Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200429
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714200429.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľa
Jaroslav S., nar. 2. 6. XXXX, trvale bytom D. D. XXXX/X, XXX XX L., zast. Y. Kohút, advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti odporcovi S.
K., nar. 8. 7. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX L., zast. L. H., nar. 8. XX. XXXX, trvale bytom L.
nad E., N. XXX/XX, t.č. bytom G. G., F. XX o zaplatenie 3 927,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 115,67 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne od 14. 9. 2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci,
počnúc mesiacom máj 2016 až do úplneho zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom a to tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 16. 1. 2014 pôvodne domáhal zaplatenia sumy 3 927,- Eur s

prísl. na tom základe, že medzi účastníkmi konania bola dňa 21. 1. 2011 uzatvorená ústna zmluva o
pôžičke, na základe ktorej požičal navrhovateľ odporkyni v priebehu kalendárneho roka 2011 sumu v
celkovej výške 4 750 austrálskych dolárov ( 3 927,- Eur), ktoré mu odporkyňa nevrátila. V priebehu
konania navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť o zaplatenie sumy nad 3 115,67 Eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 14. 9. 2012 do zaplatenia. Ďalej sa potom domáhal
zaplatenia sumy 3 115,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 14. 9. 2012 do

zaplatenia s tým, že od 21. 11. 2011 do konca mája 2011 za 19 týždňov požičal odporkyni po 200 dolárov
apotomeštesumumimoriadnevovýške300,-austrálskychdolárov,ktorésiodporkyňaodnehoprevzala
v deň jej odchodu na Slovensko. Potom pri prepočte kurzu dolárov na eurá tých 4 100 austrálskych
dolárov predstavuje sumu 3 315,67 Eur. Pokiaľ sa týka sumy 200,- Eur, ktorú mala odporkyňa zaplatiť
navrhovateľovi,nakoľkonevediapreukázať,žetátobolapoužitánaúhradupaušálumobilnéhooperátora
odporkyne súhlasia s tým, aby táto suma bola považovaná za plnenie záväzku. Z tohto dôvodu sa potom
domáhal zaplatenia istiny 3 115,67 Eur. Navrhovateľ súhlasil s tým, že pokiaľ odporkyňa bude zaviazaná

na zaplatenie dlžnej sumy, aby boli poskytnuté splátky po 100,- Eur mesačne, ktoré budú splatné vždy
do 20-teho dňa v mesiaci.

Zástupkyňa odporkyne uviedla, že oni považujú za pôžičku len sumu 300 dolárov, ktoré odporkyňa
od navrhovateľa prevzala v deň odchodu na Slovensko s tým, že na túto sumu požadovali, aby bola
započítaná splátka, ktorú urobili vo výške 200,- Eur. Uznali, že odporkyňa od navrhovateľa prevzala

finančné prostriedky tak, ako ich špecifikoval právny zástupca navrhovateľa. Súčasne požiadali, v
prípade, že odporkyňa bude zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy, aby túto bola zaviazaná zaplatiť
v splátkach po 100,- Eur mesačne do 20-teho dňa v mesiaci. Okrem sumy 300,- Eur však zvyšnúsumu nepovažovali za pôžičku. Túto sumu považovali za bezdôvodné obohatenie a súčasne vzniesli
námietku premlčania. Poukazovali na tú skutočnosť, že poskytnuté finančné prostriedky mali byť akousi
kompenzáciou za finančné prostriedky, ktoré dávala odporkyňa na financovanie spoločnej domácnosti

v čase, keď boli ešte na Slovensku a ďalej na tú skutočnosť, že v maily, ktorý písal navrhovateľ otcovi
odporkyne dňa 11.5. 2011 poukazoval na to, že nikdy nebol dobrý v šetrení ale teraz peniaze potrebuje,
keďže má platiť školu a splátky a celkom mu to vyhovuje, keď dáva peniaze niekam, z kadiaľ ich nemôže
vytiahnuť alebo nejak inak minúť.

Z mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o
stretnutie a chce sa dohodnúť kedy a akým spôsobom mu vráti peniaze, stále je to tých 4 750
austrálskych dolárov, čo je v prepočte 3 927,- Eur. Na túto žiadosť odporkyňa navrhovateľovi oznámila,
že peniažky mu chce vrátiť určite, no nevie ako rýchlo sa jej to podarí.

Z pred sporovej výzvy zo dňa 30. 8. 2012 vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa vyzval odporkyňu,

aby na základe ústnej zmluvy o výpožičke navrhovateľovi vrátila 3 927,- Eur do 7 dní od doručenia tejto
výzvy. Z fotokópie doručenky vyplýva, že túto pred sporovú výzvu odporkyňa prevzala dňa 6. 9. 2012.

