Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/132/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010556
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712010556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní dňa 31. 03. 2015, v konaní pred samosudkyňou Mgr.

Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného I. E., nar. XX. XX. XXXX E. B. a spol., trestne stíhaných
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1) I. E. S. O. N. S. , nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom B., K.. C. XXXX/X,

Obžalovaný 2) G. T. S. C. R. L. D. T. Ý., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom D. Y., G. XXX/X,

Obžalovaný 3) O. Š. Ü. B. W. , nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom B., I.. C.. Y. Č.. XXXX/X,

s ú v i n n í ,

že
dňa 05. novembra 2011 v čase okolo 01.45 hod. v K., okres K., na ulici X. na parkovisku pred budovou
obchodného domu Oáza spoločne fyzicky napadli I. N., nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že ho všetci

traja niekoľkokrát udierali päsťami rúk do hlavy v oblasti tváre a súčasne ho kopali nohami do rôznych
častí tela, čím I. N., nar. 18. 01. 1987, trvale bytom K., D. XXX, spôsobili zranenia a to pomliaždenie
tváre a hlavy, štyri tržné rany kože na hlave, z toho jednu na líci a tri vo vlasatej časti hlavy, ťažkú formu
pomliaždenia ľavej strany hrudného koša a podvrtnutie IV. prsta ľavej ruky, ktoré zranenia si vyžiadali
práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 40 dní,

t e d a

-spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
-na mieste verejnosti prístupnom dopustili sa výtržnosti najmä tým, že napadli iného,

č í m s p á c h a l i

-prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1) I. E. S. O. N. S.Podľa § 364 ods.1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods.2, § 41 ods.1 a § 46 Tr.
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Obžalovaný 2) G. T. S. C. R. L. D. T. Ý.
Podľa § 364 ods.1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods.2, § 41 ods.1 a § 46 Tr.

zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Obžalovaný 3) O. Š. Ü. B. W.
Podľa § 364 ods.1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods.2, 4, § 41 ods.1 a § 46 Tr. zákona na
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku sú obžalovaní 1/, 2/ a 3/ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu
poškodenému:

- I. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., D. XXX vo výške 1.614,90 € ako bolestné,
- UNION zdravotná poisťovňa, a. s., Bajkalská 29/A, 821 05 Bratislava, IČO: 36 284 831 vo výške
978,73 € ako náhrada nákladov za ošetrenie poškodeného N..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene podal na tunajšom súde dňa 26. 07. 2012 žalobu
proti obžalovanému I. E., G. T. S. O. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní 1), 2) aj 3) zhodne prehlásili, že sa necítia byť vinní zo žalovaného
skutku. Obžalovaný 1) I. E. na pojednávaní uviedol, že v tom čase šiel na diskotéku spolu s kamarátmi
a to T., Š., Č., I., N.W. S. Y.. Keď sa rozhodli, že idú preč, on zišiel dolu výťahom s Č., N. S. Y., potom
šli za budovu, kde si zapálili cigarety a zdržali sa pol hodinku, možno aj viac. Š., T. S. I. šli samostatne,
nepamätal si, či šli ešte pred nimi alebo nie. Žiaden konflikt nevidel, nebol účastníkom ani svedkom

žiadneho konfliktu. Išli k autám a on sa vracal domov na aute, ktoré šoférovala jeho priateľka N. spolu
s Č. S. Š.B.. V aute sa o žiadnom konflikte nerozprávali, nikto nič nevravel. Až keď dostal predvolanie
na políciu, tak mu T. S. Š. hovorili, že tam bol nejaký konflikt. On si nevšimol na nikom žiadne zranenia,
poškodeného prvý krát videl až na konfrontácii na polícii. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadril k priebehu
prvotných úkonov na polícii, najmä k opoznaniu jeho osoby, obžalovaný uviedol, že pri vzájomnej

konfrontácii N. hovoril, že ho pozná. Obžalovaný uviedol, že predtým na uvedenej diskotéke pomáhal
vyberať vstupné pri vchode asi tri mesiace, takže N. ho mohol poznať aj z tohto dôvodu. Pokiaľ bol
konfrontovaný s G., táto najskôr hovorila, že ho asi nepozná a až následne na dôraz policajta povedala,
že áno. Z toho nadobudol dojem, že ona odpovedala pod nátlakom polície. Rovnako poukázal na to,
že pokiaľ vypovedal a namietal, že chýbajú niektoré časti jeho výpovede, policajt mu len hovoril, že to

nesúvisí s vecou a nie je to podstatné.

Obžalovaný 2) G. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s kamarátmi prišli z Lučenca na diskotéku
na dvoch autách, z ktorých jedno šoféroval on. Diskotéku opúšťali okolo pol noci až jednej hodiny. Spolu
D. Š. S. I. zišli dole výťahom, pričom Š. zostal pri výťahu a on s I. šiel k autu. Otvoril dvere na aute,

zapálil si cigaretu a C. si sadla do auta, spolu sa rozprávali, pričom on bol opretý o svoje auto. Vtedyprešiel okolo nich N. a začal sa na neho usmievať. Obžalovaný sa ho spýtal, prečo sa smeje, N. však
šiel ďalej. Zrazu počul zozadu kroky a videl ako N. ide k nemu s tým, že ho chcel napadnúť. Napadol ho
tak, že ho začal rukou biť po hlave a to päsťou po zadnej časti hlavy. Na to si obžalovaný natiahol cez

hlavu bundu, otočil sa k nemu a N. sa nejako buchol o auto, spadli spolu na zem Keď spadli na zem,
dole bol poškodený, obžalovaný 2) bol na ňom, začali sa prevaľovať, naťahovali sa a možno zo strany
obžalovaného padli nejaké údery proti poškodenému, na zemi boli 1-2 minúty. Na to prišiel Š., ktorý ich
začal rozdeľovať. Keď ich rozdelil, poškodený sa postavil a šiel pomaly preč. Videl na ňom, že mu krváca
obočie, viac si nevšimol. Nevie uviesť dôvod, prečo ho poškodený napadol, či bol pod vplyvom alkoholu

alebo čo. On potom šiel domov s C. I. S. C. Y.. Celý konflikt videla C. I., ktorá bola v aute možno 2-3 metre
od nich a aj kričala na nich. Obžalovaný 1) pri uvedenom fyzickom konflikte určite nebol. V čase, keď
odchádzal obžalovaný 2) dole výťahom s I. S. Š., ostatní zostali hore. Obžalovaný 3) Š. ich rozdeľoval,
ale nevidel, že by udrel poškodeného. Pokiaľ ide o E., Č., Y. S. N., títo prišli hneď po konflikte, nevedel,
či videli poškodeného, možno už v tom čase poškodený odchádzal. Celý konflikt trval možno 3-4 minúty.
On sám pri konflikte N. určite nekopol, možno, keď ich rozdeľoval Š., mohlo dôjsť ku kopnutiu. Ale on

toto nevidel, neregistroval to. Pokiaľ ide o poranenia poškodeného, obžalovaný poukázal na to, že spadli
možno polovicou tela na obrubník, takže mohlo dôjsť aj pri tomto k poraneniu poškodeného. Obžalovaný
si ešte pamätal, že I. na seba kričala s G., ale či to bolo pred alebo počas jeho konfliktu s N., to už si
nepamätal, pretože svedkyňu G. neregistroval. V podstate len počul kričať nejaké ženské hlasy.

