Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899854
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2508899854.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcov: 1. Q. C., rod. C., bytom Z.,
G. A. XXX/XX, 2. M. V., rod. C., bytom Kanada, XX O. A.., K., U. L XVX, 3. M. C., rod. A., bytom Z., K.
XXX/X, proti žalovanej : Z. Y., rodená C., bytom O. XX, A., Z.Q. XXXX/X, Česká republika, zastúpená
advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, Bratislava, Ul. 29. augusta 5, o určenie, že záložná zmluva trvá,
na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7C/91/2008-274 zo dňa 14.
decembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume
77,56 eura, ktorú sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í zaplatiť žalobcovia v 1. až 3. rade k rukám
právnej zástupkyne žalovanej do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O náhrade trov konania štátu rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu pôvodného (t.č. nebohého) žalobcu B. C.,
ktorý naposledy býval vo Z., K.. XXX/X a zomrel X. B. XXXX a o trovách konania rozhodol samostatným
uznesením. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) a § 159a
OSP. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podanej určovacej žalobe nemožno vyhovieť pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu. Ak by bolo v predmetnom konaní určené, že záložná zmluva
trvá, bez ďalšieho ešte nemohlo byť preukázané, že podľa nej vzniklo alebo zaniklo záložné právo.
Na určení, že trvá záložná zmluva, ktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam (zapísané

v katastri nehnuteľností), nie je daný naliehavý právny záujem. K odstráneniu neistoty v právnom
postavení žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva môže v tomto prípade viesť iba určenie
toho, či tu záložné právo je alebo nie je. Požadovaným určením sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah
sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktoré je možné iba určením, či záložné právo existuje
alebo nie. Rozhodnutie vydané na podklade takejto žaloby by nemohlo byť ani podkladom pre zápis
do katastra nehnuteľností, pretože by z neho nevyplýval právny vzťah, ktorý by mal byť do katastra
zapísaný podľa § 34 zákona č. 162/1995 Z.z.. Zmluva o zriadení záložného práva predstavuje dôvod

jeho nadobudnutia. Aj keď z takejto zmluvy vznikajú účastníkom práva a povinnosti, k vzniku záložného
práva podľa nej ešte nedochádza, ten nastáva vkladom záložného práva do katastra nehnuteľností
na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Preto výrokom o trvaní, resp.
netrvaní záložnej zmluvy by sa neodstránil stav právnej neistoty žiadneho z účastníkov, ani by skonečnou platnosťou nemohol takýto výrok súdu vytvoriť právny rámec úpravy vzájomných vzťahov
účastníkov konania, ktorý by zamedzil ďalším súdnym sporom medzi nimi. Pri zamietnutí žaloby pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu je vylúčené, aby sa súd súčasne zaoberal vecou samou. V

priebehu konania bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, súd vykonané dôkazy v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, bližšie sa však nezoberá ich vyhodnotením. Z týchto dôvodov nevykonal ani ďalšie
dôkazy navrhnuté právnym zástupcom žalobcu .

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie ešte pôvodný žalobca

sám i jeho právny zástupca.

Žalobca s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí a dôvody odvolania zaraďuje pod ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. f) OSP. Počas celého konania sa vykonávalo dokazovanie k pokračovaniu
trvania záložnej zmluvy. Súd argument pre zamietnutie žaloby, teda nedostatok naliehavého právneho
záujmu nezdôvodňoval tým, z čoho by mal tento nedostatok vyplývať, ale ho zdôvodňoval úplne iným

argumentom, ktorým bola podľa súdu nesprávna formulácia petitu. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa
možno dôjsť k záveru, že na žalobe, že záložná zmluva trvá, nemôže byť naliehavý právny záujem,
zatiaľ čo na žalobe o určenie toho, či tu je alebo nie je záložné právo, naliehavý právny záujem je. Hra
so slovnými formuláciami viedla k tomu, že súd považuje petit znejúci na určenie, že záložná zmluva
trvá, za niečo úplne iné, ako by bola žaloba s petitom na určenie, že tu záložné právo je. Z

hľadiska gramatického i logického sú takéto petity rovnocenné. V danom prípade ide o zabezpečenie
pohľadávky nehnuteľnosťami tretej osoby, čiže osoby odlišnej od dlžníka. Poukazoval na zmenu OSP
i katastrálneho zákona v tom smere, že podanie určovacej žaloby je dôvodom na zápis poznámky
v katastri nehnuteľnosti. Zápis tejto poznámky má význam aj pre zápis určovacieho výroku súdu.
Samotná zákonná úprava teda predpokladá naliehavosť právneho záujmu vo vzťahu k vecným právam

a predpokladá možnosť zápisu určovacích výrokov súdov. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel.

