Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 2T/121/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815010230
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815010230.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému G.

R. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: G. R.,
U.. XX.XX.XXXX H. G.K., F. R. G., E. XXXX/XX, R. D. D.,

je v i n n ý , ž e

1/
napriek tomu, že bol XX. G. XXXX pri nástupe na výkon ústavného ochranného liečenia
protitoxikomanického, ktoré mu bolo uložené trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn.
8T/82/2014 z 28. októbra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. novembra 2014 v
Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, n.o., so sídlom v Muránskej Hute, časť Predná Hora č. 126
poučený o následkoch svojvoľného ukončenia ochranného liečenia, od započatia liečenia neprejavoval
záujem o liečenie a nespolupracoval pri liečbe čo vyvrcholilo tým, že 6. apríla 2015 v čase o 11.10 h

svojvoľne výkon tohto liečenia ukončil a opustil Odborný liečebný ústav psychiatrický Predná Hora,

2/
následne po dodaní k výkonu ústavného ochranného liečenia protitoxikomanického, ktoré mu bolo
uložené trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/82/2014 z 28.
októbra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. novembra 2014 hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Ružomberok 22. apríla 2015 v čase o 12.05 h do Odborného liečebného ústavu psychiatrického Predná

Hora, bol poučený o následkoch svojvoľného ukončenia ochranného liečenia, pričom sa rozhodol
nepokračovať v liečení a 22. apríla 2015 v čase o 12.40 h svojvoľne výkon tohto liečenia ukončil a opustil
Odborný liečebný ústav psychiatrický Predná Hora,

t e d a

v bodoch 1/ a 2/ obžaloby

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril účel ochranného
liečenia, ktoré mu uložil súd,

t ý m s p á c h a l

v bodoch 1/ a 2/ obžaloby
pokračovacíprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.e/Trestnéhozákona.Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.

m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obžalovaného G. R. pre pokračovací

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný bol na termín hlavného pojednávania riadne a včas predvolaný, pričom sa naň nedostavil,
čomu predchádzalo písomné podanie z jeho strany, v ktorom okrem iného uviedol, že sa na hlavné

pojednávanie nevie dostaviť z finančných dôvodov. Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovaného, nakoľko boli splnené všetky náležitosti § 252 ods. 2 Trestného poriadku a v jeho
ospravedlnení neboli uvedené skutočnosti iba prechodného charakteru, ktoré by mu neumožňovali sa
dostaviť iba na toto konkrétne hlavné pojednávanie.

Obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní odmietol vypovedať.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedkyne MUDr. Márie Martinove, ktorá pri svojej
výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že 29.03.2015 nastúpil na ústavnú protitoxikomanickú liečbu do
Odborného liečebného ústavu Predná Hora, kde svedkyňa pôsobí ako primárka 4. oddelenia. Liečbu

mal uloženú trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T 82/2014 zo dňa 28.10.2014.
Po nástupe bol obžalovaný riadne poučený o trestnoprávnych následkoch jeho dobrovoľného ukončenia
liečby. Dňa 06.04.2015 v čase o 11.10 hod. obžalovaný svojvoľne ukončil liečbu, a to aj napriek
opätovnému poučeniu, ktorému porozumel, čo preukázal svojím podpisom pri odchode z liečebne.
Opätovne bol predvedený na ústavnú protitoxikomanickú liečbu v ich ústave, z ktorej po rovnakých

poučeniach znovu dobrovoľne odišiel v ten istý deň.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné
skutočnosti:

Zo spisového materiálu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T 82/2014 ako aj spisového materiálu
Okresného súdu Martin sp. zn. 23T 54/14 súd zistil, že Okresný súd Ružomberok trestným rozkazom
zo dňa 28.10.2014 uznal obžalovaného vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 Trestného zákona a bol mu uložený spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia

ako aj ochranné liečenie protitoxikomanické ústavné. Týmto trestným rozkazom sa zrušil trest, ktorý
obžalovanému uložil Okresný súd Martin, a to trestným rozkazom sp. zn. 23T 54/14 z 09.06.2014,
právoplatný 11.07.2014, a to konkrétne trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia ako aj ochranné liečenie
protitoxikomanické ústavné

Následne Okresný súd Ružomberok v konaní sp. zn. 8T 82/2014 dňa 24.03.2015 nariadil obžalovanému
predmetné ochranné liečenie, a to do Odborného liečebného ústavu Predná Hora. Následne po
úteku obžalovaného z nariadenej ústavnej liečby dňa 06.04.2015 vydal dňa 22.04.2015 Okresný súd
Ružomberok príkaz na dodanie obžalovaného do Odborného liečebného ústavu Predná Hora na výkon
ochranného liečenia, z ktorého opätovne ušiel dňa 22.04.2015. Následne Okresný súd Ružomberokv konaní sp. zn. 8T 82/2014 uznesením zo dňa 08.06.2015 zmenil obžalovanému ochrannú liečbu z
ústavnej na ambulantnú.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Trnava sp. zn. 30Nt 120/2014 súd zistil, že na základe podnetu
riaditeľa Ústavu na výkon trestu bolo obžalovanému uznesením z 31.10.2014, právoplatným v ten
istý deň, zmenené ochranné liečenie protitoxikomanické ústavné, ktoré mu bolo nariadené trestným
rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T 54/2014, na ambulantné.