Obžalovaný 3) O. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že odchádzal z diskotéky výťahom s G. T. S. C.
I., T. D. I. šli k autám na parkovisko a on vonku zostal čakať ostatných. Chvíľu čakal a potom zbadal, že
sa na parkovisku niečo deje, tak šiel tam. Počul, že na neho kričala jeho priateľka I.. Keď tam prišiel, N.
D. T. boli na zemi, N. bol na T., ale už si to s odstupom času presne nepamätal. Snažil sa ich oddeľovať,
potom sa aj postavili a on ich oddeľoval tak, že sa snažil vojsť medzi nich. Ak padol nejaký úder, tak len

neúmyselne ako ich odstrkoval, určite nikoho nekopol. Celé to trvalo len pár minút. Pripustil, že mohlo
dôjsť k nejakému úderu a on väčšinou odtláčal N., pretože bol aktívnejší. Bola tam prítomná aj jeho
priateľka C. I. a aj priateľka N. t. j. G., ale tú veľmi neregistroval, len neskôr mu I. hovorila, že G. jej
vytrhala vlasy. Obžalovaný 1) E. tam nebol, on s ostatnými prišli až po konflikte. Uvedené vnímal len ako
bežnú roztržku, preto ostatným ani nič nehovoril. Celý konflikt sa odohral na okraji parkoviska, kde bola

tráva, obrubník a zámková dlažba. Na otázku, či videl poškodeného spadnúť na obrubník, obžalovaný
uviedol, že to presne uviesť nevie, ale oni stáli na okraji a padali tam, takže mohol padnúť.

Poškodený I. N. na pojednávaní vypovedal, že bol s priateľmi na diskotéke a v čase okolo 02.00 hod.
odchádzal z K-KLUBU. Išiel sám na parkovisko k autu a tu si všimol svojho kamaráta G. D. ako sa

hádal s obžalovaným T. a s ďalšou osobou, ktorým mal byť svedok D., ale tým si nebol celkom istý.
Malo sa jednať o šoféra auta, ktorého ŠPZ-ku si zapamätala jeho priateľka G.. Mali so D. slovný konflikt,
on D. poznal ako bývalého spolužiaka a tak len prišiel medzi nich a nahlas sa zasmial. Vtedy tam bol
prítomný obžalovaný 2) T. S. D., bola tam prítomná aj svedkyňa I., ktorá týchto dvoch podnecovala a
slovne vyzývala, aby ho zbili. Na to ho odpredu jeden z nich strčil o auto, svedok si už nepamätal presne

ktorý, na čo spadol na zem, na bok a vtedy ho začali biť a kopať. Nevedel popísať kto a akým spôsobom
ho napádal, pretože si zakrýval tvár a snažil sa byť tvárou nadol. V niektorých momentoch však zahliadol
aj obžalovaného 1) E., aj obžalovaného 2) T., ktorí ho bili a kopali. Svedok jednoznačne po prezretí
obžalovaných pred súdom potvrdil, že určite ho napádali obžalovaní 1) E. a obžalovaný 2) T.. Bili ho
rukami, kopali nohami, najmä do oblasti hlavy, tam mal najviac poranení. Pamätal si, že tam bol prítomný

aj obžalovaný 3) Š., ale nebol si istý, či ho aj on udieral, určite ho však tam videl. Celý ten konflikt trval
asi 20 minút, počas ktorých boli aj prestávky, kedy ho nenapádali. Bolo to v čase, keď jeho priateľka -
svedkyňa G. sa snažila volať políciu mobilom, ale niektorý z obžalovaných jej vyrazil mobil z ruky, pričom
jej poranil aj prst a taktiež jeho kamarát vzal mobilný telefón, keď sa snažili zavolať policajtov a utekal s
ním. Poškodený zakričal na svoju priateľku, aby si zapamätala ŠPZ-ku a šla na políciu, čo aj urobila. Na

to oni naskákali do áut a ušli ešte pred príchodom polície. Na otázky obhajoby poškodený potvrdil, že
si je istý, že ho napádali obžalovaní 1) aj 2), pretože ich videl predtým ako prišlo k útoku, až následne
si kryl tvár. Určite ho napadli obžalovaný 1) aj obžalovaný 2). Obžalovaného 1) spoznal hneď na polícii.
V čase útoku prišla aj jeho priateľka G., bol tam aj E. s priateľkou J.. Bola tam prítomná aj I. a ešte
jeden svedok obžalovaných, ktorého meno však uviesť nevie. Konflikt sa odohral na parkovisku, kde je

zámková dlažba a lúka, obrubníky sú tam zapustené. Začalo to na parkovisku a neskôr sa presunuli na
lúku.Jepravdou,žespadol,alevylučuje,žebykzraneniam prišielpádom,poraneniamubolispôsobené
najmä kopancami. V tom čase nebol pod vplyvom alkoholu i keď je pravdou, že jeho priateľka G. kričala
na obžalovaných, aby ho nebili, že má vypité, ale to len preto, aby ho prestali biť. Bezprostredne ponapadnutí nebol vypovedať na polícii, policajti nezisťovali prítomnosť alkoholu, ani na ošetrení u lekára
v Detve ani vo Zvolene. Z lekárskych správ však vyplýva, že nie je poznámka o tom, že by bol pod
vplyvom alkoholu. 1-2 dni potom, čo sa rozhýbal, šiel podať trestné oznámenie na políciu. Po konflikte

ho E. viezol na pohotovosť do Detvy, odkiaľ ho poslali do Zvolena. Pri skutku mal poranený 4. prst ľavej
ruky, štyri tržné rany na hlave, pomliaždený hrudník. Zostali mu jazvy na tvári. PN bol 14 dní, podstúpil
rehabilitáciu s rebrami aj rukou, takže spolu to bolo 40 dní.

Obžalovaní 1), 2) a 3) nesúhlasili s výpoveďou poškodeného, zotrvali na svojich výpovediach.

Svedkyňa O. G. vypovedala, že je priateľkou poškodeného N. a v tom čase boli spolu na diskotéke aj s
E., J. S. Y.. Keď odchádzali výťahom, ona stretla kamarátku, s ktorou sa zarozprávala, ale počula krik
na parkovisku. Keď prišla, počula, že dochádza k ústnej výmene názorov, videla ako obžalovaný 2) T.
fyzicky zaútočil na N. tak, že ho sotil o auto E.. Ten spadol na zem a tam ho začali biť a kopať. Svedkyňa
s istotou potvrdila, že pri celom konflikte boli obžalovaní 1), 2) a 3). Nebola si však istá, či aj obžalovaný

