Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10Cb/114/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713210826
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7713210826.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Košický

samosprávny kraj, so sídlom: Námestie Maratónu mieru, č. 1, 042 66 Košice, IČO: 35 541 016, proti
žalovanej: JUDr. Lucia Žužová - súdny exekútor, so sídlom: Staré 13, 072 23 Michalovce, IČO: 355 39
755, v konaní o zaplatenie 3552,67 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.552,67 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania titulom súdneho poplatku na účet Okresného súdu Košice-
okolie 213 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou na tunajší súd dňa 10.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť

mu 3552,67 € z dôvodu nezákonného zrazenia tejto sumy z jeho účtu v rámci exekučného konania,
čím mu bola spôsobená škoda. Tvrdil, že v rámci exekučného konania, vedeného u žalovanej ako
súdnej exekútorky pod sp. zn. EX 1050/04 na návrh oprávneného ANTES PLUS s.r.o. proti žalobcovi
ako povinnému v 1. rade na vymoženie pohľadávky 24.558,27 € s prísl. Žalobcovi ako povinnému
v 1. rade bol dňa 26.7.2011 doručený žalovanou vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke na vymoženie predbežných trov exekúcie v sume 4930,84 €
bez DPH (6458,78 € spolu s DPH). Dňa 31.8.2011 bolo žalobcovi odpísané z účtu v peňažnom ústave

prostriedky v sume 3552,67 €, pričom v čase vydania daného exekučného príkazu mala žalovaná už 9
dní právoplatne pozastavenú činnosť (od 6.7.2011) a doteraz je v zozname exekútorov zapísaná ako
súdny exekútor s pozastavenou činnosťou.

V žalobe poukázal tiež na to, že samotné exekučné konanie EX 1050/04, vedené na Okresnom
súd Michalovce pod sp.zn. 11Er/194/2004, skončilo napokon zastavením exekúcie zastavené na
návrh nového oprávneného Slovenská sporiteľňa a.s. V uznesení súdu zo dňa 16.1.2012 bolo okrem

zastavenia exekúcie rozhodnuté aj o trovách exekúcie tak, že oprávneného zaviazal na úhradu trov
exekúcie v sume 1378,06 € vzhľadom na to, že zo sumy trov 4930,84 € bola čiastka 3552,67 € vymožená
a teda k doplateniu zostáva iba rozdiel.

Na základe odvolania oprávneného Slovenská sporiteľňa a.s., podaného proti tomu uzneseniu, Krajský
súd Košice v uznesení 14CoE 121/2012 - 157 uznesenie Okresného súdu Michalovce zrušil. Zrušujúce
uznesenie bolo založené na to, že ak došlo k zastaveniu exekúcie na návrh oprávneného (§ 57 ods. 1

písm. c) zákona 233/1995 Z. z.), tak sa odmena exekútora neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky,
ale podľa ust. § 14 vyhl. 288/1995 Z. z. To znamená, že v tomto exekučnom konaní, začatom dňa
7.7.2004, sa súdnemu exekútorovi budú priznávať trovy podľa paušálnej odmeny za jednotlivé úkony
učinené úkony exekútora a podľa počtu hodín, potrebných na vykonanie týchto úkonov.Žalobca, vychádzajúc z toho, že jednak ňou vyčíslené a zrazené trovy boli určené nesprávne a jednak
exekučnýpríkazvydalaosoba,ktorejbolačinnosťpodľaExekučnéhoporiadkuzakázaná(pozastavená),

došlo na majetku žalobcu došlo ku škode, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáhal.

Žalovaná navrhla žalobu ako plne nedôvodnú zamietnuť dôvodiac, že nárok na úhradu sumy 3552,67
€ bol daný, táto odmena je prináleží za vykonávanú činnosť, a preto žaloba nie je dôvodná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Žalobca na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe a doplnil, že v danej veci je
treba venovať pozornosť dvom aspektom a to v prvom rade tej okolnosti, že v čase vydania exekučného
príkazu,nazákladektoréhodošlokzrazeniužalovaniesumyzúčtužalobcu,malažalovanápozastavenú

exekútorskú činnosť a zároveň táto čiastka bola z účtu zrazená iba ako vo forme tzv. predbežných trov
exekúcie pričom, ako vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v prejednávanej exekučnej veci, na túto
sumu nielen žalovaná, ale žiadny súdny exekútor nemal v podstate žiaden nárok. Ďalej poukázal aj
na druhú skutočnosť a to postaveniu žalovanej v tom smere, že súdny exekútor v štádiu rozhodovania
o trovách konania nemá postavenie verejného činiteľa, poprípade orgánu verejnej moci, ale ide o

účastníka konania ako hociktorého druhého a v tomto smere je daná jeho osobná zodpovednosť titulu
náhrady škody či bezdôvodného obohatenia, a že výšku neprávom zrazenej sumy žalobca plne
preukázal.

