Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Zajacová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/196/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215192
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814215192.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit
Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176 proti odporcovi M. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q., U. XXXX/XX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci,
Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom v Lučenci, Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 1.522,34 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 77,75 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
od 15.10.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 446,97 eur na účet JUDr. Andreja
Cifru vedený v Tatra banke, a.s., č. 2620036847/1100, variabilný symbol 8850114, v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.522,34 eur s
príslušenstvom na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2007, zmluvy o revolvingovom úvere I a zmluvy
orevolvingovomúvereII,ktorápredstavovalanesplatenúčasťúverovejistinyzozmluvyorevolvingovom
úvere v sume 1.330,65 eur, zmluvný úrok v sume 0,01 eur, poplatok za výpis z účtu v sume 5,96 eur,
úrok za hotovostné transakcie v sume 185,72 eur. Súčasne sa voči nemu domáhal zaplatenia úroku z
omeškania v sume 242,69 eur vyčísleného od 10.10.2012 (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu
celého úveru) do 6.8.2014, t.j. do vyhotovenia návrhu na začatie konania z dlžnej úverovej istiny a od
7.8.2014 uplatnil voči nemu 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.522,34 eur do zaplatenia.
Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok v sume 91,- eur a trovy právneho zastúpenia.
V priebehu konania, dňa 18.9.2014 vstúpil do konania na stranu odporcu vedľajší účastník, ktorý
poukázal na to, že uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľ vnútil odporcovi aj iný úkon
než iba ten, ktorý bol v čase jeho podpisu vo sfére jej záujmu. Poukázal na to, že dojednania o
revolvingovom úvere sa nachádzali v dolnej časti úverovej zmluvy, vytlačené drobným, voľným okom
takmer nečitateľným písmom, ktoré sa týkali iného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti.
Spôsob, akým sa navrhovateľ pokúsil uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere s odporcom označil za
zavádzanie spotrebiteľa. Zastával názor, že aj napriek tomu, že odporca revolvingovú zmluvu podpísal,nemal v úmysle okrem úverovej zmluvy uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere, preto je potrebné
ju považovať za neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok
vôle odporcu. Zmluvu o revolvingovom úvere považoval za neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa Zákona č. 258/2001
Z.z. v znení neskorších predpisov. Odporcovi boli na základe revolvingového úveru poskytnuté peňažné
prostriedky v sume 8.424,82 eur, na splatenie ktorých navrhovateľovi poukázal sumu 8.347,07 eur, preto
by mal právo na zaplatenie sumy 77,75 eur. Voči nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 77,75 eur
vzniesol námietku premlčania a návrh navrhovateľa navrhol zamietnuť.
Na trovách konania uplatnil trovy právneho zastúpenia.
Odporca súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do súdneho konania na ochranu jeho záujmov a
stotožnil sa s jeho vyjadrením vo veci. Na trovách konania uplatnil trovy právneho zastúpenia.
Navrhovateľ a vedľajší účastník sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie
neustanovili a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali, preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vo
veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Po vypočutí odporcu, oboznámení sa s výpisom navrhovateľa z Obchodného registra, s úverovou
zmluvou zo dňa 16.12.2007, s úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa z čl. 10 spisu, s
príručkou pre držiteľa striebornej karty a aktiváciou karty spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s, so
splátkovým kalendárom odporcu z čl. 17 spisu, s oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 25.9.2012,
s fotokópiou poštového podacieho hárku z čl. 16 spisu, s písomným vyjadrením navrhovateľa vo
veci a špecifikáciou pohľadávky zo dňa 30.12.2014, s písomným vyjadrením odporcu vo veci zo dňa
16.10.2015, s originálom úverovej zmluvy založeným v prílohovej obálke na čl. 78 spisu, s ostatnými
listinnými dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 16.12.2007 účastníci uzavreli úverovú zmluvu č. 3712191179, predmetom ktorej bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov odporcovi v celkovej výške 16.093,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných
splátkach po 1.501,- Sk po dobu 12 mesiacov. Ročná úroková sadzba nebola v zmluve dojednaná.
RPMN predstavovala 23%. Konečnú výšku úveru navrhovateľ vyčíslil sumou 18.012,- Sk. Úver bol
určený na nákup notebooku.
