Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Eva Malíková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813209253
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5813209253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloletú H. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Námestovo, dieťaťa rodičov matky I. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. X a otca R. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. Q., Z. XX, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/88/2013-184 zo dňa 17.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletú H.
S., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150,- eur mesačne, počnúc od 01.12.2013, vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky.

Zameškané výživné na maloletú H. S. za obdobie od 01.12.2013 do 17.12.2015 v celkovej výške 2.500,-
eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy
do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do
úplného zaplatenia, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/103/2004 v časti o určení výživného
na maloletú H..

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilotcovipovinnosťplatiťnavýživumaloletejH.sumou100,-eur
mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 01.12.2013. Zameškané

výživné na maloletú H. S. za obdobie od 01.12.2013 do 17.12.2015 v celkovej výške 1.250,- eur
uložil otcovi povinnosť splácať v mesačných 20,- eurových splátkach, ktoré sú splatné spolu s bežným
výživným, pod hrozbou straty výhody splátok až do splatenia zameškaného výživného. Tým zmenil
rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/103/2004 v časti o určení výživného. Súd vo zvyšku
návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,ženávrhmatkyječiastočnedôvodný.Naposledybolo
o výške výživného rozhodované v roku 2004, teda v čase, kedy mala maloletá 4 roky. V tom období bola

matka maloletej poberateľkou rodičovského príspevku a príjem otca pozostával z občasných brigád. V
súčasnej dobe má maloletá skoro 15 rokov a teda za obdobie od poslednej úpravy výšky výživného
došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane, spočívajúcich v tom, že náklady skoro 15-ročného
dieťaťa sú neporovnateľne vyššie ako náklady 4-ročného dieťaťa. K zmene pomerov došlo aj na stranematky maloletej, nakoľko táto sa zamestnala a výška jej príjmu je 441,- eur. Súdu však neuniklo, že
na strane otca nedošlo prakticky k žiadnej zmene, nakoľko aj v predošlom období si zabezpečoval
príjem občasnými brigádami. Je síce pravdou, že bol dva roky živnostníkom, ale ako sa sám vyjadril,

vzhľadom na to, že si nemohol zohnať prácu ako lesník, túto živnosť k 06.01.2015 zrušil. Vzhľadom
na vyjadrenie otca, že si v regióne, v ktorom žije nemôže zohnať zamestnanie, si súd vyžiadal od
príslušného úradu práce správu, aké sú možnosti zamestnania v o vyučenom obore lesník, prípadne
aké rekvalifikačné kurzy sú ponúknuté uchádzačom o zamestnanie vo vekovej kategórii otca. Zo správy
príslušného úradu práce vyplynulo, že uchádzač o zamestnanie, ktorý má problém uplatniť sa na trhu

práce vo svojej profesii, alebo pre uplatnenie potrebuje získať nové zručnosti, môže požiadať úrad práce
o poskytnutie príspevku na úhradu nákladov na kurzovné. V prípade záujmu o prácu v lese, môže
úrad práce ponúknuť rekvalifikáciu zamerania na získanie preukazu obsluhy ručnej motorovej reťazovej
píly, obsluhu krovinorezu alebo obsluhu rôznych lesných zariadení. Výber vhodnej rekvalifikácie spolu s
uchádzačom o zamestnanie posudzuje odborný poradca, ktorý je zamestnancom úradu práce. Zároveň
zaslali prehľad možných zamestnaní vo vyučenom obore lesník. Súd je toho názoru, že v danom prípade

sa tvrdenia otca, že si nemôže nájsť v regióne, v ktorom žije nájsť prácu ukázali ako nepravdivé, nakoľko
z prehľadu zamestnaní nielenže vyplynulo, že má možnosť zamestnať sa ako lesník, ale aj to, že v
prípade nutnosti rekvalifikácie mu úrad práce poskytne na rekvalifikačný kurz aj peniaze. Okrem toho
súd poukazuje aj na to, že otec maloletej už v čase posledného rozhodovania o výživnom mal iba príjem
z brigád, čo sa u neho nezmenilo. Z prehľadu jeho mesačných nákladov vyplynulo, že si s manželkou

zaobstarali osobné motorové vozidlo, ktoré je však podľa súdu zbytočným nákladom, keďže podľa
vyjadrenia otca prejazdia na ňom 10,- eur mesačne a splácajú švagrovi pôžičku vo výške 100,- eur.
Taktiež sa súdu javí ako nelogické to, že hoci si platí zdravotné poistenie, nezaeviduje sa na príslušnom
úrade práce, kde by za neho platil odvody štát a je možné, že by získal aj dávku v hmotnej núdzi a mal
by možnosť jednak zamestnať sa vo svojom odbore, alebo sa zúčastniť rekvalifikačného kurzu.

