Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/614/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209214
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4612209214.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podanom dňa 27.09.2012 na Okresný súd v Topoľčanoch žiadal, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu

nemajetkovej ujmy sumu 387,24 eura. Ako uviedol, v právnej pozícii oprávneného navrhol v exekučnom
konaní súdnemu exekútorovi postupom podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. vykonať exekúciu
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3600158
dlžníkom: Y. F., X.. XX.XX.XXXX (J.). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 1553/2006. Súdny exekútor predložil podaný návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Topoľčany (ďalej len „exekučný súd“) a požiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky

nútene vymáhanej súdnym exekútorom spísal dňa 02.09.2010 a podal postupom podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne pritom očakával, že
súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a že dôjde k
reálnej zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia tohto návrhu exekučnému
súdu. K uvedenému však nedošlo, hoci podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky
ustanovené Exekučným poriadkom, pričom vec nevykazovala prvky nadmernej

právnej zložitosti a nevyžadovala ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Opísaný postup
exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody,
sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 21.07.2011 o zmenesúdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto uplatňuje
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutia o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a
správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15 eur, t. j. celkom 175 eur. Nemajetkovú ujmu vo výške 387,24 eura si navrhovateľ uplatňuje
ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík

ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32
eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny Ústavného
súdu Slovenskej republiky, teda 663,88 eura za rok deleno 12 mesiacov v roku, čo predstavuje 55,32
eura za mesiac, pričom v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 245 dní. Navrhovateľ postupoval
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné

prerokovanie svojho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť
pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že žalobu považuje za právne
neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok,

ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na
nedostatky žaloby, neuvedenie spisovej značky príslušného exekučného konania, neuvedenie dátumov
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumov, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepripojil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciupredmetnéhoexekučnéhokonania,vznikskutočnejškodyanemajetkovejujmy.Celúdôkaznú

povinnosť prenáša na súd, hoci dôkazné bremeno znáša on sám. Zo žalobného návrhu nie je
jednoznačne zrejmé, na základe akého titulu si navrhovateľ škodu uplatňuje, či ide o nárok z titulu
nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia o návrhu

na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote. Odporca zastáva názor, že všeobecný súd v

konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na
náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Navrhovateľ neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v dôsledku

čoho ho Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za predbežne neprerokovaný. Ďalej
uviedol, že pri posudzovaní otázky údajného nesprávneho úradného postupu vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, je v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z.
explicitne uvedené, z čoho je možné vychádzať. Pripustil, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom

stanovenej lehoty 30 dní od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takýchto prípadoch nemohol exekučný súd objektívne
túto lehotu dodržať a rozhodnúť aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpiť
novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Vzhľadom na povahu
tohto úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa namietať

zdĺhavý postup u predsedu príslušného súdu za účelom zjednania nápravy, nevyhnutnosť vykonať pred,
resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny

úradný postup. Odporca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku,
z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času
rozhodnutia súdu o jeho zmene, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému
exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnejmateriálnej škody, pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal
poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí súdu o návrhu na zmenu

súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po
troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora.
Vzhľadomnauvedenéodporcavzniesolnámietkupremlčaniaprikaždomuplatnenomnároku,priktorom
došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.04.2009(t.j.trirokypreddňom,kedyboliodporcovidoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanie

nároku). Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si
uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Navrhovateľ nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú
škodu alebo ušlý zisk, pričom paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich
náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne

potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém
musel navrhovateľ využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po
ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne
exekúcie neprebiehali, respektíve prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu

informačného systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje
odporca za účelové. Pokiaľ ide o udržiavanie systému ako ďalšiu položku
majetkovej škody uvádzanú navrhovateľom, tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať
na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného

druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov musí mať informačný
systém. Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.
Z tohto dôvodu má odporca za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a
uplatňovať si paušálne 175 eur za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok,

v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany
navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať
vznik škody a jej výšku neodbremeňuje navrhovateľa ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií,
teda skutočností, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V

časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch odporca poukazuje na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu.
Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť
priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzal
aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu

úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho
súdu Českej republiky pod sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby

za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma
priamo. Navrhovateľ uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, tieto ale nie sú
bližšie konkretizované. Navrhovateľ taktiež neupresnil, v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy. Navrhovateľ opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z tohto dôvodu odporca nemá za preukázaný vznik nemajetkovej
ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. S poukazom na § 5 ods. 1, § 9
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody je nevyhnutné okrem
existencienesprávnehoúradnéhopostupu,nezákonnéhorozhodnutia,vznikuškodyalebonemajetkovej

ujmy preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Odporca vychádzajúc z
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku je toho
názoru, že postupom okresného súdu navrhovateľovi škoda nevznikla.Súd pojednával dňa 08.04.2016 v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a
odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), ktorí mali
predvolanie riadne vykázané. Právny zástupca navrhovateľa svoju, ako aj navrhovateľovu neúčasť

vopred ospravedlnil e-mailom zo dňa 01.04.2016 z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal súd, aby
rozhodol vo veci v jeho, ako aj navrhovateľovej neprítomnosti. Zároveň súdu zaslal svoje stanovisko k
vyjadreniu odporcu k obsahu žaloby zo

dňa 01.04.2016 a navrhol doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 1/2014

ktorý zároveň zaslal. Toto podanie nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Odporca svoju neúčasť vopred ospravedlnil emailom zo dňa 31.3.2016 z dôvodu hospodárnosti konania,
nežiadal o jeho odročenie a trval na doručenom písomnom vyjadrení k podanému návrhu.

Vsúvislostisostanoviskomkvyjadreniuodporcukobsahužalobyzodňa01.04.2016súdpoznamenáva,

že k všeobecným obsahovým náležitostiam každého podania patrí podpis (§ 42 ods. 3 O. s. p.). Od
01.05.2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, je jeho rovnocenným ekvivalentom zaručený elektronický podpis na
podaniach urobených elektronickými prostriedkami a jeho zmyslom je zaručenie autenticity podania
stanovenou identifikáciou takéhoto podávateľa. Predmetné podanie nebolo podpísané zaručeným

elektronickým podpisom. Súd preto na toto podanie neprihliadal. Nakoľko predmetné podanie
neobsahuje návrh vo veci samej, súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 1/2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, s návrhom, uznesením č.l. 10, vyjadrením
odporcu č.l. 31, so znaleckým posudkom č.l 228, fotokópiou exekučného spisu 3Er/826/2008, pričom

zistil nasledovný skutkový stav:

Krajský súd Nitra uznesením č.k. 25NcC/629/2012-10 zo dňa 22.10.2012 prikázal vec Okresnému súdu
v Leviciach.

Z pripojenej fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Partizánske pod sp. zn. 3Er/826/2008 vyplýva,
že exekučná vec sa viedla na Okresnom súde Partizánske, číslo Ex 1553/2006 v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ s. r. o., Račianska 42/A, 831 02 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
povinnému: Y. F., X.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 8500,- Sk s príslušenstvom, a to
na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu č.k. SR 2271/06 zo dňa 13.06.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.07.2006 a vykonateľnosť
06.07.2006.

Okresný súd Partizánske poveril súdneho exekútora JUDr. Evu Šteinerovú vykonaním tejto exekúcie
poverením zo dňa 25.09.2006.

Dňa 30.09.2010 súdna exekútorka doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku. Okresný súd partizánske uznesením zo dňa 05.04.2011 pod č.k.
3Er/826/2008-24 exekúciu zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.04.2011.

Okresný súd Levice dňa 20.11.2015 dotazoval súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú, aby v lehote 10
dní zaslala zo spisu Ex 1553/2006 fotokópiu návrhu oprávneného ( navrhovateľ) na zmenu exekútora.
Dňa 21.12.2015 bolo súdu doručené oznámenie, v ktorom súdna exekútorka uvádza, že v predmetnej
veci exekútorskému úradu nebol žiadny návrh na zmenu súdneho exekútora doručený.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, vyplýva, že vypracovanie tohto posudku si objednal
navrhovateľ. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi
úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných
konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými

prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V znaleckom posudku sa uvádza,
že výpočet škody určil zadávateľ znaleckého posudku na obdobie rokov 2009 až 2012. Výpočet
škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravuinformačného systému, náklady na telekomunikačné služby a poštovné. Znalecký posudok bol
vypracovaný vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V závere
znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov,

nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval výpočet
majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom táto je diferencovaná podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu
žalobu: mzdové náklady 4,15 eura, náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému
13,86 eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom

30,76 eura; žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu: mzdové náklady 5,07 eura,
náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eura, náklady na poštovné
3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom 31,68 eura.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť nesprávnym úradným postupom, ktorý podľa navrhovateľa spočíva v tom, že exekučný súd

nerozhodol v 30 dňovej lehote o návrhu na zmenu exekútora.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 14.10.2009, kedy
bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm. a) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň

vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda, t. j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupomaškodoucit.zákon č.514/2003Z.z.nevysvetľuje.Ovzťahpríčinnejsúvislostiide,akjemedzi
nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba škodu izolovať zo všetkých súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa

vyžadujesplnenietrochpredpokladovsúčasne:nesprávnyúradnýpostupštátnehoorgánu,nemajetková
ujma, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a nemajetkovou ujmou.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu
nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, ak samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje
nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod
č. EX 1553/2006 do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. Súd však z pripojenej
fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Partizánske ako aj z vyjadrenia súdnej exekútorky JUDr.
Evy Šteinerovej zo dňa 16.12.2015 zistil, že v predmetnom exekučnom konaní navrhovateľ návrh na

zmenu súdneho exekútora nepodal a exekučný súd sa tak takýmto návrhom vôbec nemohol zaoberať.
Exekučný súd predmetnú exekúciu právoplatne zastavil.
Pokiaľ ide o námietku odporcu týkajúcu sa neúplnosti žalobného návrhu, v tejto súvislosti súd
poznamenáva, že nebolo potrebné vyzývať navrhovateľa na odstránenie vád podania podľa § 43 ods.
1 O. s. p., nakoľko žaloba mala všetky potrebné náležitosti a pravdivosť tvrdených skutkových okolností

si súd mal možnosť overiť z pripojeného originálu exekučného spisu. Na námietku premlčania vnesenú
odporcom súd neprihliadol, nakoľko od márneho uplynutia zákonnej lehoty 30 dní na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora do doručenia návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody odporcovi neuplynuli tri roky. Z vyjadrenia odporcu k žalobnému návrhu vyplýva, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012. Keďže

navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 27.09.2012, teda ešte pred uplynutím šesťmesačnej lehoty
od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, uvedená lehota už uplynula a tým, že nárok navrhovateľa nebol uspokojený, bolo možné
v súdnom konaní o tejto žalobe rozhodnúť.
Zaúčelompreukázaniavýškyspôsobenejškodynavrhovateľpredložilsúduznaleckýposudokč.1/2014,

ktorý však nereflektuje na údajnú škodu vzniknutú mu v označenom exekučnom konaní, ale sa len
všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú na obdobie rokov 2009 až 2012. Súd sa výškou škody
vyčíslenou v tomto posudku bližšie nezaoberal, keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnymúradným postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou, ktorú
mal navrhovateľ nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote údajne utrpieť.

Nakoľko sú podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže
byť daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní.
Súd preto podaný návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
aktakémutoúčastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že súd návrh zamietol, mal odporca v konaní úspech, a preto má proti navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd mu ich
náhradu s poukazom na cit. § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.