Právny zástupca žalobcu v odvolaní uviedol, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy v
prejednávanej veci, hlavne svedecké výpovede. Po vyhodnotení výpovedí mal prizvať znalca z odboru

zdravotníctva, ktorý by presne špecifikoval na základe lekárskych správ a jednotlivých výpovedí, či
žalobca bol schopný rozpoznať následky svojho konania. Súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie
výsluchom pána Y., ktorý by bol objasnil dôležité skutočnosti. Bolo potrebné preverenie účtovníctva firmy
Pekofrost, s.r.o. a jeho nástupcov, z ktorého by bolo zistené, či finančné prostriedky boli
žalobcovi vrátené v celom rozsahu. Ak by súd vyhovel návrhu, že záložná zmluva trvá, potom by trvalo

i záložné právo, ktoré z toho vyplýva. Súd prvého stupňa by sa musel zaoberať i otázkou pravdivosti
dokumentu, ktorý žalobca podpísal u notárky. Žiadal, aby rozsudok Okresného súdu v
Piešťanoch bol zrušený v celom rozsahu a vec vrátená na nové konanie.

K odvolaniu žalobcu a jeho právneho zástupcu sa vyjadrila žalovaná. Žalovaná sa stotožňuje v plnom

rozsahu so záverom súdu prvého stupňa i s dôvodom, pre ktorý žalobu zamietol. Naliehavý právny
záujem nie je automaticky daný pre každú určovaciu žalobu, ale viaže sa na konkrétny určovací petit
a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Ak by súd určil, že záložná zmluva
trvá, ako to požadoval žalobca, takéto súdne rozhodnutie by nezakladalo žiadne práva žalobcu k

bytu žalovanej. Týmto určením by nebolo bez ďalšieho dané, že trvá aj záložné právo. Stav ohrozenia
práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno odstrániť iba určením, či tu je alebo
nie je záložné právo. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak by súd poučil žalobcu ohľadom naformulovania
správneho znenia petitu návrhu a tak vymedzil inak predmet konania, takéto poučenie by presiahlo
poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 OSP a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

Ak účastník konania navyše zastúpený advokátom vymedzil nesprávne predmet konania a na základe
toho naformuloval aj znenie petitu, nemožno vytýkať postupu súdu, ktorý zamietol jeho žalobu akúkoľvek
nesprávnosť - viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 125/2011. Právny zástupca žalobcu v
odvolaní nijako nespochybňuje právny záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní naliehavého právneho
záujmu na určovacej žalobe. Žalovaná z opatrnosti vzniesla námietku premlčania záložného práva

žalobcu k bytu žalovanej podľa záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.03.2002, ktorého sa žalobca chcel
návrhomdomôcť.Rozhodnutie prvostupňovéhosúduvychádzazosprávnehoprávnehoposúdeniaveci,
preto žalovaná navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP potvrdiť a zaviazaťžalobcu na náhradu trov odvolacieho konania na účet právnej zástupkyne žalovanej, pričom vyčísľuje
trovy právneho zastúpenia.

Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 9Co/61/2012- z 27. novembra 2012 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/91/2008-274 zo 14. decembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh
na určenie, že záložná zmluva účastníkov z 31. marca 2002 „trvá“. Vo výroku svojho
rozsudku odvolací súd tiež uviedol, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods.
4 OSP súd prvého stupňa samostatným uznesením.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 7C/91/2008-340 z 11. januára 2013 priznal žalovanej
náhradu trov jej právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 77,56 eura, ktorú je žalobca
povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovanej do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Na základe dovolania Najvyšší súd SR uznesením č.k. 7 M Cdo 10/2013 zo dňa 9. januára

2014 rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 9Co/61/2012 z 27. novembra 2012 a uznesenie Okresného
súdu Piešťany č. k. 7C/91/2008-340 z 11. januára 2013 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie. Zdôraznil, že pôvodný žalobca XX.XX.XXXX zomrel, i keď odvolací súd vec samú a súd prvého
stupňa trovy odvolacieho konania prejednali a rozhodli 27. novembra 2012, resp. 11. januára 2013, kedy
už tento účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Pokiaľ súdy nižších stupňov považovali

nebohého žalobcu naďalej za účastníka konania a nedodržali postup podľa § 107 OSP, vykazuje ich
postup a rozhodnutia znaky procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. b/ OSP, na ktorú bolo potrebné
vziať zreteľ. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b OSP rozsudok
odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 243d ods. 1 OSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo
zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom
rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že po zrušení napadnutého potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho

súdu dovolacím súdom koná ďalej odvolací súd, prípadne súd prvého stupňa. Zákon mu pritom ukladá
povinnosť riadiť sa právnym názorom vysloveným dovolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí.

