Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201060
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714201060.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne I.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/X, XXX XX X., občianky SR, právne zastúpenej P.. P. Krnáčom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanému
P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. P. V. XXXX/X, XXX XX I., občanovi SR, o zaplatenie sumy 3.000,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.700,- Eur na istine pôžičky a sumu 900,- Eur na
úrokoch z pôžičky s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.900,- Eur od 25.12.2011 do
05.05.2014, zo sumy 3.800,- Eur od 06.05.2014 do 07.03.2016, zo sumy 3.700,- Eur od 08.03.2016
do 04.04.2016, zo sumy 3.600,- Eur od 05.04.2016 do zaplatenia a trovy konania v sume 885,54 Eur
na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Jána Krnáča, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom
Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen, keď súd žalovanému na zaplatenie povoľuje splátky v sume 150,-

Eur mesačne, splatné vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.01.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 30.01.2014 domáhala voči

žalovanému zaplatenia sumy 3.000,- Eur na istine pôžičky, sumy 900,- Eur na úrokoch z pôžičky spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.900,- Eur od 25.12.2011 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.02.2011 (ďalej len
„zmluva o pôžičke“) uzavretej podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú uzavrela ona ako
veriteľka a žalovaný ako dlžník v písomnej forme, žalovaný prevzal od nej sumu 6.000,- Eur v hotovosti.
Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku do 10 mesiacov, to znamená do 24.12.2011, pričom okrem pôžičky

sa zaviazal zaplatiť aj úrok z pôžičky vo výške 15 % zo sumy pôžičky 6.000,- Eur, to znamená 900,-
Eur. Celkovo žalovaný sa zaviazal titulom vrátenia pôžičky a úroku z pôžičky v zmysle zmluvy o pôžičke
zaplatiť jej sumu 6.900,- Eur. Žalovaný si svoju povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky riadne a
včas nesplnil. Vykonal iba čiastočné úhrady dlžnej sumy a to tak, že bezhotovostným prevodom na jej
účet uhradil postupne dňa 29.04.2011 sumu 500,- Eur, dňa 02.06.2011 sumu 500,- Eur, dňa 09.08.2011
sumu 500,- Eur, dňa 04.10.2011 sumu 1.000,- Eur a dňa 09.11.2011 sumu 500,- Eur. Tieto čiastočné

plnenia peňažného dlhu neboli žalovaným žiadnym spôsobom bližšie špecifikované a identifikované,
preto ich v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítala najskôr na istinu. Na základe
tohto skutkového stavu mala za to, že žalovaný v lehote splatnosti neuhradil z prevzatej pôžičky jej
ďalej sumu 3.000,- Eur a sumu 900,- Eur titulom úrokov z pôžičky, pričom do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku sa dostal dňom 25.12.2011. Preto odo dňa 25.12.2011 požadovala zaplatiť
zo sumy 3.900,- Eur i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne s odkazom na § 517 ods. 1 prvá veta,

ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.O žalobe žalobkyne súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 13Ro/16/2014-17 zo dňa 18.02.2014, ktorým
žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu č.k. 13Ro/16/2014-17 zo dňa 18.02.2014 podal žalovaný včas odpor, ktorý
odôvodnil vo veci samej.

Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 13Ro/16/2014-17 zo dňa 18.02.2014 podal žalovaný včas odpor,

ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v plnom rozsahu tento platobný rozkaz a súd
vo veci nariadil pojednávanie podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcom podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaný v odpore zo dňa 08.03.2015, ktorý bol doručený súdu dňa 09.03.2015 uviedol, že s dlžnou

sumou nesúhlasí čo do výšky, keď mal za to, že žaloba aspoň z časti nie je dôvodná. Nesúhlasil s
tvrdením žalobkyne, že poslednú úhradu na pôžičku mal vykonať dňa 09.11.2011. So žalobkyňou sa
snažil dohodnúť, a to ohľadne vrátenia pôžičky. Mali ústnu dohodu o tom, že dlh jej bude splácať v
splátkach po 100,- Eur mesačne, čo podľa svojich možností aj istý čas napĺňal. Svoj dlh voči žalobkyni
splácal aj po 09.11.2011, takže žalobkyni dlhuje menej ako 3.000,- Eur s príslušenstvom. V žiadnom

prípade sa splnenia svojho záväzku voči žalobkyni nevyhýba, ale jeho momentálna finančná situácia
je veľmi zlá. V čase, keď si od žalobkyne požičal peniaze podnikal ako živnostník. V podnikaní sa mu
nedarilo a tak podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 31.07.2013. Z podnikania mu zostalo množstvo
dlhov, ktoré spláca doposiaľ. Má viacero veriteľov a „už aj v exekúcii“. Po ukončení podnikania sa
zamestnal a svoje záväzky voči žalobkyni splácal v rámci svojich možností. V súčasnom období

poberá len minimálnu mzdu, takže jeho možnosti na splácanie dlhov sú obmedzené. Nevlastní žiaden
nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty s výnimkou osobného motorového vozidla,
ktoré „spláca“ na leasing. Preto požiadal, aby dlh voči žalobkyni mohol splácať v mesačných splátkach
vo výške podľa uváženia súdu, maximálne však do 100,- Eur mesačne. K výške dohodnutých úrokov sa
vyjadriť nevedel. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, mal za to, že žalobkyňa má právo iba na

úroky z omeškania z reálne dlžnej istiny, nie aj z úrokov, nakoľko úroky sú príslušenstvom pohľadávky a
požadovanie úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov podľa neho nie je prípustné. Z týchto dôvodov
žiadal, aby súd ho zaviazal na zaplatenie reálneho dlhu voči žalobkyni spolu so zmluvným úrokom,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej istiny od 25.12.2011 do zaplatenia s tým, aby
mal možnosť splácať dlh v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne so splatnosťou vždy do 25. dňa

v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade neuhradenia čo len jednej splátky. O trovách konania navrhol rozhodnúť podľa pomeru úspechu
účastníkov konania vo veci.

Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.04.2016, ktorého sa

žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný zúčastnili.

Po začatí prvého pojednávania žalobkyňa vzala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur na istine
pôžičky s odôvodnením, že po podaní žaloby na súd, žalovaný na istinu pôžičky zaplatil ďalšie sumy
a to dňa 06.05.2014 sumu 100,- Eur, dňa 08.03.2016 sumu 100,- Eur a dňa 05.04.2016 sumu 100,-

Eur. S prihliadnutím na tieto čiastkové plnenia zo strany žalovaného po podaní žaloby na súd žalobkyňa
upravila žalobu i v časti žalovaného príslušenstva tak, že namiesto pôvodného žiadala prisúdil úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.900,- Eur od 25.12.2011 do 05.05.2014, zo sumy 3.800,- Eur
od 06.05.2014 do 07.03.2016, zo sumy 3.700,- Eur od 08.03.2016 do 04.04.2016 a zo sumy 3.600,- Eur
od 05.04.2016 do zaplatenia.

Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur z titulu istiny pôžičky
späť, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 prvá a tretia veta a podľa § 96 ods. 2 O.s.p.,

podľa ktorých, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatia, a to sčasti alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.Súčasne súd v zmysle procesného návrhu žalobkyne čo do úpravy žaloby v časti žalovaného
príslušenstva v podobe úrokov z omeškania rozhodol o pripustení zmeny žaloby v tejto časti, keď potom

