Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222569
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114222569.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľky: D. H., nar.

X.X.XXXX, bytom U. X. XX, XXX XX S., zastúpená: X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U.. X. XX, XXX XX
S. proti odporcovi: N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S. o určenie výživného na plnoleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 150 eur mesačne
s účinnosťou od 2.9.2014, ktoré výživné je odporca povinný zaplatiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky.

Zročné výživné za obdobie od 2.9.2014 ku dňu 31.5.2015 v sume 520 eur p o v
o ľ u j e súd odporcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 2.9.2014 domáhala určenia výživného zo

strany odporcu, výživné žiadala určiť sumou 250 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j.
od 2.9.2014. Uviedla, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
19.5.2010 č.k. 21P/256/2009-154 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 1.12.2010 č.k.
10CoP/57/2010 sumou 85 eur mesačne s účinnosťou od 4.9.2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňom 3.6.2011. Výživné v uvedenej výške žiadala určiť uvedenou sumou z dôvodu, že od poslednej
úpravy výživného sa jej odôvodnené potreby podstatne zvýšili a to z dôvodu, že dňom 25.6.2014 bola
prijatá na riadne denné štúdium na X., stavebnú fakultu, študijný odbor F., na ktoré štúdium nastúpila

dňom 1.9.2014.

V priebehu konania návrh upravila a výživné žiadala určiť sumou 150 eur mesačne od 2.9.2014. Uviedla,
že v dôsledku štúdia na vysokej škole denne cestuje do W., a to štyrikrát do týždňa, cestovné na vlak
neplatí, platí iba cestovné na električku v W., pričom jedna cesta stojí 0,60 eur. Mesačné náklady spojené
so štúdiom predstavujú sumu 210 eur, ktorá suma zahrňuje oblečenie 40 eur, lieky 10 eur, obedy v škole
50 eur, študijné pomôcky 20 eur, cestovné náklady 30 eur, aktivity v čase voľna (posilňovňa - 30 eur,

mobil + vreckové - 30 eur). Navrhovateľka býva u svojej matky, matka jej hradí všetky náklady spojené s
bývaním a stravovaní, z tohto titulu matke neprispieva. Matka jej poskytuje vreckové mesačne vo výške
40 eur, rovnako jej dáva aj finančné prostriedky na oblečenie. Vyjadrila sa, že v byte žije s matkou sama,nebýva s nimi žiaden matkin priateľ. S odporcom nie je v žiadnom kontakte, okrem bežného výživného
jej nič neposkytuje.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 21P/256/2009 súd zistil, že výživné na navrhovateľku bolo
naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.5.2010 č.k. 21P/256/2009-154 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/57/2010-179 zo dňa 1.12.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť 3.6.2011 sumou 85 eur mesačne, keď v uvedenej dobe bola navrhovateľka ešte maloletá
a súd vychádzal z čistého priemerného mesačného zárobku matky navrhovateľky v sume 763,30 eur a

zo skutočnosti, že odporca poberal výsluhový dôchodok vo výške 243,70 eur a z podnikateľskej činnosti
vroku2009dosiaholpriemernýmesačnýpríjemvovýške109,65eur.Včaseposlednejúpravyvýživného
navrhovateľka bola žiačkou 9.ročníka základnej školy.

V súčasnej dobe, a to od 2.9.2014 je navrhovateľka študentkou 1. ročníka X., stavebnú fakultu, študijný
odbor F. jej mesačné náklady spolu s nákladmi na štúdium sa pohybujú okolo 210 eur mesačne.

Navrhovateľka žije so svojou matkou v jej byte, matka jej poskytuje ubytovanie a stravu zdarma.

Matka navrhovateľky dosahuje čistý priemerný mesačný príjem v sume 870,54 eur, odporca do júla
2014 poberal výsluhový dôchodok vo výške 254,93 eur, od júla 2014 poberá tento dôchodok vo výške
255,23 eur. Odporca je vyučený stolár, podľa daňového priznania za rok 2012 sa jeho mesačný príjem

pohyboval okolo 66 eur mesačne a podľa daňového priznania za rok 2013 sa jeho mesačný príjem
pohyboval okolo 23 eur mesačne.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba štyroch
rokov, za ktorú dobu sa odôvodnené potreby navrhovateľky podstatne zvýšili, v čase poslednej úpravy