Odvolací súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom dovolacieho súdu zistil právnych nástupcov
nebohého žalobcu uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorí sa stali účastníkmi tohto konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP) v ďalšom konaní po zistení, že odvolanie
podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný (§ 202 OSP), preskúmal obe napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že obe uznesenie súdu prvého stupňa sú vecne
správne a preto ich podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

V priebehu odvolacieho konania dňa 13.03.2014 bolo predložené podanie právnych nástupcov
pôvodného žalobcu na zmenu petitu. Žalobný návrh navrhli zmeniť tak, aby súd určil, že záložné právo
k bytu č. XX vo vchode č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na parc. č. 8109 a
spoluvlastníckemu podielu 5613/209877 na spoločných častiach a zariadeniach domu č. XXXX v k.ú.
O., zapísanému na LV č. XXXX, ktorého vklad bol povolený Správou katastra Piešťany pod č. V 772/02,

trvá. Žalobcovia uviedli, že dôkazy, vykonané v doterajšom priebehu sporu, vo svojej podstate dovoľujú
bez ďalšieho rozhodovať aj o zmenenom petite.Uznesením č.k. 9Co/38/2014 - 386 zo dňa 19. januára 2015 odvolací súd návrh žalobcov na zmenu
petitu nepripustil. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že nie je možné
pripustiť zmenu návrhu, keďže výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o

zmenenom návrhu. Doterajšie dokazovanie bolo vedené na zistenie oprávnenosti návrhu navrhovateľa,
vyjadreného vnavrhnutompetite,odlišnomodpetitu,uvedenomvnávrhunazmenu.Vykonané
dokazovanie nemôže slúžiť bez ďalšieho na konanie o zmenenom petite, súd by musel vykonať nové
dokazovanie, čo je v rozpore s účelom citovaných zákonných ustanovení. Preto odvolací súd konal a
rozhodoval o pôvodnom petite žaloby s tou zmenou, že namiesto pôvodného žalobcu sa účastníkmi

konania stali jeho právni nástupcovia.

V priebehu tohto odvolacieho konania právni nástupcovia nebohého žalobcu doplnili pôvodné odvolanie
(podané pôvodným žalobcom a jeho právnym zástupcom)a žiadali, aby odvolací súd predovšetkým
prehodnotil svoje rozhodnutie č.k. 9Co/38/2014 - 386 zo dňa 19. januára 2015, ktorým nebol pripustený
ich návrh na zmenu petitu. Poukázali na to, že pôvodný žalobca sa voči svojmu dlžníkovi domáhal

vrátenia dlžnej sumy, avšak sporové konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou
PN - 12C/152/2004 o vrátenie dlžnej sumy bolo z dôvodu zániku spoločnosti dlžníka zastavené. Preto
plnenie od dlžníka nemožno vymôcť, ale je potrebné siahnuť k zabezpečovaciemu inštitútu - k záložnej
zmluve. Preto žiadali odvolací súd, aby zmenu petitu žaloby pripustil a žalobe vyhovel.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 7C/91/2008

je určenie, že záložná zmluva trvá.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Predmetom činnosti odvolacieho
súdu je zistenie, či postupu súdu prvého stupňa vo veci samej a jeho rozhodnutie sú vecne správne.

V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene účastníkov na strane žalobcu, ktorí doplnili odvolanie
pôvodného žalobcu, s ktorým sa odvolací súd oboznámil a dospel k záveru, že je potrebné
rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.

Inštitút záložného práva sa stal po svojom opätovnom prinavrátení do právneho poriadku Slovenskej

republiky (ďalej aj „SR“) zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992, dôležitým
zabezpečovacím nástrojom, ktorý sa postupom času čoraz častejšie využíva medzi veriteľmi na
zabezpečenie ich pohľadávok.

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa

oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len „záloh").

Pre prípad, že dlžník nesplní svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok riadne a včas, je záložný veriteľ
oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia svojho nároku zo založenej veci.

Záložné právo, čo do vzniku aj trvania, je viazané na primárny právny vzťah, ktorým je zabezpečovaná
pohľadávka. Vzniká najskôr spolu so vznikom zabezpečenej pohľadávky a zaniká najneskôr spolu s
ňou. Samo osebe nemôže existovať a teda nemôže byť ani samostatným predmetom držby, ani jeho
dispozície.