Preto súd neuveril otcovi maloletej, že s manželkou žijú z príjmu 650,- Eur a to aj s poukazom na
vyššie spomínané výdavky a zaviazal ho platením výživného na sumu 100,-eur mesačne počnúc
od 01.12.2013, teda odo dňa podania návrhu. Matka maloletej neprodukovala dôkazy, ktoré by
odôvodňovali potrebu zvýšenia výživného spätne. Rovnako sa súd nestotožnil s výškou navrhovaného
výživného, nakoľko podľa názoru súdu matka maloletej nemá náklady na maloletú vo výške 300,- eur

mesačne. Podľa názoru súdu sú náklady na maloletú v takej výške, ktorá odôvodňuje potrebu ustáliť
výšku výživného na 100,- eur mesačne.
Vzhľadom na to, že súd zvýšil povinnosť otca platiť na výživu maloletej sumou 100,-eur mesačne počnúc
od 01.12.2013, vzniklo mu to do dňa vyhlásenia rozsudku zameškané výživné v celkovej výške 1.250,-
eur, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných 20,-eurových splátkach, ktoré sú splatné spolu s bežným

výživným, pod hrozbou straty výhody splátok až do splatenia dlžného výživného.
Súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C 103/2003 zo dňa 28.10.2004 v
časti o určení výživného.
Vzhľadom na to, že matka maloletej žiadala výživné vo výške 300,- eur spätne a nie od podania návrhu,
súd vo zvyšku jej návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Nesúhlasí s výrokmi I., II., IV.
rozsudku, nakoľko skutočnosti o odporcovi boli dokázané výpoveďou, ako aj doloženými dôkazmi.
Vedome klamal o svojich majetkových a rodinných pomeroch. Je nemožné, aby od skončenia školy až

doteraz bol dobrovoľne nezamestnaný, z toho dva roky živnostník a zárobok 1.400,- eur ročne, zobrať
si pôžičku, kúpiť auto na splátky, mať bývanie, platiť nájom, platiť zdravotné poistenie, paušál na telefón
a žiť z príjmu manželky 650,- eur. Keďže je vyučený v odbore lesník a má kurz, ako sám potvrdil,
má dostatok pracovných možností v regióne kde býva. Keďže klamal a klame aj o priznaní svojho
skutočného príjmu, ktorý čiastočne priznal ako brigádny, nesúhlasí so zvýšením výživného na 100,- eur

mesačne. Zdá sa jej, že je to na dnešné pomery málo. Keďže dcéra končí deviaty ročník základnej
školy a pôjde na strednú školu, jej potreby opäť stúpnu. Taktiež nesúhlasí so splátkami z omeškaného
výživného od 01.12.2013 do 17.12.2015 po 20,- eur mesačne, čo by splácal viac ako 5 rokov. Žiada o
splatenie dlhu jednorázovo alebo rozdelenie na dve splátky. Žiada o opätovné prehodnotenie jej návrhu.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súhlasí s rozsudkom, neklamal o svojich majetkových
a rodinných pomeroch. Je vyučený ako mechanizátor lesnej výroby. Táto práca je sezónna a veľmi
náročná. Dva roky mal živnosť ale nezvládal to po finančnej stránke - platiť odvody, výdavky spojené
s prácou. Pracoval aj v Českej republike ale aj napriek tomu bol nútený živnosť zrušiť. Momentálnepracuje brigádne podľa možností. Pokiaľ ide o jeho rodinné pomery, je ženatý, má 9 ročného syna,
spolu s manželkou a synom bývajú v spoločnej domácnosti so svokrou, spolu platia inkaso. Rodinný
dom, v ktorom bývajú má 8 vlastníkov, to znamená, že to nie je ich vlastné bývanie a bývajú tam len so

súhlasom ostatných vlastníkov. Čo sa týka zameškaného výživného, súhlasí so splátkami, vyššiu sumu
si dovoliť nemôže.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania matky
v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. zmenil v zmysle
ust. § 220 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Hoci okresný súd

správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, nesprávne vec právne posúdil, čo do určenia
výšky zvýšeného výživného na maloletú H..