žalobkyňa, pokiaľ ide o úroky z omeškania sa po pripustení zmeny žaloby v tejto časti domáhala voči
žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.900,- Eur od 25.12.2011
do 05.05.2014, zo sumy 3.800,- Eur od 06.05.2014 do 07.03.2016, zo sumy 3.700,- Eur od 08.03.2016
do 04.04.2016, zo sumy 3.600,- Eur od 05.04.2016 do zaplatenia, keď súd o pripustení zmeny žaloby
v tejto časti rozhodol podľa § 95 ods. 1 a ods. 2 prvá veta O.s.p. podľa ktorých, navrhovateľ môže za

konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkov
doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd
nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o
zmenenom návrhu. Súd rozhodol o zmene žaloby v časti žalovaného príslušenstva na pojednávaní dňa
14.04.2016 za prítomnosti obidvoch strán sporu, osobitne písomné uznesenie preto ohľadne tejto zmeny
nevypracovával, uznesenie o tejto zmene vyhlásil na tomto pojednávaní, zmenu žaloby v tejto časti

pripustil, lebo výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenej žalobe v
časti žalovaného príslušenstva. Odvolanie proti uzneseniu ohľadne pripustenia zmeny žaloby nie je zo
zákona prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p..

Súd v rámci prejednania žaloby na pojednávaní vykonal dokazovanie listinným dôkazmi, výsluchom

účastníkov konania, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa24.02.2011žalobkyňaakoveriteľkanajednejstraneažalovanýakodlžníknastranedruhejuzatvorili
písomnú Zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva o pôžičke“), keď táto bola uzatvorená podľa § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy o pôžičke žalobkyňa žalovanému požičala finančné

prostriedky v sume 6.000,- Eur. Túto sumu odovzdala žalovanému v hotovosti pri podpise zmluvy o
pôžičke na ktorej žalovaný podpisom potvrdil prevzatie tejto peňažnej pôžičky tak ako to vyplýva z článku
II. bod 1. zmluvy o pôžičke. Z tohto istého článku a z tohto istého bodu zmluvy o pôžičke vyplýva, že
žalobkyňa poskytla túto peňažnú pôžičku žalovanému na dobu 10 mesiacov. Celková čiastka, ktorú sa
zaviazal žalovaný vrátiť na pôžičku a úrok z pôžičky predstavovala sumu 6.900,- Eur. Z článku I. bod 1.

zmluvy o pôžičke vyplýva, že pôžička činila 6.000,- Eur. Podpis žalovaného ako dlžníka na tejto zmluve o
pôžičke je úradne osvedčený notárskym úradom JUDr. Dariny Hornáčekovej, so sídlom vo Zvolene dňa
24.02.2011 s tým, že Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu žalovaného poradové
č. O 124156/2011.

Z výpisu z účtu žalobkyne č. SK40 7500 0000 0040 0185 6546 ČSOB za obdobie od 01.04.2011 do
30.04.2011 vyplýva, že žalovaný dňa 29.04.2011 vrátil na zmluvu o pôžičke žalobkyni sumu 500,- Eur,
za obdobie od 01.06.2011 do 30.06.2011, že dňa 02.06.2011 vrátil žalobkyni na zmluvu o pôžičke sumu
500,- Eur, za obdobie od 01.08.2011 do 31.08.2011, že dňa 09.08.2011 vrátil žalobkyni na zmluvu o
pôžičke sumu 500,- Eur, za obdobie od 01.10.2011 do 31.10.2011, že dňa 04.10.2011 vrátil žalobkyni

na zmluvu o pôžičke sumu 1.000,- Eur, za obdobie od 01.11.2011 do 30.11.2011, že dňa 09.11.2011
vrátil žalobkyni na zmluvu o pôžičke sumu 500,- Eur, za obdobie od 01.03.2016 do 31.03.2016, že
dňa 08.03.2016 vrátil žalobkyni na zmluvu o pôžičke sumu 100,- Eur a za obdobie od 01.05.2014 do
31.05.2014, že dňa 06.05.2014 vrátil žalobkyni na zmluvu o pôžičke sumu 100,- Eur, keď takto vrátil
na zmluvu o pôžičke celkovo sumu 3.200,- Eur, keď žalobkyňa ďalej v konaní uviedla skutočnosť, že

žalovaný na zmluvu o pôžičke po podaní žaloby na súd, konkrétne dňa 05.04.2016 uhradil i sumu 100,-
Eur, ohľadne čoho však nedisponovala ešte ku dňu prejednania žaloby výpisom zo svojho účtu, avšak
táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, keď potom žalovaný preukázateľne ku dňu
prejednania žaloby vrátil žalobkyni na zmluvu o pôžičke celkovo sumu spolu 3.300,- Eur.

