorý konštatoval, že podstatnejší vplyv na narušenie obvodového muriva má nekvalita jeho

výstavby a skutočnosť, že nepodpivničená časť domu nie je dokonale vyplnená zhutneným násypom.
Tento znalec obrátil skutkovú situáciu v neprospech žalobcu, nakoľko tvrdí, že on sa má prispôsobiť na
záťaž cesty a zabezpečiť si podľa toho rodinný dom. Dom žalobcu však stojí už viac ako 50 rokov a
nedošlo k jeho významnejšiemu poškodeniu až na uvedenú trhlinu a po stavebno-technickej stránke
spĺňa predmetný dom všetky zákonné požiadavky. Uvedený znalec ďalej vo svojom posudku uvádza,
že vychýlenie oplotenia domu súvisí s dynamickým zaťažením premávky na ceste, pričom súčasne

dochádza k čiastočnému poklesu krajnice a samotného cestného telesa. Závery tohto znaleckého
posudku žalobca považuje za nelogické, nakoľko znalec pripúšťa vplyv cestnej premávky a samotného
cestného telesa na oplotenie domu, ale na samotné obvodové múry domu už nie. Žalobca má zato, že
žalovaný ako správca cesty má ako zodpovedajúci subjekt stavebne upraviť cestu a krajnicu tak, aby
boli vylúčené alebo minimalizované akékoľvek vplyvy na jeho dom.

S poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka má žalobca zato, že žalovaný zodpovedá
za škodu, ktorá mu vznikla na jeho rodinnom dome, nakoľko nedostatočne stavebne zabezpečil cestné
teleso a krajnicu premávky, čo malo rozhodujúci vplyv na vznik škody. Nakoľko žalovaný je správcom
danej cesty, jeho konanie sa dá posúdiť ako porušenie jeho zodpovednosti podľa § 420a Občianskeho

zákonníka, nakoľko žalovaný danú cestu prevádzkuje (bol zriadený na zabezpečenie funkčnosti a
zjazdnosti cesty a z toho titulu aj čerpá finančné prostriedky) a zabezpečuje ju tak, aby nedochádzalo k
poškodeniu majetku a má vo svojich možnostiach regulovať dopravu tak, aby nedochádzalo ku škodám
na majetku. Mal vybudovať také stavebno-technické riešenie, ktoré by eliminovalo vplyv cestného telesa
a premávky na nej na žalobcov rodinný dom.

Žalobca je v konaní zastúpený advokátom JUDr. Martinom Čemanom, ktorý mu bol určený na
zastupovanie v danej veci rozhodnutím Centra právnej pomoci so sídlom v Košiciach zo dňa 16. 7.
2012 potom, čo mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pod sp.zn. 1N 1822/12.
Uvedený právny zástupca k ním vypracovanej žalobe predložil dôkazné listiny, a to statický posudok -

vyjadrenie k praskline v suterénnom murive rodinného domu v F. Č.. XXX vyhotovený K.. N. N., statikom
stavieb, znalecký posudok č. 1/2012 vyhotovený K.. M. U., T.., znalcom z odboru stavebníctva, ktorý
bol vyhotovený na objednávku zadávateľa Správy ciest KSK Košice. Dodatočne predložil v priebehu
pojednávania výpis z LV č. XXX a LV č. XXX v kat. území F..

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8. 11. 2012 uviedol, že nie je zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla na rodinnom dome žalobcu, pričom poukázal na závery znaleckého posudku
č. 1/2012, v zmysle ktorých príčinou vzniku škody na rodinnom dome žalobcu je nekvalitná výstavba
obvodových stien domu a s vysokou pravdepodobnosťou aj nerovnováha bočných tlakov na prednú
obvodovú stenu domu. Dynamické zaťaženie od cestnej komunikácie vo vzťahu k poškodeniu rodinného

domu je irelevantné. Žalovaný v 1. rade nepovažuje za nelogické závery znalca a navrhol znalca
vypočuť k bližšiemu objasneniu obsahu a výsledku predmetného znaleckého dokazovania. S poukazom
na závery predmetného znaleckého posudku a s tvrdením, že žalovaný v 1. rade nezodpovedá za
žiadnu škodu, ktorá mala byť žalobcovi na dome spôsobená, nakoľko zodpovednosť žalovaného nebola
žalobcom preukázaná, navrhoval žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť.

Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, nimi navrhovaných svedkov, za použitia
odborného posudku, znaleckého posudku vyhotoveného pred začatím pojednávania K.. M. U., T.. a
znaleckého posudku vyhotoveného znalcom ustanoveným súdom v tomto konaní H.. K.. E. L., Z.., za
použitia dôkazných listín, výpisov z vyššie popísaných listov vlastníctva a písomnej korešpondencie pred

podaním žaloby medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, súd zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z LV č. XXX v kat. území F. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom tam zapísanej
nehnuteľnosti, a to parc. č. XXX - záhrady o výmere 437 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoriao výmere 1.045 m2 a parc. XXX - záhrady o výmere 253 m2 a stavby - rodinného domu, č. súpisné XXX,
postaveného na parc. č. XXX. Na predmetný rodinný dom a príslušnej nehnuteľnosti je zapísané vecné
bremeno spočívajúce v tom, že vlastník nehnuteľnosti, teda žalobca, je povinný trpieť právo X. T., C.. A.

bývať v dome č. súp. XXX a užívať priľahlé pozemky spôsobom bežným a obvyklým tak, ako doteraz,
až do jej smrti. Z výpovede žalobcu súd zistil, že menovaná je jeho matkou.