Na objasnenie veci tiež uviedol, že svojho času existovali 4 nemocnice, ktoré v rámci delimizácie

prešli pod zriaďovateľa Košický samosprávny kraj. Tieto organizácie svojím rozhodnutím KSK zrušil a v
zmysle zákona sa okrem iného stal ich právnym nástupcom. KSK však za účelom zjednotenia záväzkov
a pohľadávok zaniknutých organizácií vytvoril novú organizáciu - Správa záväzkov a pohľadávok -
rozpočtovú organizáciu, ktorá po všetkých zaniknutých subjektoch nastúpila ako právny nástupca. V
súvislosti s tým preto na strane povinného došlo k zmene v osobách povinných a to tak, že uznesením

prvostupňový súd povolil, aby sa povinným stal jednak KSK a zároveň Správa pohľadávok a záväzkov,
pričom proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné teda sa nebolo možné nijako brániť. Procesný
súd nevenoval pozornosť tej skutočnosti, že právnym nástupcom po zaniknutých organizáciách, a
teda aj po pôvodnom povinnom v tomto exekučnom konaní sa stala jedine Správa pohľadávok a
záväzkov. Napriek tomu sa KSK stal jedným z povinných bez existencie pasívnej legitimácie a chybou

prvostupňového súdu sa stal účastníkom konania. K zmene v osobách účastníkov nedošlo však iba na
strane povinných, ale aj na strane oprávneného a to tým spôsobom, že pôvodný oprávnený, spoločnosť
Antex, s r. o. postúpila svoju pohľadávku na Slovenskú sporiteľňu, a. s. (ďalej len SLSP) pričom týmto
spôsobom postupoval nielen tento oprávnený ale aj všetci ostatní veritelia, ktorí mali svoje pohľadávky
voči zaniknutým organizáciám, čím sa v podstate dostali pod správu jedného subjektu, v tomto prípade

SLSP. Poukázal na to, že to, že hoci bola zmena v osobe oprávneného oznámená exekútorovi, súdu táto
skutočnosť okolnosť súdu oznámená nebola a došlo k tomu až následne. Každopádne však v dôsledku
singulárnej sukcesie a to na strane veriteľov v prospech SLSP formou postúpenia pohľadávky a tiež
na strane povinného, právnym nástupcom, ktorým sa stala Správa pohľadávok a záväzkov došlo k
následnému jednaniu a to tým spôsobom, že urobili reštruktualizačný plán so splátkovým kalendárom,

kde sa jednotlivé pohľadávky veriteľov voči zaniknutým nemocniciam postupne splácali. Žalobca toto
všetko uviedol na margo toho, že k reálnemu zaplateniu vymáhanej pohľadávky, ktorá bola predmetom
exekučného konania 11Er/194/2004, v skutočnosti vôbec nedošlo. Medzi stranami došlo k novácii
záväzku a to bol dôvod, pre ktorý Slovenská sporiteľňa ako oprávnený v zmysle § 57 ods.1 písm.
c) exekúciu ako takú navrhol zastaviť. Tento záver sa konštatuje aj rozhodnutí Krajského súdu, ktorý

rozhodoval o odvolaní Slovenskej sporiteľne proti trovám exekúcie, kde sa jednoznačne hovorí, že k
reálnemu vymoženiu exekučnou činnosťou exekútora tejto pohľadávky nedošlo. V konečnom dôsledku
poukázal na to, že predbežné trovy sú predbežnými iba preto, že sa uvádzajú na samom začiatku
výkonuexekúcie,resp.exekučnéhokonaniaatovmaximálnejsumebezohľadunaďalšívývojexekúcie.