V dolnej časti úverovej zmluvy zo dňa 16.12.2007 drobným písmom bolo medzi účastníkmi dojednané,
že podpisom úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, čiže
zmluvu o RÚ I a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej
v úverových podmienkach navrhovateľa. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo odporcovi právo
na poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v
úverových podmienkach. Ďalej bolo medzi nimi dojednané, že podpisom úverovej zmluvy súčasne
uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvu o RÚ II a to s úverovým rámcom
a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v úverových podmienkach navrhovateľa.
Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II
prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v úverových podmienkach.
Zo splátkového kalendára odporcu založeného v spise na čl. 17 vyplýva, že odporca výbermi z
bankomatu a platbami kartou celkom vyčerpal sumu 8.424,82 eur, na splatenie ktorej poukázal sumu
8.347,07 eur.
Dňa 25.9.2012 navrhovateľ úver poskytnutý odporcovi zosplatnil a vyzval ho k zaplateniu dlžného úveru
v sume 1.574,68 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Odporca vo svojej výpovedi nepoprel, že s navrhovateľom uzavrel úverovú zmluvu dňa 16.12.2007, na
základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 16.093,- Sk na kúpu notebooku. Úver riadne splatil, na
základe čoho mu navrhovateľ poštou zaslal platobnú kartu, ktorú používal na bezhotovostné platby a na
výbery hotovosti z bankomatu. Potvrdil, že spolu s platobnou kartou mu navrhovateľ poslal informácie,
ako má platobnú kartu aktivovať a za akých podmienok má úver splácať. Úver splácal a keďže si myslel,
že už bol splatený, čakal, že navrhovateľ ho bude kontaktovať a oznámi mu stav na úverovom účte, čo sa
nestalo. Nepoprel doručenie výzvy navrhovateľa k splateniu celého úveru zo dňa 25.9.2012. Pre odstupčasu si s určitosťou nepamätal, či výzvu prevzal. Po prvýkrát sa dozvedel o výške úverového dlhu až po
doručení návrhu na začatie konania a príloh k nemu. Pripojil sa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka vo
veci. V prípade, že súd bude považovať návrh navrhovateľa v časti za dôvodný, súdom priznanú istinu
bol ochotný zaplatiť. Úver použil na bežnú potrebu domácnosti. Nepoprel, že pred podpísaním úverovú
zmluvu čítal, ale v časti, v ktorej boli uvádzané paragrafy, jej nerozumel. Nevedel, že súčasťou úverovej
zmluvy bolo aj dojednanie o poskytnutí revolvingového úveru.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 3712191179 zo dňa 16.12.2007 bola medzi účastníkmi uzavretá
podľa príslušných ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších
predpisov, podľa ustanovení ktorého je potrebné nárok navrhovateľa posúdiť, s poukazom na ust. §
25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, v platnom znení.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§1 ods. 1 citovaného zákona).
Na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej
forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom (§ 2, písm. a/, b/ citovaného zákona). Celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru (§ 2, písm. c/ citovaného zákona).
Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zákona v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy s odporcom, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne
dôvodný.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 16.12.2007 účastníci uzavreli úverovú zmluvu č.
3712191179, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi v celkovej výške
16.093,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 1.501,- Sk po dobu 12 mesiacov.
Ročná úroková sadzba nebola v zmluve dojednaná. RPMN predstavovala 23%. Konečnú výšku úveru
navrhovateľ vyčíslil sumou 18.012,- Sk. Úver bol určený na nákup notebooku.
V dolnej časti úverovej zmluvy zo dňa 16.12.2007 drobným písmom bolo medzi účastníkmi dojednané,
že podpisom úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, čiže
zmluvu o RÚ I a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej
v úverových podmienkach navrhovateľa. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo odporcovi právo
na poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v
úverových podmienkach. Ďalej bolo medzi nimi dojednané, že podpisom úverovej zmluvy súčasne
uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvu o RÚ II a to s úverovým rámcom
a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v úverových podmienkach navrhovateľa.
Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II
prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v úverových podmienkach.
Zo splátkového kalendára odporcu založeného v spise na čl. 17 vyplýva, že odporca výbermi z
bankomatu a platbami kartou celkom vyčerpal sumu 8.424,82 eur, na splatenie ktorej poukázal sumu
8.347,07 eur.
