Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Mária Jačeková Sziegel
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/612/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220074
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215220074.3
Rozhodnutie
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
navrhovateľa : V. I., I.. XX.XX.Y., Z. M. U. XXX/XX, W. X., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ernest
Csonga, Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda,, proti odporkyni : L. Y., I.. XX.XX.Y., Z. O. X. Č.. XX,
o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti takto
r o z h o d o l :
Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa V. I., I.. XX.X.Y. na odporkyňu L. Y., I.. XX.X.Y.
stanovenúrozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa20.5.2010č.k.XP/XX/XXXX-XXpočnúc
od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 07.12.2015 domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti na odporkyňu L. Y., I. XX.XX.XXXX, na ktorú súd určil výživné rozsudkom zo dňa 20.05.2010
číslo konania XP/XX/XXXX - XX, keď schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného na 50 euro počnúc
od 1. 4. 2010. Navrhovateľ tvrdil že na strane odporkyne došlo k podstatnej zmene pomerov, keď dňom
18.08.2015 dovŕšila plnoletosť a napriek žiadosti navrhovateľa, aby uviedla či je zamestnaná, prípadne
pokračuje v štúdiu na výzvu zo dňa 24.09. 2015 nereagovala.
Podľa § 101O.s.p. , Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.
Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže
pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
Súd prejednal vec v neprítomnosti odporkyne ktorá doručenie o termíne pojednávania do 17. 05.2016
bolo vykázané dňom 10.03.2016. Neúčasť na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania. Súd rozhodol na základe listinných dôkazov v spise.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa , zadovážením správy zo sociálnej poisťovne
ústredie Bratislava, úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, potvrdenie úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, potvrdenie o poberaní prídavkov na detí, a oboznámením sa s
obsahom spisu tunajšieho súdu 6 pre 18/2010 na základe, ktorých dôkazov ustálil nasledovný skutkový
stav veci:Navrhovateľ D vo svojej výpovedi sa stotožnil s podaným návrhom a žiadal mu vyhovieť, keď nemal
vedomosti vôbec sa odporkyni či pokračuje v štúdiu alebo či sa zamestnala. Navrhovateľ bol naďalej
zamestnaný v spoločnosti euro stav s príjmom 390 euro mesačne. Býva s rodičmi, kde prispieva na
spoločnú domácnosť po 30 euro. Ninou vyššou akciou povinnosť nemá.
Z potvrdenia sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 29. 12. 2015 bolo zistené, že odporkyňa
je zamestnaná spoločnosti tam B. G. T. X. X. XXXX ktoré zamestnanie naďalej trvá. Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny tureckej strete potvrdil že odporkyňa bola evidovaná na úrade práce ako
uhrádzať zamestnanie Za obdobie od 18. 8. 2015 o posmelí 9.2015. B nevznikol jej však nárok na
poberanie dávok v hmotnej núdzi ani inej sociálnej dávky.
Naposledy súd rozhodol o výživnom na odporkyňu, keď schválil dohodu rodičov uzavretú dňa 20. 5.
2010 o zvýšenie výživného na sumu 50 euro mesačne počnúc od 1. 4. 2010. Navrhovateľ v rozhodnom
čase bol zamestnaný rovnako u spoločnosti euro stavbe sa s priemernou mesačnou mzdou okolo 400
euro v rozhodnom čase mal ďalšiu ryžovaciu povinnosť na B. I. mesačne 50 euro.
Podľa § 62 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Podľa § 75Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.
Podľa § 78 Zákona o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Zmenu pomerov možno vymedziť
ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom
rozhodnutiu súdu.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v
oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako
zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. V praxi sa najčastejšie uplatňujú
nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodmedzijednotlivýmistupňamiškolskéhosystému,ďalejzmenazdravotnýchpomerov,stratazamestnania,
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky
pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva
(oprávneným pri príspevku na výživu rozvedeného manžela), strata schopností, možností poskytovať
výživné (tak ako vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona, môže zo zákona aj zaniknúť; v prípade súdnej
úpravy vyživovacej povinnosti sa však spravidla účastníci z dôvodu právnej istoty dožadujú vyslovenia
zrušenia vyživovacej povinnosti).
Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola
vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu
povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Aj v prípade úpravy
vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu
ukladá súdne rozhodnutie.
Zo znenia ustanovenia § 78 vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou
možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného.
Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo
strany dotknutých osôb. Pri maloletom dieťati je možná zmena aj v konaní začatom bez návrhu, a to
nielen zvýšenie, ale aj zníženie, resp. zrušenie výživného. V prípade podania návrhu súd ním nie je pri
maloletých viazaný, môže rozhodnúť aj o inej forme zmeny, než sa požaduje.
V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. je povinnosťou účastníka v sporovom konaní, aby predniesol dôkazy
na svoje tvrdenia v prípade popretia tvrdenia protistrany. Odporkyňa v tomto konaní ostala nečinná.
Na základe zistených skutočností bolo nesporne preukázané, že je zamestnaná od 09.09. 215. Má
pravidelný príjem . Tým došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane, keď ukončila štúdia, nie je
vedená na úrade práce ako nezamestnaná, nie je poberateľkou žiadnej dávky v hmotnej núdzi, ani inej
dávky sociálneho zabezpečenia. Je plne zárobkovo spôsobilá, schopná sa sama živiť, v dôsledku čoho
súd postupujúc v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 a 2 Zákona o rodine vzhliadol podstatnú zmenu
pomerov na strane odporkyne, ktoré odôvodňujú zrušenie vyživovacej povinnosti stanovenú rozsudkom
súdu pokiaľ ide o pomery, ktoré boli naposledy zistené súdom , keď odporkyňa ešte pokračovala v
štúdiu. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa počnúc od právoplatnosti rozsudku. o
Podľaprvu142ods.1O.s.p.Ponavrhovateľúspešnývtomtokonaník,vzniklomuprávonanáhradutrov
konania, ktorú náhradu trov konania nežiadal, pričom samotné konanie je oslobodené od poplatkovej
povinnosti. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.