Z výsluchu žalobkyne ako účastníčky konania súd zistil, že so žalovaným sa kontaktovali cez známeho
žalovaného s tým, že by žalovaný potreboval požičať peniaze. Ona s tým súhlasila, dohodli sa na
podmienkach zmluvy. Dohodli sa, že mu požičia 6.000,- Eur pri dohodnutom úroku z pôžičky 900,- Eur.
Žalovaný pôžičku začal i splácať, tak ako dokladovala, prestal pôžičku splácať od decembra 2011. Keď
prestal pôžičku splácať, tak ho kontaktovala telefonicky. Ako dôvod prečo nespláca pôžičku žalovaný

uviedol, že nemá finančného prostriedky na jej splácanie. Doteraz žalovaný jej vrátil na zmluvu o pôžičke
celkovo sumu 3.300,- Eur, dlžný je jej sumu 2.700,- Eur.Z výsluchu žalovaného ako účastníka konania súd zistil, že pôžičku sprostredkoval „Alan Rúčka“. Išlo o
kolegu, ktorý mu povedal, že keď má finančné problémy, že ho skontaktuje so žalobkyňou. Je pravdou,
že následne sa so žalobkyňou dohodli na tom, že mu požičia 6.000,- Eur pri dojednanom 15 % úroku z

pôžičky.Podpísalosatounotára.Peniazepotrebovalkvôlipodnikaniu.Pôžičkuzačalivracať,minimálne
mesačne po 500,- Eur. Od decembra 2011 prestal pôžičku splácať, lebo sa dostal do finančných
problémov. V súčasnom období je síce zamestnaný, ale nie je schopný splatiť pôžičku jednorazovo.
Rozhodol sa, že to bude splácať po 100,- Eur mesačne. Posledný rok v čistom zarába od 600,- do 700,-
Eur mesačne. Prvoradé je však jeho splatenie dlhu voči bankám, keď spláca voči bankám dva dlhy po

200,- Eur mesačne. Vyživovacie povinnosti nemá žiadne, jeho pravidelné výdavky sú nepodstatné, sú
to maličkosti. Nehnuteľný majetok nevlastní, ani cenný hnuteľný majetok. Pokiaľ žalobkyňa sa vyjadrila,
že je ochotná súhlasiť s tým, aby splácal dlh i v mesačných splátkach vo výške 150,- Eur mesačne,
súhlasil aj s týmto návrhom žalobkyne.

Žalobkyňa súhlasila s povolením splátok pre žalovaného v sume 150,- Eur mesačne.

Žalovaný do súdneho konania nepredložil žiadne dôkazy o platbách pôžičky žalobkyni. Všetky dôkazy
o platbách zo strany žalovaného na účel vrátenia pôžičky predložila v súdnom konaní žalobkyňa.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to

neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. V konaní

bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že títo dňa 24.02.2011 uzatvorili písomnú Zmluvu o pôžičke
(ďalej len „zmluva o pôžičke“). Žalobkyňa uzatvorila túto zmluvu o pôžičke ako veriteľ, žalovaný ako
dlžník. Na základe tejto zmluvy o pôžičke žalobkyňa požičala žalovanému finančné prostriedky v sume
6.000,- Eur. Táto skutočnosť vyplýva jednak zo zmluvy o pôžičke, jednak z výsluchu účastníkov konania,
táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Žalovaný a žalobkyňa v zmluve o pôžičke sa dojednali aj na

