Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/406/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8300899983
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8300899983.52

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľa E. S., Z. X
P. proti odporcovi Bytové družstvo Humenné, Laborecká 1896/58, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou,
advokátkou, Humenné, Laborecká 1896/58 o zaplatenie 1482,56 eur takto

r o z h o d o l :

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi sumu 10 021,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
17,6% ročne zo sumy 2 496,07 eur od 1.1.1998 do zaplatenia, zo sumy 5 928,50 eur od 6.12.1998 do

zaplatenia a zo sumy 1 598,05 eur od 19.10.1999 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh odporcu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní XXC XXX/XXXX sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi Bytovému družstvu Humenné
zaplatenia sumy 1.153.145,- Sk (38 277,40 eur) a úhrady trov konania. O nároku navrhovateľa bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu P. č. XXC XXX/XXXX zo dňa 25.11.2011 a návrh navrhovateľa
bol zamietnutý. Krajský súd v J. rozsudkom č. XXCo XX/XXXX zo dňa 16.4.2012 v časti nároku
navrhovateľa rozsudok Okresného súdu P. potvrdil.

Podaním doručeným súdu dňa 23.8.2000 sa odporca Bytové družstvo P. domáha od E. S. zaplatenia
sumy 517.776,60,- Sk ( 17 187,03 eur). Návrh bol zapísaný pod č. XXC XXXX/XXXX. Svoj návrh
odporca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v P. XXC XXX/XX zo dňa 26.1.1999 zaviazal
Okresný súd v P. navrhovateľa zaplatiť odporcovi sumu 437.654,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia,
ktoré pozostáva v rozdiele medzi nájomným, ktoré by bol žalobca získal, ak by mu nájomca platil

nájomné podľa uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko odporca E. S. užíval nebytové priestory
od1.8.1996bezprávnehodôvodu.Zaobdobieod1.7.1998do9.3.1999navrhovateľuhradilodporcoviza
užívanie nebytových priestorov sumu 154.504,- Sk, pričom navrhovateľ by na základe zmluvy o budúcej
zmluve získal nájomné vo výške 326.357,- Sk, takže výška bezdôvodného obohatenia predstavuje
sumu 171.853,- Sk. Ďalej odporca vyúčtoval navrhovateľovi faktúrou č. 973 114 145 zo dňa 17.12.1997
nedoplatok na vyúčtovaní za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za rok 1996 vo výške 107.789,10,-

Sk s dňom splatnosti 31.12.1997, faktúru č. 987311401 zo dňa 31.10.1998, nedoplatok vo vyúčtovaní
za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody a studenej vody za rok 1997 vo výške 188.836,- Sk s dňom
splatnosti 5.12.1998, faktúrou č. 9983114042 zo dňa 4.10.1999 nedoplatok na vyúčtovaní za dodávku
tepla, teplej úžitkovej vody a studenej vody za rok 1998 vo výške 49.744,60,- Sk s dňom splatnosti
18.10.1999 a faktúrou č. 20993114036 zo dňa 26.6.2000 nedoplatok vo vyúčtovaní za dodávku tepla,
teplej úžitkovej vody a studenej vody za rok 1999 vo výške 1.155,90,- Sk s dňom splatnosti 10.7.2000.

Navrhovateľ uhradil len časť nedoplatku vo výške 1.602,- Sk, takže na vyúčtovaniach dlhuje odporcovisumu 345.923,60,- Sk. Z vyššie uvedených dôvodov si odporca uplatnil voči navrhovateľovi zaplatenie
sumy 517.776,60,- Sk a zároveň požiadal súd, aby zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania.

Spolu s týmto návrhom predložil odporca aj rozsudok Okresného súdu v P. č. XXC XXX/XX zo dňa
26.1.1999, faktúru zo dňa 16.8.2000, ďalej faktúru zo dňa 17.12.1997, vyúčtovanie dodávky tepla na
vykurovanie a tepla na ohrev vody za rok 1996 vo výške 107.789,10,- Sk, faktúru zo dňa 31.10.1998,
vyúčtovanie dodávky tepla na vykurovanie a tepla na ohrev vody za rok 1997 vo výške 434.335,35,- Sk,
faktúru zo dňa 4.10.1998 vyúčtovanie dodávky tepla na vykurovanie a tepla na ohrev vody za rok 1998

vo výške 295.502,65,- Sk, faktúru zo dňa 26.6.2000 a vyúčtovanie dodávky tepla na vykurovanie a tepla
na ohrev vody za rok 1999 vo výške 46.088,10,- Sk.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.4.2001 uviedol, že z predloženého návrhu nie
je jasné, ktorá časť nedoplatkov pozostáva z dodávok tepla, studenej vody a teplej úžitkovej vody
a podobne preto požaduje, aby odporca konkrétne nedoplatky za roky 1997,1998 a 1999 rozpísal a

konkretizoval. Odporca v roku 1996 opakovane na dve hodiny a viac uzatvárala prívod studenej vody
do objektu reštaurácie G. a začiatkom marca 1997 dodávku vody zastavil úplne. Odporca ani žiadny iný
subjekt nedodával za obdobie keď mal navrhovateľ prenajaté nebytové priestory teplú úžitkovú vodu.
Teplá úžitková vody sa v objekte získala ohrevom studenej vody v kuchynských nádobách na plynových
sporákoch, alebo cez nástenný prietokový ohrievač, ktorý bol v reštaurácii G. namontovaný koncom roku

1996. Teda pokiaľ navrhovateľ platil odporcovi zálohové platby za dodávky teplej vody za minulé roky,
ide zo strany odporcu o neoprávnený príjem. Do priestorov reštaurácie G. v roku 1996 bola dodávaná len
studená voda, ktorej spotrebu fakturovali priamo Vsl. vodárne a kanalizácie odštepný závod P., pričom
pracovník tejto organizácie chodil posledný deň v mesiaci v roku 1996 do objektu G., urobil odpočet na
vodomere a následne nato bola zo strany Vsl. vodárni a kanalizácii odštepný závod P. zaslaná faktúra

na vodné a stočné, ktoré platil odporca prevodným príkazom. K žiadnemu nedoplatku za dodané teplo
zo strany odporcu nedošlo.