Podľa výpisu z LV č. XXX v kat. území F. súd zistil, že parc. č. XXX o výmere 24.323 m2 označená ako
zastavané plochy a nádvoria je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade podľa zápisu pod B1 v 1/1. Žalovaný

v 1. rade je zapísaný ako správca ciest KSK. Parcela je označená ako pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti a tento pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. Podľa informatívnej
kópie z mapy vytvorenej cez katastrálny portál obce Bystrany súd vzal za preukázané, že parc. č. XXX je
cestounamapevyznačenou,ktorábezprostrednesusedísparc.č.XXXaXXX,ktorépatriadovýlučného
vlastníctva žalobcu. Z katastrálnej mapy je čitateľné, že rodinný dom je postavený na parc. XXX, čo

korešponduje so zápisom na LV č. XXX v kat. území F..

Z výpovede žalobcu a jeho právneho zástupcu súd zistil, že predmetný rodinný dom bol postavený v roku
1963 jeho rodičmi. Právny zástupca vo výpovedi na pojednávaní dňa 3. 12. 2012 uviedol, že žalobca
sa o škode, ktorá vznikla na jeho dome mal prvýkrát dozvedieť v roku 2011, kedy došlo k odstráneniu

oporného múru a potom následne sa mimosúdnou cestou pokúšal náhrady škody od žalovaného v
1. rade, čo však bolo bezvýsledné. Na zistenie a preukázanie predmetnej škody si žalobca ešte pred
podaním žaloby dal vyhotoviť odborný posudok K.. N.. N..

Žalobca v účastníckej výpovedi uviedol, že dom postavil svojpomocne jeho starý otec I. A. spolu s

jeho synom, teda otcom žalobcu I. T.. Dom bol postavený asi v rokoch 1961- 1962 a on v tomto
rodičovskomdomeodmaličkabýval.Vroku2006honadobudoldovýlučnéhovlastníctvatitulomdedenia
po otcovi, pričom jeho matka sa vzdala svojho spoluvlastníckeho podielu v jeho prospech s tým, že ju
žalobca doopatruje. V dome teda býva on s matkou. V roku 2009 až 2010 žiadal Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Krompachoch o schválenie sociálnej dotácie na opravu a úpravu domu za účelom

bezbariérového projektu. Po schválení dotácie sa radil s projektantom N. Y. a ten mu po ohliadke
domu oznámil, že je potrebné odstrániť oporný múr čím skôr a až tak je možné realizovať bezbariérový
projekt. Žalobca teda pristúpil k odstráneniu plota a následne zistil, že v dome je diera a potrebuje
nevyhnutnú opravu. Žalobca vyslovil názor, že problém s domom nastal vtedy, keď asi v roku 1998
cestári robili novú cestu a to tak, že na starú cestu položili nový asfalt. Následne on potom vybudoval

betónový múr, nakoľko starý bol už zničený. Múr je asi 40 cm a následne vybudoval drevené oplotenie
do výšky 1,20 metra. Potom, ako po ceste začali chodiť ťažké autá a kamióny, pozoroval, že cesty
začala vytláčať plot do dvora. Preto žalobca tvrdí, že tí, čo sú za cestu zodpovední, mu spôsobili škodu,
ktorá vznikla na dome a ktorá je popísaná v odbornom vyjadrení K.. N.. N.. Ďalšie problémy vznikli
potom, čo cestári robili odvodnenie krajnice cesty, kedy následne medzi cestou a plotmi rodinných

domov na ich ulici sa sústreďovala voda, ktorá ploty poškodzovala. Až potom, čo obyvatelia domov
na tento nedostatok poukazovali (aj prostredníctvom televízie), došlo k vybudovaniu odvodňovacích
žľabov z betónu, čo im pomohlo, nakoľko voda toho času tam už nie je. Tým však bola vyriešená len
otázka odvodnenia, aby nedochádzalo k zamákaniu múrov, ale k odstráneniu škody na jeho dome to
nepomohlo. Následne dochádzalo k rozširovaniu cesty po okrajoch, a to tlakom kamiónov, a preto v júli

2012 boli zaliate žľaby novým asfaltom, čo malo za následok to, že cesta sa navýšila a zasahuje mu
do múra. Cesta sa takto zdvihla, ale podlažie sa nespevňuje. Žalobca sa snažil mimosúdne opakovane
jednať so žalovaným v 1. rade, avšak nikdy sa nedopracoval k pozitívnym výsledkom. Momentálne
nemôže realizovať bezbariérový projekt jeho rodinného domu, pokiaľ neodstráni škody na ňom, ktoré
mu boli spôsobené žalovaným v 1. rade. Preto sa domáha náhrady tejto škody v tomto konaní. Škodu

vyčíslil na sumu 20.000,- eur, nakoľko podľa neho treba na dome vykonať za takúto sumu opravy, a
to: 1./ kompletne spevniť základy na rohu domu asi vo výške 2 m do šírky pol metra z oboch strán
situovaných od rohu domu, nakoľko v stene rohu domu je škára, 2./ opraviť celý plot pri ceste, nakoľko
tento je rozsypaný - rozožratý od soli. V závere žalobca uviedol, že všetky predžalobné mimosúdne
jednania viedol so Správou ciest Košického samosprávneho kraja a osobne komunikoval s K.. V., ktorý

tento subjekt zastupoval.

Žalobca v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 3. 12. 2012 na otázku súdu, kedy zistil, že na jeho
dome vznikla škoda, odpovedal, že bolo to vtedy, keď zbúral oporný múr, teda asi na jar minulého roku(teda na jar 2011). Vtedy aj presne dedukoval, že na vine sú cestári, nakoľko ešte jeho otec, keď žil,
mal s cestármi problémy, avšak sa s nimi nesúdil, len keď mal poškodený plot, tak si ho sám opravoval.
Takto postupovali aj ostatní obyvatelia domov na ich ulici a sami si opravovali škody na plotoch.