úroku z pôžičky vo výške 15 % zo sumy pôžičky 6.000,- Eur, čo predstavuje čistku 900,- Eur. Zmluva
o pôžičke podlieha právnemu režimu § 657 Občianskeho zákonníka, úroky z pôžičky boli v zmluve
o pôžičke dojednané podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ani dojednanie úrokov z pôžičky
strany v konaní nerozoporovali. Nerozporovali dojednanie úrokov z pôžičky vo výške 15 % zo sumy
6.000,- Eur. Žalobkyňa žalovanému požičala finančné prostriedky na dobu 10 mesiacov. Žalovaný na

zmluve o pôžičke, na ktorej je jeho podpis úradne osvedčený potvrdil prevzatie finančných prostriedkov
od žalobkyne v hotovosti v sume 6.000,- Eur. Z výsluchu obidvoch účastníkov konania vyplynulo, že
žalovaný splácal pôžičku v splátkach minimálne 500,- Eur mesačne, keď naposledy pred podaním
žalobynasúdzaplatilmesačnúsplátkuvmesiacinovember2011.Keďžefinančnéprostriedkyžalobkyňa
žalovanému požičala na dobu 10 mesiacov odo dňa poskytnutia pôžičky, splatnosť celej pôžičky bola

dojednaná na deň 24.12.2011. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k tomuto dňu žalovaný
žalobkyninazmluvuopôžičkevrátilsumu3.000,-Eur,ktorúskutočnosťpreukázalažalobkyňavýpismizo
svojho účtu, pričom žalobkyňa v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka tieto finančné prostriedky
započítavalanaistinupôžičky,keďžežalovanýneurčilpritýchtoplatbáchinak.Týmpredpodanímžaloby
na súd žalovaný vrátil žalobkyni na pôžičku, konkrétne na istinu pôžičky sumu 3.000,- Eur. Po podaní

žaloby na súd žalovaný poskytol ďalšie čiastkové plnenia na vrátenie pôžičky, spolu v sume 300,- Eur
a keďže neurčil inak, tieto platby žalobkyňa v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítala
na istinu pôžičky. Tým došlo k poníženiu istiny pôžičky na sumu 2.700,- Eur. Žalovaný žiadne iné platby
na zmluvu o pôžičke, okrem tých, ktoré uviedla žalobkyňa nepreukázal. Na základe takto zistenéhoskutkového stavu a právneho vyhodnotenia, keď účastníci potvrdili uzavretie zmluvy o pôžičke v takejto
forme a takéhoto obsahu ako zistil súd, súd dospel k záveru, že žalovaný na istine pôžičky dlhuje
žalobkyni ešte sumu 2.700,- Eur a na úrokoch z pôžičky sumu 900,- Eur, čo je suma 15 % z požičanej

sumy 6.000,- Eur. Preto súd uložil povinnosť žalovanému z titulu vrátenia istiny pôžičky žalobkyni zaplatiť
sumu 2.700,- Eur a na úrokoch z pôžičky sumu 900,- Eur. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by tento
jeho dlh voči žalobkyni zanikol splnením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho
nariadenia, avšak v znení do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c tohto vládneho nariadenia, avšak v platnom znení, keď ide o
prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisom účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol pred 31.
januárom 2013 na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.02.2011. Preto výška úrokov z omeškania na

ktoré žalobkyňa má nárok, keďže žalovaný je v omeškaní s vrátením pôžičky a to tak z istiny ako aj z
úrokov z pôžičky sa spravuje týmto právnym predpisom, avšak v znení do 31. januára 2013. Splatnosť
pôžičky bola dojednaná na deň 24.12.2011, keďže žalobkyňa poskytla pôžičku žalovanému na dobu 10
mesiacov. Odo dňa 25.12.2011 je preto žalovaný v omeškaní s vrátením tak pôžičky, ako aj úrokov z
pôžičky, keďže k tomuto dňu vrátil na pôžičku, konkrétne na istinu sumu 3.000,- Eur, na úroky z pôžičky

