Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Iveta Tarhajová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Er/387/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405202996
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Tarhajová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8405202996.2
Uznesenie
OkresnýsúdKežmarokvexekučnejvecioprávneného:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyvKežmarku,
so sídlom Dr. Alexandra 61, Kežmarok, IČO: 37 938 606, proti povinnému: O. C., P.. X.X.XXXX, Y. L.
XX, občan SR, v konaní o vymoženie 104,89 eur s prísl. a trov exekúcie takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom exekútorského úradu
v Nitre, Moyzesova 5 pod č. EX 2018/2005 z a s t a v u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený a povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal dňa 9.6.2005 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného
titulu - rozhodnutie č. 18835/2003 zo 7.5.2003 vydané oprávneným a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 22.7.2005 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie.
Dňa 8.2.2016 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny
exekútor uviedol, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. V katastrálneho portáli
neboli zistené žiadne nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, taktiež v evidencii ODI neboli zistené
žiadne motorové vozidlá vo vlastníctve povinného. Osobným šetrením nebol zistený žiadny hnuteľný
majetok povinného. Povinného žije v rómskej osade u príbuzných v slabých sociálnych podmienkach.
Prostredníctvom evidencie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný je dlhodobo nezamestnaný,
naposledy pracoval 15.6.1996, nepoberá žiadne dávky ani dôchodok. Počas exekučného konania bolo
vymožených 82,98 eur, ktoré boli rozúčtované tak, že 43,15 eur išlo pre oprávneného a 39,83 eur tvorili
trovy exekúcie. U povinného nie je predpoklad, že by nadobudol majetok podliehajúci exekúcii. Exekútor
si trovy exekúcie nežiadal priznať.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie
exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na
pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktoréhobude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti
nadobudne nejaký majetok.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z
názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická
fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej
republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má
postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že
oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd
a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je
oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu
prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012
vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa
Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena
o daň z pridanej hodnoty.
Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súdnemu exekútorovi
by patrila aj odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na
stanovisko súdneho exekútora, v ktorom nežiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, o povinnosti účastníkov
konania zaplatiť trovy exekúcie rozhodol tak, že exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania súd vychádzajúc z ustanovenia
§ 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu
trov exekučného konania, pretože konanie bolo zastavené. Žiadny z ostatných účastníkov konania si
náhradu trov tohto konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje
o trovách konania len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. /§ 58 ods. 5 EP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.