Poverený zástupca žalovaného v 1. rade JUDr. Ivan Kráľ na pojednávaní dňa 3. 12. 2012 uviedol, že
žalobca sa s písomnou sťažnosťou obrátil na žalovaného ešte v roku 2010 a spor bol z ich strany riešený
K.. U. V., pracovníkom investičného úseku, ktorý sa takýmito problémami zaoberá. Nakoľko už v roku
2010 žalobca upozorňoval, že sa s danou vecou obráti na súd, dali si vypracovať znalecký posudok K..

M. U., T... Závery tohto znalca boli odlišné od záverov K.. N. v odbornom posudku, ktorý si dal vyhotoviť
žalobca. Žalovaný v 1. rade však má zato, že nenesie zodpovednosť za škody, ktorých náhrady sa
žalobca domáha a naďalej navrhoval žalobu zamietnuť. Na preukázanie, či je za škodu zodpovedný,
navrhol konfrontačne vypočuť oboch znalcov.

V doplňujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 28. 12. 2012 žalovaný v 1. rade vzniesol námietku

premlčania voči nároku žalobcu s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k
čomu poukázal na sťažnosť zo strany žalobcu, v ktorej sa už domáhal predmetného nároku a ktorá bola
podaná dňa 26. 7. 2010. V uvedenom dátume už žalobca o škode nesporne vedel, vedel o tom, kto za ňu
zodpovedá, nakoľko sťažnosť adresoval presne označenému subjektu - žalovanému v 1. rade. Nakoľko
žaloba bola podaná až dňa 27. 9. 2012, teda po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, nárok

žalobcu je premlčaný. Okrem vznesenej námietky premlčania žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť aj
z ďalšieho zákonného dôvodu, a to z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade. K
tomu uviedol, že cesta II/536, ktorá je na parc. č. C KN XXX v kat. území F. postavená, je vo výlučnom
vlastníctve Košického samosprávneho kraja (ďalej len KSK), pričom Správa ciest KSK vykonáva len
správu majetku vyššieho územného celku tak, ako je uvedené v § 6 ods. 2, 3 zákona č. 446/2001 Z. z.

o majetku vyšších územných celkov. S poukazom na ustanovenie § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa predmetný
zákon vykonáva, žalovaný v 1. rade uviedol, že zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú závadou
zjazdnosti je daná len vo vzťahu k užívateľom komunikácií, teda k vodičom. Škoda, ktorej náhrady sa
žalobca v tomto konaní domáha, nebola spôsobená závadou zjazdnosti cesty a nevznikla ani pri užívaní

komunikácie žalobcom, a preto žalovaný v 1. rade považuje žalobu vo vzťahu k nemu za nedôvodnú.

Po takomto vyjadrení žalovaného v 1. rade právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa
21. 1. 2013 navrhol, aby súd pripustil vstup do konania ďalšiemu pasívne legitimovanému subjektu,
označenému v 2. rade, a to Košickému samosprávnemu kraju so sídlom Nám. maratónu mieru 1, v

Košiciach. Súd uznesením zo dňa 31. 1. 2013 vstup tohto subjektu do konania pripustil.

Žalovaný v 2. rade nenamietal pasívnu legitimáciu v danom konaní, avšak s poukazom na závery
znaleckého posudku K.. M. U., T.. navrhoval žalobu voči ním zamietnuť s odôvodnením, že žalobca
nepreukázal, žeby žalovaný v 2. rade mu spôsobil na jeho rodinnom dome škodu.

Súd ďalej viedol dokazovanie výsluchom svedkov K.. U. V., vedúcim investičného úseku u žalovaného
v 1. rade, vypočul svedka K.. M. U., T.., súdneho znalca, svedka K.. N. N., autora odborného posudku
a svedka R. V., ktorý býva v susedstve žalobcu.

Svedok K.. U. V. uviedol, že vybavoval žiadosť, resp. sťažnosť, ktorá bola daná žalobcom v súvislosti
s požadovanou náhradou škody. Vykonal ohliadku na mieste samom, k čomu vypracoval písomné
stanovisko, kde okrem iného v závere uviedol, že neboli zistené také skutočnosti, na základe ktorých
by akýmkoľvek vplyvom cesty malo dôjsť ku škode na rodinnom dome. V celom rozsahu sa stotožnil
so závermi znalca K.. M. U., T.., a aj on sám zistil, že dom bol postavený z nekvalitného materiálu,

svojpomocne, z vtedy dostupných materiáloch, kedy sa finančne na nich šetrilo. Dom je v dostatočnej
vzdialenosti od cesty, takže aj podľa jeho zistení na mieste samom nemôže dochádzať k negatívnym
vplyvom na stavbu. Dodal, že oporný múrik postavený medzi domom a cestou nezabezpečoval stabilitu
obvodovej betónovej steny. K oploteniu bola vybudovaná spevnená krajnica. Dodal, že v roku 2012 bolo
zrealizované odvodnenie cesty vybudovaním odvodňovacích žľabov. Pri opravách cesty a vybudovaní

žľabov postupovali podľa predlohy vypracovaných projektov.

Svedok K.. M. U., T.. zotrval na svojich záveroch vyjadrených v znaleckom posudku č. 1/2012, k čomu
dodal, že cestné teleso, ako stavba sama o sebe nemá vplyv na predmetný rodinný dom. Dodal, žeškoda na dome nevznikla dôsledkom zbúrania časti oporného múrika, ale existovala už predtým a múrik
túto prasklinu na dome len skrýval. Za hlavnú príčinu poškodenia domu tak, ako uviedol v znaleckom
posudku, opakovane považoval tú skutočnosť, že dom bol postavený svojpomocne, tvrdomernými

skúškami bolo zistené, že z rôznych materiálov, pričom meraním zistil, že tvrdosť muriva práve v tej
časti, kde došlo k poškodeniu, je veľmi nízka, pod hodnotou merateľnosti. Došlo k porušeniu betonáže
starého domu a novší betón, ktorý sa neskôr použil sa so starším nepreviazal. Kvalitný betón je hutný
a starý sa doslova drobil.