3) napádal N.. Priateľ na ňu kričal, aby si zapamätala ŠPZ-ku a zavolala políciu. Zapamätala si Š. XXX
J., biely golf. Chcela volať políciu, ale niektorý z nich jej vyrazil mobil z ruky, pričom ju aj poranil. Toto
bolo tiež predmetom trestného stíhania, ale keďže nevedela uviesť, kto jej to spôsobil, trestné stíhanie
bolo zastavené. V blízkosti bola polícia, osobne šla nahlásiť ŠPZ-ku, avšak policajtka v službe si zle
zapísala miesto, kde sa to malo konať a policajti šli na iné miesto. Následne sa ona vrátila a videla dve

odchádzajúce autá. Poškodený bol od krvi a spolu s E. ho zaviezli do Detvy na pohotovosť a potom do
Zvolena. Svedkyňa potvrdila, že aj pri prvej konfrontácii na polícii bezpečne opoznala obžalovaného 1),
pokiaľ hovorila, že ho nepozná, znamenalo to, že ho nepoznala predtým, avšak od počiatku tvrdila, že
bol na mieste činu. Rovnako si je istá, že obžalovaný 2) ako prvý fyzicky zaútočil na N. tak, že ho sotil o
auto. S určitosťou tam bol prítomný aj obžalovaný 3), bol tam tiež E., J., Y., D. a s obžalovanými boli dvaja

chlapci a dve slečny. Počas fyzického konfliktu sa Y. snažil rozdeliť napádajúcich. Či na poškodeného
fyzicky útočil aj niekto iný okrem obžalovaného 1) a 2) s určitosťou potvrdiť nevedela.

Obžalovaní 1), 2) a 3) uviedli, že svedkyňa nevypovedá pravdu.

Svedok G. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol na diskotéke s kamarátmi a po opustení
diskotéky šiel spolu s priateľkou J., N. aj G. k jeho autu. So svojou priateľkou prišli k autu a videl ako
N. zbadal svojho kamaráta D. pri skupinke mužov a šiel k nim. Videl ako sa rozprávali, medzi tým si on
sadol do auta. Na to videl ako poškodeného sotili o jeho auto, v ktorom sedel. Keďže to nebolo jeho
auto, zľakol sa, naštartoval a odišiel. Keď sa vrátil pešo, bol tam už len poškodený a D.. Poškodený

bol zablatený, krvavý, stál na trávnatej ploche medzi parkoviskom a chodníkom. Prišla aj svedkyňa G.
a ponúkol sa, že ich odvezie na ošetrenie. Svedok prehlásil, že s istotou v skupinke mužov, ku ktorým
šiel N., boli obžalovaní 1) a 2), pamätal si aj nejakú slečnu blondínu, ktorá bola výrazná. Pokiaľ ide o
obžalovaného 3), nevedel s istotou potvrdiť, či tam bol prítomný. K prebiehajúcemu fyzickému konfliktu
sa vyjadriť nevedel, nakoľko ho nevidel.

Svedkyňa W. J. pred súdom vypovedala, že niečo pred 02.00 hod. odchádzala s priateľmi z diskotéky.
Išli k autu a pri aute stál jeden chlapec z Detvy, ktorého poznal N.. Tento chlapec mal slovnú výmenu s
nejakými ďalšími mužmi, na ktorého dvaja kričali a boli tam aj dve dievčatá. I. N. prišiel k týmto mužom
a niečo povedal, medzi tým svedkyňa už nastupovala do auta, ktoré šoféroval E.. Svedkyňa uviedla, že

slovný konflikt bol v čase, keď už nastupovala do auta, boli 3-4 metre pri aute. Následne sa približovali
k autu a videla ako N. sotili do auta. Ona spolu s E. odišli na aute, a ako odchádzali, videla, že sa
bili. Bližšie podrobnosti útoku však uviesť nevedela. Potvrdila však aj v konaní pred súdom, že určite
obžalovaní 1), 2) a 3) boli prítomní na mieste fyzického útoku a aj napádali poškodeného N..

Obžalovaní 1), 2) a 3) nesúhlasili s výpoveďou svedkyne.

Svedok C. Y. vypovedal, že bol vtedy s priateľmi na diskotéke, zišli dole výťahom a on zostal pri výťahu
porozprávať sa so známymi. N. so svojou priateľkou šli dopredu a na parkovisku pri autách sa niečo
zomlelo. Keď tam on prišiel, prebiehala verbálna komunikácia medzi dotyčnými a tak sa spýtal jedného

z tých chlapcov, ktorých vtedy nepoznal, čo sa deje, snažil sa to ukľudniť. Avšak naopak, vznikol z
toho ešte väčší konflikt, ktorý prerástol do bitky. Jeden z tých vybehol aj na neho, na čo svedok začal
ustupovať. Odbehol preč a keď zistil, že za ním nikto nebeží, vrátil sa a videl, že je N. na zemi a oni ho
bijú. 100 %-ne si pamätal, že N. bol na zemi a oni ho bili a kopali. Nevedel presne uviesť kto a koľkíboli, určite boli viacerí. Pri konflikte bola aj N. priateľka G., ktorá bola niekde bokom. Svedok nevedel
potvrdiť, či bola pri konflikte aj W. J., ktorá s nimi v K-KLUBE určite bola. Svedok si pamätal, že tam bol
prítomný ešte D.. Po konflikte videl N., videl na ňom krv, ale nepamätal si, či sa spolu aj rozprávali.

Svedok G. D. pred súdom vypovedal, že v čase, keď sa vracal z neďalekej diskotéky, videl fyzický konflikt
- ako traja chlapi bijú a kopú jeho bývalého spolužiaka N.. Nevedel stotožniť obžalovaných, poukázal na
to, že s odstupom času si tváre útočníkov veľmi nepamätá. Pamätal si, že na mieste bol C. Y. a ďalšie
osoby, ktoré však po mene nepozná. Boli tam dievčatá aj chlapci, ale bili sa len chlapci. Svedok bol od

nich asi 50 metrov, počul slovnú potýčku, keďže kričali a potom došlo k napadnutiu N., udreli ho najskôr
do hlavy a na zemi ho kopali. Svedok potvrdil, že šiel sám z diskotéky a na mieste konfliktu sa pristavil
pri jednom známom, s ktorým sa rozprával. Nevie uviesť ako začal konflikt s N., videl až keď N. začali
biť. Je pravdou, že v tom čase bol značne pod vplyvom alkoholu. Videl tam veľa osôb, ale všímal si iba
tých, čo bili N., tí boli traja.

Svedkyňa C. I. vypovedala, že je v blízkom priateľskom vzťahu s obžalovaným 3). Z diskotéky
odchádzala spolu s T. S. Š.. Išli spolu výťahom. Šüli zostal pri výťahu, zrejme čakal ostatných, ona s
Kamenským šli k autu. Ona si sadla do auta, T. zostal vonku fajčiť, avšak videla na neho. Začal sa
s nejakým mladým mužom rozprávať, potom sa T. otočil a tento mladý muž sa rozbehol a zozadu ho
napadol tak, že na neho skočil a ako ho T. chcel zhodiť zo seba, spadli na zem a to tak, že prvý spadol