Z mailu odporkyne zo dňa 12. 9. 2012 vyplýva, že rada by sa dohodla na splátkovom kalendári, teraz
je nezamestnaná a navrhovateľ si pravdepodobne privlastnil jej mobilný telefón Iphone 4 v celkovej

hodnote 500,- Eur a okremtoho mu začiatkom roka vkladalana účet ďalších 200,- Eur. Peniaze za predaj
tohto telefónu si môže nechať a ona by dokázala mesačne vkladať na jeho účet 50,- Eur. Uvedomuje si,
že prešla už dlhá doba no nikdy netvrdila a ani nebude, že požičané peniaze nevráti.

Z mailovej korešpondencie medzi účastníkmi konania zo dňa 28. 8. 2012 vyplýva, že odporkyňa

oznámila navrhovateľovi „neboj nič, všetko ti vrátim“.

Zmailovejkorešpondenciemedziúčastníkmikonaniazodňa4.11.2012vyplýva,žeodporkyňaoznámila
navrhovateľovi, že po vypočítaní všetkých výdavkov je schopná posielať 100,- Eur mesačne.

Navrhovateľnapojednávanídňa20.8.2015uviedol,žesodporkyňouspolužilivjednombyteodaugusta
2010, u neho v byte, vo Zvolene, na západe a potom v novembri 2010 spolu odleteli do Austrálie, kde
spolu žili až do novembra 2011. Vo Zvolene v byte žili spolu traja spolu s jeho bratom a v Austrálii takisto
žili traja spolu s nimi žil pán Lukáš K.. Náklady na bývanie vo Zvolene platil on. Odporkyňa za bývanie
vo Zvolene neplatila. Za bývanie v Austrálii platil on, pán Lukáš K., ako aj odporkyňa. Dohoda bola

taká, že jej dával 200,- dolárov týždenne a ona z toho platila nájom. Za bývanie v Austrálii platili cash
všetci traja. Skladali sa po 95,- dolárov na týždeň s tým, že tých 95,- dolárov dal každý z nich a okrem
tých peňazí dal ďalších 105,- dolárov. Spolu takto dával týždenne odporkyni 200,- dolárov, aby mohla
v Austrálii prežiť, keďže odporkyňa tam nemala príjem. On od otca odporkyni nedostal žiadne peniaze.
Vie však o tom, že otec odporkyni nejaké peniaze dával. Z týchto si odporkyňa dala spraviť tetovanie a

občas spolu chodili na kávu. Pokiaľ boli v Austrálii dával jej 200,- dolárov týždenne až pokiaľ neodletel
za prácou do Melbourn. Potom jej už peniaze nedával, nakoľko mala vlastný príjem. Dal jej peniaze až
potom keď sa vracala na Slovensko. Z týchto peňazí mu odporkyňa nič nevrátila.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 20. 8. 2015 uviedla, že najprv žili s navrhovateľom spolu v byte vo

Zvolene, od roku 2008 do roku 2010. V tomto byte býval aj brat navrhovateľa. Potom žili spolu v Austrálii
na dvoch rôznych sídliskách. Najprv to bolo od novembra 2010 do júna 2011 a potom od júna 2011 spolu
žili na inom mieste v Sydney do októbra 2011. V Sydney v týchto bytoch s nimi býval aj pán Lukáš K..
Pokiaľ bývali vo Zvolene tak náklady za bývanie platil navrhovateľ, keď stratil robotu tak to platila jeho
mama. Bývanie v Sydney si platil každý sám. V Sydney platili za bývanie tak, že všetci traja platili po 95,-

dolárov týždenne. Prvého polroka ona prácu v Austrálii nemala. Uviedla, že je pravda, že navrhovateľ
jej dával sumu 200,- dolárov týždenne. Tieto peniaze jej dával od januára do mája. V júni jej už žiadne
peniaze nedal. Je pravdou, že potom jej dal ešte 300,- dolárov a toto bola pôžička. Túto pôžičku bola
ochotná navrhovateľovi vrátiť. Ona chápala tie peniaze, ktoré jej dával navrhovateľ okrem posledných
spomenutých 300,- dolárov ako kompenzáciu za to, keď žili spolu vo Zvolene, pretože okrem bývania

vtedy ešte platili za dovolenku, stravu, šatstvo. Vtedy, keď navrhovateľ dával 200,- dolárov týždenne,
vtedy nehovorila, že je to kompenzácia za spoločné bývanie. Toto však takto chápala. Ku koncu, keď
odchádzala preč, bolo to v októbri 2011 tak jej navrhovateľ povedal, že bude chcieť peniaze vrátiť späť.
Ona mu však nikdy nepovedala, že mu tieto peniaze nevráti. Pokiaľ odpisovala navrhovateľovi na mail,síce napísala, že peniaze mu vráti, nenapísala však koľko peňazí mu chce vrátiť s tým, že mu chcela
vrátiť iba 300,- dolárov. Pokiaľ si takto písali cez Pokec alebo Facebook tak ani tam nenapísala, akú
sumu chce vrátiť. Pokiaľ v maily zo dňa 12. 9. 2012 je tam uvedená vyššia suma ako tých 300,- dolárov,