Svedok K.. N. N. (autor odborného posudku, v ktorom sa vyjadril k praskline suterénu muriva rodinného
domu) uviedol, že pri vyhotovovaní predmetného odborného posudku nepoužíval žiadne merania.
Závery urobil na základe empirických hodnotení. Zotrval na konštatovaní, že poškodenie časti domu
mohlo byť spôsobené dynamickými účinkami, ktoré boli prenášané oporným múrikom na dom, ktorý múr
žalobca odstránil. Dodal, že škoda mohla byť spôsobená aj inými vplyvmi, a to nekvalitným vyhotovením
suterénu, podložia, mohol tam byť zvod a podobne.

Súdvypočulďalšiehosvedkanažiadosťžalobcu-R.V.,jehosuseda,ktorýbývavrodinnomdomeč.XXX
v F. takmer 50 rokov. Svedok uviedol, že dobre pozná situáciu ohľadom škody na dome žalobcu. Uviedol,
že, keď prší, voda na ceste stojí a pri prechode áut sa obrovské množstvo vody dostáva do záhrad ich
domov, k čomu predložil fotodokumentáciu. Poukázal na odvodňovací kanál, ktorý je v čase dažďov

znečistený. Následkom vody mu praská poter na schodoch, čím sa poškodzujú. Najväčší problém on
vidí v tom, že na ceste je často voda, v zime sneh, ktorý keď je odpratávaný pluhmi, dostáva sa na
jeho pozemok a spôsobuje mu škodu. Takú istú situáciu má aj žalobca. V závere dodal, že na jeho
rodinnomdomenespozorovalžiadnepoškodenie,alenaverandemáurčitépraskliny,očomtiežpredložil
fotodokumentáciu. V závere vyriekol názor, že podľa neho cestári urobili pred piatimi rokmi zlú cestu,

keď ju opravovali, nakoľko je na nej prasklina.

Na preukázanie tvrdenia žalobcu, že žalovaní v 1. a 2. rade zodpovedajú za škodu, ktorá vznikla na
jeho rodinnom dome, súd ustanovil znalca H.. K.. E. L., Z... Úlohou znalca bolo zistiť a ustáliť, či cesta č.
II/536, ktorá je vo vlastníctve a správe žalovaných, jej dynamické zaťaženie dopravou má a mala vplyv

na poškodenie rodinného domu, a to na vytvorenie praskliny v obvodovom murive domu, na betónové
oplotenie domu a na betónový vjazd do domu. Ďalej mal znalec zistiť a ustáliť, či predmetná cesta
zodpovedá štandardom a technickým normám určeným pre daný typ cesty. Ďalej, či stojatá voda a jej
zloženie v časti, kde sa spája cesta s oplotením rodinného domu, má vplyv na oplotenie a rodinný dom,
ďalej zistiť, či predmetná cesta bola vyhotovená v kvalite a nosnosti, ktorá zodpovedá zaťaženiu cesty

dopravou, vzhľadom na intenzitu premávky a hmotnosť dopravných prostriedkov, ktoré cestu využívajú
a či bol zistený pokles cestného telesa.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 9/2014 vyhotoveným vyššie menovaným znalcom, ktorý v
úvode konštatoval, že pre znalecké dokazovanie bolo potrebné realizovať meranie a analýzy, ku ktorým

si znalec so súhlasom súdu pre vypracovanie znaleckého posudku pribral troch konzultantov, a to pre
zistenie únosnosti vozovky zariadením KUAB K.. A.. F. zo Slovenskej správy ciest Bratislava, pre účely
merania účinkov dopravy na rodinný dom K.. A. T., T.. u firmy Inggroup, s. r. o. Žilina a pre geodetické
zameranie H.. K.. R. Š., T.. z firmy GEOSTAV Žilina.

Pre účely súdnoznaleckého dokazovania znalci vykonali miestne šetrenia a to v dňoch 25. 9. 2013 a
dňa 28. 3. 2014, kedy znalec podrobne zdokumentoval priebeh trhliny v základoch domu a realizovalo
sa experimentálne účinkov dopravy a geodetické meranie a bola vyhotovená fotodokumentácia.

Znalec okrem iného sa v znaleckom posudku zaoberal aj posúdením posudkov predložených v tomto

konaní žalobcom a žalovaným v 1. rade. K statickému posudku, ktorý vyhotovil K.. N.. N., znalec v závere
uviedol, že autori tohto statického posudku urobili odborné závery bez hlbšej analýzy a potrebných
meraní konkrétneho prípadu. K znaleckému posudku č. 1/2012, ktorý bol vyhotovený na objednávku
žalovaného v 1. rade K.. M.. U., T.., v tomto konaní ustanovený znalec poukázal na konštatovanie
pôvodného znalca, ktorý v závere uviedol citovaný text: „Príčinou vzniku zvislej trhliny pri ľavom

rohu rodinného domu je nekvalitná výstavba obvodových stien RD a s vysokou pravdepodobnosťou
aj nerovnováha bočných tlakov na prednú obvodovú stenu RD. Dynamické zaťaženie od cestnej
komunikácie je irelevantné na vznik trhliny. Vychýlenie múrika oplotenia predmetného RD súvisí sdynamickým zaťažením od premávky na ceste II/536. Proces nakláňania múrika, oplotenia a aj poklesu
krajnice a samotného cestného telesa bude pokračovať aj v budúcnosti.“

Znalec v predmetnom znaleckom posudku č. 9/2014 ďalej popísal, akým spôsobom dospel k jednotlivým
záverom a odpovediam na otázky súdu, k čomu uviedol, že pre podrobnejšie preskúmanie a analýzu
technického stavu podmúrovky plota pri ceste a v základoch a základovej škáre RD boli vykopané tri
sondy. Prvá sonda bola vyhĺbená do hĺbky 1400 mm pri plote. Ďalšia sonda bola vykopaná pod rohom
rodinného domu, kde sa nachádza zvislá trhlina v suterénnom múre a jeho základe a tretia sonda bola

vykopaná pod vzdialenejším rohom rodinného domu (od cesty). Obe tieto sondy boli v hĺbke 400 mm.
Ďalej bola vykonaná informatívna skúška betónu základov domu, zameranie dlhopisnej a výškopisnej
časti terénu a znalec posudzoval vplyv cestnej dopravy na rodinný dom, k čomu, ako už bolo vyššie
uvedené, boli prizvaní ďalší znalci.