N. a na neho T.. Svedkyňa vystúpila z auta a videla ako prichádza Š., ktorý sa snažil týchto dvoch
rozdeliť. T. S. Š. odstrkovali od seba N., na čo on asi 2-3 krát spadol na zem. Poškodený si správal
ako zmyslov zbavený, určite bol pod vplyvom alkoholu alebo nejakých iných látok, keď z ničoho nič
napadol obžalovaného 2). Svedkyňa uviedla, že v tom čase ona nič nepila, ani obžalovaný 2) nič nepil.
Celé to trvalo krátko 5-10 minút, možno aj menej. Svedkyňa nevidela na nikom očividné zranenia, čo

robil po konflikte poškodený, svedkyňa uviesť nevedela, lebo sa na neho nezameriavala. Ona si spolu
s obžalovanými 2) a 3) sadli do auta a čakali na ostatných. V čase, keď prišli ostatní, už tam nebol
poškodený. Celé sa to odohralo na parkovisku, kde bol tvrdý terén. Boli tam chodníky a obrubníky.
Poškodený sa mohol poraniť aj pádom. Padal chrbtom alebo bokom na zem. Okrem nej, obžalovaného
2) a 3), tam bol poškodený so svojou priateľkou. Nikto iný tam z ich partie nebol. Obžalovaný 1) E. určite

nie. Rovnako I. D. svedkyňa nevidela a ani nikoho z partie poškodeného tam nevidela, hoci je pravdou,
že tam bola tma. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný 3) Š. iba odtláčal N. rukami do hrude, nevidela, že
by obžalovaní 2) a 3) mali nejaký predmet v rukách. Pokiaľ ide o svedkyňu G., uviedla, že táto ju začala
kvákať, svedkyňa sa bránila a snažila si vytrhnúť od nej vlasy. Potom ešte v aute ukazovala kamarátke
Y. poranenie na hlave, aj svojmu priateľovi Š. a neskôr v Lučenci aj priateľke N.. Musela sa dať ostrihať

na krátko.

Svedkyňa B. N. uviedla, že s obžalovaným 1) je v blízkom priateľskom vzťahu a plánujú spolu žiť. Pred
súdom vypovedala, že diskotéku opúšťali okolo 24.00 hod., vonku si šla zapáliť cigaretu s C. Y., C. Č.
a priateľom I. E.. Po vystúpení z výťahu zašli za roh budovy, kde si zapálili cigarety. Zdržali sa 15 až

20 minút, rozprávali sa a potom sa vrátili k autám na parkovisku a šli domov. Nevidela žiadnu výtržnosť
ani bitku na parkovisku pri autách. Domov išla s obžalovanými 1) E., 3) Š. S. Č.. Počas toho ako boli
za budovou, bol po celý čas jej priateľ E. s nimi. Cestou späť v aute im I. ukazovala lysinu vo vlasoch a
hovorila, že nejaké dievča jej vytrhalo vlasy, čo aj sama videla. Nič iné k tomu nehovorila.

Svedkyňa C. Y.Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola spolu s obžalovaným 1) E., N. S. Č. po
diskotéke za budovou. V tom čase bol obžalovaný 1) po celý čas s nimi, aj so svojou priateľkou N..
Rozprávali sa, vyfajčili možno dve cigarety, čo mohlo trvať 20 až 25 minút. Potom prišli na parkovisko,
nasadli do áut a šli domov, nič nevideli. Ona išla domov na aute, ktoré šoféroval obžalovaný 2) T., v
aute bola aj C. I., ktorá sa pýtala, či nemá niečo na vlasoch a bolo tam vidieť, že má vytrhnuté hodne

vlasov, ale nikto im k tomu nič nechcel povedať. Ona hovorila, že také silnejšie dievča jej vytrhlo vlasy.

Svedok C. Č. potvrdil, že bol s priateľmi na diskotéke. Po pol noci odchádzali výťahom, išiel s E., N. S. Y..
Vyšli z výťahu, prešli po terase za roh budovy, kde sa všetci rozprávali a fajčili cigarety, zdržali sa 15-20
minút. Potom šli na parkovisko a späť domov. O konflikte sa v aute nerozprávali, dozvedel sa o tom až

pri konfrontáciách na polícii. Počas toho, ako boli za budovou, bol po celý čas obžalovaný 1) E. s nimi.

Svedok I. D. potvrdil, že je majiteľom osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf bielej farby,
Š. B. XXX J.. Uviedol, že v uvedený deň si len pamätá, že bol večer v Mc Donalde vo Zvolene acestou späť sa zastavil na parkovisku pred klubom, kde si zapálil cigaretu. Zdržal sa tam asi 10 minút,
nepoznal tam nikoho, rozprával sa s jedným mladým chlapcom, následne odišiel. Z obžalovaných
pozná len obžalovaného 2) T., z dediny, vie o koho ide, avšak so žiadnym z obžalovaných nie sú

v priateľskom vzťahu. V tom čase na parkovisku nebol svedkom žiadneho incidentu. Poškodený na
hlavnom pojednávaní ku svedkovi prehlásil, že s určitosťou uvedený svedok bol pri konflikte, ale fyzicky
ho nenapádal.

So súhlasom strán súd oboznámil zápisnicu o rekognícii osoby zo dňa 05. 12. 2011 svedkom C. Y.,

podľa ktorej pri predložení fotoalbumu č. 1A, č. 2A s 9-timi fotografiami, kde medzi neznáme osoby, ktoré
nemali súvis s prejednávaným skutkom bol zaradený svedok I. D., svedok neopoznal žiadnu osobu. Pri
fotoalbume č. 1B a 2B, kde boli zaradení obžalovaní, svedok opoznal obžalovaného 1) E., ku ktorému
uviedol, že sa pravdepodobne jedná o osobu, ktorá voči nemu vystupovala a následne napádala I.L. N.,
s určitosťou na 100 % to však potvrdiť nevedel. Iné osoby neopoznal, nevedel uviesť, či boli na mieste
činu.

Pred súdom bol vypočutý znalec C.. I. N., ktorý podával znalecký posudok č. 16/2012 zo dňa 15. 02.
2012, v ktorom vykonal posúdenie zranení poškodeného. Znalec pred súdom vypovedal, že mal k
dispozícii vyšetrovací spis a zdravotnú dokumentáciu poškodeného. Jednotlivé lekárske správy tvoria
súčasť znaleckého posudku. Poškodený bol po prvý krát vyšetrený dňa 05. 11. 2011 u MUDr. Mariána

Zdychu o 04.22 hod. Lekárovi uviedol, že bol zbitý na diskotéke, na okolnosti si pamätá, v bezvedomí
nebol.Povyšetrenílekárkonštatovaldvetržnéranynatemenehlavy,jednatržnáranavzáhlaví,jednana
tvári vpravo. Bola vykonaná dezinfekcia, zošitie rán pri miestnom znecitlivení a rany boli sterilne lokálne
prekryté. Bolo doporučené sledovanie stavu, pri zhoršení kontrola ihneď. Pre zhoršenie zdravotného
stavubolpoškodenýopakovanevyšetrenývtenistýdeňo21.46hod.MUDr.TomášomKelementom,kde

boli avizované závraty, malátnosť a bolesti hlavy. Poškodený sa lekárovi sťažoval aj na bolestivý opuch
na ľavej strane hrudníka. Lekár vykonal RTG snímok rebier a 4. prsta a uzavrel mnohopočetné otvorené
rany hlavy a doporučil aj neurologické vyšetrenie. Nasledovalo neurologické vyšetrenie o 22.14 hod.
MUDr. Jánom Necpálom, ktorý potvrdil stav po nekomplikovanom úraze hlavy s normálnym klinickým
neurologickým obrazom. Bol doporučený pokojový režim, sledovať stav vedomia, pri zhoršení stavu,