Zo správy Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra súd zistil, že obžalovaný bol 2 krát
priestupkovo postihnutý za priestupok proti majetku.

Z odpisu registra trestov súdu súd zistil, že obžalovaný bol 7 krát súdne trestaný, vždy za majetkovú
trestnú činnosť, z toho 4 krát na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Mesto Martin obžalovaného bližšie nehodnotilo.

V súlade s § 2 ods. 6 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Vsúlades§220ods.2Tr.por.súdprisvojomrozhodnutíprihliadallennaskutočnosti,ktoréboliprebrané
na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovanému bolo trestným rozkazom
Okresného súdu Ružomberok zo dňa 28.10.2014, právoplatný dňa 28.11.2014, sp. zn. 8T 82/2014,
uložené okrem trestu odňatia slobody aj ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie, ktoré mu
bolo nariadené do Odborného liečebného ústavu Predná Hora. Tento trest bol spoločný, pričom bol
zrušený trest z trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 23T 54/2014, zo dňa 15.04.2014,

právoplatný 15.04.2014, v ktorom bolo taktiež okrem trestu odňatia slobody uložené aj ochranné ústavné
protitoxikomanické liečenie. Skutočnosť, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 30Nt 120/2014 zo
dňa 31.10.2014, právoplatným dňa 31.10.2014, zmenil ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie
na ambulantné, nemá vplyv na trestnú zodpovednosť obžalovaného za útek z ústavného lieččeniav,
ktoré je predmetom tohto konania, pretože obžalovanému bolo ochranné ústavné protitoxikomanické

liečenie opätovne uložené vyššie uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp.
zn. 8T 82/2014. Taktiež nezbavuje trestnej zodpovednosti obžalovaného za útek z ústavného liečenia
skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T 82/2014 bolo ochranné ústavné
protitoxikomanické liečenie zmenené na ambulantné, pretože toto uznesenie bolo vyhlásené až dňa
08.06.2015, teda neskôr ako dňa 06.04.2015 svojvoľne ušiel u ochranného liečenia na OLUP Predná

Hora, a tiež neskôr ako znovu dňa 22.04.2015 svojvoľne ušiel z OLUP Predná Hora, pričom svojím
podpisom potvrdil, že bol riadne poučený o tom, že takéto konanie je trestným činom a hrozí, že bude
za takéto konanie trestne stíhaný. Rovnako tak urobil aj znovu po tom, ako bol do liečebne dodaný
príslušníkmi policajného zboru. Týmto konaním jednoznačne naplnil skutkovú podstatu pokračovacieho
prečinu marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona.

Z tohto jednoznačne vyplýva, že v čase spáchania skutkov v tomto konaní, teda 06.04.2015 a
22.04.2015, bol jediným právoplatným rozhodnutím ohľadne spôsobu výkonu ochranného liečenia
protitoxikomanického, trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok zo dňa 28.10.2014, právoplatný
dňa 28.11.2014, sp. zn. 8T 82/2014, podľa ktorého bolo nariadené obžalovanému vykonanie ústavnej

liečby v OLUP Predná Hora. V čase, keď bol obžalovanému po výkone trestu odňatia slobody nariadený
a neskôr bol aj dodaný na výkon tohto ochranného protitoxikomanického liečenia, mal obžalovaný
vedomosť, že sa takémuto druhu ochranného liečenia musí podrobiť, aj keď už možno medzičasom
mohli z jeho pohľadu pominúť dôvody vykonávania tohto liečenia ústavnou formou. Tým, že z miesta,kde mal vykonávať uvedené ochranné ústavné liečenie, dvakrát utiekol, dopustil sa skutku vo forme
priameho úmyslu a evidentne nerešpektoval existujúce súdne rozhodnutie.

Z oboznámených spisových materiálov súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by súdu jednoznačne
preukázali, že v čase predmetných útekov z výkonu ochranného ústavného liečenia, by tieto liečenia boli
pre obžalovaného zbytočné, nadbytočné, alebo podobne. Zisťovanie, či si obžalovaný vykonáva určitý
druh ochranného liečenia v tomto období, resp. či ho vykonáva riadne, by nemalo vplyv na uznanie viny
obžalovaného, a vzhľadom na to, že súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody na úplne spodnej

hranici trestnej sadzby, by nemohlo mať ani vplyv na výmeru trestu pre obžalovaného.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil však priťažujúcu
okolnosť, a to že v minulosti už bol súdne trestaný. V zmysle vyššie uvedeného musel preto súd pri
prevahe priťažujúcich okolností použiť § 38 ods. 4 Trestného zákona a zvýšiť spodnú hranicu trestnej
sadzby na 8 mesiacov. Pri takto zvýšenej trestnej sadzbe uložil obžalovanému trest odňatia slobody

na samej spodnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby. Vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného
ako aj jeho postoj k doteraz uloženým trestom voči jeho osobe súd nepovažoval za možné takýto trest
podmienečne odložiť a na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženiam pretože v predchádzajúcich 10 rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody. Takýto trest by
mal na obžalovaného pôsobiť výchovne a odradiť ho od páchanie podobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.