Žalovaná, ktorá navrhla žalobu zamietnuť, úvodom poukázala na nezrovnalosti tvrdené v žalobe o tom,
že konala v pozícii verejne činnej osoby, no na druhej strane jej postavenie verejného činiteľa popiera.
Tvrdila, že ako exekútor pôsobila v danej exekučnej veci na základe poverenia vydaného príslušným
súdom ešte v roku 2004. Bez ohľadu na to, či by mala alebo nemala pozastavenú činnosť, na trovyexekúcie jej za vykonanú činnosť v každom prípade nárok vznikol. V tomto kontexte poukázala na to,
že k pozastaveniu činnosti došlo dňa 6.7.2011, avšak MS SR jej rozhodnutie doručilo až 19.7.2011 čo
znamená, že v čase keď vydávala exekučný príkaz na úhradu trov, o pozastavení činnosti vlastne

ani nevedela. Dané ministerstvo rozhodovalo o jej návrhu na rozklad, v ktorom bola právne zastúpená.
Ministerstvovšakrozhodnutienapriektomu,žemalopovinnosťdoručiť rozhodnutieajjejakoúčastníkovi
konania,hodoručiloibaprávnejzástupkyniaažodnejsadozvedelaotom,žerozhodnutieopozastavení
činnosti sa stalo právoplatné. Dňom 19.7. už nastúpila v tejto exekučnej veci jej nástupkyňa, Dr.
Popíková. Čo sa týka samotnej pohľadávky a okolností, za ktorých došlo k úhrade tejto sumy, tvrdila,

že odo dňa vydania poverenia vykonania exekúcie v danej veci konala a postupovala len v zmysle
exekučného poriadku a iných právnych predpisov. V rámci upovedomenia o začatí exekúcie, resp. v
prípade behu konania o exekúciu ako takého, exekútorovi vzniká nárok aj na ďalšie priebežné trovy
konania, ktoré si vyčíslila za činnosť k danému dňu a ktoré jej dňa 3.8.2011 boli poukázané na účet.
V tejto súvislosti poukázala na to, že táto suma nepredstavuje celé trovy, na ktoré jej vznikol nárok,
pretože ide iba o ich časť a že z tejto sumy ako platca DPH štátu riadne DPH odviedla. Čo sa

týka vymáhania trov exekúcie, ide o pohľadávku, ktorej vymáhanie je spojené s vymáhaním ostatnej
pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania a vymáha sa spôsobom ako samotná pohľadávka
oprávneného. Vyúčtovanie vyhotovila v zmysle úkonov a celej činnosti, ktorá ku dňu vzniku nároku
na žalovanú sumu bola vykonaná. Akcentovala, že v aktuálnom čase mala nárok na 20 % odmeny z
výšky vymáhanej sumy a na to všetko tiež náhradu hotových výdavkov, popr. stratu času a iných súčastí.

Podotkla, že rozhodnutie súdu, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie o trovách konania po
tom, ako Slovenská sporiteľňa podala proti rozhodnutiu o trovách exekúcie odvolanie, práve SLSP, a.
s. ako právny nástupca oprávneného sumu 1.378,06 eura poukázal na jej účet koncom roka 2014.

Zastávala názor, že pri zastavení exekúcie súd už nerozhoduje o trovách, ktoré boli vymožené, a preto je

absurdné, aby trovy, na ktoré jej za činnosť vznikol nárok, musela vrátiť aj v prípade, ak boli vyúčtované
zákonnýmspôsobom.Vtomtoprípadesapodľažalovanejjednaloojejzákonnýnárokvrámcivymáhanej
pohľadávky, ktorá bola v priebehu exekúcie uhradená a teda jej vznikol nárok minimálne vo výške 50
% oprávnených trov, a tieto boli aj počas jej trvania riadne uhradené. Neurobila nič, čím by niekoho
poškodila, alebo sa bezdôvodne obohatila titulom trov exekúcie v štádiu po jej zastavení rozhodnutím

súdu.

Z listinných podkladov mal súd preukázané, že:
1/ ako vyplynulo zo spisu OS Michalovce 11Er/194/2004, dňa 7.7.2004 začalo na exekútorskom
úrade JUDr. Lucie Žužovej (žalovanej) exekučné konanie. Oprávneným bola spoločnosť ANTES

PLUS spol s r.o., IČO: 31695132 a povinným Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce .
Exekučným titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce 18Rob/332/2003 zo dňa
19.5.2004, právoplatný 9.6.2004. Povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 739 842,30
Sk (24.558,27 €) a trovy konania v sume 36 990 Sk (zrejme súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia
24 356 Sk, spolu: 61 346 Sk (2.036,31 €).