okamžite prísť a indikovať CT vyšetrenie mozgu. Ďalej doporučil bežné analgetiká pri bolesti. Následne
lekár MUDr. Kelement o 22.50 hod. prijal ďalší diagnostický záver - pomliaždenie hrudného koša vľavo
a pomliaždenie 4. prsta ľavej ruky. Následne bol poškodený v starostlivosti spádového chirurga MUDr.
Šalinga, kde nasleduje správa zo dňa 07. 11. 2011, kedy sa pacient sťažoval na bolesti hlavy, závrate,
točenie hlavy. Na hlave bol prítomný opuch, podliatina a pohmatová bolesť 4. prsta ľavej ruky. Bola

vykonaná dezinfekcia rán, sterilné prekrytie rán a bandáž 4. prsta ľavej ruky. Nasledovali vyšetrenia zo
dňa 11. 11. 2011, 18. 11. 2011 a 28. 11. 2011, kde pacient udával opätovné závrate a pretrvávajúce
bolesti 4. prsta ľavej ruky. Bolo doporučené neurologické vyšetrenie pre podozrenie na prekonaný
otras mozgu. Podľa prepúšťacej správy z neurologického oddelenia vo Zvolene zo dňa 30. 11. 2011,
bol pacient prijatý na sledovanie pre difúzne bolesti hlavy so závratmi. Bolo vykonané CT vyšetrenie

a bola nasadená medikamentózna liečba. Prepustený bol dňa 30. 11. 2011 do ambulantnej liečby s
doporučením nukleárnej magnetickej rezonancie. Táto bola vykonaná na pracovisku MRI v Lučenci
dňa 05. 12. 2011 s negatívnym záverom. Na chirurgické doporučenie pacient vykonával fyzikálno-
rehabilitačnú liečbu na pracovisku v Detve. Znalec na hlavnom pojednávaní potvrdil, že na základe
preštudovania lekárskej dokumentácie, poškodený I. N. utrpel poranenia a to pomliaždenie tváre a hlavy,

štyri tržné rany kože na hlave, z toho jednu na líci a tri vo vlasatej časti hlavy, ťažkú formu pomliaždenia
ľavej strany hrudného koša, podvrtnutie 4. prsta ľavej ruky. Uvedené poranenia u poškodeného N.
znalec charakterizoval ako poranenia ľahké. K mechanizmu vzniku zranení znalec uviedol, že pokiaľ
ide o tržné rany na hlave, tieto vznikli tupým úderom hranatého predmetu, najpravdepodobnejšie
kopnutie hranou obuvi. Ako poškodený vykrýval kopance rukami, bolo mu spôsobené zranenie 4.

prsta ľavej ruky, k podvrtnutiu prsta došlo pri nefyziologickej rotácii v základnom medzičlánkovom
kĺbe, ktorá bola nečakaná a došlo k násilnému natrhnutiu spevňujúcich väzív kĺbu. Došlo k pretrhnutiu
tepničiek a žiliek, k následnému zaliatiu krvou, vzniku bolestivého opuchu a krvného výronu s bolestivým
obmedzením pohyblivosti prsta. K pomliaždeniu hlavy mohlo dôjsť taktiež údermi, určite nie pádom,
pretože pri páde sú prítomné odreniny, pokiaľ by poškodený padol tvárou na tvrdú podložku. Tieto však

popísanévlekárskychsprávachneboli.Pokiaľideopomliaždeniehrudníka,totoporaneniesivyžadovalo
značnú silu vedenú bodovite, preto najpravdepodobnejšie poranenie vzniklo kopnutím. Teoreticky by
toto poranenie mohlo vzniknúť pádom na kameň. Znalec sa k dĺžke PN a liečby vyjadril tak, že potrebu
liečby spolu s absolvovaním rehabilitácie stanovil na 40 dní. Liečba bola ukončená najneskôr 15. 12.2011. V súvislosti s následkami poškodenia na zdraví znalec uviedol, že poškodený trpel bolesťami
v miestach rán a opuchov s podliatinami. Jeden mesiac trpel difúznymi bolesťami hlavy spojenými s
polohovými závratmi. Kým sa vstrebali podliatiny a rany sa zahojili, opuchy vymizli, trvalo to 10 dní.

Mal bolestivú ľavú stranu hrudného koša, kde bola podkožná podliatina, pôsobené bolesti najmä pri
hlbších nádychoch, pri kýchaní, kašli, dvíhaní bremien alebo prudšej zmene polôh. Trvalo najmenej
tri týždne, kým vymizla bolestivosť v súvislosti s pomliaždením hrudníka. Dominantným zranením bolo
poranenie 4. prsta ruky, kde sa jedná o dlhotrvajúcu nepríjemnú liečbu, bolestivú, vyžadujúcu kľudový
režim ako aj potrebu fyzikálnej liečby. Znalec ohodnotil bolestné na celkovú sumu 1.614,90 €. Na otázku

obhajoby, či uvedené poranenia poškodeného nemohli vzniknúť pádom na hranu obrubníka, znalec
uviedol, že takýto mechanizmus vzniku poranení nepripúšťa. Poukázal na to, že nemôže niekto trikrát
spadnúť na hranu obrubníka tak, aby zakaždým vstal po takomto páde. Ďalej znalec objasnil postup
pri vyčíslení bolestného, kedy pri rozsahu bodového ohodnotenia vychádzal z maximálneho bodového
ohodnotenia vzhľadom na veľkosť rán, kde je potrebné viac stehov. Rovnako konštatoval zvýšenie
bolestného vzhľadom k tomu, že došlo ku komplikáciám pri hojení tak ako sú popísané v znaleckom

posudku..

Obhajoba namietla podaný znalecký posudok, považovala ho za protizákonný, pretože nebol
vypracovaný oprávnenou osobou. Znalec, ktorý podával znalecký posudok je činný v oblasti chirurgie,
nie však v oblasti traumatológie, ktorá oblasť sa zaoberá predmetom konania. Rovnako nesúhlasili

s vyjadreniami znalca MUDr. Gregu a vzniesli pochybnosti o jeho profesionalite, pretože nedôvodne
zvýšil bodové ohodnotenie v rozpore so zákonom. Obhajoba žiadala, aby súd vo veci nariadil kontrolný
znalecký posudok. Súd po vyhodnotení znaleckého posudku mal zato, že znalec, ktorý dlhodobo
pôsobí ako súdny znalec v oblasti zdravotníctva, v mnohých trestných veciach sa vyjadroval ako
znalec k rôznym zraneniam, mechanizmu ich vzniku, následkom na zdraví poškodených osôb a ani v

tomto konkrétnom prípade súd nezistil žiadne rozpory alebo neprofesionálny prístup zo strany znalca.
Námietky zo strany obhajoby boli skôr všeobecného charakteru a preto súd zamietol dôkazný návrh na
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Súd ešte podotýka, že nič nebráni obhajobe predložiť
znalecký posudok ako dôkaz zabezpečený vlastnou cestou v trestnom konaní. Obhajoba avizovala,
že si dáva vypracovať vlastný znalecký posudok. Napriek tomu, že po vykonaní dôkazov navrhnutých

obžalobou bolo hlavné pojednávanie odročené práve pre poskytnutie možnosti obhajobe predložiť
vlastný znalecký posudok, obhajoba žiaden znalecký posudok súdu nepredložila.

