Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010141
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415010141.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 28. apríla 2016 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolanie
prokurátora a poškodenej F. N. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/39/2015 z
28.1.2016 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodenej F. N. z a m i e t a ako
podané neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná T. B. podľa § 285 písm. a) Tr. por.
oslobodená spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý mala spáchať tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená F. N. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske
súdne konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie prokurátor a poškodená F. N..

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva v neprospech obžalovanej, nakoľko sa nestotožňuje
s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom. Súd v odôvodnení konštatuje, že výpoveď poškodenej
možno hodnotiť ako nevierohodnú, a to pre dlhodobé spory poškodenej a obžalovanej. S takýmto
záverom sa prokurátor nestotožňuje, pretože nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by takého hodnotenie

zdôvodňoval. Z odôvodnenia rozsudku nie je ani zrejmé, ako súd k takémuto záveru dospel. Ohľadom
svedkyne Q. L. prvostupňový súd konštatoval, že táto má dlhodobé nezhody s obžalovanou a pre jej
zdravotný stav možno jej výpoveď hodnotiť ako nevierohodnú. Poukázal pritom na lekárske správy o
zdravotnom stave svedkyne, pričom prokurátor uviedol, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní nedala
súhlas so zverejnením údajov jej zdravotnej dokumentácie. Potvrdenie o zdravotnom stave svedkyne
bolo pre posúdenie jej vierohodnosti zo strany súdu najdôležitejším, pričom po jeho riadnom preskúmaní

je zrejmé, že pre potreby trestného konania nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Uvedené potvrdenie
bolo vydané bez súhlasu svedkyne a na žiadosť obžalovanej a je z obdobia viac ako jeden a pol
roka pred spáchaním skutku. Prípustnosť a zákonnosť takéhoto dôkazu je vzhľadom na vyjadrenie
svedkyne o nesúhlase so zverejnením jej zdravotnej dokumentácie prinajmenšom pochybná. Ak mal
súd pochybnosti ohľadom vierohodnosti svedkyne L., mal postupoval v zmysle § 150 Tr. por. Uviedol, že
znalec v odbornom lekárskom vyjadrení nevyvrátil vznik zranení spôsobom, ako ich popísala poškodená

a uvedenie možnosti vzniku zranení iným spôsobom nemožno vykladať v zmysle zásady „in dubio pro
reo“. Keďže napadnutý rozsudok bol vydaný predčasne, na základe nesprávne zisteného skutkovéhostavu, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodená F. N. odvolanie odôvodnila tak, že jej výpovede sa zakladajú na pravde, pričom pokiaľ mal
okresný súd pochybnosti o duševnom stave jej matky, mal ju dať vyšetriť znalcom. Ona nemala dôvod
vymýšľať si, že bola napadnutá, ani to, že chce ísť na PN. Žiada, aby jej obžalovaná uhradila všetky
výdavky spojené so stratou časti mzdy, ako aj všetky náklady spojené s liečením. V prípade potvrdenia,
že bude mať trvalé následky po fyzickom napadnutí obžalovanou, žiada, aby okresný súd zaviazal

obžalovanú preplatiť jej aj túto ujmu. Domnieva sa, že okresný súd nekonal objektívne. V odvolaní ďalej
poškodená zopakovala svoje tvrdenie o priebehu skutku tak, ako ho v kritickom čase vnímala ona.
Poukázala tiež na negatívny vzťah medzi obžalovanou a jej matkou.

Krajský súd na základe odvolania prokurátora preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. výroky napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak toto nie je dôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie
poškodenej F. N., toto je potrebné vzhľadom na oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku považovať
za odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,

postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je
zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu veci a možnosť uplatnenia práv obžalovanej na obhajobu,
pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie tak, ako mu to
ukladá zákon. Vykonané dôkazy tiež spôsobom upraveným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil a dospel
tak ku správnym a úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. §