Záložné právo zaniká predovšetkým v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným
právom. Nezáleží na tom, akým spôsobom došlo k zániku pohľadávky. Po zániku záložného práva jeveriteľ povinný požiadať o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu. Žiadosť o výmaz záložného
práva je oprávnený podať aj záložca.

K nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam sa vyžadujú
dva úkony: prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje
tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra
ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného
vecného práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti. Znamená, že zmluvné

vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

V preskúmavanom prípade záložné právo viaznuce na nehnuteľnosti žalovanej zaniklo - bolo vymazané
na základe žiadosti záložcu podľa ustanovenia § 151md ods. 3 posledná veta OZ po predložení
písomného prehlásenia záložného veriteľa o jeho súhlase so zrušením záložného práva z dôvodu
vyrovnania pohľadávky.

Žalobca, rsp. aktuálne jeho právni nástupcovia, sa v konaní domáhajú určenia, že záložná
zmluva trvá.

V prejednávanom prípade treba predovšetkým posúdiť, či na podanej určovacej žalobe je

daný naliehavý právny záujem.

Návrhom na začatie konania sa možno domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí preukázať žalobca. Ak si túto
dôkaznú povinnosť nesplní, jej dôsledkom je zamietnutie návrhu. Naliehavý právny záujem v zmysle §

80 písm. c) OSP sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či
sa žalobou daným určovacím výrokom dosiahne odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty
v právnom vzťahu.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej povahy vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 112/2004).

V súdenom prípade pôvodný žalobca podanou určovacou žalobou sledoval možnosť dosiahnuť

opätovný zápis svojho záložného práva k bytu žalovanej do katastra nehnuteľností, prípadne dosiahnuť
možnosť realizácie záložného práva. Petit podanej žaloby znie na určenie, že záložná zmluva trvá.
Takéto určenie však neodstraňuje spornosť v jeho právnom vzťahu k žalovanej, nedotýka sa spornej
existencie samotného záložného vzťahu. Skutočnosť, že trvá záložná zmluva neznamená vyriešenie
otázky existencie záložného práva žalobcu potom, čo sám zabezpečil, aby bola záložná zmluva

vymazaná. Žalobca by tak mal mať naliehavý právny záujem na inom určení, nie na tom, čoho sa v
konaní domáha (tvrdí, že jeho záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti nezaniklo, bolo z katastra
vymazané nezákonne, nebol si vedomý, čo koná, aké má jeho konanie právne následky a preto by
správa katastra na základe tohto mala jeho záložné právo opätovne zapísať, z čoho mal on sám - vyvodiť
správny petit v súlade so zákonom) a to v konaní vedenom na základe petitu v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom a hmotným právom.

Žalobcom (pôvodným, rsp. aj jeho právnymi nástupcami) uplatnený petit, že záložná zmluva trvá, nie je
v súlade s procesným a hmotným právom, neumožňuje vyriešiť spornosť nároku pôvodného
žalobcu, pretože takéto určenie by mu neprinieslo vyriešenie situácie, v ktorej sa on, rsp. aktuálne jeho

právni nástupcovia, ocitli. Vyriešenie, aký má byť správny petit, aby zodpovedal zákonu (hmotnému a
procesnému právu - s výnimkou aplikácie §§ 42, 43 OSP, čo na daný prípad nedopadá)je vo výlučnej
dispozícii žalobcu, súd sa na tom nijakým spôsobom nepodieľa.

Keďže na takto uplatnenom nároku nie je daný naliehavý právny záujem, bol správny postup súdu 1.

stupňa, ktorým žalobu žalobcu ako neodôvodnenú zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.V konečnom dôsledku v odvolacom a dovolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

Podľa § 151 ods.1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods.4 OSP ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh

na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní
od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

Podľa § 224 ods.1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie. V odvolacom a dovolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho a dovolacieho konania.

V zmysle § 243d ods. 1 OSP musí odvolací súd rozhodovať v novom rozhodnutí znova nielen o trovách
pôvodného konania, ale aj dovolacieho konania.

Žalovaná v odvolacom konaní podala návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania,

v dovolacom konaní si toto právo samostatným návrhom neuplatnila (§ 151 ods. 1, 4, §
243d ods. 1).

Preto odvolací súd žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní (§ 142 ods.
1, § 224 ods. 4, § 151 ods. 1, 4 OSP, § 18 ods. 3, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 77,56

eura, ktorú sumu sú žalobcovia v 1. až 3 rade povinní zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovanej do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
- (57 eur + režijný paušál 7,63 eura + DPH 20 % 12,93 eura).

O náhrade trov konania štátu (§ 148 OSP)rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.