V závere znaleckého posudku znalec odpovedal na otázku č. 1, kde uviedol, že na základe analýzy

meraní, realizovaných na úsekoch cesty č. II/536 v okolí rodinného domu č. súp. XXX zapísaného na LV
č.XXXvkat.územíF.,jejdynamickézaťaženiedopravounemaloanemávplyvnapoškodenierodinného
domu č. súp. XXX a na vytvorenie trhliny o rozmeroch cca 1700 mm x 5 až 50 mm v jeho obvodovom
murive. Pokiaľ sa týka betónového oplotenia rodinného domu (podmúrovky plota) znalec konštatoval, že
zaťaženie konštrukciou vozovky a jeho dopravou má vplyv na jeho stabilitu a spôsobuje jeho vychýlenie

zo zvislého smeru. Ďalej znalec konštatoval, že zaťaženie konštrukciou vozovky a dopravou nemá vplyv
na betónový vjazd (výjazd) do domu. Táto časť parcely je ovplyvňovaná vodou.

Na otázku č. 2 znalec odpovedal, že cesta č. II/536 v kat. území F. zodpovedá štandardom a technickým
normám (čo do kvality) určeným pre daný typ cestnej komunikácie. K tomu uviedol, že čo sa týka

osadených odvodňovacích žľabov, teda odvodnenia komunikácie, pokiaľ sa týka nivelity, odvodnenie
nezodpovedá v okolí RD technickým predpisom. V okolí domu nie je vložený žiaden uličný vpust a voda
sa akumuluje v žľaboch a vyteká z nich do okolia.

Na otázku súdu č. 3 znalec uviedol, že povrchová voda nasýtená najmä v zimnom období roztokmi

z posypových solí spôsobuje degradáciu materiálov oplotenia rodinného domu v jeho celej dĺžke,
obdobne má táto voda vplyv aj na výjazd z domu a v prípade väčších zrážok preteká tadiaľto aj na
pozemok žalobcu. V závere znalec konštatuje, že zmienená povrchová voda „nemá degeneračný vplyv
na konštrukciu rodinného domu“.

Na otázku č. 4 znalec odpovedal, že táto odpoveď je čiastočne zodpovedaná v odpovedi č. 2, k
čomu dodal, že merania preukázali, že cesta č. II/536 v kat. území F. (v okolí domu č. súp. XXX) je
vyhotovená v kvalite a nosnosti (únosnosti), ktorá zodpovedá zaťaženiu cesty dopravou, ako aj pre daný
typ cestnej komunikácie, tak vzhľadom na intenzitu premávky, ako aj hmotnosť dopravných prostriedkov.
Geodetické meranie potvrdilo, že nivelita vozovky má plynulý priebeh a v okolí domu č. súp. XXX nebol

nameraný a zaznamenaný žiadny pokles konštrukcie vozovky. Výškové vedenie trasy komunikácie je
plynulo vedené v údolnom oblúku.

Žalobca po oboznámení sa s predmetným znaleckým posudkom navrhoval, aby súd vypočul súdneho
znalca H.. K.. E. L., Z.., nakoľko podľa ich laického názoru bolo potrebné realizovať výkopové sondy

priamo na ceste a nielen v jej okolí a v súvislosti s tým potom žalobca chcel klásť ďalšie otázky súdnemu
znalcovi. To, že neboli výkopové sondy realizované na tom mieste, podľa žalobcu má kardinálny vplyv na
výsledok znaleckého dokazovania. Súd takýto návrh žalobcu na ďalšie dokazovanie výsluchom znalca
zamietol, nakoľko z obsahu znaleckého posudku jasne vyplýva, že znalec sa s otázkou, ktorú opakovane
žalobcapredniesol,vyporiadaltak,žeohľadomúnosnostivozovkyzdôvodu,ženebolomožnérealizovať

sonduvovozovke,zorganizovalmeranieúnosnostivozovkypredrodinnýmdomomvzmysletechnických
podmienok Slovenskej správy ciest a meranie a hodnotenie únosnosti zariadením KUAB. Znalec sa
teda odborne vysporiadal a náhradným riešením zabezpečil potrebné meranie, ktorých výsledky potom
spracoval v záveroch znaleckého posudku. Súd má zato, že takýto postup znalca v spolupráci s ďalšími
odborníkmi - znalcami, ktorých si k súdnoznaleckému dokazovaniu prizval, je dostatočne fundovaným a

odborným postupom a nie je potrebné v tomto konaní polemizovať o tom, že sonda, ktorá by sa urobila
priamo na vozovke, by mala mať vplyv na iný záver súdnoznaleckého dokazovania.Poverený zástupca žalovaného v 1. rade vysvetlil, že práve oni nesúhlasili s vykonaním výkopovej sondy
na ceste z dôvodu, žeby došlo k jej poškodeniu. Písomné stanovisko znalcovi bolo doručené a tento sa
s týmto stanoviskom vo svojom odbornom postupe aj zaoberal a nepristúpil k tejto deštruktívnej metóde.