168 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné a zrozumiteľné a krajský súd sa s ním
stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje. Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu, krajský súd poznamenáva, že

prvostupňový súd správne konštatoval, že v predmetnej veci existujú dve skupiny dôkazov. Na jednej
strane je výpoveď obžalovanej a jej manžela a na druhej strane výpoveď poškodenej a jej matky. Zo
zabezpečených dôkazov je zrejmé, že medzi obžalovanou a jej matkou, resp. poškodenou, pretrvávajú
negatívne rodinné vzťahy. Túto skutočnosť potvrdili F. N., obžalovaná a svedok T. B.. Ide o osoby,
ktoré boli priamo prítomné pri konflikte medzi obžalovanou a poškodenou. Z hľadiska narušených

medziľudských vzťahov medzi týmito rodinnými príslušníkmi je potom potrebné podľa názoru krajského
súdu aj citlivo posudzovať pravdivosť výpovedí týchto osôb, najmä pokiaľ si ich výpovede protirečia. Z
vykonaných dôkazov je zrejmé, že v kritickom čase došlo k verbálnemu konfliktu medzi obžalovanou a
jej sestrou poškodenou F. N.. Fyzický útok zo strany obžalovanej na poškodenú však ani podľa názoru
krajského súdu nebol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb bezpečne preukázaný. V tomto smere,

tak ako uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd, ide o tvrdenie obžalovanej a
jej manžela proti tvrdeniu poškodenej a jej matky. Z odborného vyjadrenia znalca MUDr. T. T. vyplýva,
že zranenia, ktoré v kritickom čase utrpela poškodená, mohli vzniknúť jednak mechanizmom podľa jej
výpovede, ale taktiež mohli vzniknúť bez zavinenia inej osoby - jednoduchým pádom pri státí alebo
chôdzi, resp. pošmyknutí a zakopnutí. Zo spisu vyplýva, že obžalovaná doposiaľ viedla bezúhonný

život a kladne je hodnotená aj svojim zamestnávateľom, zo správy ktorého okrem
iného vyplýva, že k zákazníkom sa obžalovaná správa korektne, slušne, vždy má snahu pomôcť
a nie je konfliktným typom človeka. Vzhľadom na dôkaznú situáciu, tak ako ju podrobne rozviedol
v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd, nemožno ani podľa názoru krajského súdu
dospieť k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že obžalovaná fyzicky napadla poškodenú

spôsobom uvedeným v obžalobe.

Bez ohľadu na hodnotenie vierohodnosti výpovede svedkyne Q. L. prvostupňovým súdom, s poukazom
na námietky prokurátora uvedené v odvolaní, krajský súd poznamenáva, že vzhľadom na dôkaznú
situáciu výpoveď svedkyne Q. L. nemožno považovať za tak podstatný dôkaz, na základe ktorého by

bolo možné bez akýchkoľvek pochýb dospieť k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru o vine
obžalovanej.Aj keď samozrejme nemožno vylúčiť, že obžalovaná mohla spáchať skutok uvedený v obžalobe,
dôkazná situácia však neumožňuje dospieť jednoznačne a bezpečne k takémuto záveru.

V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom z dôvodu podľa § 285 písm. a) Tr. por., teda že nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, krajský súd poznamenáva, že v takomto prípade sa
nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, ale stačí pochybnosť o tom,
či sa stal.

Aj keď bola obžalovaná pôvodne podozrivá, že sa dopustila žalovaného trestného činu, avšak výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania, stal, treba obžalovanú podľa § 285 písm. a) Tr. por.
spod obžaloby oslobodiť.

Oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu zodpovedá aj zásade „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach
v prospech, ktorej použitie prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o
dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola
spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť.
Za náležité zistenie skutkového stavu veci nemožno preto považovať len zistenie o púhej
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru,

že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Vzhľadom na vyššie uvedené zásady krajský súd poznamenáva, že dôkazná situácia síce nevylučuje
možnosť záveru, že obžalovaná mohla napadnúť poškodenú, ale na druhej strane dôkazná situácia
nevylučuje ani možnosť iného záveru, a to že zranenia poškodenej mohli vzniknúť aj iným spôsobom,

než je uvedený v obžalobe, najmä keď samotná poškodená uviedla, že po konflikte s obžalovanou
utekala bosá po dedine asi 500 metrov.

Keďže krajský súd považuje oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku za zákonný a nestotožnil sa
s odvolacími námietkami prokurátora, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné

zamietol.

Zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým okresný súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú
F. N. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V tejto súvislosti krajský
súd poznamenáva, že ide o obligatórny výrok a takto musí postupovať súd vždy pokiaľ oslobodí

obžalovaného spod obžaloby. Ak teda podala poškodená odvolanie proti výroku oslobodzujúceho
rozsudku, ktorým bola podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Z ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané

oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu
podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku,
proti ktorému nie je prípustné.

Keďže krajský súd zamietol odvolanie poškodenej F. N. ako podané neoprávnenou osobou, nepovažuje

za potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami poškodenej F. N..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.