Bytové družstvo P. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.5.2001 uviedlo, že tvrdenie navrhovateľa,
že odporca uzatváral prívod studenej vody je nepravdivé, pretože odporca nemal prístup k uzáveru

studenej vody, pretože ten sa nachádzal v skladových priestoroch navrhovateľa. Rovnako nie je pravdivé
ani tvrdenie navrhovateľa, že mu nebola dodávaná teplá voda. Medzi navrhovateľom a odporcom bola
uzavretá hospodárska zmluva č. 26 zo dňa 19.8.1994 na základe ktorej odporca dodával navrhovateľovi
teplo a teplú úžitkovú vodu a navrhovateľ ich platil až do vypratania nebytového priestoru.

Na pojednávaní dňa 21.11.2001 došlo k spojeniu konania vedeného na Okresnom súde v P. pod sp.zn.
XXC XXX/XXXX s vecou XXC XXX/XXXX, ďalšie konanie sa viedlo pod sp.zn. XXC XXX/XXXX.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.5.2000 uviedol, že navrhovateľ využíval predmetné
nebytové priestory reštaurácie Dukla na základe platnej nájomnej zmluvy do 31.7.1996. Po skončení

nájomnej zmluvy navrhovateľ nebytové priestory nevypratal, z toho dôvodu sa odporca svojho nároku v
zmysle ustanovení § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka domáhal cestou súdu, pričom Okresný súd v P.
v konaní č. XXC XXXX/XX rozsudkom rozhodol o povinnosti odporcu vypratať nebytové priestory, pričom
Krajský súd v Prešove svojím rozsudkom zo dňa 26.1.1998 tento rozsudok potvrdil. Z obsahu rozsudku
je zrejmé, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania skončil dňa 31.7.1996 a navrhovateľ od 1.8.1996

užíval predmetné nebytové priestory bez právneho dôvodu. Odporca si riadne plnil svoje povinnosti
vyplývajúce z ustanovení § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. počas doby trvania nájmu medzi účastníkmi
konania. Skončením nájmu dňa 31.7.1996 povinnosti prenajímateľa uvedené v zákone č. 116/1990 Zb.,
ako aj všetky ostatné práva a povinnosti zmluvných strán zanikli. Odporca po 31.7.1998 nebol povinný
zabezpečovať navrhovateľovi dodávku tepla a vody ani služieb spojených s užívaním predmetného

nebytového priestoru. I napriek tomu odporca i po skončení nájmu neukončil dodávať navrhovateľovi
do predmetných nebytových priestorov teplo a vodu pretože nebytový priestor sa nachádza pod bytmi
a rozvody vody ako aj tepla sú pre byty a nebytové priestory spoločné. Odstavenie tepla a vody iba pre
nebytové priestory je technicky nemožné. Jediným riešením by bolo odstavenie jednotlivých radiátorov,
k tomuto však odporca nemohol prikročiť, pretože navrhovateľ neumožnil zamestnancom odporcu vstup

do nebytových priestorov. Tvrdenia navrhovateľa o odstavení tepla a teplej vody sú teda nepravdivé.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania doplnil vo svojej výpovedi o skutočnosti, že bol
nútený zamestnať za účelom splachovania záchodov pracovníčku p. P. a za účelom zabezpečeniavody do nebytových priestorov rovnako pracovníka p. E., ktorý mal na starosti dodávku vody do
týchto nebytových priestorov. Skutočnosť, že došlo k vykurovaniu nebytových priestorov elektrickými
ohrievačmi potvrdzuje aj zvýšená spotreba elektrickej energie a rovnako je možné vypočuť aj

pracovníkov, ktorí v tom čase v reštaurácii Dukla pracovali. Rovnako nemohol manipulovať s radiátormi,
ktoré sa nachádzali na prevádzke, pretože tieto boli zastaralé, zapečené a nebolo možné ich zastaviť.

V konaní ako svedkyňa bola vypočutá U. P., ktorá uviedla, že v reštaurácii G. pracovala až do času, kedy
táto reštaurácia bola vyprataná, pracovala v šatni, predávala zmrzlinu a vykonávala aj ďalšie práce. V

jednom období, asi jeden mesiac bola zastavená voda do reštaurácie, preto zakúpil navrhovateľ vedrá, v
ktorých nosili vodu z kuchyne za účelom splachovania WC. Vodu z kuchyne brali z konvy, ktorú dovážal
nejaký pán s Aviou. V tomto období bol prívod vody do reštaurácie naozaj odstavený a vykonávala
aj práce, ktoré boli vyššie uvedené, začo na základe dohody o vykonaní práce dostala sumu 4000,-
Sk. Rovnako potvrdila, že asi 2 - 3 roky predtým než došlo k zrušeniu reštaurácie, nebolo v reštaurácii
ani teplo, radiátory nehriali a preto navrhovateľ zakúpil asi 4 ks ohrievačov. Dva dal do jedálne a dva

do šatne, pretože hostia začali z reštaurácie odchádzať preč. Tento stav trval asi tri roky. V čase keď
bola voda odstavená, tak kuchárky brali vodu rovnako zo sudov z umelej hmoty, pričom túto vodu do
reštaurácie dovážal nejaký pracovník.

Zo svedeckej výpovede svedka U. E. vyplýva, že tento pracoval u navrhovateľa od 2.5.1994 do

31.10.1998, ako vodič, pričom chodil s motorovým vozidlom zn. Avia a jeho náplňou práce bolo
zásobovanie reštaurácie G. a Y.. Uviedol, že si pamätá, že v jeden deň po príchode do práce, nešla
ani teplá ani studená voda, takže sa snažili zistiť príčinu, keďže príčinu nezistili, tak sa dohodol
s navrhovateľom, že vodu bude dovážať, pričom za túto prácu mu navrhovateľ zvlášť zaplatil. Od
navrhovateľa obdržal plastové nádoby v objeme 150 až 200 litrov, ktoré vyčistili, vydezinfikovali a pitnú

vodu každý deň nosili do týchto nádob a to z rodinného domu p. F. v P. na O. R.. Voda sa rozdeľovala
pre kuchárky, čašníčky a pre sociálne zariadenia. Tento stav trval asi 1 mesiac, pričom voda sa vozila
aj v sobotu aj v nedeľu. Rovnako potvrdil, že reštaurácia mala problémy s teplom, pretože v reštaurácii
bola zima a navrhovateľ zakúpil ohrievače.