Hmotno-právnym dôvodom pre zvýšenie výživného je zmena pomerov na strane účastníkov konania, či
už osoby výživou oprávnenej, teda maloletého dieťaťa alebo osôb výživou povinných, matky a otca.

Okresný súd došiel k správnemu záveru, že v danom prípade nastala taká zmena pomerov, ktorá
odôvodňuje zvýšenie výživného. Táto zmena nastala predovšetkým na strane maloletej H., keď od
poslednéhourčeniavýživnéhouplynuloviacako10rokov.Včasepredchádzajúcejúpravymalamaloletá
H. 3 roky. V súčasnosti je žiačkou deviateho ročníka základnej školy a pripravuje sa na štúdium na

strednej škole. Súd je povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť aj na nárast životných nákladov, ktoré
nepochybne za tak dlhé obdobie od posledného určovania výživného niekoľkonásobne vzrástli.

Zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy bola na materskej
dovolenke. V súčasnosti pracuje a dosahuje pravidelný príjem. Bremeno zvýšených výdavkov na

maloletú H. však nemôže byť ponechané iba na matke, ktorá navyše maloletej zabezpečuje aj osobnú
starostlivosť a potrebu bývania, ktoré plnenia sú postavené na roveň vyživovacej povinnosti. Zároveň
na strane matky treba prihliadnuť, že už dlhé roky znáša toto bremeno zvýšených výdavkov sama.

Možno konštatovať, že na strane otca nastala zmena pomerov v tom smere, že mu pribudla vyživovacia

povinnosť k synovi C.. Pokiaľ ide o stav v čase vyhlásenia rozsudku, otec bol tak isto ako v čase
predchádzajúcej úpravy dobrovoľne nezamestnaný, čomu predchádzalo zrušenie živnosti 06.01.2015
(živnosť mal zriadenú od 13.04.2013, predtým bol dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný).

Pre určenie výšky zvýšeného výživného je potrebné vyhodnotiť na jednej strane možnosti povinnej

osoby, teda otca a na druhej strane potreby vyživovanej osoby.

Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, pri určovaní výživného sa uplatňuje zásada tzv. potencionality
príjmu, vyplývajúca z ust. § 75 Zákona o rodine. Z tejto zásady vyplýva, že súd prihliadne nielen na
preukázané príjmy povinnej osoby, ale vezme do úvahy aj príjmy, ktoré povinný bol schopný alebo mohol

dosiahnuť a vlastným zavinením ich nedosiahol alebo sa týchto príjmov vzdal.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že osoba, ktorá má zákonnú vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu, má zároveň povinnosť zodpovedne pristupovať k možnostiam zabezpečiť si
príjem, z ktorého je schopná v potrebnom rozsahu uspokojovať vyživovaciu povinnosť. Takémuto

prístupu nezodpovedá správanie sa otca, ktorý je dlhodobo (s výnimkou vyššie uvedeného obdobia,
v ktorom bol živnostník) dobrovoľne nezamestnaný, čím sa zbavuje možnosti aj s pomocou štátu a
jeho inštitúcií zabezpečiť si pracovnú príležitosť. Otec má kvalifikáciu a je predpoklad, že v prípade
jeho aktívneho úsilia, v spolupráci s príslušným úradom práce, by bol otec schopný zabezpečiť si
zamestnanie zodpovedajúce jeho kvalifikácii, z ktorého by dosahoval pravidelný príjem. Odvolaciemu

súdu sa však postoj otca, ktorý je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, javí účelový. Životná úroveň
otca nenasvedčuje jeho tvrdeniu, že jediným príjmom, z ktorého so svojou rodinou žije, je príjem
manželky a príjem z príležitostných brigád (rodina spláca pôžičky, nadobudla osobné motorové vozidlo,
čo nasvedčuje vyššej životnej úrovni). Otec si dobrovoľne platí zdravotné odvody ako dobrovoľnenezamestnaný, namiesto toho, aby sa riadne zaevidoval na príslušnom úrade práce, z čoho by mu však
vyplývali aj povinnosti s úradom práce spolupracovať. Z uvedeného je vysoko pravdepodobné, že otcovi
vyhovujesituáciapohybovaťsanatrhunelegálnychpracovnýchpríležitostíbezplneniasipovinnostivoči

štátu, ktorý jeho postup môže byť účelový aj z hľadiska vyhýbania sa plateniu vyživovacej povinnosti.
Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že otec ukončil živnostenské podnikanie po podaní návrhu na
zvýšenie výživného počas vedeného konania. Takéto správanie sa otca nemôže byť na ujmu maloletej
H..