So súhlasom strán súd oboznámil zápisnicu o výpovedi svedka - poškodeného J. D. - UNON zdravotná
poisťovňa (čl. 44 až 49), kde svedkyňa vypovedala, že poškodený I. N. je poistencom poisťovne UNION

a v súvislosti s jeho poškodením zdravia zo dňa 05. 11. 2011 poisťovňa eviduje vynaložené náklady vo
výške 978,73 €, čo bolo špecifikované a vyčíslené v listinných dokladoch (čl. 163 až 169).

Podľa evidenčnej karty vozidla (čl. 151) je vlastníkom a držiteľom vozidla zn. Volkswagen Golf Rabbit
TDI „Cool“ bielej farby, ev. číslo B. XXX J. I. D., nar. XX. XX. XXXX, P. J. B., D. Y., X. XXX/XX.

Obhajobapredložilasúdufotografievpočte5kszmiestačinu,kdejevyobrazenéparkoviskovydláždené
zámkovou dlažbou spolu s obrubníkom a prechodom k trávnatej ploche, ako aj 6 ks fotografií obuvi s
tvrdením, že sa jedná o obuv obžalovaných, ktoré v čase skutku mali obuté. Prokurátor k predloženým
dôkazom uviedol, že dôkaz považuje za irelevantný. Súd konštatuje, že zo žiadneho iného dôkazu

nevyplýva, že práve túto obuv mali mať obžalovaní obutú v čase skutku, preto predložené dôkazy nemali
žiadnu dôkaznú silu..

Obhajoba navrhla vykonať ohliadku na mieste samom, ku ktorej by bol prizvaný aj znalec s poukazom
na to, že obhajoba spochybňuje závery znaleckého posudku obstaraného vyšetrovateľom v prípravnom

konaní. Súd konštatoval, že na základe doposiaľ zabezpečených dôkazov v konaní pred súdom
nepovažuje za potrebné vykonať ohliadku miesta činu, aj s poukazom na odstup času od spáchania
skutku. Tento dôkaz súd vyhodnotil ako nadbytočný, preto dôkazný návrh obhajoby na ohliadku miesta
činu súd zamietol.

Súd vyniesol rozsudok na pojednávaní dňa 31. 03. 2015 a to v neprítomnosti obžalovaného 1) a
obžalovaného 3). Prokurátor aj obhajca namietli splnenie podmienok pre vykonanie pojednávania
v neprítomnosti obžalovaných s poukazom na to, že súd môže pojednávať a vyniesť rozsudok v
neprítomnostiobžalovanýchlenvprípadevýslovnéhosúhlasuobžalovanýchstakýmtopostupom.Fikciadoručenia na takéto upozornenie nespĺňa podmienky pre súhlas zo strany obžalovaných s takýmto
postupom. Obhajca poukázal na to, že náhradné doručenie nie je platné a hoci obžalovaný dá vopred
súhlas na pojednávanie v neprítomnosti, má právo vedieť, že sa pojednávanie koná a zúčastniť sa na

ňom. Súd konštatuje, že už na hlavnom pojednávaní dňa 29. 10. 2014 boli vykonané všetky dôkazy a
len na žiadosť obhajoby, aby jej bol poskytnutý priestor na predloženie vlastného znaleckého posudku
z odboru traumatológie, súd pojednávanie odročil na 09. 12. 2014, kedy bol predpoklad ukončenia
dokazovania a vynesenia rozsudku. Na pojednávanie dňa 09. 12. 2014 sa nedostavil obžalovaný 1)
E. a obžalovaný 3) Š., dostavil sa len obžalovaný 2) T. a obhajca JUDr. Sitarčík, ktorý ospravedlnil

obžalovaných z pracovných dôvodov. Súd uvádza, že trestné konanie pred súdom trvalo dlhšiu dobu
aj z tých dôvodov, že bolo potrebné opakovane odročiť pojednávania z dôvodu neúčasti jednotlivých
obžalovaných, nakoľko obžalovaní pracujú ako vodiči diaľkovej dopravy, počas celého konania pred
súdom bolo problematické doručovať im súdne zásielky a okolnosti, že sa obžalovaní nachádzajú z
pracovných dôvodov mimo územia Slovenskej republiky nijakým spôsobom súdu nepreukázali, napriek
dôraznej žiadosti na obhajcu. Rovnako boli obžalovaní zo strany súdu poučení, že nie je ich povinnosťou

zúčastňovať sa pojednávania, avšak v prípade neprítomnosti sú povinní svoju neprítomnosť riadne a
včas ospravedlniť a preukázať dôvod neprítomnosti. Rovnako boli poučení o možnosti dať písomný
súhlas s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti, pokiaľ o tento postup majú záujem. Dňa 09.
12. 2014 na pojednávaní o tomto boli opakovane dôrazne poučení a to obžalovaný 2) T. ako aj
obhajoba. Práve z týchto dôvodov bolo odročené pojednávanie na 11. 02. 2015, aby súd umožnil účasť

obžalovaným v záverečnej fáze konania pred súdom, najmä účasť pri vynesení rozsudku, vyjadrenie
sa k vynesenému rozsudku vrátane využitia práva záverečnej reči a posledného slova. Za tým účelom
súd požiadal OO PZ Lučenec o doručenie zásielok obžalovanému 1) E. a obžalovanému 3) Š.. Podľa
správy OO PZ Lučenec (čl. 359) pri doručovaní polícia zistila, že sa obžalovaní na posledne udaných
adresách nezdržiavajú, iný pobyt menovaných zistený nebol. Z dôvodu PN konajúcej sudkyne došlo k

zmenetermínupojednávaniana31.03.2015,očomboliupovedomeníobžalovaní1),2),3),ichobhajca.
Za obžalovaného 1) predvolanie na termín hlavného pojednávania prevzal splnomocnenec - E. dňa
17. 02. 2015, pričom obžalovaný E. prostredníctvom obhajcu predložil súdu oznámenie zo dňa 20. 03.
2015 (čl. 365), žiadosť, aby sa nemusel ďalšieho konania v trestnej veci zúčastňovať osobne, ale len
prostredníctvom splnomocneného obhajcu, súčasne vyhlásil, že si je vedomý, že na pojednávaní v jeho

neprítomnosti môže dôjsť k vyneseniu rozsudku. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný 1/
mal vedomosť o konaní hlavného pojednávania dňa 31.3.2015. Obžalovaný 2) T. bol na pojednávaní
osobne prítomný. U obžalovaného 3) O. Š.B. došlo k doručeniu predvolania na pojednávanie náhradným
spôsobom a to v súlade s ustanovením § 66 ods.3 Tr. poriadku. Podľa citovaného ustanovenia, ak nie
je adresát zásielky zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u doručovacieho

orgánu a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí o opätovnom doručovaní. Ak i nový pokus o
doručenie zostane bezvýsledný, písomnosť sa uloží na pošte a ak si adresát zásielku nevyzdvihne
do 3 pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa
adresát o uložení nedozvedel. Z tohto postupu je vylúčené iba doručovanie trestného rozkazu, obžaloby
a uznesenia o zastavení trestného stíhania. V tomto konkrétnom prípade obžalovaný Š. v prípravnom

