Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311210590
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4311210590.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu:

Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČ: 00 001 350, zast.
usadeným euroadvokátom Mgr. Petrom Olejárom, so sídlom Bratislava, Miletičova 21, proti žalovaným:
1. G. L., U.. XX. XX. XXXX, U. R. M., N. XXXX/XX, zast. opatrovníčkou G.. K. D., H. E. Ú. O. E. U. Q., 2.
G. L., U.. XX. XX. XXXX, U. R. M., N. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou
C.. G. L., H. E. Ú. O. E. U. Q., o zaplatenie 203.348,96 Kč s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti zmluvného úroku vo výške 13,9 % p.a. zo sumy 133.350,04 Kč za obdobie od 27.
06. 2011 do zaplatenia z a m i e t a.

Žalovanív1.a2.radesú povinní zaplatiťžalobcovináhradutrovkonania,pozostávajúcuzosúdneho
poplatku vo výške 498 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 928,76 eura, právnemu zástupcovi
žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 25. 07. 2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť
mu spoločne a nerozdielne sumu 203.348,96 Kč spolu s príslušenstvom, pozostávajúcim zo zmluvného
úroku vo výške 13,90% p.a. z čiastky 133.350,04 Kč za obdobie od 27. 06. 2011 do zaplatenia a úroku
z omeškania vo výške 15% p.a. z čiastky 133.350,04 Kč za obdobie od 27. 06. 2011 do zaplatenia.

Okrem toho žiadal náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o
ČSOB Spotrebiteľskom úvere č. 002594933R, v ktorom žalovaní vystupovali spoločne a nerozdielne ako
spoludlžníci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i obchodné podmienky. Žalobca na základe uvedenej
zmluvy poskytol žalovaným dňa 22. 11. 2007 finančné prostriedky do výšky úverového limitu 150.000
Kč a žalovaní sa zaviazali k riadnemu a včasnému hradeniu úveru. Žalovaní i napriek opakovaným
urgenciám svoje povinnosti riadne neplnili a neuhradili splátky podľa čl. V. Zmluvy, pričom im žalobca
poslal poslednú výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky. Žalovaní na túto výzvu nereagovali a dlžnú čiastku

neuhradili, preto bol nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru a to ku dňu 15. 07. 2011. O tejto skutočnosti
žalovaných informoval listom a následne požadoval v súlade s ustanovením čl. IV. Zmluvy uhradenie
úrokov vo výške 13,90% p.a. z nesplatenej časti úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru,
ako aj v súlade s ustanovením čl. VI. Zmluvy uhradenie úrokov z omeškania vo výške 15% p.a. z
čiastky, ktorú sú žalovaní povinní zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré neboli
zaplatené v dohodnutých termínoch splatnosti. Požadovaná istina bola vyčíslená ku dňu 26. 06. 2011
a pozostávala zo zostatku nesplatnej istiny 131.090,04 Kč, kapitalizované zmluvného úroku 41.226,51

Kč a kapitalizovaného úroku z omeškania 28.772,41 Kč a dlžných poplatkov 2.260 Kč.Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 01. 12. 2011 č.k. 11RO/309/2011-63, ktorý sa
však nepodarilo doručiť žalovaným do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 16. 02. 2012 č.k.
11RO/309/2011-78 zrušil a na ochranu záujmov žalovaných ustanovil im opatrovníkov.

Rozsudkom zo dňa 14. 03. 2013 č.k. 14C/47/2012-169 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. 02.
2016 č.k. 14C/47/2012-205 súd rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní v lehote troch dní,
spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu 203.348,96 Kč s úrokmi z omeškania vo výške 15%
p.a. zo sumy 203.348,96 Kč od 27. 07. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za splatený súdny

poplatok v sume 498 eur a rovnako nahradiť trovy právneho zastúpenia 595,30 eura na účet právneho
zástupcu Mgr. Romana Ambroža, advokáta so sídlom AK Zámocká č. 30, Bratislava a vo zvyšku súd
uplatnený nárok zamietol.