Okresný súd dňa 26.7.2007 vydal pre žalovanú poverenie na vykonanie exekúcie.

2/ zo spisu EX 1050/04 súd zistil, že dňa 2.9.2004 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie,
ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 17.9.2004 a povinnému dňa 14.9.2004. Právnym nástupcom

nemocníc, zrušených zriaďovateľom uznesením č. 191/2006 formou ich zlúčenia do novovzniknutej
rozpočtovej organizácie - Správy záväzkov a pohľadávok, ktorá bola v ten istý moment zriadená
uznesením zriaďovateľa č. 192/2006 z 11.12.2006 (obe listiny sú nežurnalizovanou súčasťou spisu
EX 1050/04). Ďalej súd zistil, že v priebehu roka 2007 - 2008 došlo k zosumarizovaniu všetkých
pohľadávok oprávneného voči pôvodnému povinnému, pričom prevzatie záväzkov oznámila Správa

záväzkovapohľadávokoprávnenémulistomzodňa14.6.2007. Listomzodňa19.7.2007 boloprávnený
oslovený za účelom vyjadrenia sa k možnému uspokojeniu pohľadávok tým, že by tieto pohľadávky od
oprávneného odkúpila banka - SLSP a.s.

Zároveň Správa pohľadávok a záväzkov navrhla exekúciu zastaviť svojím návrhom zo dňa 4.6.2008

a uznesením 11Er 194/2004 - 17 zo 4.3.2009 bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý. V tomto
uznesení sa o.i. konštatuje, že v priebehu konania na základe zriaďovateľskej listiny Košického
samosprávneho kraja č. j. 1863/2007-RU20/8694 z 30.3.2007 došlo k zrušeniu povinného a následnémuzriadeniu spoločnosti Správa záväzkov a pohľadávok, ktorá sa stala právnym nástupcom povinného na
základe vyššie uvedeného rozhodnutia.

Krajský súd Košice, konajúc o odvolaní Správy záväzkov a pohľadávok proti uzneseniu zo dňa 4.3.2009,
upriamil pozornosť súdu na to, že hoci procesný súd konal s týmto subjektom ako právnym nástupcom
povinného, konal sním bez toho, aby bola vykonaná zmena v osobe povinného, a uznesenie zrušil.

Listom zo dňa 11.3.2009, adresovaný súdnej exekútorke, pôvodný oprávnený navrhol zmenu v osobe

povinných na 1. Košický samosprávny kraj a 2. Správu záväzkov a pohľadávok. Ako príloha sa uvádza
oznámenie o prevzatí záväzkov a delimitačný protokol.

Procesný súd následne na základe neúplného návrhu na zmenu v osobe povinného zo dňa 11.3.2009,
ktorý v rovnakom rozsahu a obsahu podala na súd aj súdna exekútorka dňa 13.3.2009, okresný súd
uznesením zo dňa 7.1.2010 rozhodol tak, že povinnými sú: 1. Košický samosprávny kraj a 2. Správa

záväzkovapohľadávok(napriektomu,ževšetkypohľadávkyazáväzkyzozaniknutýchorganizáciíprešli
jedine na novozriadenú Správu záväzkov a pohľadávok, pozn.).

Spoločnosť ANTES PLUS ako postupca listom zo dňa 20.6.2008 oznámil Správe záväzkov a
pohľadávok odplatné postúpenie svojej pohľadávky na SLSP s tým, že úhradu pohľadávky má dlžník

realizovať postupníkovi (čl. 49 súdneho spisu). Súdnej exekútorke ani súdu však uvedenú skutočnosť
neoznámil.

Naopak, listom zo dňa 16.9.2008 (čl. 20 Ex spisu) súdnej exekútorke pôvodný oprávnený oznámil, že
dňa 13.8.2008 mu bola pohľadávka zaplatená Správou pohľadávok a záväzkov Košice.

Z oboznámených spisov okrem iného súd zistil, že dňa 29.7.2008 došlo medzi pôvodným oprávneným a
SLSP a.s. k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok (čl. 46 súdneho spisu), pričom o tejto skutočnosti
súd informoval až KSK podaním zo dňa 16.4.2010, doručeným súdu 21.4.2010 (čl. 37 súdneho spisu).