Dňa 25.9.2012 navrhovateľ úver poskytnutý odporcovi zosplatnil a vyzval ho k zaplateniu dlžného úveru
v sume 1.574,68 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Súd bol toho názoru, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I a II, ktorá je súčasťou úverovej
zmluvy zo dňa 16.12.2007, je neplatná. Z obsahu úverovej zmluvy zo dňa 16.12.2007 je zrejmé,
že odporca podpísal navrhovateľom predformulované dojednania o revolvingových úveroch. Takéto
dojednania nie je možné považovať za platné uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingových úverov,
pretože neobsahovali náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 4 ods. 2 Zákona č.
258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. V zmluve neboli žiadnym spôsobom individualizované
podmienky poskytnutia revolvingových úverov, ich výška a spôsob a doba splácania. Takýto právny úkon
nemožno považovať za riadne uzavretie úverovej zmluvy a pre jeho neurčitosť je potrebné ho podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdiť ako neplatný.
Súčasne súd poukazuje aj na to, že písmo v úverovej zmluve, ako aj úverové zmluvné podmienky
sú tlačené minimálnou veľkosťou písma, voľným okom sú nečitateľné, obsahujú veľké neprehľadné
množstvo práv a povinností, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa, pretože existuje reálna možnosť a
pochybnosť o tom, či sa vôbec odporca s obsahom zmluvy oboznámil a bol schopný jej porozumieť.
Úverová zmluva, ktorú odporca uzavrel s navrhovateľom dňa 16.12.2007 predstavuje nekalú praktiku,
ktorá podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nemôže požívať právnu ochranu. Aj keď v úverovej zmluve je uvedené, že odporca sa s
úverovými podmienkami oboznámil, je spochybniteľné, či sa reálne mohol s ich obsahom oboznámiť,
pretože vzhľadom na písmo, obsah a ich právnu zložitosť nemožno sa domnievať, že by odporca bol
schopný bez problémov úverové podmienky, ako aj samotné dojednanie revolvingových úverov I a II v
úverovej zmluve prečítať a porozumieť im.Ak na základe neplatných dojednaní bola odporcovi doručená úverová karta s výzvou k jej aktivácii
a metodickou príručkou, na základe čoho potom odporca aktivoval úverovú kartu a z úverového
rámca celkom vyčerpal sumu 8.424,82 eur, je zrejmé, že zmluva o revolvingovom úvere nebola medzi
účastníkmi uzavretá spôsobom predpokladaným v § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ale bola uzavretá tak, že navrhovateľ poskytol odporcovi úverový rámec, z ktorého
odporca čerpal finančné prostriedky bez toho, aby v zmluve boli konkrétne vymedzené podmienky jeho
splácania. Takto uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za neplatnú podľa
cit. ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť, pretože neobsahuje náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
S poukazom na neplatnosť zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I a II, s prihliadnutím na
to, že odporca v skutočnosti navrhovateľom poskytnuté finančné prostriedky formou úverovej karty
vyčerpal v sume 8.424,82 eur, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je podľa cit.
ust. § 457 Občianskeho zákonníka povinný navrhovateľovi vydať. Na splatenie úveru navrhovateľovi
celkom poukázal sumu 8.347,07 eur. Rozdiel medzi vyčerpanými finančnými prostriedkami a vrátenými
finančnými prostriedkami predstavuje sumu 77,75 eur, o ktorú sa obohatil na úkor navrhovateľa a ktorú
je povinný navrhovateľovi v súlade s cit. ust. § 457 Občianskeho zákonníka zaplatiť. Z vyššie uvedených
dôvodov súd v prevyšujúcej časti jeho návrh ako neopodstatnený zamietol.
Omeškanie odporcu bolo posúdené podľa § 517 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že
právny vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za
občianskoprávny vzťah, kedy sa omeškanie dlžníka spravuje príslušnými ustanoveniami tohto zákona.
Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení neskorších
predpisov. Úrok z omeškania bol navrhovateľovi priznaný od 15.10.2012, t.j. po uplynutí 15 dní od
odoslania oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 25.9.2012 (oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa
25.9.2012 podané na poštu dňa 26.9.2012 s pripočítaním 3 dní od 27.9.2012 na jeho doručenie
odporcovi a plynutie lehoty 15 dní od 30.9.2012 na dobrovoľné plnenie), dokedy bol odporca povinný
nesplatený úver zaplatiť. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi platenie úroku z omeškania od
skoršej doby, t.j. od 10.10.2012, bol v prevyšujúcej časti jeho návrh ako nedôvodný zamietnutý.