Pokiaľ ide o potreby maloletej H., výživné musí byť určené tak, aby boli z neho uspokojené všetky
oprávnene vznikajúce potreby, ktoré sa vyskytujú pravidelne, ako náklady na stravu, obliekanie, obuv,
hygienické potreby, zdravotnícku starostlivosť, záujmovú činnosť a pod., ako aj výdavky náhodne alebo
sporadicky sa vyskytujúce. Výška výživného je determinovaná nielen potrebami oprávnenej osoby, ale
aj možnosťami a schopnosťami osoby povinnej, s prihliadnutím na príjmy, ktoré by bol povinný schopný
potencionálne dosiahnuť.

Podľa názoru odvolacieho súdu však určené výživné vo výške 100,- eur mesačne nie je spôsobilé
zabezpečiť ani základné a nevyhnutné potreby maloletej H.. H. navštevuje II. stupeň základnej školy, z
ktorého dôvodu jej pravidelne vznikajú náklady na školské pomôcky, učebnice, príp. výlety a exkurzie.
Je v deviatom ročníku základnej školy a pripravuje sa na štúdium na strednej škole, s čím taktiež

súvisí nárast potrieb na študijnú literatúru, cestovné a pod. S vekom dospievania je spojený aj nárast
výdavkov na stravovanie, obuv, obliekanie, hygienické potreby. H. sa venuje výtvarnej činnosti, v ktorej
oblasti je nadaná, a preto zodpovedá jej oprávneným záujmom, aby výživné bolo určené tak, aby mohla
túto činnosť rozvíjať aj vzhľadom na skutočnosť, že plánuje študovať na strednej škole s výtvarným
zameraním. Na strane otca je tiež povinné prihliadnuť na skutočnosť, že okrem platenia výživného nijako

neparticipuje na svojich rodičovských povinnostiach vo vzťahu k H., nenavštevuje ju, neobdarúva ju pri
príležitosti sviatkov a pod.

Odvolací súd dospel k záveru, že zohľadniac potreby maloletej H., prihliadnúc na skutočnosť, že matka
zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a zároveň jej zabezpečuje bytovú potrebu, je potrebné, aby

bolo výživné zvýšené na sumu 150,- eur mesačne, čo zároveň zodpovedá možnostiam a schopnostiam
otca, pokiaľ ich bude využívať svoje možnosti ( vyplývajúce z jeho kvalifikácie, veku a zdravotného stavu)
a bude aktívne pristupovať k hľadaniu pracovných príležitostí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že výživné ktoré je otec povinný

platiť na maloletú H., zvýšil zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne počnúc od
01.12.2013, keď už v dobe podania návrhu existovali dôvody vyššie uvedené pre zmenu výživného.

Dlhnavýživnomodvolacísúdvyčíslilzaobdobieodzvýšeniavýživného,t.j.od01.12.2013dovyhlásenia
rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. do 17.12.2015, t.j. za 25 kalendárnych mesiacov po 100,- eur mesačne

(ako rozdiel medzi novo určeným výživným 150,- eur mesačne a pôvodne určeným výživným 50,- eur),
ktorý dlh predstavuje 2.500,- eur.

Vznik dlhu je dôsledkom zanedbania zákonných povinností otca, kedy nereflektoval na zvyšujúce sa
potreby svojho dieťaťa, ktorá povinnosť mu vyplýva zo zákona a je tu aj bez rozhodnutia súdu. Odvolací

súd povolil otcovi splátky vo výške 50,- eur mesačne, berúc tak do úvahy aj situáciu na strane matky,
ktorá dlhodobo musela sama znášať bremeno zvýšených výdavkov a je preto potrebné, aby sa v
primeranej dobe suma dlžného výživného dostala do dispozičnej sféry dieťaťa. Otec mal vedomosť o
vedení súdneho konania a mal si počínať tak, aby bol schopný dlžné výživné zaplatiť. Nezodpovedný
postoj otca nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa.

Vo zvyšku požadovaného výživného nad 150,- do 300,- eur mesačne odvolací súd návrh matky ako
nedôvodný zamietol.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/103/2004 v časti o určenie výživného.

V zmysle ust. § 224 ods. 2 O. s. p. s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. odvolací súd
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.