konaní do zápisnice o výsluchu obvineného (čl. 21) uviedol adresu na doručovanie písomností - adresu
svojho trvalého bydliska. V súlade so žiadosťou obžalovaného, súd doručoval zásielky na ním uvedenú
adresu. Súdna zásielka s predvolaním na termín pojednávania dňa 31. 03. 2015 bola po prvý krát
doručovaná pokusom o doručenie dňa 16. 02. 2015, opakované doručenie bolo dňa 17. 02. 2015,
kedy došlo aj k uloženiu zásielky na pošte. Podľa oznámenia pošty si adresát zásielku v odbernej

lehote neprevzal. Zásielka sa považuje za doručenú tretím dňom po uložení zásielky na pošte, t. j.
20. 02. 2015, aj keď sa adresát o zásielke nedozvedel. Hlavné pojednávanie je možné vykonávať v
neprítomnosti obžalovaného v súlade s ustanovením § 252 ods.2, ods.3 Tr. poriadku. Súd mal zato, že
boli splnené všetky podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania aj v neprítomnosti obžalovaného.
V čase neprítomnosti obžalovaného v podstate došlo k ukončeniu dokazovania, prednesu záverečných

rečí a vyneseniu rozhodnutia. V tomto štádiu má súd zato, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť, aj účel
trestného konania dosiahnuť bez prítomnosti obžalovaného. Obžalovanému bola na začiatku konania
pred súdom obžaloba riadne doručená, na pojednávanie bol obžalovaný riadne a včas predvolaný tak,
ako bolo konštatované vyššie. Obžalovaný mal možnosť v konaní pred súdom vo veci sa vyjadriť a boli
dodržané všetky ustanovenia pre zachovanie práva na obhajobu v prípravnom konaní ako aj na hlavnom

pojednávaní. V každom predvolaní bol zároveň obžalovaný štandardne poučený o možnosti vykonať
hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, zvlášť boli dôrazne obžalovaní vrátane obžalovaného 3) Š.
o tomto poučení pri odročení pojednávania dňa 20. 10. 2014 (viď čl. 351). V tomto prípade sa nejedná
o nevyhnutnú prítomnosť obžalovaného na pojednávaní v zmysle § 252 ods.3 Tr. poriadku (obžalovanýnebol vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody, neprejednával sa trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov). Súd má zato, že postupom
v súdnom konaní boli zachované všetky práva obžalovaných 1), 2) a 3) na obhajobu a zvolený postup

súdu je v plnom rozsahu s ustanoveniami Tr. poriadku.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru,
že obžaloba na obžalovaných 1), 2) a 3) bola podaná dôvodne v celom rozsahu. Je pravdou, že
obžalovaní od počiatku popierali svoju vinu. Obžalovaný 1) tvrdil, že v čase konfliktu medzi N. a ďalšími

spoluobžalovanými sa na mieste činu vôbec nenachádzal. Obžalovaný 2) tvrdil, že to bol poškodený,
ktorý ho napadol a obžalovaný 3) tvrdil, že sa snažil len oddeliť poškodeného od obžalovaného 2),
pretože bol zjavne poškodený agresívnejší. Tak ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní
pri vyhodnotení svedeckých výpovedí súd konštatuje, že tu exitujú dve skupiny dôkazov. Jedna skupina
sú svedkovia na strane obhajoby, ktorí podporujú verziu obžalovaných. Svedkovia N., Y. S. Č. potvrdili,
že boli s obžalovaným E. pri odchode z diskotéky za budovou, kde sa zdržali 15-20 minút a keď prišli

na parkovisko, žiaden konflikt neprebiehal. Obžalovaný 1) sa na parkovisku do žiadneho fyzického
konfliktu nezapojil. Verziu obžalovaného 2) a 3) potvrdzovala svedkyňa I., ktorá potvrdila, že to bol
poškodený, ktorý napadol obžalovaného 2) T. bez akéhokoľvek dôvodu a následne obžalovaný 3) Š.
sa snažil poškodeného oddeliť od obžalovaného 2). Je pravdou, že pri fyzickom kontakte obžalovaný
2) a poškodený spadli na zem a poškodený si zranenia mohol spôsobiť pádom. Obžalovaný 2) sa tak

len bránil útoku poškodeného a obžalovaný 3) Š. sa snažil len rozdeliť týchto dvoch. Všetci zhodne
uvádzali, že si nevšimli žiadne údery päsťami či kopance, ak k nim došlo, tak len náhodne z dôvodu
obrany obžalovaného 2), prípadne z dôvodu rozdeľovania sa bijúcich obžalovaným 3). Na druhej strane
poškodený N. tvrdil, že prebiehala slovná výmena medzi obžalovanými a jeho priateľom - svedkom D.
a len slovne sa postavil na obranu svedka D., na čo došlo k tomu, že ho obžalovaní fyzicky napadli.

Poškodenýbezakýchkoľvekpochybnostípotvrdilútokobžalovaného1)E.a2)T..Svedkoviapodporujúci
verziu poškodeného a to G., E., J. S. Y. zhodne potvrdili, že na mieste skutku bol jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností prítomný aj obžalovaný 1), rovnako tak obžalovaní 2) a 3). Rovnako
svedkovia bez akýchkoľvek pochybností potvrdili, že to boli práve obžalovaní 1) a 2), ktorí ako prví
fyzicky zaútočili na poškodeného N. a potvrdili, že tam boli prítomné aj dievčatá z partie obžalovaných,

a že svedkyňa G. vystupovala rovnako agresívne a nabádala obžalovaných k útoku na poškodeného.
Útok bol pre nich natoľko ohrozujúci, že svedok E. S. J. sa okamžite vzdialili na aute a vrátili sa v
čase, keď už fyzický útok bol skončený. Svedok Y. potvrdil, že jeden z obžalovaných v čase, keď
chcel upokojiť ešte len slovný konflikt, aj na neho agresívne zaútočil z dôvodu ktorého musel ujsť.
V prípravnom konaní ako útočníka v krátkom čase po skutku opoznal práve obžalovaného 1) I. E..

Svedkovia zhodne potvrdili, že obžalovaní 1), 2), 3) poškodeného N. udierali päsťami rúk do hlavy
a súčasne ho aj kopali nohami do rôznych častí tela v čase, keď bol poškodený na zemi. Svedkyňa
G. si zapamätala ŠPZ jedného z motorových vozidiel, na ktorom obžalovaní ušli. Bolo stotožnené, že
vlastníkom a držiteľom tohto motorového vozidla bol svedok D., o ktorom bol poškodený presvedčený,
že sa tento nachádzal na mieste činu. Svedok D. tieto okolnosti poprel, avšak jeho výpoveď, že sa v

tom čase len náhodne nachádzal na mieste skutku, pričom žiadny konflikt nevidel, súd nepovažoval za
vierohodný. Nie celkom presvedčivo vyznela výpoveď svedka D., kvôli ktorému sa vlastne mal strhnúť
slovný konflikt medzi poškodeným N. a obžalovanými, keď tvrdil, že v tom čase len prišiel ku konfliktu a
videl fyzické napadnutie poškodeného viacerými osobami. Sám však uviedol, že bol v tom čase značne
pod vplyvom alkoholu a s odstupom času si podrobnosti nepamätá. Súd preto niektoré nepresnosti jeho