Ako svedok bol vypočutý aj Ing. G. H., ktorý uviedol, že od 1.12.1996 pracuje u odporcu ako technický
námestník. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že mu bolo odstavené teplo v roku 1996, tento uviedol,
že v roku 1996 predstavenstvo bytového družstva rozhodlo o nasadení termostatických ventilov v celom
obytnom dome vrátane nebytových priestorov a následne došlo k nasadeniu týchto termostatických
ventilov. Počas montáže bolo teda logické, že bolo teplo niekoľko dní odstavené. Bolo to však na

začiatku topnej sezóny. V prípade, žeby sa odstavila dodávka tepla do nebytových priestorov, došlo by
k odstaveniu tepla aj do priestorov nad nebytovými priestormi, ktoré užíval navrhovateľ, pričom nemá
vedomosť o tom, žeby teplo bolo odstavené aj nájomníkom, pretože k žiadnej sťažnosti z ich strany
nedošlo.Možnoževroku1996vdôsledkutuhejzimybolopotrebnéspotrebovaťväčšiemnožstvoteplaa
energie a preto teda mohol mať v tom období navrhovateľ vo svojich nebytových priestoroch chladnejšie,

avšak zo strany odporcu po technickej stránke v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k odstaveniu tepla
navrhovateľovi. Tento si to mohol urobiť sám zastavením radiátorov. Čo sa týka teplej úžitkovej vody,
tak niekedy vo februári 1997 dal pokyn pracovníkovi odporcu na zastavenie teplej úžitkovej vody
pre navrhovateľa avšak tento uzáver sa nachádzal v pivnici u jedného z nájomníkov, takže následne
bolo zistené, že teplá úžitková voda opätovne ide zrejme po vzájomnej dohode navrhovateľa s týmto

nájomníkom. Čo sa týka studenej vody, hlavný uzáver vody sa nachádza vo vchode č. 20 obytného
domu, pričom v pivnici navrhovateľa sa nachádzal uzáver, pomocou ktorého sa voda dala odstaviť,
avšak odporca prístup do tejto časti nemal.

Rovnako bol vypočutý aj svedok JUDr. C. H., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že do P. sa

vrátil v roku 1997, pretože v období od roku 1961 do roku 1974 vykonával funkciu riaditeľa podniku
Reštaurácie P.. Medzi tým pracoval aj vo funkcii generálneho riaditeľa A. V. a riaditeľa B. F.. Podľa neho
reštaurácia G. patrila dlhé roky k zariadeniam, ktoré mali dobré meno. V marci 1997 náhodne zašiel
do tejto reštaurácie a zistil, že v reštaurácii je zima. Uvidel aj napojený ohrievač, ktorý sa nachádzal
vo vstupnej časti reštaurácie. V jedálenskej časti sa nedalo posedieť, takže šiel si sadnúť do zadnej

kaviarenskej časti, kde videl pracovníčky oblečené v svetroch, avšak nikoho sa nepýtal, prečo je v
reštaurácii zima. Bol týmto prekvapený, pretože doposiaľ bolo v reštaurácii vždy teplo. Ďalej uviedol, že
na parkovisku, ktoré sa nachádza v zadnej časti reštaurácie, videl nákladné vozidlo zn. Avia, na ktoromboli naložené sudy z umelej hmoty a tieto nejaký pracovníci odvážali zadným vchodom do kuchyne.
Nevie však uviesť načo bola voda v týchto sudoch použitá.

Svedkyňa H. Š. pracovala od roku 1992 v reštaurácii G. u navrhovateľa až do doby keď táto reštaurácia
prestala fungovať, ako pomocnica v kuchyni, pričom niekedy v roku 1997, mala reštaurácia po dobu
jednéhomesiacaproblémsteplouvodou.Rovnakosvedkyňapotvrdila,ževšatnibolizapnutéohrievače,
avšak nevedela presne konkretizovať, v ktorých to bolo rokoch. Rovnako potvrdila, že v kuchyni bola
zima a že aj čašníci chodili oblečení v svetroch, ale k otázke radiátorov sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa H. P. pracovala v reštaurácii u navrhovateľa ako čašníčka až do roku 1999 a svojej svedeckej
výpovedi uviedla, že reštaurácia vzhľadom na svoju veľkosť už sama o sebe bola chladnejšia, avšak v
roku 1996 však bolo v reštaurácii oveľa chladnejšie ako dovtedy, čo začali pociťovať nielen zamestnanci,
ale aj hostia, ktorí sa sťažovali na chlad v reštaurácii. Chlad riešili tým, že sa teplejšie obliekli a v
zimných mesiacoch bol zapnutý v jedálenskej časti ohrievač a v šatni, kde vôbec nešlo teplo, bol

zapnutý ďalší ohrievač. Táto situácia s teplom trvala prakticky až do doby, keď ukončila pracovný pomer
z dôvodu zániku tejto reštaurácie. Čo sa týka teplej vody, tak teplú vodu, ktorú potrebovali hlavne na
umývanie pohárov brali z ofisu. Teplá voda nešla, takže si brali teplú vodu od kucháriek. Počas jedného
obdobia,zrejmevmesiacimarec,aleboapríl1997,nešlaaniteplá,anistudenávoda,pričomtútodovážal
pracovník navrhovateľa pán E., ktorý ju vozil v sudoch.

Ing. G. H. svoju výpoveď doplnil o nasledujúce skutočnosti: Rozvody ústredného kúrenia sa nachádzajú
v obytnom dome v pivničných priestoroch s tým, že jednotlivé stúpačky sa nachádzajú v priestoroch
súkromných pivníc, ako aj v priestoroch nebytového priestoru. Každú stúpačku bolo možné odpojiť
samostatne, ale zo strany odporcu nedošlo k odstaveniu tepla, pretože každá stúpačka postupovala

do obytných častí a v prípade odstavenia ústredného kúrenia navrhovateľovi, by došlo aj k odstaveniu
dodávky tepla na vyššie poschodia. To však zo strany odporcu nebolo urobené, pretože samozrejme by
došlo k sťažnostiam zo strany nájomníkov. Svedok ďalej potvrdil, že počas jeho pôsobenia u odporcu
nedošlo zo strany bytového družstva k odstaveniu dodávky vody navrhovateľovi, pretože to fungovalo
rovnako ako pri ústrednom kúrení a odstavením vody navrhovateľovi, by došlo aj k odstaveniu vody

u nájomníkov. Ďalej svedok uviedol, že pri odovzdávaní nebytového priestoru, to natáčal pracovník
bytového družstva videokamerou, pričom bolo zistené, že do rozvodu studenej vody, bol urobený zásah
a zistilo sa svojpomocné napojenie na hlavný prívod vody pomocou hadice, pričom koniec tejto hadice
bol napojený na rozvod vody do nebytových priestorov.