Súd zistil, že návrh na zmenu oprávneného nevykonal ani pôvodný oprávnený ani nový oprávnený, ale
Košický samosprávny kraj, nesprávne pojatý za povinného v 1. rade, pričom tento návrh bol exekútorke
doručený dňa 21.4.2010, no návrh na zmenu oprávneného nepodala a toto podanie dokonca nebolo v
exekútorskom spise pevne zviazané. O zmene oprávneného bolo rozhodnuté uznesením okresného
súdu 11Er 194/2004 - 59 dňa 3.11.2010 po tom, ako skutočnosť o postúpení pohľadávky na SLSP

oznámil súdu KSK.

Dňa 14.7.2011 žalovaná vydala Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
ktorým uložila Dexia banke a. s., Všeobecnej úverovej banke a. s., a Tatrabanke a. s. zablokovať na
účte povinného trovy exekúcie.

Exekučným príkazom zo dňa 15.7.2011 uložila Dexia banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a. s.,
týmto bankám uložila povinnosť, aby „predbežné trovy exekúcie“ 6 458,78 € previedli na jej účet v
Ľudovej banke č. XXXXXXXXXX/XXXX. VÚB a. s. ho prevzala dňa 26.7.2011 a Dexia banka a. s. dňa
27.7.2011.

Na rozdiel od týchto exekučných príkazov ale Tatrabanke a. s. ale exekučným príkazom už zo dňa
14.7.2011 uložila, aby „trovy exekúcie“ 6 458,78 € (teda už nie „predbežné“), previedla na jej účet v
Ľudovej banke č. XXXXXXXXXX/XXXX, Z.: XXXXXX. Tento príkaz banka prevzala dňa 26.7.2011.

Žalobca preukázal, že z jeho účtu vo VÚB a.s. mu z jeho účtu č. 2855938255/0200 dňa 1.8.2011
bola zrazená suma 3 552,67 € a poukázaná na vinkulačný podúčet, zriadený bankou za tým účelom v
prospech žalovanej s č. 2913668653/0200. O zriadení tohto účtu a poukázaní peňazí naň bol žalobca
informovaný listom banky zo dňa 29.7.2011 (čl. 8 spisu). S týmto účtom žalobca nemal oprávnenie
disponovať.

V spise EX 1050/04 sa nachádza výzva žalovanej voči VÚB a. s. zo dňa 24.8.2011, ktorým potvrdila, že
jej bola poukázaná suma 3 552,67 € a chcela vedieť dôvod, pre ktorý neboli trovy v zmysle exekučného
príkazu uspokojené úplne. Či banka dala žalovanej odpoveď, z tohto ani iného spisu nevyplýva.Už dňa 23.8.2011 bol však na súd doručený návrh SLSP a.s. na zastavenie exekúcie (čl. 121) z dôvodu,
že na jej vykonaní netrvá. V tomto konaní bola pre potreby rozhodnutia o trovách exekúcie bola žalovaná

súdom dňa 22.9.2011 vyzvaná, aby ich výšku špecifikovala, čo učinila podaním zo dňa 25.10.2011 (čl.
125) v sume 6 458,78 €. Ako vyplynulo zo spisu 11 Er, uznesením súdu 11Er 194/2004 - 130 zo dňa
16.1.2012 bolaexekúciazastavenáatitulomtrovexekúcie boloprávnený-SLSPa.s.zaviazanýzaplatiť
trovy v sume 1378,06 € ako rozdiel medzi sumou 4930,84 €, ktorú súd uznal za dôvodnú, a sumou
3552,67 €, ktorá podľa informácie súdneho exekútora bola už vymožená.

Nazákladeodvolaniaoprávnenéhozodňa2.3.2012ipovinnejzodňa29.3.2012 KrajskýsúdvKošiciach
uznesením 14CoE/121/2012 - 157 zo dňa 16.8.2013 rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu
Michalovce 11Er/194/2004 - 130 zo dňa 16.1.2012 vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vrátil na nové
rozhodnutie. Z obsahu odôvodnenia tohto uznesenia (súd uvádza stručne) vyplynula jednak postupnosť
v zmene účastníkov konania tak na strane oprávneného ako povinného, jednak skutočnosti tvrdené

oprávneným i povinnými o tom, že žalovaná ako exekútor počas body 4 rokov od začatia konania
do dňa odplatného postúpenia pohľadávok nevykonal na vymoženie pohľadávky oprávneného vôbec
nič a že pokiaľ došlo medzi stranami k dohode o úhrade pohľadávky mimo exekučného konania, kedy
exekútor má nárok iba na náhradu paušálnej odmeny podľa § 16 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z.

Odvolací súd skonštatoval, že z návrhu oprávneného, ktorým navrhol exekúciu zastaviť, vyplýva iba to,
že oprávnený na vykonaní exekúcie netrvá. Nevyplýva z neho však to, čo nesprávne vyhodnotil okresný
súd v uznesení zo 16.1.2012 a síce, že súdna exekútorka pohľadávku vymohla a preto ak oprávnený
netrvá na výkone exekúcie, je to dôvodom pre postup podľa § 57 ods. 1 pís. c) EX. poriadku. Ak by
súdna exekútorka vymohla celú pohľadávku, ako to neprávne posúdil okresný súd, nebol by dôvod

rozhodovaťozataveníexekúciepodľa§57Ec.poriadku,pretožepodľa§57ods.1alebo2 lenzdôvodov
tam uvedených; nie však vtedy, ak exekútor pohľadávku celú vymôže. Ak súdny exekútor vymôže celú
pohľadávku, o zastavení exekúcie a ani o trovách exekúcie už súd nerozhoduje.

Krajský súd uzavrel, že okresný súd nesprávne rozhodol, ak na rozhodovanie o výške trov aplikoval

§ 16 ods. 2 cit. vyhl. a nie § 14 uvedenej vyhláška, účinnej v čase začatia konania. Poukázal na
to, že z obsahu spisu nevyplýva, že by práve žalovaná vymohla celú vymáhanú pohľadávku alebo
jej časť niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie a teda okresný súd nesprávne postupoval, keď
použil § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z. z. a priznal trovy exekúcie vo výške 20 %
zo základu predmetu exekúcie. Akcentoval, že je treba rozlišovať dobrovoľné plnenie povinným od

vymoženia pohľadávky súdnym exekútorom v priebehu ex. konania, kedy dobrovoľné plnenie bude mať
za následok zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) alebo § 57 ods. 1 písm. f) Ex. poriadku. Za
stavu, keď oprávnený netrvá na vykonaní exekúcie z dôvodu, že došlo k dobrovoľnému splneniu dlhu,
potom odmena sa určuje podľa § 14 vyhl. 288/1995 Z. z., t. j. odmena mu patrí paušálna odmena za
jednotlivé účelne vykonané úkony; a za iné úkony exekučnej činnosti podľa počtu hodín potrebných na

vykonanie týchto ďalších úkonov podľa § 14. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z.

Po zrušení uznesenia zo dňa 16.1.2012 Okresný súd Michalovce výzvou zo dňa 13.3.2015, doručenou
náhradníkovi žalovanej JUDr. Kočimu dňa 22.4.2015, vyzval exekútora na špecifikáciu trov exekúcie
do 10 dní od prevzatia výzvy, inak mu trovy nebudú priznané. Uznesením zo dňa 19.10.2015 o trovách

exekúcie súd rozhodol tak, že sa súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznávajú vzhľadom na to,
že súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil.

Zo zoznamu exekútorov, ktorí boli odvolaní súd zistil, že JUDr. Juraj Koči bol ustanovený ako náhradník
žalovanej po tom, ako bola dňom 22.4.2014 z funkcie odvolaná.

Žalobca preukázal (výpis na čl. 18), že žalovaná mala s účinnosťou od 6.7.2011 pozastavenú činnosť,
kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie MS SR o pozastavení jej činnosti. Žalovaná túto skutočnosť
namietala, avšak nepreukázala opak, a preto súd z tohto dôkazu vychádzal.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho uzavrel, že
žaloba žalobcu je dôvodná.Podľa§5ods.1Exekučnéhoporiadkumáexekútorvsúvislostisvýkonomexekučnejčinnostipostavenie
verejného činiteľa.

Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie

Podľa § 451 Obč. zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V tejto súvislosti sa ako prvoradou otázkou zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.

Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 165/2012 zo dňa 13.2.2013, z ktorého stručne
vyberá: Právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej
(štátnej) moci, a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov, ktoré
nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu.

Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v
úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že
v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti
s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu
ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 ústavy). Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj §

3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že
exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to
potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
exekučnej činnosti súdnym exekútorom (PL. ÚS 49/03).

Avšakčosatýkapostaveniasúdnehoexekútoravsúvislostisrozhodovanímsúduotrováchexekúcieao
jeho odmene je jeho postavenie odlišné. Exekučný poriadok v ustanovení § 37 ods. 1 priznáva súdnemu
exekútorovi postavenie účastníka konania, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. Trovami exekúcie sú
podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov

a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k
rozhodovaniu o trovách konania, prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné
povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové

práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté. Súdny exekútor vykonáva súdno-
exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie (obdobne I. ÚS 199/07, III. ÚS 26/08), a teda aj
ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku. Ako nositeľ základných práv a slobôd a osoba
vykonávajúca slobodné podnikanie však v tejto pozícii nemôže byť súdny exekútor zároveň v postavení
nositeľaštátnejmoci.V štádiukonania,vktoromsarozhodujeotrováchexekúcieaoodmeneexekútora,

má aj súdny exekútor postavenie účastníka konania a o jeho právach a povinnostiach rozhoduje
exekučný súd.

V záujme poskytovania materiálnej ochrany práv je potrebné posudzovať postavenie súdneho exekútora
v exekučnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie alebo odmene súdneho exekútora

odlišne od jeho postavenia vykonávateľa verejnej moci, ktoré má pri realizácii úkonov exekučného
konania. V konaní, v ktorom exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie a odmene exekútora,
je exekútor účastníkom konania tak, ako je ním aj povinný z exekúcie, je nositeľom základných
ľudských práv a slobôd, je vykonávateľom slobodného povolania na účely vytvárania zisku. Čo satýka odmeny, súdny exekútor koná vo vlastnom mene a na vlastný účet, a v tomto postavení môže
byť subjektom zodpovedným z bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti ústavný súd upriamil
pozornosť na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 3810/2007

konštatuje, že bezdôvodným obohatením je aj plnenie na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo
zrušené. V zmysle tohto rozhodnutia: „Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého sa plnilo, dochádza k
bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve,
to znamená, že podľa hmotného práva táto povinnosť neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadáva
právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením.“

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd za dané, že základné predpoklady na
konštatovanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej boli naplnené jednak preto, že
v čase vydania exekučného príkazu na trovy exekúcie v sume 6 458,78 € už mala pozastavenú
činnosť a jednak preto, že právny dôvod - uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.1.2012,
ktorým povinnosť nahradiť trovy bola uložená oprávnenému (teda nie žalobcovi), a v ktorom bola

výška oprávnených trov ustálená súdom v sume 4930,84 €, bolo uznesením Krajského súdu Košice
14CoE/121/2012 zo dňa 16.8.2012 ako nezákonné zrušené.

Nemožno prehliadnuť, že v prípade zastavenia exekúcie na návrh oprávneného podľa § 57 ods. 1
písm. c) Ex. poriadku, ako to bolo aj v tomto prípade, trovy exekúcie hradí zásadne oprávnený a tiež

to, že v konečnom dôsledku uznesením Okresného súdu Michalovce 11Er/194/2004 - 167 zo dňa
19.10.2015 neboli súdnemu exekútorovi trovy exekúcie priznané (táto okolnosť však nemá vecný súvis
so žalobcom).

Bolo preukázané, že peňažné prostriedky v sume 3552,67 € boli dňa 1.8.2011 odpísané z účtu žalobcu

a dňa 3.8.2011 pripísané na jej účet v banke, hoci 1/ kvôli pozastavenej činnosti nemala právo vydať
exekučný príkaz a 2/ v súdom nejudikovanej výške, navyše 3/ v čase pred rozhodnutím súdu o návrhu
oprávneného na zastavenie exekúcie a 4/ vo vzťahu k subjektu (žalobcovi), ktorému povinnosť hradiť
trovy exekúcie vôbec nevznikla.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dôvodne podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi 3552,67 € v určenej lehote.

Podľa § 148 OSP:
(1) Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú

u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto
účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Keďže žalobca je od súdnych poplatkov oslobodený a táto povinnosť prešla podľa § 2 ods. 2 zákona
o súdnych poplatkov na žalovanú, súd zaviazal žalovanú zaplatiť štátu trovy konania - súdny poplatok

213 € (6 % z 3552 €) na účet Okresného súdu Košice-okolie v určenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.