ktorú spomínala má za to, že tento mail napísala pod nátlakom, keďže sa vrátila na Slovensko a hneď na
ňu bol vyvíjaný nátlak napríklad aj v tom smere, že jej navrhovateľ nevráti mobilný telefón, ak nepodpíše
doklad o tom, že bude vracať peniaze. Následne sa odporkyňa opravila, že to bol nátlak vyvíjaný od
pani Arvaiovej, nie od navrhovateľ.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že keď jej dával v Austrálii 200, - dolárov týždenne, dohoda bola taká, že jej
bude dávať 200,- dolárov týždenne a ona mu ich vráti späť, keď sa zamestná.

Svedok Lukáš K. uviedol, že spolu s účastníkmi konania, všetci traja bývali v Sydney. Prišli tam 18. 11.
2010 a bývali tam zhruba 5 - 6 mesiacov. Na vlastné oči videl, ako dával navrhovateľ finančné prostriedky
odporkyni. Jemu navrhovateľ povedal, že jej dáva 200,- dolárov týždenne. Z jeho pohľadu účastníci

konania fungovali vlastne každý sám.

Z mailovej korešpondencie medzi navrhovateľom a otcom odporkyne zo dňa 7. 5. 2011 vyplýva, že
navrhovateľ oznámil otcovi odporkyne, že týždenne požičiava odporkyni 200,-dolárov a do dnešného
dňa to vychádza na 3 550,- dolárov. Na to otec odporkyne uviedol, že prečo jej požičiava peniaze, keď

vidí, že to ide do stratena len ju nepriamo podporuje v nič nerobení. Na to navrhovateľ uviedol, že keby že
jej nepožičiava tak neplatí nájom a delili by sa o to iba s Lukášom a na tie peniaze by sa časom zabudlo
alebo by sa zabudlo koľko to vlastne bolo. Takto keď jej požičiava tak vie presne koľko a nevznikajú
žiadne nezhody. Posledne je sebeckejší, nie je veľmi dobrý v šetrení si peňazí a teraz keď vie, že má
platiť školu a splátky mu celkom vyhovuje, keď dáva peniaze niekam, odkiaľ ich nemôže vytiahnuť alebo

inak minúť. Aj keď teraz už začína byť pomaly viac a viac v strese, či si ich ona stihne vôbec našporiť.

Z oznámenia Európskej centrálnej banky zo dňa 14. 9. 2012 vyplýva, že kurz austrálskeho doláru k eur
bol 1 aud = 0,8087 Eur.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia za 10 rokov

odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania žili spolu so svedkom Lukášom
Poncom v Austrálii v jednom byte a to od novembra 2010 do októbra 2011. Najprv bývali spolu od
novembra 2010 do júna 2011 v Sydney, kde platili za bývanie všetci traja po 95 dolárov týždenne.
Navrhovateľ dával odporkyni od 21. 1. 2011 týždenne 200,- dolárov až do konca mája 2011. Takto
po dobu 19 týždňov jej dával po 200,- dolárov. Okrem toho jej poskytol ešte finančný obnos 300,
dolárov keď odporkyňa sa vracala na Slovensko. Spolu jej takto odovzdal sumu 4 100,-austrálskych

dolárov, čo je v prepočte 3 315,67 Eur. Z takto poskytnutých finančných prostriedkov odporkyňa vrátila
navrhovateľovi sumu 200,- Eur. Medzi účastníkmi tieto skutočnosti neboli sporné. Medzi účastníkmi tiež
nebolo sporné, že posledný finančný obnos vo výške 300,- Eur ktorý poskytol navrhovateľ odporkyni
bola takisto pôžička.

Nakoľko v priebehu konania navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť súd konanie čiastočne zastavil
o zaplatenie sumy nad 3 115,67 Eur s príslušenstvom a ďalej súd konal len o zaplatenie sumy 3 115,67
Eur. Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov, ktoré poskytol navrhovateľ odporkyni za 19 týždňov po
200,- dolárov, čiže spolu sumu 3 800,- dolárov navrhovateľ tvrdí, že aj v tomto prípade sa jednalo o
pôžičku, pričom toto odporkyňa spochybňovala, tvrdila, že ona to považovala za kompenzáciu nákladov,