Zo strany odporcu bolo súdu predložené vyjadrenie Ing. Y. H. autorizovaného stavebného inžiniera
zo dňa 28.3.2006 k technickým možnostiam odpojenia dodávok vykurovacej vody pre reštauráciu
G.. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že predmetný objekt je vykurovaný klasickou symetrickou sústavou
s horizontálnym rozvodom v suteréne a stúpacími rozvodmi prechádzajúcimi cez všetky podlažia. Z
toho dôvodu nie je technicky možné odstaviť od dodávky tepla akékoľvek podlažie medzi suterénom

a najvyšším podlažím. Odpojenie sa od stúpacích rozvodov cez prízemie by si vyžadovalo demontáž
vykurovacích telies, alebo osadenie uzatváracích armatúr k radiátorom bez možnosti manipulácie.
Odpojením vykurovacích telies s hydraulicky vyregulovanej sústavy, by sa celý systém rozladil, okrem
iného by mohol nastať zvýšený šum na termostatických ventiloch v bytoch nad reštauráciou. V prípade,
žeby reštaurácia Dukla bola vykurovaná iným zdrojom na nižšiu teplotu ako projektovaných 20 °C

zmenili by sa tepelné pomery v bytoch nad touto reštauráciou. Z dôvodu nižšej teploty by bol väčší pocit
chladu v horných bytoch.

Uznesením Okresného súdu P. č. XXC XXX/XXXX zo dňa 13.7.2006 bolo vo veci nariadené znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie ústredné vykurovanie a vykurovacie zariadenia

a vypracovaním znaleckého posudku bol nakoniec poverený Doc. Ing. E. F. CSc. Znalec vo svojom
znaleckom posudku mal zodpovedať jednu otázku a to či v rokoch1996 - 1999 bolo technicky možné
odpojiť reštauráciu G. na X. R. v P. od centrálneho vykurovania bez toho, aby boli od vykurovania
odpojené aj bytové jednotky nachádzajúce sa nad touto reštauráciou. Dňa 26.11.2007 predložil Doc.
Ing. E. F. CSc. znalecký posudok č. 10/2007. Znalec v záveroch znaleckého posudku uvádza:

Vzhľadom na to, že vykurovací systém pre bytové a nebytové priestory jej jednotný, nedelený, odstaviť
vykurovanie nebytových priestorov ako celok nie je možné. Po sprístupnení spoločných priestorov
v suteréne vchodu č. 18 ( odporca bez spolupráce zástupcov vlastníkov nemá priamy prístup dosuterénnych priestorov), odporca mal možnosť manipulovať s uzávermi stúpačiek 12D,13D a 14D v
nákrese č. 1 v znaleckom posudku bez narušenia funkcie vykurovania bytov na 2. a 4. nadzemnom
podlaží. K ostatným uzáverom odporca buď nemal prístup, alebo manipuláciou by mohol ohroziť

vykurovanie bytov. S poznámky v znaleckom posudku vyplýva, že pokiaľ vykurovacie teleso nehreje,
nie je možné bez ďalších šetrení pripísať to na vrub dodávateľovi tepla. Funkčné poruchy môžu byť
spôsobené aj zavzdušnením vykurovacích telies, nepriechodnosťou regulačných ventilov vykurovacích
telies.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.3.2008 odporca uviedol, že sa stotožňuje so závermi
znaleckého posudku Doc. Ing. F. CSc., že bolo možné manipulovať len s uzávermi stúpačiek 12D,
13D a 14D, pričom na stúpačke 12D bol pripojený jeden radiátor, na stúpačke 13D jeden radiátor a na
stúpačke 14D dva radiátory. V miestnostiach reštaurácie bolo spolu 11 radiátorov a v ďalších priestoroch
reštaurácie 12 radiátorov. Teda oproti celkovému počtu radiátorov 23 mohol odporca manipulovať len
so 4 radiátormi, čo má zanedbateľný vplyv na vykurovanie nebytových priestorov, ktoré si prenajímal

navrhovateľ. Odporca naďalej zotrval na svojom tvrdení, že z jeho strany nedochádzalo k manipulácii s
uzávermi stúpačiek a neuzatváral prívod tepla do priestorov reštaurácie, naopak zabezpečoval dodávky
tepla, teplej a studenej vody o čom svedčí aj tá skutočnosť, že navrhovateľ za tieto služby platil.

Opätovne bol vypočutý ako svedok Ing. G. H. a to zamestnanec Bytového družstva Humenné, teda

odporcu, ktorý pracuje na bytovom družstve od roku 1996 ako technický námestník. V tejto svojej
svedeckej výpovedi uviedol, že zo strany navrhovateľa nedošlo telefonicky alebo písomne k nahláseniu
poruchy na radiátoroch. Jediný záznam týkajúci sa reštaurácie je z roku 1997, kedy došlo k výmene
ventilov. Pri nahlasovaní porúch týkajúcich sa kúrenia je zaužívaný na bytovom družstve systém, kedy
všetkyhláseniasaevidujú.Evidujúichdvepracovníčky,ktorétietohláseniapriebežnezapisujúdozošita,

takže nie je možné dodatočne tam nejaké hlásenie dopísať resp. nejaké z týchto hlásení zlikvidovať,
z dôvodu, aby došlo k poškodeniu trebárs navrhovateľa. Väčšina porúch sa hlási telefonicky. Môže
sa stať, že poruchy sú hlásené aj osobne aj písomne. V prípade, že túto poruchu hlási stránka jemu
osobne, túto zavedie na dispečing, aby sa jej porucha osobne alebo písomne zaevidovala. Ďalej svedok
uviedol, že nikdy nedostal pokyn od svojich nadriadených a nikdy svojím podriadeným nevydal pokyn

neposielať pracovníkov do prevádzky navrhovateľa za účelom vykonania opráv. Ďalej svedok potvrdil,
že sa nemohlo stať, aby akákoľvek porucha nebola hlásená jemu, pretože aj keď poruchu nahlásili inému
pracovníkovi, táto musí byť nahlásená aj jemu, resp. všetky poruchy sa musia hlásiť na dispečingu. O
každej poruche je vypracovaná hlásenka s dátumom, kedy bolo oznámenie prijaté s podpisom, kto toto
oznámenie prijal a jedine v prípade, žeby išlo o rozsiahlejšiu poruchu sa stane žeby k jej odstráneniu

nedošlo hneď v ten deň, keď bola hlásená.