výživného, ktoré bolo upravované s účinnosťou od 4.9.2009 - navrhovateľka bola žiačkou 9.triedy
základnej školy, k podstatnej zmene na strane navrhovateľky došlo dňom 2.9.2014, kedy navrhovateľka
začala študovať na vysokej škole. Od poslednej úpravy výživného sa príjem matky navrhovateľky zvýšil
o sumu 107,24 eur, odporca je stále poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý sa mu zvýšil o sumu
11,53 eur, jeho príjmy z podnikateľskej činnosti sa ešte znížili, tieto podľa podaných daňových priznaní

sú veľmi nízke, podľa daňového priznania za rok 2012 sa jeho mesačný príjem pohyboval okolo 66
eur mesačne a podľa daňového priznania za rok 2013 sa jeho mesačný príjem pohyboval okolo 23 eur
mesačne. Rodičia navrhovateľky iné vyživovacie povinnosti nemajú. Navrhovateľka žije s matkou v jej
byte, na bývanie matke neprispieva žiadnou sumou. Odporca žije sám v 3-izbovom byte.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

V zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

V zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadomnato,ževpriebehukonaniadošlokčiastočnémuspäťvzatiunávrhuzostranynavrhovateľkyv
častivýživnéhovsume100eurmesačne,súdvtejtočastivdôsledkuspäťvzatianávrhukonaniezastavil.

Vzhľadom na zistený skutkový stav, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skonštatoval,
že návrh navrhovateľky na určenie výživného sumou vyššou ako 85 eur mesačne je dôvodný, nakoľko
súd skonštatoval, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov od 2.9.2014, teda od
nástupunavrhovateľkynaštúdiumnavysokejškole.Právevzhľadomnatútoskutočnosťsúdvyživovaciu

povinnosť odporcu na navrhovateľku zvýšil od uvedenej doby na sumu 150 eur mesačne, keď dospel k
záveru, že výživné v uvedenej výške je primerané a zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky
ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odporca
je vyučený stolár, v tejto oblasti vykazuje takmer nulový príjem, daný stav odôvodňuje aj tým, že má
zdravotné problémy - ohluchol, ktorá skutočnosť podľa názoru súdu nemôže ovplyvňovať vykonávanie

stolárskych prác. Už pri poslednom určovaní výživného na navrhovateľku bolo Krajským súdom v
Trnave skonštatované, že odchod odporcu do výsluhového dôchodku na vlastnú žiadosť vo veku 35
rokov, teda v úplne produktívnom veku treba považovať v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine za
vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, najmä, ak odporca odôvodňuje nemožnosť platiť navrhovateľke
vyššie výživné neúspechom v podnikaní. Rovnako ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod

sp.zn. 21P/256/2009 súd zhodnotil postoj, akým sa odporca v priebehu konania staval k tomu, že má
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ako aj k celkovému spôsobu zabezpečovania si finančných
prostriedkov, za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania s cieľom ukrátiť navrhovateľku o výživné z
jeho strany, pretože cieľom podnikania má byť predovšetkým zabezpečenie pravidelného príjmu v
dostatočnom rozsahu tak, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v plnej výške, vzhľadom na

rastúcepotrebynavrhovateľky.Vpredmetnejveciodporcabezpreukázaniavážnejšíchdôvodovsavzdal
svojho pravidelného pracovného príjmu, z ktorého by bol schopný navrhovateľkou požadované výživné
platiť tak, aby boli potreby uspokojené a začal podnikať v odbore, v ktorom dosahuje len približne 1/5
svojho dovtedajšieho príjmu. Pokiaľ odporca poukazoval na skutočnosť, že matka navrhovateľky žije s
priateľom, ktorý je dobre finančne zabezpečený, súd jednak nemal túto skutočnosť žiadnym spôsobom

preukázanú, pričom skutočnosť, ak by aj matka žila s nejakým priateľom, nemá žiaden vplyv na určenie
výživného na navrhovateľku zo strany odporcu, nakoľko priateľ matky nie je povinný prispievať výživným
na navrhovateľku, toto je povinnosť odporcu ako prirodzeného otca navrhovateľky.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd výživné na navrhovateľku určil sumou 150 eur mesačne

od 2.9.2014, pričom zročné výživné v sume 520 eur za obdobie od 2.9.2014 ku dňu 31.5.2015 povolil
súd odporcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody
splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. konaní úspešnej navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal, keďže

táto si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15. dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané

a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.