ktoré ona mala v čase keď žili spolu na Slovensku. Z jej pohľadu sa teda malo jednať o bezdôvodné
obohatenie.Vtomtoprípade išlootvrdenienavrhovateľa vočitvrdeniuodporkyni,nakoľkosajednalolen
o plnenie, ktoré bolo poskytnuté na základe ústnej dohody a v tejto súvislosti nebol vykonaný ani žiadny
dôkaz, pretože takýto zo strany účastníkov nebol navrhnutý. Súd mohol teda vychádzať iba z tvrdení,
ktoré uviedli priamo účastníci konania a potom z elektronickej komunikácie medzi účastníkmi konania a

medzi navrhovateľom a otcom odporkyne. Navrhovateľ vždy tvrdil, že sa jednalo o pôžičku. Odporkyňa
niekoľkokrát oznámila navrhovateľovi, že peniaze mu chce vrátiť, že sa s ním chce dohodnúť a že
nikdy netvrdila, že mu požičané peniaze nevráti. Takto finančné plnenie, ktoré poskytoval navrhovateľ
odporkyni chápal aj otec odporkyne, keďže z mailovej korešpondencie navrhovateľovi priamo vyčítal,
prečo jej požičiava peniaze keď vidí, že to ide do stratena. Súd teda považoval tvrdenie odporkyne o tom,

že sa malo jednať pri poskytovaní finančných prostriedkov len o akúsi kompenzáciu za náklady, ktoré
onamalavsúvislostisbývanímvoZvolenelenzajejúčelovétvrdenie,ktorébolorobenélenvrámcitohto
konania s tým, že pred samotným konaním odporkyňa nikdy navrhovateľovi neoznámila, že mu peniaze
nechce vrátiť a že tieto peniaze považuje za kompenzáciu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke síce postačuje
aj to, že takýto dvojstranný právny úkon bude urobený ústnou formou, aj tak musí spĺňať náležitosti

vyžadované zákonom. Jednou z týchto podstatných náležitostí je aj to, že bude dohodnutý čas vrátenia,
čo v tomto prípade preukázané nebolo. Súd mal teda za to, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie na
strane odporkyne, keďže získala majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu, teda z
neplatnej zmluvy o pôžičke. Nakoľko samotná výška medzi účastníkmi potom, ako navrhovateľ zobral
svoj návrh čiastočne späť nebola sporná, túto skutočnosť súd ďalej neskúmal. Odporkyňa vzniesla

námietku premlčania, súd sa touto skutočnosťou musel zaoberať. Prvý krát bolo poskytnuté plnenie zo
strany navrhovateľa odporkyni dňa 21. 1. 2011 a trojročná objektívna lehota teda najskôr začala plynúť
dňa 21. 1. 2011. Návrh na tunajšom súde však bol podaný dňa 17. 1. 2014, teda ešte pred uplynutím
trojročnej objektívnej lehoty. Súd skúmal, či došlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty,
ktorá začala plynúť odo dňa keď sa navrhovateľ, ako oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. To, že sa na jeho úkor obohatila odporkyňa to navrhovateľ
vedel hneď, pretože vedel, komu finančné prostriedky odovzdáva. Súd teda ďalej skúmal tú skutočnosť,
kedy sa navrhovateľ ako oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. V tejto súvislosti
súd bral na zreteľ tú skutočnosť, že navrhovateľ si myslel, že sa jedná v tomto prípade o zmluvu o
pôžičke a ďalej prihliadal aj na tú skutočnosť, že odporkyňa predtým, ako bola podaná žaloba na súde

navrhovateľovi nikdy neoznámila, že mu peniaze nevráti. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo
získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o
získanietohtoobohatenianajehoúkordozvedieťprivynaloženípotrebnejstarostlivosti,prípadneajskôr.Súd mal teda za to, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota ani len nezačala plynúť pred podaním
tohtonávrhunasúdatedanemohlaaniuplynúť.Ztýchtodôvodovsúdpotomzaviazalodporkyňuzaplatiť
navrhovateľovi žalovanú istinu 3 115,67 Eur. Keďže odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením

uvedenej sumy, súd ju zaviazal zaplatiť navrhovateľovi z tejto sumy aj úroky z omeškania a to vo výške
8,75 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 % a o 8
percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 8,75 %. Súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
úroky z omeškania od 14. 9. 2012 do zaplatenia, nakoľko podľa pred sporovej výzvy zo dňa 30. 8. 2012,
ktorú odporkyňa prevzala dňa 6. 9. 2012 mala dlžnú sumu uhradiť do 7 dní od doručenia výzvy. Táto

lehota uplynula dňa 13. 9. 2012. Odporkyňa je teda v omeškaní od 14.9. 2012.

Nakoľko odporkyňa požiadala o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach a nakoľko navrhovateľ s
tým súhlasil, súd umožnil odporkyni zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom v splátkach po 100,- Eur,
vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom máj 2016 až do úplného zaplatenia žalovanej istiny s
príslušenstvom a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).