k tomuto dňu nevrátil, resp. nezaplatil žiadnu čiastku. Preto odo dňa 25.12.2011 žalovaný je v omeškaní
s vrátením sumy 3.900,- Eur, z toho 3.000,- Eur na pôžičke a 900,- Eur na úrokoch, preto od tohto
dňa zo sumy 3.900,- Eur žalobkyňa má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania a po
zohľadnení ďalších platieb žalovaného na istinu pôžičky po podaní žaloby na súd, teda plnenia v sume
100,- Eur dňa 06.05.2014, v sume 100,- Eur dňa 08.03.2016 a v sume 100,- Eur dňa 05.04.2016 má

žalobkyňa nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 3.900,- Eur do 05.05.2014, zo sumy 3.800,-
Eur od 06.05.2014 do 07.03.2016, zo sumy 3.700,- Eur od 08.03.2016 do 04.04.2016 a zo sumy 3.600,-
Eur od 05.04.2016 do zaplatenia, keď k tomuto dňu žalovaný na istine dlhuje žalobkyni sumu 2.700,-
Eur a na úrokoch z pôžičky sumu 900,- Eur.

Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, ku dňu 25.12.2011, teda k prvému dňu vzniku omeškania
žalovaného bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 %, zvýšená o 8 percentuálnych
bodov bola 9 %, preto žalobkyňa má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
9 % ročne.

Pokiaľ žalovaný na obranu uviedol, že žalobkyni neprináležia úroky z omeškania z úrokov pôžičky, táto
obrana žalovaného nebola dôvodná, žalovaný preukázateľne na úrokoch z pôžičky nevrátil žalobkyni
doposiaľ žiadnu sumu, túto sumu dlhuje, teda je v omeškaní aj s vrátením úrokov z pôžičky, ktoré mal
uhradiť v lehote splatnosti celej pôžičky, teda dňa 24.12.2011, pričom zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že by žalobkyňa nemohla uplatniť nárok na úroky z omeškania aj na úroky z pôžičky, keďže

žalovaný je preukázateľne v omeškaní s ich zaplatením žalobkyni. Žalovaný si bol vedomý, za akých
podmienok uzatváral zmluvu o pôžičke, bol si vedomý o dojednaní úroku z pôžičky, o výške tohto úroku
z pôžičky, a aj o tej skutočnosti, do akej doby sa zaviazal vrátiť pôžičku včítane úrokov žalobkyni. Od
poskytnutia pôžičky, resp. od splatnosti pôžičky dňa 24.12.2011 uplynulo takmer 4 a pol roka, žalovaný
doposiaľ nevrátil žalobkyni, resp. nezaplatil žalobkyni na úrokoch z pôžičky žiadnu sumu, v podstate po

splatnosti pôžičky dňa 24.12.2011 zaplatil len 3 splátky každú v sume 100,- Eur, teda poskytol plnenie len
v sume 300,- Eur, takýto postoj žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobkyňa mu poskytla
pôžičku v dobrej viere, že žalovaný jej túto v lehote splatnosti včítane úrokov vráti. Obrana žalovaného
v tomto nebola dôvodná.Potom súd žalobe žalobkyne v zvyšujúcej časti v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný požiadal o zaplatenie dlhu v splátkach, navrhoval v sume 100,- Eur mesačne, čo odôvodňoval
svojimi osobnými, zárobkovými a majetkovými pomermi, ktoré však súdu ničím nepreukázal. Žalobkyňa
súhlasila s plnením v splátkach, žiadala však, aby tieto boli určené aspoň vo výške 150,- Eur mesačne, s
čím napokon žalovaný súhlasil. Potom súd za súhlasu účastníkov konania v zmysle § 160 ods. 1 druhá
veta O.s.p. určil, že žalovaný prisúdenú sumu bude splácať v splátkach v sume 150,- Eur mesačne so