Znalec teda ich stanovisko akceptoval a zvolil náhradnú metódu, na základe ktorej vykonal predmetné
súdnoznalecké dokazovanie.

Žalovaný v 1. rade v záverečnom prejave navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť z troch
základných dôvodov:

a/ nedostatku pasívnej legitimácie,
b/ z dôvodu premlčania nároku žalobcu
c/ nepreukázania zavinenia žalovaným za spôsobenú škodu s poukazom na závery znaleckého
dokazovania, z ktorých vyplynulo, že dynamické zaťaženie dopravou vozovky, ani jej kvalita nemá vplyv
na poškodenie rodinného domu žalobcu a na vytvorenie trhliny v rozmeroch, ako uvádzal žalobca.

Žalovaný v 2. rade v záverečnom prejave vzniesol námietku premlčania, teda až na pojednávaní dňa
19. 11. 2014 s poukazom na to, že žalobca vedel o škode a o tom, kto škodu mu spôsobil ešte 26.
7. 2010, teda žaloba bola podaná po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty a nakoľko žalobca voči ním
podal žalobu, resp. žiadal o pripustenie vstupu do konania žalovaného v 2. rade až 23. 2. 2013, týmto
dátumom už dávno uplynula zákonná premlčacia lehota na domáhanie sa nároku žalobcu. Poukázal na

záveryznaleckéhoposudku,vzmyslektorýchnebolapreukázanázodpovednosťzaškodu žalovanéhov
2. rade. Navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nepožadoval náhradu vzniknutých trov konania.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že vzhľadom na námietku premlčania, ktorú vzniesol
žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 12. 2012 (súdu doručené dňa 28. 12. 2012) a
námietku premlčania vznesenú žalovaným v 2. rade na pojednávaní dňa 19. 11. 2014, nie je možné
žalobe vyhovieť, pričom súd sa musel s touto námietkou premlčania voči žalobcom uplatneným nárokom
na náhradu škody voči žalovaným prednostne vysporiadať.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v prípade nárokov na náhradu škody sa ustanovuje jednak
subjektívna premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá a objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, kedy došlo ku škodovej
udalosti, pričom začiatok pri oboch premlčacích dobách je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich

plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci
objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť.

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre jej plynutie je významný subjektívny (primárny) prvok
pozostávajúci z dvoch zložiek:

1. kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o
vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobe.
Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom
škodovej udalosti, či s protiprávnym konaním.
2. Ďalej pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie o tom,

kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda škodca, ktorý ju spôsobil.

Pokiaľ ide o znalosť poškodeného o osobe škodcu, táto sa viaže na okamih, kedy poškodený získal
informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba zodpovedá za
škodu. Zákon v tomto smere nepredpokladá nespochybniteľnú istotu pri určení osoby zodpovednej

za vznik škody a už vôbec nie je podmienkou presná znalosť miery účasti jednotlivých škodcov, ak
poškodený môže vyvodiť, že škoda bola spôsobená niektorými, či viacerými škodcami, ktorých totožnosť
je mu známa. Na isto možno zodpovednosť určitej osoby zistiť až na základe dokazovania v súdnom
konaní, ktoré je začaté až podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde. Preto zákon vychádza zpredpokladu, že od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila
na súde, len čo má k dispozícií také informácie o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých sa javí
zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.

V prípade žalobcu je potrebné všetky tieto vyššie uvedené argumenty vzťahovať na skutočnosť, kedy o
škode sa pre prípad relevantných dôvodov určujúcich začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
prvýkrát dozvedel. Teda v jeho prípade to bolo v roku 2010, kedy zistil porušenie rodinného domu pri
búraní oporného múru. Žalobca presne neuviedol dátum, kedy, resp. v ktorý mesiac búral oporný múr,

avšak s určitosťou o škode a o tom, kto za túto škodu zodpovedá (podľa jeho vtedajšieho úsudku)
vedel dňa 26. 7. 2010. Týmto dátumom žalobca podal a písomne adresoval sťažnosť, ktorou sa domáhal
od žalovaného v 1. rade urýchlenej opravy cesty a finančného odškodnenia škody spôsobenej na jeho
rodinnom dome. Predmetná sťažnosť bola podľa podacej pečiatky žalovanému v 1. rade doručená
dňa 3. 8. 2010 a žalovaný v 1. rade aj vstúpil do mimosúdneho jednania so žalobcom a k predmetnej
sťažnosti sa vyjadroval, o čom svedčia písomné odpovede zo dňa 14. 3. 2011, 8. 8. 2011 a 29. 9. 2011.

Žalovaný v 1. rade sa v týchto vyjadreniach nebránil zodpovednosti za spôsobenú škodu a neodkazoval
žalobcu na iný zodpovednostný subjekt. Žalobca podal žalobu voči žalovanému v 1. rade dňa 27. 9.
2012, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula dňom 26. 7. 2012. Na základe
toho súd vzal za preukázané, že žaloba bola podaná po zákonnej premlčacej lehote, žalovaný v 1. rade
vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadať, a preto z uvedeného dôvodu súd žalobu

voči žalovanému v 1. rade zamietol. Právny zástupca žalobcu v záverečnom prejave argumentoval,
že žalovaný v 1. rade ho uviedol do omylu pri označení pasívne legitimovaného subjektu v súvislosti
s uplatňovanou náhradou škody, a preto nie je možné, aby uplynula subjektívna premlčacia lehota,
nakoľko žalobca nemal v čase podávania žaloby správnu vedomosť o tom, kto škodu spôsobil. Takýto
výklad o plynutí premlčacej lehoty je zo strany právneho zástupcu žalobcu mylný a pre daný prípad

špekulatívny a súd sa s takouto argumentáciou nestotožňuje.