K námietke premlčania pohľadávky navrhovateľa vznesenej vedľajším účastníkom na strane odporcu
súd uvádza nasledovné:
Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela Zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
služieb na diaľku č. 102/2014 Z.z., ktorá novelizovala Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
ustanovením § 5b, podľa ktorého má súd povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských
vzťahoch. Uvedené ustanovenie upravuje postup súdu a má sa aplikovať režimom okamžitej aplikability
procesnýchnoriem,t.j.navšetkyprípady,vktorýchjerozhodovanépríslušnýmorgánom,vrátanesúdu,o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Citovanou novelou k § 5b nebolo zavedené ani osobitné prechodné
ustanovenie,ktorébyjehoúčinnosťposúvalo.Ideoprocesnéustanovenie,ktoréjesúdpovinnýaplikovať
v čase rozhodovania o uplatnenom nároku bez ohľadu na to, kedy vznikol.
Zo splátkového kalendára odporcu vyplýva, že navrhovateľ úver ku dňu 25.9.2012 predčasne zosplatnil,
a to na základe oznámenia zo dňa 25.9.2012, v ktorom ho vyzval k zaplateniu nesplatenej časti úveru
v lehote 15 dní odo dňa odoslania tohto oznámenia s výzvou na zaplatenie. Výzva na zaplatenie bola
odporcovi odosielaná doporučenou formou dňa 26.9.2012, čo je zrejmé z ftc. poštového podacieho
hárku založeného v spise na čl. 16. S pripočítaním lehoty 3 dní na doručenie výzvy odporcovi, od
30.9.2012 mu začala plynúť 15-dňová lehota na dobrovoľné plnenie, ktorá uplynula dňa 14.10.2012.
Navrhovateľ mohol po prvýkrát uplatniť právo na zaplatenie žalovanej sumy na súde dňa 15.10.2012 a
od tohto dňa mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 15.10.2014.
Návrh na začatie konania bola podaný dňa 18.8.2014, t.j. pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby
na uplatnenie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi. Z uvedeného dôvodu preto súd námietku
premlčania pohľadávky navrhovateľa nepovažoval za opodstatnenú.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Úspech účastníkov vo veci bol čiastočný.
Neúspech navrhovateľa prevyšoval jeho úspech, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná.
Odporcovi boli priznané trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia podľa pomeru jeho úspechu
a neúspechu vo veci. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za 3 úkony právnychslužieb po 71,37 eur za prípravu a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 16.10.2015,
účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22.10.2015 a trikrát 8,37 režijný paušál ku každému
úkonu. Cestovné náklady podľa § 15 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov za cestu právneho zástupcu odporcu
na pojednávanie z Lučenca do Prievidze a späť predstavujú sumu 62,74 eur za 238 km, pri základnej
náhrade 0,183 eur/km, spotrebe PHM 6,5 l/100 km a cene PHM 1,24 eur/ 1 l. Náhrada za stratu času
podľa § 17 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmene advokátov, za poskytovanie právnych služieb,
v znení neskorších predpisov, predstavuje sumu 111, 84 eur za 8 polhodín po 13,98 eur. Z odmeny a
náhrad patrí právnemu zástupcovi 20% DPH, ktorá zo sumy 413,86 eur predstavuje 82,77 eur. Celkom
trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 496,63 eur. Úspech odporcu vo veci predstavoval 95%,
jeho neúspech 5%. Čistý úspech odporcu vo veci je 90%, čomu zodpovedá aj náhrada trov konania v
sume 446,97 eur, ktoré je navrhovateľ povinný odporcovi nahradiť.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania neboli priznané z dôvodu ich neúčelnosti.
Odporca bol v súdnom konaní kvalifikovane zastúpený advokátom, ktorý mu poskytol náležitú právnu
pomoc, za ktorú mu boli priznané trovy konania. Priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi
zastupovaného totožným advokátom za totožné úkony vykonaných právnych služieb súd považoval za
neúčelné, pretože ochrana práv odporcu bola riadne zabezpečená jeho právnym zastupovaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.