splatnosťou vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a podľa § 151
ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, žalovaný plný neúspech, žalobkyňa vzala žalobu
späť v časti pre správanie sa žalovaného, ktorý po podaní žaloby čiastočne plnil, navrhla priznať trovy

konania, ktoré aj vyčíslila v zákonnej lehote, preto má voči žalovanému nárok na účelné a preukázané
trovy konania v plnej výške. Účelné a preukázané trovy konania žalobkyne predstavujú v súdenej veci
čiastku 885,54 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 168,70 Eur
a z trov právneho zastúpenia v sume 716,84 Eur. Žalobkyňa síce zaplatila zo žaloby súdny poplatok v
sume 234,- Eur, avšak keby vzala žalobu späť pred začatím prvého pojednávania, vznikol by jej nárok na

vrátenie súdneho poplatku zo žaloby v sume 65,30 Eur. Nakoľko žalobu vzala späť až po začatí prvého
pojednávania nevznikol jej nárok na vrátenie časti súdneho poplatku spolu v sume 65,30 Eur, takže v
tejto sume nejde o účelné trovy konania žalobkyne. Žalobkyňa má nárok na náhradu súdneho poplatku
len vo výške 168,70 Eur (162,- Eur + 6,70 Eur). V časti o sumu 65,30 Eur na súdnom poplatku nejde
tak o účelné trovy konania. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, žalobkyňa má nárok na ich náhradu

v sume 716,84 Eur. Táto suma pozostáva z tarifnej odmeny advokáta, ktorý žalobkyňu zastupovala za
poskytovanie právnych služieb v sume 141,09 Eur za 1 úkon právnej služby pri hodnote, resp. výške
žalovanej sumy 3.900,- Eur (3.000,- Eur + 900,- Eur). V takejto výške patrí náhrada trov právneho
zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 141,09 Eur, keď týmito úkonmi právnej služby boli príprava a
prevzatie zastúpenie vrátane prvej porady dňa 20.12.2013, žaloba zo dňa 30.01.2014, druhá porada zo

dňa 08.04.2016 a účasť na meritórnom pojednávaní dňa 14.04.2016. K tomu patrí 4-krát režijný paušál z
toho 1-krát 7,81 Eur, čo bolo v roku 2013 pri úkone, 1-krát 8,04 Eur, čo bolo pri úkone v roku 2014 a 2-krát
po 8,58 Eur, čo bolo pri 2 úkonoch v roku 2016, spolu to činí 33,01 Eur, odmena spolu činí 564,36 Eur,
odmena a režijný paušál spolu činí 597,37 Eur, k tomu z tejto sumy 20 % DPH, keďže advokát je platcom
DPH vo výške 119,47 Eur, keď potom celkové trovy právneho zastúpenia činia 716,84 Eur. Súd nepriznal

nárok na náhradu za tvrdený úkon právnej služby zo dňa 05.06.2015 v sume 70,55 Eur, k tomu režijný
paušál v sume 8,39 Eur a k tomu z týchto dvoch súm 20 % DPH, keďže žiadosť zo dňa 05.06.2015 bola
len písomnou žiadosťou právneho zástupcu žalobkyne o informáciu o stave súdneho konania. Za takýto
úkon náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov nepatrí, tak ako to vyplýva z

ustanovenia § 13a ods. 1 a ods. 2 tejto vyhlášky. Celkové účelné a preukázané trovy konania žalobkyne
tak predstavujú sumu 885,54 Eur (716,84 Eur + 168,70 Eur), ktorú sumu je žalovaný povinný nahradiť
žalobkyni na trovách konania na účet zastupujúceho advokáta žalobkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Ako súd už dôvodí, o trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa citovanej vyhlášky, konkrétne
podľa § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods.

3 citovanej vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods.
3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).