Na základe ohliadky vykonanej v nebytových priestoroch, v pivničných priestoroch nachádzajúcich sa
pod bývalou reštauráciou Dukla, súd uznesením 11C 406/2000 zo dňa 23.7.2008 nariadil doplnenie
znaleckého dokazovania znalcom Doc. Ing. E. F. CSc. za účelom zodpovedania otázky k akým zmenám

došlo na centrálnom vykurovaní v bývalej reštaurácii Dukla od roku 1999 ku dňu vyhotovenia znaleckého
posudku. Znalec Doc. Ing. E. F. CSc. predložil dňa 14.10.2008 znalecký posudok č. 22/2008 zo
záverov ktorého vyplýva, že je možné povedať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že stav
vykurovacieho systému v rokoch 1996 - 1999 je identický so stavom uvedeným v znaleckom posudku
bod 5.3. Na základe dokumentácie je zrejmé, že horizontálne rozvody, ktoré z hľadiska lokálneho

odstavovania vykurovania majú význam, od roku 1999 neboli menené. Od roku 1999 boli vykonané
rozsiahle stavebné úpravy nebytových priestorov v priestoroch bývalej reštaurácie G. na X. R. v P..
Tieto stavebné úpravy si vyžiadali aj zmenu a rozmiestnenie vykurovacích telies, avšak tieto vykurovacie
telesá boli napojené na jestvujúce stúpačky t.j. horizontálne rozvody neboli pozmenené.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2008 odporca uvádza prehľad rozsahu dodávok tepla,
teplej a studenej vody pre nebytový priestor G. - S. E. za roky 1994,1995,1996,1997,1998 a 1999.
Zároveň poukazuje na závery znaleckého posudku Doc. Ing. E. F. podľa ktorého vykurovací systém pre
bytové a nebytové priestory je jednotný, nedelený a odstaviť vykurovanie ako celok nie je možné. S
týmito závermi sa odporca stotožňuje. Podľa znaleckého posudku bolo možné odpojiť len 4 radiátory

nachádzajúce sa v nebytových priestoroch, ktoré užíval navrhovateľ. Ďalej odporca poukazuje na
skutočnosť, že Bytové družstvo v P. v roku 1996 v celom bytovom dome, kde sa nachádzali aj nebytové
priestory reštaurácie G., vyregulovalo vykurovací systém a nainštaloval na všetky radiátory regulačné
ventily. Hydraulické vyregulovanie bolo zrealizované postupne vo všetkých bytových domoch za účelomdosiahnutia lepšej tepelnej pohody v priestoroch a dosiahnuť možností regulovať množstvo spotreby
tepla nájomcami, či už bytov alebo nebytových priestorov. Ukončenie hydraulického vyregulovania
systémuvprevádzkeDuklavroku1996aodovzdaniemontážnychprácinvestorovidňa4.9.1996potvrdil

aj znalec vo svojom znaleckom posudku č. 22/2008, čo vlastne svedčí o snahe Bytového družstva
P. zabezpečiť tepelnú pohodu nájomcov bytov aj nebytového priestoru. Na záver tohto vyjadrenia
odporca uvádza, že navrhovateľ predmetné nebytové priestory užíval od 1.8.1996 do 9.3.1999 bez
právneho dôvodu, pričom odporca sa domáhal vypratania nebytového priestoru na príslušnom súde a v
exekučnom konaní. Teda navrhovateľ sa nemohol domnievať, že odporca súhlasí s tým, aby navrhovateľ

nebytové priestory aj naďalej užíval. Podľa záverov znalca v znaleckých posudkoch 10/2007 a 22/2008
vykurovací systém pre bytové a nebytové priestory je jednotný a nedelený.

Vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 22.9.2008, 17.2.2009 a 24.2.2009 navrhovateľ uviedol, že
počas prevádzkovania reštaurácie Dukla pri ohlasovaní porúch na vykurovacom zariadení mu údržbári
povedali, že im predsedníčka bytového družstva zakázala ísť do reštaurácie G. na akúkoľvek opravu.

Predsedníčka bytového družstva nahovorila nájomníkom bytového domu, v ktorom sa nachádzala
aj reštaurácia G., že navrhovateľ odoberá vodu na čierno, čím ich znepriatelila voči jeho osobe.
O nefunkčnosti radiátorov počas vykurovacej sezóny 3-krát boli volaní príslušníci polície a o tejto
skutočnosti bol urobený aj zápis, ktorý je v súdnom spise doložený. Vykurovanie v jedálni a v šatni
sa zabezpečovalo elektrickými ohrievačmi, čo však nepostačovalo a hostia odchádzali. Tvrdenie Ing.

H. o tom, že nemal vedomosť o tom, žeby radiátory v reštaurácii Dukla boli nefunkčné sa nezakladá
na pravde, čo môže dokázať aj svedkami, ktorí boli v šatni, keď sa opravoval pretekajúci radiátor.
Navrhovateľ zotrváva na svojom tvrdení, že pred 5 rokmi s určitosťou môže potvrdiť, že stúpačka pre
reštauráciu bola samostatná, pretože jedáleň bola vysunutá asi 12 metrov od bytového domu. Naďalej
trvá na svojich tvrdeniach, že priestory reštaurácie, kuchyňa a šatne neboli vykurované, pretože boli

odstavené buď zásahom do stúpačky, alebo zásahom do ventilov na stúpačkách. Nedá sa vylúčiť ani
zásah do radiátorov ich zablendovaním a to v čase, keď boli montované termostatické ventily.

K nároku odporcu uplatnenom v konaní XXC XXXX/XX navrhovateľ uviedol, že čo sa týka zaplatenia
sumy 171.853,- Sk, titulom bezdôvodného obohatenia, v tejto časti ponecháva rozhodnutie na úvahu

súdu. Čo sa týka vyúčtovania za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody za rok 1996 vo výške 107.789,10,-
Sk s dátumom splatnosti do 31.12.1997 vznáša námietku premlčania po uplynutí 3-ročnej premlčacej
lehoty. Aj vo zvyšku nároku odporcu čo sa týka dodávok tepla a teplej vody, navrhuje, aby súd žalobu
zamietol, pretože jeho nárok je nedôvodný a neopodstatnený, pričom faktúra č. 20993114036 zo dňa
26.6.2000 vo výške 1.155,90,- Sk bola navrhovateľom uhradená.