Žalobca označil ako žalovaného v 2. rade dňa 3. 12. 2012, teda voči tomuto subjektu rozšíril žalobu
až týmto dátumom, takže z vyššie uvedeného logicky vyplýva, že aj vznesená námietka premlčania
žalovaného v 2. rade je opodstatnená. Z uvedeného dôvodu súd zamietol žalobu aj voči žalovanému v

2. rade, nakoľko nárok žalobcu je aj voči tomuto subjektu už dávno premlčaný.

Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný v 1. rade navrhoval žalobu zamietnuť nielen z dôvodu
vznesenej námietky premlčania, ale aj z dôvodu nedostatočnej pasívnej legitimácie označeného
subjektu. Námietku premlčania vzniesol v písomnom podaní zo dňa 20. 12. 2012 len žalovaný

v 1. rade, preto súd bol povinný vo veci viesť dokazovanie na preukázanie zodpovednosti za
náhradu škody voči žalovanému v 2. rade, ktorý túto námietku premlčania vzniesol až po vykonaní
súdnoznaleckého dokazovania. Uvedený subjekt nenamietal nedostatočnosť jeho pasívnej legitimácie
a potvrdil argumentáciu žalovaného v 1 rade, že tento nie je v konaní pasívne legitimovaný.

Súd sa teda zaoberal ďalšou otázkou, a to otázkou, či žalovaný v 1. rade je v tomto konaní pasívne
legitimovaný.

Pri riešení otázky je podstatný zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov
štátnej správy na obce a na vyššie územné celky s účinnosťou od 1. 1. 2004, kde článok II menil a

doplnil zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“). Podľa § 3d
ods. 2 citovaného zákona: „Cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú
vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ Podľa § 24b Cestného
zákona a zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v platnom znení dňa 29. 12.
2003 bola medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

a Košickým samosprávnym krajom, Námestie Maratónu mieru 1, Košice uzavretá dohoda o prechode
majetku a s ním súvisiacich práv a povinností vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na
Košický samosprávny kraj. Podľa článku II. predmetnej dohody do vlastníctva KSK prechádzajú veci,
ktoré do dňa prechodu podľa tejto dohody slúžili vnútorným organizačným jednotkám Slovenskej správy
ciest. Veci, ktoré boli predmetom prechodu vlastníckych práv podľa tejto dohody, sa účastníci zaviazali

určiť a špecifikovať v protokoloch v zmysle § 24b ods. 3 Zákona č. 416/2001 Z. z.. Od 1. 1. 2004 na
základe vyššie citovaného zákona cesta II. triedy prestala byť majetkom štátu a Slovenská správa ciest
so sídlom v Bratislave prestala byť majetkovým správcom. Vlastníkom je Košický samosprávny kraj,
ktorýnazabezpečeniesprávypozemnýchkomunikáciívjehovlastníctvezriadilpodľa§21ods.8zákonač. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách organizáciu - Správa ciest Košického samosprávneho kraja
so sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, ako právnickú osobu, čo aj korešponduje s § 3d
ods. 5) písm. b) zákona v platnom znení.

Podľa výpisu z LV č. XXX súd zistil, že výlučným vlastníkom parc. č. CKN 864 v kat. území Bystrany je
Košický samosprávny kraj. Správa ciest KSK vykonáva len správu majetku vyššieho územného celku,
ktorou sa v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných
celkov rozumie: „... súhrn oprávnení a povinností správcu tej časti majetku vyššieho územného celku,

ktorú mu vyšší územný celok zveril do správy, alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou.
Správca je oprávnený a povinný majetok vyššieho územného celku držať, užívať na plnenie úloh v
rámci predmetu činnosti, alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto
zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.“ Podľa ustanovenia §
6 ods. 3 predmetného zákona správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok,
ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom vyššieho územného celku. Správca vykonáva právne úkony pri

nadobúdaní a správe majetku vyššieho územného celku v mene vyššieho územného celku. Správca
koná v mene VÚC pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku VÚC, ktorý spravuje.
Obdobne je vzťah KSK a Správy ciest KSK aj v ustanovení čl. II bod 2 Zriaďovacej listiny príspevkovej
organizácie KSK Správa ciest Košického samosprávneho kraja, s ktorou sa súd oboznámil a ktorá
nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2011.

Rozsah škôd, za ktoré zodpovedá Správa ciest KSK, vymedzuje ustanovenie § 9a ods. 2 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Podľa tohto ustanovenia „správcovia diaľnic,
ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a
ktorých príčinou boli závady zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti

tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Pojem „závad v zjazdnosti“
špecifikuje ustanovenie § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách.

Súd vzal za preukázané a v závere má zato, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi jeho rodinnom dome,

nespĺňa ani jednu z vyššie uvedených kumulatívnych podmienok:
a/ nebola spôsobená závadou v zjazdnosti cesty II/536 a nevznikla ani pri užívaní komunikácie
žalobcom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd má zato a pri tomto hodnotení sa v celom rozsahu
stotožňuje s vyjadrením povereného zástupcu žalovaného v 1. rade, že žaloba voči žalovanému v 1.
rade o náhradu škody vo vzťahu k tejto organizácií je nedôvodná, nakoľko žalovaný v 1. rade nie je

pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní.

Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný v 2. rade, ktorý nenamietal pasívnu legitimáciu v tomto konaní,
vzniesol námietku premlčania až na poslednom pojednávaní, preto súd viedol rozsiahle dokazovanie na
posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu ním požadovanej náhrady škody voči žalovanému v 2. rade.

Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona

nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Z odôvodnenia žaloby zo dňa 27. 9. 2012 vyplýva, že žalobca sa domáha odškodnenia za škody
spôsobenej na jeho rodinnom dome v kat. území F., ktorá mala byť spôsobená pôsobením zaťaženia

cesty II/536 tým, že cesta nedostatočne absorbovala zaťaženie dopravou, čo sa prenášalo cez
betónové oplotenie rodinného domu a oporný múr na obvodové múry rodinného domu. V odôvodnení
žalobca ďalej škodu vyšpecifikoval tak, že táto spočíva v praskline v suterénnom murive a v celkovom
narušení obvodových múrov rodinného domu. Náklady na opravu domu vyčíslil na sumu 20.000,- eur.
Z predmetného odôvodnenia žaloby nevyplýva, žeby sa žalobca domáhal náhrady škody aj na iných

priľahlých stavbách k rodinnému domu, škodu takto jasne a zrozumiteľne vyšpecifikoval, že sa jedná
len o škodu na rodinnom dome a v priebehu konania právny zástupca žalobcu nerozšíril návrh o ďalší
nárok a nenavýšil vyčíslenú sumu. To, že súd znalcovi okrem iných úloh zadal aj úlohu zistiť (úloha č.
3), či stojaca voda, alebo jej zloženie v časti, kde sa spája cesta s oplotením domu žalobcu má vplyvnielen na dom, ale aj na jeho oplotenie, súd túto otázku položil podporne, aby tak bolo jasné, či nielen
zaťažením cesty, ale aj inými aspektmi došlo k poškodeniu domu.

Ako vyplýva z vyššie popísaných záverov znaleckého posudku, ani jeden z komponentov, či už
dynamické zaťaženie dopravou na ceste, ani povrchová voda nemajú degeneračný vplyv na konštrukciu
rodinného domu, ani na poškodenie rodinného domu a na vytvorenie trhliny v jeho obvodovom murive.
Z uvedeného teda jasne vyplýva, že žalobca nepreukázal dôvodnosť tvrdenia, že žalovaný v 2. rade
(ako aj žalovaný v 1. rade) zodpovedá za škodu, ktorá mu bola spôsobená na jeho rodinnom dome č.

XXX v kat. území F.. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie teda nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade a škodou a nebolo
preukázané zavinenie žalovaných na vzniku takejto škody. Skutočnosť, že za škodu nezodpovedá ani
jeden zo žalovaných, vyplynula nielen zo znaleckého posudku č. 9/2014, ktorý bol vyhotovený pre účely
tohto súdneho konania, ale vyplýva to aj zo záverov č. 1/2012 vyhotoveného K.. M.. U., T.., v záveroch
ktorých znalec konštatoval, že príčinou vzniku zvislej trhliny na rodinnom dome žalobcu nebol tlak od

opornej steny, resp. umelá seizmicita od dopravy, ktorú oporná stena by mohla prenášať na rodinný
dom. Znalec v závere tohto posudku vysvetlil, že príčinou poškodenia sú účinky na prednú obvodovú
stenu rodinného domu napravo od trhliny, za ktorou je nepodpivničená časť pôdorysu rodinného domu.
Znalec tu konštatoval, že ak by bol priestor nepodpivničenej časti pôdorysu domu dokonale vyplnený
zhutneným zásypom, zásyp by vytváral potrebnú tlakovú reakciu pre tlak od zeminy predzáhradky, čím

by sa tlaky prakticky eliminovali. V opačnom prípade, keď tlak od zeminy predzáhradky je väčší ako
opačný tlak od zásypu, vzniká práve v mieste trhliny najväčšie šmykové napätie. Ďalším významným
nepriaznivým účinkom je nekvalitná výstavba svojpomocne vyhotovených obvodových stien rodinného
domu, a to nízka a nerovnomerná kvalita betónu v spodnej časti suterénneho muriva. Znalec v závere
konštatoval, že uvedené nepriaznivé účinky s vysokou pravdepodobnosťou pôsobia v synergickom

efekte a sú príčinou vzniku zvislej trhliny pri ľavom rohu rodinného domu a dynamické zaťaženie 9 m
vzdialenej cestnej komunikácie je irelevantné na vznik trhliny. Takže aj zo záverov tohto znaleckého
posudku,sktorýmsažalobcapredpodanímžalobyoboznámil,jasnevyplynuloajkonštatovanieazávery
ďalších troch znalcov, ktorí participovali pri vyhotovovaní znaleckého posudku pre účely tohto súdneho
konania.

Na základe vyššie uvedeného súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie z dôvodu
zistenia, že nárok žalobcu nie je ani len čiastočne opodstatnený, žalobu v celom rozsahu voči
žalovanému v 2. rade zamietol. (Toto sa samozrejme vzťahuje aj na žalovaného v 1. rade, pokiaľ by
nebola vznesená námietka nedostatočnej pasívnej legitimácie daného subjektu v tomto konaní).

Pokiaľ by žalobca v tomto konaní zo záverov znaleckého posudku vyvodzoval, že žalovaný v 2. rade
nesie zodpovednosť za poškodenie plota, tohto nároku sa priamo svojou žalobou nedomáhal, nevyčíslil
osobitne škodu spôsobenú poškodením plota a aj keby k tomu pristúpil, aj tento nárok tak, ako pôvodný,
je voči žalovanému v 1. aj v 2. rade premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému v 1. rade,
ktorý mal v konaní úspech, náhradu ním požadovaných trov konania, ktoré pozostávajú z preddavkovo
zaplateného znalečného vo výške 500,- eur.

Nakoľko voči žalovanému v 2. rade súd vyriekol, že tento nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko
aj keď bol v konaní úspešný, náhradu trov konania od žalobcu nežiadal.

Žalobca, ktorý bol v konaní neúspešný, bol v tomto konaní od súdnych poplatkov oslobodený, preto s
použitím ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. súd vyriekol, že štát nemá voči nemu právo na náhradu trov

konania - preddavkovo zaplateného znalečného zo štátnych prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie po