Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Ťažký

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/249/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414206476
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8414206476.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci mal. N. S., H.. XX. X.

XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Ú.Q. S., K. N. B. Q. N. E., dieťa rodičov, matky
C.. N. S., Q.. S., H.. XX. X. XXXX, C. S. XXX/XX, R., a otca G. S., H.. XX. X. XXXX, R.. Č.. C. X K. D., M.,
K. K., B., P., zastúpený na základe plnej moci matkou Z. S., H.. XX. X. XXXX, C. S. XXX/XX, Toporec,
o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú N. S. z dňa 7. 10. 2014 z a m i e t a .

II. Návrh otca na zníženie výživného na maloletú N. S. z dňa 28. 11. 2014 z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa podala dňa 7. 10. 2014 na Okresný súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zvýšil
výživné na maloletú N. zo sumy 70,-- € mesačne na sumu 100,-- € mesačne. V pôvodnom písomnom
podaní matka neuviedla, od akého obdobia žiada zvýšiť výživné. V dôvodoch návrhu poukázala, že u
dieťaťa sa zmenili pomery tým, že dieťa nastúpilo do škôlky, kde mesačne uhrádza stravné a školné
spolu vo výške 28,50 €. Taktiež sa zvýšili náklady spojené s prirodzeným rastom dieťaťa na oblečenie
a obutie ako aj stravu. V dôvodoch návrhu taktiež uviedla, že sa zmenili zárobkové možnosti u otca

dieťaťa, ktorý sa zamestnal.

Otec maloletého dieťaťa podal dňa 28. 11. 2014 na Okresný súd v Kežmarku návrh na zníženie
výživného na maloletú N., ktorý bol vedený pod sp. zn. 5P 309/2014. Žiadal znížiť výživné, avšak v
pôvodnom podaní návrhu neuviedol, o akú sumu žiada znížiť výživné a od akého obdobia.

Súd uznesením z dňa 27. 7. 2015 pod č. k. 5P 249/2014 - 49, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 10.

2015, spojil v jedno konanie podľa ustanovení § 112 ods. 1 O.s.p. konanie o návrhu matky na zvýšenie
výživného s konaním o návrhu otca na zníženie výživného, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 5P 249/2014.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu v
Kežmarku pod sp. zn. 5P 61/2013, predloženými listinnými dôkazmi účastníkmi ako aj ich výpoveďami,
z čoho mal zistený tento skutkový stav.

Posledné rozhodnutie o výživnom n a maloletú N. bolo vykonané rozsudkom z dňa 31. 7. 2014 pod
č. k. 5P 61/2013 - 45, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 8. 2013. Predmetným rozsudkom súd
rozviedol manželstvo rodičov maloletej N.. Na čas po rozvode schválil dohodu rodičov, ktorou maloletá
N. sa zverila do osobnej starostlivosti matky a otec maloletého dieťaťa sa zaviazal prispievať na jejvýživu mesačne sumou 70,-- €. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal zo zistení, že matka
v tom čase bola nezamestnaná, bola na rodičovskej dovolenke s maloletou N., jej príjem pozostával z
rodičovského príspevku vo výške 199,60 € a prídavku na jedno dieťa vo výške 23,-- €. Otec dieťaťa žil v

Írsku, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je nezamestnaný asi rok, poberá týždenne sociálnu dávku
vo výške 183,-- €, na bývanie dostáva týždenne sumu 53,-- € zo sociálneho úradu a mesačný nájom
uhrádza vo výške 430,-- €. V tom čase dieťa malo 2 roky, bolo v celodennej starostlivosti matky, matka
bola s dieťaťom na rodičovskej dovolenke.

Matka v priebehu konania trvala na podanom návrhu, žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú N.
odo dňa podania návrhu, ktorý podala na súd dňa 7. 10. 2014, a to zo sumy 70,-- € na sumu 100,-- €
mesačne. Ako dôvod uviedla, že maloletá N. v septembri 2014 nastúpila do Z. Š. N. R., čím sa zvýšili
náklady na dieťa, a to spojené s uhrádzaním poplatkov v materskej škole, taktiež prirodzeným rastom
dieťaťa a jeho zdravotným stavom. U dieťaťa nástupom do škôlky sa zhoršil zdravotný stav, čo vyplývalo
so zmenou prostredia u dieťaťa, ktoré prišlo do kolektívu detí. Taktiež uviedla, že dôvodom na zvýšenie

výživného je aj schopnosť otca dieťaťa platiť vyššie výživné, pretože otec dieťaťa dlhodobo žije v Írsku.
Uviedla, že z obce R., kde býva, veľa občanov žije v Írsku a z ich rozprávania vie, že v Írsku majú príjem
oveľa vyšší ako na Slovensku. Ďalej matka dieťaťa uviedla, že spolu s dieťaťom bývajú u jej rodičov v
ich rodinnom dome, kde spolu s dcérou majú vyčlenenú jednu izbu. V dome spolu s rodičmi býva ešte
jej brat s manželkou a dvoma maloletými deťmi. Uviedla, že pracuje v komunálnej poisťovni, od 16. 11.

2015 pracovný pomer má uzavretý na dobu určitú vo funkcii obchodného poradcu s dohodnutou hrubou
mzdou 456,-- € mesačne.

Matka ďalej uviedla, že u nej sa osobné pomery nezmenili, vyživovaciu povinnosť má len k maloletej
N.. Poukázala, že výživné je platené pravidelne, má však vedomosť, že výživné namiesto otca dieťaťa

platia jeho rodičia, ktorí sú starobní dôchodcovia, vychádza pritom zo zistení, že výživné jej prichádza v
čase, keď je rodičom otca maloletého dieťaťa vyplácaný starobný dôchodok.

Na otázku sudcu uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, a to z dôvodu, že od

posledného rozhodnutia o výživnom sa náklady na maloletú N. zvýšili a doposiaľ stanovené výživné je
nepostačujúce, a preto aj podala návrh na zvýšenie výživného. Znovu poukázala, že si myslí, že návrh
na zníženie výživného, ktorý podal otec dieťaťa, bol podaný z iniciatívy jeho rodičov, starých rodičov
maloletej N., ktorí sú starobní dôchodcovia a platia namiesto otca dieťaťa výživné.

Otca maloletého dieťaťa na pojednávaní zastupovala jeho matka Z. S. na základe plnej moci. Uviedla,
že žiada, aby súd návrhu ich syna vyhovel a znížil výživné na maloletú N. od januára 2014 zo sumy
70,-- € mesačne na sumu 26,-- € mesačne. Nepoprela, že od uvedeného obdobia spolu s manželom za
svojho syna uhrádzajú výživné na maloletú N.. Ďalej uviedla, že jej syn je dlhodobo nezamestnaný, žije
vo vzťahu druh a družka so svojou priateľkou, ktorá z predchádzajúceho vzťahu má 2 maloleté deti a

z ich vzťahu sa narodil dňa XX. A. XXXX. Uviedla, že dieťa má zdravotné problémy, pravidelne s ním
rodičia navštevujú zdravotnícke zariadenie v Írsku, kde bývajú. Predložila súdu listinné dôkazy, na ktoré
bol vyzvaný otec maloletého dieťaťa. Ďalej uviedla, že jej syn ako aj jeho priateľka sú nezamestnaní
a ich príjem pozostáva zo sociálnej dávky. Nevedela presne uviesť výšku tejto dávky, avšak predložila
súdu o tom oficiálny doklad. Jej syn býva s rodinou v rodinnom dome, ktorý majú v prenájme, nevedela

však uviesť, aké sú s tým spojené náklady, avšak predložila súdu potvrdenie o nájomnom vzťahu k
rodinnému domu a výške nájmu.

Na otázku sudcu uviedla, že ohľadom návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného, tento navrhuje
zamietnuť. Uviedla, že žiada, aby súd vychádzal zo skutočností, že jej syn v Írsku je dlhodobo

nezamestnaný, poberá len sociálne dávky a matka dieťaťa sa zamestnala a má príjem.

Súdom ustanovený opatrovník pre maloleté dieťa na pojednávaní uviedol, že s návrhom otca maloletého
dieťaťa na zníženie výživného nesúhlasí a žiadal ho zamietnuť. Poukázal, že sú toho názoru, že otec
je schopný platiť na výživu dieťaťa výživné, ktoré mu bolo určené súdom. Ohľadom návrhu matky na

zvýšenie výživného navrhli, aby súd návrhu matky v celom rozsahu vyhovel.

Predmetom tohto konania je návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného
na maloletú N. S..Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté

dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZR“), je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine upravuje zásady pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. Je
potrebné vziať do úvahy schopnosti a možnosti oboch rodičov ako aj potreby maloletého dieťaťa. Súd v
predmetnej veci mal preukázané, že u maloletej N. od posledného rozhodnutia nedošlo k takej zmene

pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšiť výživné zo sumy 70,-- € na sumu 100,-- € mesačne. Dieťa v čase
posledného rozhodnutia malo 2 roky, bolo v celodennej starostlivosti matky, ktorá bola na rodičovskej
dovolenke, v septembri 2014 nastúpilo do materskej škôlky v mieste bydliska. Súd zobral v úvahu aj
skutočnosť, že matka dieťaťa sa zamestnala. Preto súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

Súd nezistil ani dôvody, ktoré by oprávňovali znížiť výživné na maloletú N., i keď je pravdou, že otcovi
dieťaťa pribudla vyživovacia povinnosť zo súčasného družského vzťahu k maloletému U., ktorý sa
narodil F.. A. XXXX. Súd však vychádzal z potvrdení doložených otcom, že týždenný príjem rodiny otca
pozostávajúci z jeho družky a troch maloletých detí predstavuje sumu 402,20 €, čo mesačne predstavuje
sumu cca 1.600,-- €. Súd mal za to, že z tohto príjmu rodiny zobrajúc v úvahu náklady na bývanie, je

otec maloletej N. schopný prispievať na výživu dieťaťa výškou výživného ako bolo stanovené doposiaľ,
a to 70,-- € mesačne. Preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu

z úradnej povinnosti.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.