výpovede pripísal práve týmto okolnostiam. Jednoznačne však aj tento svedok potvrdil, že poškodeného
N.napádalifyzickyviaceréosobytak,žehobilipäsťamiaajkopalinohami. PoškodenýN.bezprostredne
po skutku sa dostavil na ošetrenie, kde uviedol k svojim zraneniam, že bol zbitý po diskotéke. Na
základe výpovede znalca MUDr. Gregu bolo vylúčené, že by poškodený N. si zranenia spôsobil pádom.
Znalec poukázal najmä na viacpočetné zranenia na rôznych miestach hlavy a tela, ktoré svedčia skôr

o mechanickom útoku treťou osobou, okrem toho pri páde by boli spôsobené aj odreniny, ktoré však v
prípade poškodeného v lekárskych správach popísané neboli. Uvedené zranenia znalec konštatoval,
že veľmi dobre korešpondujú s popisom útoku tak, ako ho uviedol poškodený N.. V kontexte takto
zabezpečených dôkazov súd dospel k záveru, že skutok tak, ako je popísaný v obžalobe sa stal, že ho
spáchali obžalovaní, keď spoločným konaním sa na mieste verejnosti prístupnom dopustili výtržnosti

tým, že napadli poškodeného N. a spoločným konaním poškodenému N. úmyselne ublížili na zdraví,
pričom mu spôsobili zranenia tak, ako boli špecifikované v znaleckom posudku, ako aj v skutkovej
vete rozsudku. V súvislosti s týmito zraneniami bolo potvrdené lekárskymi správami ako aj znaleckým
dokazovaním, že si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečby v trvaní 40 dní. Obžalovaní 1), 2)a 3) tak svojím konaním celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností súdu naplnili všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona a to formou spolupáchateľstva podľa § 20

Tr. zákona. Preto súd uznal obžalovaného 1), 2) a 3) vinnými v celom rozsahu zo skutku tak, ako je
popísaný v obžalobe a tak, ako bol právne kvalifikovaný obžalobou.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval v súlade s ustanovením § 34 ods.1, ods.4 Tr.
zákona. K osobe obžalovaného 1) I. E. mal súd preukázané, že podľa registra priestupkov bol postihnutý

dvakrát v roku 2010 za priestupky proti pravidlám v cestnej premávke, jedenkrát rovnako v roku 2013
a v roku 2011 bol prejednávaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, vec bola odložená.
Z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený nebol, podľa registra trestov nebol doposiaľ odsúdený.
Obžalovaný 2) G. T. podľa registra priestupkov bol v roku 2011 postihnutý pokutou za priestupok
proti majetku, v roku 2012 bol postihnutý pokutou za priestupok proti pravidlám cestnej premávky,
v roku 2013 bol dvakrát postihnutý za priestupok proti pravidlám cestnej premávky a jedenkrát za

priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z miesta trvalého bydliska nebol bližšie hodnotený, nebol
však prejednávaný komisiou verejného poriadku. Podľa záznamu registra trestov nebol doposiaľ súdne
trestaný. Obžalovaný 3) O. Š. bol podľa registra priestupkov v roku 2010 prejednávaný pre priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, konanie bolo zastavené. V roku 2012 bol trikrát postihnutý pokutou
proti pravidlám cestnej premávky, rovnako v roku 2013 a 2014 bol jedenkrát postihnutý pokutou za

priestupok proti pravidlám cestnej premávky. V roku 2014 bol postihnutý pokutou za priestupok proti
majetku a štyrikrát za priestupok proti pravidlám cestnej premávky. Z miesta trvalého bydliska bližšie
hodnotený nebol. Podľa registra trestov bol doposiaľ dvakrát odsúdený a to za obdobne kvalifikované
konanie ako v tomto prejednávanom prípade. Bol potrestaný podmienečným trestom odňatia slobody.
U oboch odsúdení sa t. času na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. U obžalovaného 1) a 2) súd vzal

do úvahy, že do spáchania žalovaného skutku viedli riadny život ako poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm.
j/ Tr. zákona), avšak im priťažovalo, že spáchali viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Súd
preto ukladal obžalovanému 1) a 2) trest úhrnný podľa § 41 ods.1 Tr. zákona, t. j. trest za viac trestných
činov. V danom prípade sa vychádza z prísnejšej trestnej sadzby a to podľa § 364 ods.1 Tr. zákona, kde
je ustanovená trestná sadzba až na 3 roky. Pokiaľ je však dolná hranica trestných sadzieb rozdielna,

vychádza sa z vyššej sadzby dolnej hranice, v tomto prípade podľa § 156 ods.1 Tr. zákona, dolná hranica
činila 6 mesiacov. S prihliadnutím na osoby obžalovaných, okolnosti spáchaného skutku ako aj následky
na zdraví poškodeného N., súd ukladal obžalovanému 1) a 2) trest nad dolnou hranicou trestnej sadzby
vo výmere 10 mesiacov. Vzhľadom na to, že do spáchania skutku sa obžalovaní nedopustili inej trestnej
činnosti, súd považoval za dostačujúce ukladať im podmienečný trest odňatia slobody a preto výkon

trestu súd odložil u oboch obžalovaných na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. U obžalovaného 3) O.
Š. súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovanému priťažovalo, že sa dopustil viacerých
trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). V danom prípade sa trestná sadzba tak, ako bola ustálená u
obžalovaného 2) a 3) zvyšuje podľa § 38 ods.4 Tr. zákona na 16 mesiacov až 3 roky. Obžalovanému 3)
súd ukladal trest na samej dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov. Rovnako

mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 24
mesiacov s prihliadnutím na to, že v osobe obžalovaného 3) sa jedná o osobu so sklonmi k fyzickému
násiliu. Súd má zato, že takto uložené tresty u všetkých troch obžalovaných splnia svoj účel a to nielen
represívny, ale aj výchovný vo vzťahu k individuálnej i generálnej prevencii. Obžalovaní sú povinní viesť
počas skúšobnej doby riadny život, v prípade, že sa opätovne dostanú do rozporu so zákonom, hrozí

im, že uložené tresty odňatia slobody budú musieť vykonať.

O náhrade škody súd rozhodoval podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku. Keďže obžalovaní 1), 2) a 3) boli
uznaní vinnými, sú povinní nahradiť spôsobenú škodu. V danom prípade nie je možné ustáliť podiel
viny jednotlivých obžalovaných, preto ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu škody.

Škodu v trestnom konaní si uplatnil I. N. vo výške bolestného, ktoré bolo vyčíslené v súlade so
znaleckým posudkom na sumu 1.614,90 €. Súd po preskúmaní vyčíslenia znalcom nezistil pochybenie
a preto priznal poškodenému nárok v uplatnenej výške. Rovnako patrí nárok na náhradu škody UNION
zdravotnej poisťovni, ktorá si uplatnila nárok vo výške 978,73 € ako náhradu nákladov za ošetrenie
poškodeného N., ktoré bolo riadne vyúčtované a zdokladované. Obžalovaní 1), 2) a 3) sú povinní takto

spôsobenú škodu nahradiť poškodeným spoločne a nerozdielne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).