Z odôvodnenia vyplýva, že súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 203.348,96 Kč s úrokmi z omeškania
vo výške 15% p.a. od 27. 07. 2009 do zaplatenia vyhovel a nárok zamietol v časti zmluvných úrokov vo

výške 13,9% p.a. zo sumy 133.350 Kč.

Do zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v dôsledku čoho Krajský súd v
Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 22. 10. 2014 č.k. 25Co/215/2014-193 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania účastníkov zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie. V závere rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd sa v ďalšom konaní
opätovne podrobne oboznámi s obsahom zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanými v 1. a
2. rade, všeobecnými podmienkami, posúdi ich platnosť z hľadiska všeobecných ustanovení o platnosti
právnych úkonov, ako aj z hľadiska spotrebiteľských právnych vzťahov, posúdi, či v danej veci došlo
zo strany veriteľa k odstúpeniu od úverovej zmluvy, resp. či došlo k zosplatneniu celého nesplateného

úveru, pričom uvedie aj svoje úvahy, ktorými sa riadil pri aplikácii právneho predpisu a tiež uvedie právne
ustanovenia, ktoré bude v danej veci na predmetný spor aplikovať.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil za žalobcu jeho právny zástupca. Žalovaní v
1. a 2. rade sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd podľa § 101 ods. 2

OSP pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj vyjadrením právneho
zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 22. 11. 2007 účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere číslo 002594933R v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške úverového limitu 150.000
Kč. V rovnaký deň bola podpísaná aj prihláška k poisteniu s mesačnou výškou poplatku 140 Kč.
Súčasťou zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky.

Žalovaní sa zaviazali úroky a istinu splácať v 84 mesačných splátkach vo výške 2.796 Kč vždy do 15. dňa
v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 15. 12. 2007 a posledná dňa 15. 11. 2014. Vyčerpaný a
nesplatený úver alebo jeho časť bola úročená pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,90% p.a., pričom
ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 18,05% p.a. Okrem toho v zmluve bol dohodnutý
poplatok za poskytnutie úveru, ako aj mesačný poplatok za správu úveru. Naviac, účastníci konania si

v zmluve dohodli aj úrok z omeškania so sadzbou 15% p.a.

Z vyúčtovania vyplýva, že žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou, ktorú mali uhradiť ku dňu 15.
06. 2008, pričom do zosplatnenia úveru niekoľkokrát vyrovnali dlžnú sumu. Ku dňu 14. 07. 2009 došlo
k zmene konečnej splatnosti a to ku dňu 15. 07. 2009.

Uvedené vyplývalo aj z oznámenia o zosplatnení úveru, avšak s tým, že žalobca určil žalovaným lehotu
na dobrovoľné splatenie ku dňu 26. 07. 2009 a k uvedenému dňu aj súd ustálil splatnosť úveru a zaviazal
žalovaných na úhradu úrokov z omeškania vo výške 15% p.a. zo sumy 203.348,96 Kč (ako vyplýva
z odôvodnenia rozsudku), pričom suma 203.348,96 Kč zahŕňala istinu 131.090,04 Kč, kapitalizované

zmluvné úroky za obdobie od 15. 06. 2008 do 26. 06. 2011 vo výške 41.226,51 Kč, kapitalizované úroky
z omeškania za obdobie od 15. 06. 2008 do 26. 06. 2011 vo výške 28.772,41 Kč a dlžné poplatky vo
výške 2.260 Kč.V sume 203.348,96 Kč, ako aj v úrokoch z omeškania vo výške 15% p.a. zo sumy 203.348,96 Kč
od 27. 07. 2009 do zaplatenia je rozsudok súdu právoplatný, a preto predmetom konania zostalo len
príslušenstvo, spočívajúce v zmluvnom úroku vo výške 13,9% p.a. zo sumy 133.350,04 Kč za obdobie

od 27. 06. 2011 do zaplatenia.

V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rím, I.), čl. 4, sa rozhodné právo pri absencii voľby spravuje právnym poriadkom krajiny
obvyklého pobytu poskytovateľa služieb, preto je potrebné vo veci aplikovať Obchodný zákonník, ako

aj Občiansky zákonník Českej republiky.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
Obchodního zákoníku), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho
prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky
vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodního zákoníka, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník
povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo
na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované
za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají

úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši
nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.

Podľa § 504 Obchodního zákoníka, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané
lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Podľa § 506 Obchodního zákoníka, je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné
splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník
vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této
smlouvy.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku v znení neskorších predpisov (ďalej
len Občanský zákoník), spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné
smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

Podľa § 52 ods. 2 Občanského zákoníku, dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy
jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občanského zákoníku, spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění
smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného

výkonu svého povolání.

Podľa § 56 ods. 1 Občanského zákoníku, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která
v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a
povinnostech stran.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žaloba v časti týkajúcej sa zmluvného
úroku vo výške 13,9% p.a. zo sumy 133.350,04 Kč za obdobie od 27. 06. 2011 do zaplatenia je
nedôvodná. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom
a žalovanými v 1. a 2. rade, ako aj všeobecnými podmienkami dospel súd k záveru, že sú platné

z hľadiska všeobecných ustanovení o platnosti právnych úkonov, ako aj z hľadiska spotrebiteľských
právnych vzťahov, nakoľko obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Napriek tomu, že ide o
obchodno-právny záväzok, absolútny obchod, súd dodáva, že uvedené nevylučuje, že ide zároveň aj
o spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníku, a preto pokiaľ išlo o zmluvný
úrok 13,9% p.a. zo sumy 133.350,04 Kč od 27. 06. 2011 do zaplatenia, súd žalobu zamietol. Považoval

za preukázané, že účastníci konania si dojednali zmluvný úrok 13,9% p.a. ako fixný do doby splatnosti
úveru, ktorý mal byť platený v rámci každej splátky. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní
pristúpil k zosplatneniu celého úveru a to ku dňu 15. 07. 2009. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie
zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia žalobcovinepatrí. Súd pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný
súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /

§ R 59/1998, 4Obo143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia
predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu
v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení nekonštatuje, že by namietané rozhodnutie

bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva
na súdnu ochranu.

Navyše súd mal za to, že žalovaní boli dostatočne sankcionovaní za nedodržanie zmluvných záväzkov
a to tým, že súd priznal celý kapitalizovaný zmluvný úrok, ako aj celý kapitalizovaný úrok z omeškania
a tiež úrok z omeškania už od 27. 07. 2009.

S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu v časti zmluvného úroku vo výške 13,90% p.a. zo sumy
133.350,04 Kč za obdobie od 27. 06. 2011 do zaplatenia zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú

náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko žalobca nemal úspech v pomerne
nepatrnej časti, predstavujúcej časť príslušenstva. Náhrada trov konania pozostáva z náhrady súdneho
poplatku za návrh vo výške 498 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 928,76 eura, za štyri
úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomne podanie na súd, odvolanie, účasť na
pojednávaní) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") s tým,
že za prvé dva úkony priznal odmenu vo výške 190,89 eura a za druhé dva úkony priznal odmenu vo
výške 95,445 eura. Okrem toho priznal režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a to 2x 7,41 eura, 1
x 7,81 eura a 1 x 8,58 eura, ako aj cestovné výdavky vo výške 84,29 eura (Bratislava - Levice a späť,
t.j. 296 km, spotreba 6,4l/km a cena paliva 1,59 eura) a náhradu za stratu času vo výške 85,80 eura (6

polhodín po 14,30 eura). Trovy právneho zastúpenia bez DPH tak predstavovali sumu 773,97 eura a
20% DPH predstavovala sumu 154,79 eura.

Náhradu trov konania sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu podľa
§ 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
písomných vyhotoveniach na Okresný súd Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť;

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).