Podaním doručeným súdu dňa 12.3.2004 predložil odporca rozbor jednotlivých vyúčtovaní tepla, teplej
vody a studenej vody na prípravu teplej vody za požadované roky, kde v roku 1996 bola cena
tepla stanovená na 266,59,- Sk za GJ, cena vody stanovená na 31,69 Sk/m3. Náklady v roku 1996
predstavovali sumu 337.541,10,- Sk, pričom bola zaplatená záloha vo výške 229.756,- Sk a vznikol

nedoplatok vo výške 107.789,10,- Sk. V roku 1997 bola cena tepla stanovená na 305,58 Sk za GJ a cena
vody na 31.69,- Sk/m3. V roku 1997 ku dňu 1.1.1997 bola uzatvorená s Vsl. vodárňami a kanalizáciami
a odporcom zmluva o dodávke vody pre všetky bytové a nebytové priestory vrátane priestoru DUVER
Jozef Okáľ, pričom jemu Vsl. vodárne a kanalizácie zmluvu o dodávke vody vypovedali výpoveďou zo
dňa 12.12.1996, preto si v roku 1997 účtoval odporca aj studenú vodu. Navrhovateľ v roku 1997 uhradil

ako zálohu sumu za vodu 15.747,35,- Sk, za teplo 229.752,- Sk, pričom skutočné náklady boli vo výške
434.335,35,- Sk to predstavuje v roku 1997 nedoplatok vo výške 188.836,- Sk. V roku 1998 bola cena
tepla stanovená na 297 Sk za GJ a cena vody na 37,10,- Sk/m3. Náklady v tomto roku predstavovali
sumu 295.502,65,- Sk záloha zaplatená navrhovateľom za teplo bola vo výške 229.752,- Sk a záloha
zaplatená za vodu bola vo výške 15.747,35,- Sk. Tým vznikol nedoplatok vo výške 49.744,60,- Sk. Za

rok 1999 predstavovala cena tepla sumu 322.61,- Sk za GJ a cena vody bola stanovená na 38,50 Sk/m3.
Náklady v roku 1999 boli vo výške 46.088,11,- Sk. Navrhovateľ zaplatil zálohu za teplo vo výške 43.233,-
Sk a za vodu 1.699,20,- Sk. Nedoplatok vyšiel vo výške 1.155,90,- Sk. Spolu nedoplatky predstavovali
za tieto roky sumu 347.525,60,- Sk. Z tejto sumy uhradil navrhovateľ sumu 1602,- Sk, takže nedoplatok
spolu predstavuje 345.923,60,- Sk. Dôvodom, prečo došlo k vzniku nedoplatkov na vyúčtovaní tepla,

teplej vody a studenej vody bola skutočnosť, že navrhovateľ v jednotlivých rokoch platil zálohy rovnaké
ako v roku 1995 a to aj napriek nárastu ceny za teplo a za vodu. Ďalším činiteľom, ktorý ovplyvňuje
spotrebu tepla na vykurovanie budov sú aj klimatické podmienky, ktoré výrazne ovplyvňujú spotrebu
tepla a spôsobujú rozdiely medzi jednotlivými rokmi.Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.5.2004 navrhovateľ uviedol, že bytové družstvo do objektu
bývalej reštaurácie Dukla v žalovanom období nikdy teplú vodu nedodávalo, pretože do objektu nebola

zavedená potrebná vodovodná prípojka na teplú vodu a preto nárok bytového družstva v tejto časti je
absolútne neoprávnený. Okrem toho bytové družstvo v roku 1996 svojvoľne zastavilo dodávku tepla do
radiátorov ústredného kúrenia objektu bývalej reštaurácie Dukla, ako aj do priestorov vstupnej šatne
a jedálenskej časti tejto reštaurácie. Teplo do radiátorov nebolo dodávané až do ukončenia užívania
prevádzky začiatkom roku 1999.

Na pojednávaní dňa 27.1.2006 upresnil odporca svoj nárok, kde sa domáha jednak zaplatenia sumy
171.853,- Sk titulom doúčtovania nájomného za obdobie od 1.7.1998 do 9.3.1999, ďalej úhradu faktúry
č. 973114145 na sumu 107.789,10,- Sk požaduje z dôvodu, že medzi účastníkmi konania existoval
zmluvný nájomný vzťah a úhrady ostatných faktúr na sumu 188.836,- Sk, 49.744,60,- Sk a 1.155,90,- Sk
sa odporca domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uznesením Okresného súdu Humenné

č. XXC XXX/XXXX zo dňa 17.3.2008 súd pripustil zmenu žalobného návrhu odporcu, ktorý bol doručený
súdu a viedol sa pôvodne pod sp.zn. 11C 1010/00, ktorým sa vlastne odporca domáha zaplatenia sumy
517.776,60,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 107.789,10,- Sk od 1.1.1998 do zaplatenia, zo
sumy 188.836,- Sk od 6.12.1998 do zaplatenia, zo sumy 49.744,60,- Sk od 19.10.1999 do zaplatenia,
zo sumy 1.155,90,- Sk od 11.7.2000 do zaplatenia a zo sumy 171.853,- Sk od 24.8.2000 do zaplatenia,

ako aj uhradiť trovy konania odporcovi a trovy právneho zastúpenia.

Z pripojeného spisu Okresného súdu P. č. XXC XXXX/XX súd zistil, že podaným návrhom sa Bytové
družstvo P. proti odporcovi firma G. E. S., X. R. P., domáhalo vypratania nebytových priestorov.
Okresný súd v P. rozsudkom č. XXC XXXX/XX zo dňa 15.1.1997 rozhodol, že odporca E. S. - firma

G. P. je povinný vypratať nebytové priestory nachádzajúce sa v Humennom na Námestie slobody v
družstevnom bytovom dome A-3 a to prevádzkovú jednotku G. o celkovej podlahovej ploche 656,77
m2 a tieto odovzdať v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu P. bol
rozsudkom Krajského súdu v J. XCo XXX/XX zo dňa 26.1.1998 potvrdený, pričom tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 12.6.1998. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že nájomný vzťah

účastníkov konania skončil dňa 31.7.1996 a po tomto dátume navrhovateľ predmetné nebytové priestory
užíval neoprávnene a bez právneho titulu, pričom odporca sa žalobou úspešne domáhal vypratania
predmetnýchnebytovýchpriestorov, podanounaOkresnomsúdevP.dňa21.8.1996akonaniesaviedlo
pod sp.zn. XXC XXXX/X6.

S námietkou premlčania, ktorú vzniesol navrhovateľ proti nároku odporcu sa vysporiadal Okresný súd P.
rozsudkom č. XXC XXX/XXXX zo dňa 18.3.2009 v spojení s rozhodnutím Krajský súd v J. v rozhodnutí
č. X M. XX/XXXX zo dňa 19.10.2009 a nárok odporcu nie je premlčaný.

V časti nároku odporcu titulom ušlého zisku vo výške 171 857.-Sk (5 704,61 eur) bolo vo veci rozhodnuté

rozsudkom Okresného súdu P. č. XXC XXX/XXXX zo dňa 25.11.2011 a v tejto často bol rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdený rozsudkom Okresného súdu P. č. XXXCo XX/XXXX zo dňa 16.4.2012. Nad
sumu 5 704, 64 eur a do sumy 17 148,99 eur, v časti trov konania a v časti trov štátu bol hore uvedený
rozsudok súdu prvého stupňa zrušený.

Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že z odôvodnenia uznesenia Krajského
súdu v Prešove, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vyplýva, že toto uznesenie poukazuje
aj na vydané predbežné opatrenie vydané v konaní XXC XXXX/XXXX. Toto predbežné opatrenie
bolo v konaní XXC XXXX/XX rozhodnutím Krajského súdu v J. zrušené, pretože ho považoval za
nepreskúmateľné a zmätočné, pretože z neho nevyplývalo, komu bola uložená povinnosť zdržať

sa takého konania, ktoré by viedlo k odstávke tepla a teplej úžitkovej vody. Toto uznesenie teda
nikdy nenadobudlo ani právoplatnosť ani vykonateľnosť. Ďalej má odporca zato, že v konaní nikdy
nebolo preukázané, žeby došlo k odstávke tepla a teplej úžitkovej vody a studenej vody pre nebytové
priestory, ktoré bez právneho titulu užíval navrhovateľ. Čo sa týka správ mestskej polície, tak táto nemá
kompetenciu posudzovať odstávku tepla a teplej vody. Tak isto mestská polícia nikdy nezisťovala, čo

bolo príčinou tejto odstávky a okrem toho sa má v tejto veci navrhovateľ možnosť obrátiť na regionálny
úrad verejného zdravotníctva. Čo sa týka dodávky tepla a teplej vody tak svoj nárok odporca podrobne
vysvetli v 3 podaniach, ktoré boli doručené súdu. Na preukázanie zmluvných vzťahov o dodávke tepla,
teplej vody predložil odporca súdu zmluvu č. 192/97 zo dňa 9.6.1997 uzavretú medzi bytovým družstvoma Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami závod P., zmluvu o dodávke tepla č. 1/HE/98 zo
dňa 30.12.1998 uzavretú medzi energetickou spoločnosťou a Bytovým družstvom P.É.. Predtým bola
dodávateľom tepla a teplej úžitkovej vody spoločnosť Energobyt s.r.o., preto boli zo strany odporcu

predložené faktúry za roky 1996,1997 a 1998. Tým odporca považuje za preukázané zmluvné vzťahy
na dodávku tepla a teplej vody tak ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove.

Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že navrhovateľ mal namontovaný svoj
vodomer, neumožnil namontovať bytového družstva a preto mu táto spotreba nebola uznaná. Čo sa

týka dodávky tepla a teplej vody, v tejto súvislosti poukázal odporca na hospodársku zmluvu, ktorá bola
uzavretá medzi účastníkmi konania, ďalej na list navrhovateľa zo dňa 18.01.1999, kde žiada navrhovateľ
bytové družstvo o detailný prepočet studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody za rok 1996 a 1997,
ako aj odpoveď odporcu na tento list zo dňa 11.2.1999.

Zo strany odporcu bola predložená zmluva o dodávke tepla č. 1/HE/98 uzavretá medzi dodávateľom

tepla P. energetická spoločnosť a Bytovým družstvom P., pričom ide o zmluvu zo dňa 30.12.1998. Ďalej
bola predložená zmluva č. 192/97 uzavretá medzi Vsl. vodárňami a kanalizáciami závod P. a Bytovým
družstvom P. zo dňa 09.06.1997 a tak isto zoznam odberných miest pre odberateľa Bytové družstvo P.,
kde na strane 2 pod bodom 87 sa nachádza aj X. R. v P.. Taktiež bola predložená faktúra č. 096021 zo
dňa 14.4.1997, ktorým bola dodávateľom Energobytom s.r.o. P. vyúčtovaná dodávka tepla na ústredné

kúrenie teplej úžitkovej vody a dodávka studenej vody odporcovi. Tak isto rovnako bola na ten istý účel
predložená aj faktúra za rok 1997 č. 980516 zo dňa 3.8.1998 a faktúra za rok 1998, kde dodávateľom
tepla už bola Humenská energetická spoločnosť, ide o faktúru č. 098 010 zo dňa 1.3.1999. Taktiež bol
predloženýlistnavrhovateľazodňa18.01.1999,ktorýmžiadaodporcuodetailnýprepočetvykurovaného
objemu 4.373 m3 za jednotlivé roky a zároveň žiada o detailný prepočet studenej vody na prípravu

teplej úžitkovej vody za rok 1996 a 1997. Bola predložená aj odpoveď na tento list zo dňa 11.02.1999,
kde sa uvádza okrem iného, že sa bytové družstvo snažilo nainštalovať u navrhovateľa vodomery na
teplú a studenú vodu. Keďže v tomto smere boli kladené zo strany navrhovateľa prekážky, nemohli
byť namontované vodomery, ktoré si navrhovateľ nechal namontovať bytovému družstvu neznámym
pracovníkom a preto nemôže tieto údaje akceptovať.

Navrhovateľom vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.11.2011 uviedol, že pokiaľ ide o nárok
odporcu na nedoplatky na vyúčtovaní tepla, teplej úžitkovej vody a studenej vody, odporca dôveryhodne
nepreukázal, že tieto dodávky boli skutočne uskutočnené, naopak svedkovia p. P., H., Š., E. a P. potvrdili,
žeteplávodavôbecneboladodávanáateplonebolotakistododávanédoradiátorovústrednéhokúrenia,

ktoré sa nachádzali v priestoroch jedálne G.. To že bytové družstvo mohlo manipulovať so stupačkami
prívodu tepla do radiátorov nachádzajúcich sa v jedálni potvrdil v znaleckom posudku aj Doc. E. F.. Bolo
predložené zo strany navrhovateľa aj odvolanie voči predbežnému opatreniu vo veci XXC XXXX/XX zo
dňa 03.04.1997, kde bytové družstvo priznáva, že pozastavilo prívod vody do objektu. Vyúčtovanie tepla
a teplej a studenej vody sa nezakladajú na pravde. Správy polície, ktoré boli predložené potvrdzujú, že

dodávka tepla, teplej vody a studenej vody bola pozastavená.

Zo strany navrhovateľa bolo predložené odvolanie voči predbežnému opatreniu zo dňa 3.4.1997, kde
na strane 2 sa uvádza:
„Pravdouje,žeodporcapozastavilprívodstudenejvodydoobjektuG..Stalosataknazákladeuznesenia

predstavenstva bytového družstva“. Ďalej sa však v tomto odvolaní uvádza aj to, že nie je pravdou,
žeby došlo k odpojeniu tepla a elektriny, pretože to nie je technicky možné. Čo sa týka studenej vody,
navrhovateľ mal na dodávku zmluvu s vsl. vodárňami a kanalizáciami, pričom vsl. vodárne a kanalizácie
nemalisúhlasododporcuakovlastníkanehnuteľnostíkuzavretiuzmluvyododávkevodynavrhovateľovi
a preto k obnoveniu tejto zmluvy nedošlo. Preto bolo povinnosťou navrhovateľa uzatvoriť zmluvu s

odporcom. Ďalej sa to uvádza, že navrhovateľ odstavil 17.03.1997 svojvoľne studenú vodu a teplo
v stupačke v bytoch nad reštauráciou v objete, ktorého vlastníkom je navrhovateľ a nebolo to tak
uskutočnené konaním odporcu.

Zo spisu Okresného súdu P. č. XXC XXXX/96, že uznesením č. XXC XXXX/XX zo dňa 21.03.1997

bolo predbežne odporcovi Bytovému družstvu P. uložené, aby nekládol prekážky užívateľovi pri riadnom
užívaní nebytových priestorov reštaurácie Dukla s príslušenstvom, najmä, aby sa zdržal zastavovania
prívodu vody, tepla, elektrickej energie a to až do právoplatnosti a vykonateľnosti skončenia súdneho
sporu vedeného pod sp.zn. XXC XXXX/XX. Voči tomuto uzneseniu podalo odvolanie Bytové družstvo P..Z odôvodnenia Krajského súdu v J. č. XCo XXX/XX, XCo XX/XX, XCo XX/XX zo dňa 26.1.1998, vyplýva,
že uznesenie, ktorým sa rozhodlo o nároku odporcu na to, aby mu navrhovateľ nekládol prekážky k
riadnemu užívaniu bytových priestorov bolo zrušené. Na pojednávaní dňa 4.11.2011 vrátane písomného

podania zo dňa 3.11.2011 vzniesol navrhovateľ voči nároku odporcu námietku premlčania a to z dôvodu,
že v priebehu konania odporca Bytové družstvo P. zmenil právny titul na základe ktorého si uplatňuje
tento svoj nárok. Preto od takto pripustenej zmeny právneho titulu plynú nové premlčacie lehoty a preto
nároky bytového družstva sú z hľadiska hmotného práva premlčané.

Okresný súd P. rozsudkom č. XXC/XXX/XXXX zo dňa 25. 11. 2011, okrem iného zaviazal navrhovateľa
uhradiť odporcovi sumu 3.577,94 eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 1. 1. 1998 do
zaplatenia, sumu 6.268,21 eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 6. 12. 1998 do zaplatenia, sumu
1.651,22 eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 19. 10. 1999 do zaplatenia a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v J. č. XXCo/XX/XXXX zo dňa 16.
4. 2012 bol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušený, rovnako ako v časti výroku o trovách

štátu a výroku o náhrade trov konania a v týchto častiach bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že o tejto časti nároku v celkovej sume
1.482,56 je potrebné znovu rozhodnúť, pričom odporca je povinný tento nárok nielen špecifikovať, ale
riadnym spôsobom popísať, odôvodniť, zistiť, či fakturovaná spotreba odporcom predstavuje skutočnú
reálnu spotrebu s tým, že je možné v tomto prípade na vyriešenie týchto otázok stanoviť aj znalca, ak

sa účastníci konania nedohodnú.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26. 6. 2012 navrhovateľ uviedol, že základná otázka, ktorá nie
je vyriešená je tá, či bola do reštaurácie G. dodávaná teplá voda zo siete bytového družstva alebo
nie. Navrhovateľ k tomuto uvádza, že teplá voda bola vykurovaná, teplá voda bola vyrábaná v dvoch

bojleroch, ktoré boli umiestnené v kuchyni, pričom výčap a sociálne zariadenie, ako aj či už verejné
alebo zamestnanecké, nikdy teplú vodu dodávanú nemali, čo môžu potvrdiť bývalí zamestnanci tejto
reštaurácie, ktorých je možné vypočuť v rámci konania. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 2.
2009 uviedol navrhovateľ, že došlo pri vypracovaní znaleckého posudku k podvodu zo strany pani Ing.
R. a jej zástupcu Ing. H., kedy vedľajšie rozvody prepojili na priamo, aby to vyzeralo tak, že pri zastavení

vedľajšieho rozvodu by bolo ohrozené vykurovanie bytov obytného domu. Znalec teda skonštatoval
v súdnoznaleckom posudku, že zastavením prívodu by navrhovateľ zamedzil vykurovanie ostatných
bytov danej sekcii. Títo pracovníci doslova podviedli aj súdneho znalca. Ďalej uviedol, že pôvodne
bola uzavretá zmluva o dodávke vody s Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, ktoré boli aj
vlastníkom vodomeru. Vodomer v reštaurácii G. bol iba jeden a to na studenú vodu a teplá voda bola

vyrábaná bojlermi a neskôr prietokovými ohrievačmi. Východoslovenské vodárne a kanalizácie nikdy
nemali v evidencii vodomer na teplú vodu, z toho dôvodu vyplýva, že teplá voda nikdy do reštaurácie
G. dodávaná nebola.

Uznesením Okresného súdu P. č. XXC/XXX/XXXX zo dňa 20. 8. 2012 súd pribral do konania znalca z

odboru energetika, odvetvie regulácia a riadenie sieťových odvetví a vypracovaním znaleckého posudku
poveril Ing. H. Š., ktorému uložil zodpovedať otázky, či odporca vyúčtoval navrhovateľovi nedoplatok
vo výške 107.789,10 Sk za r. 1996, nedoplatok vo výške 188.836,-- Sk za r. 1997 a nedoplatok vo
výške 49.744,60 Sk za r. 1998 oprávnene a v súlade s právnymi predpismi, ak nie, v akej časti došlo k
pochybeniu, z akých dôvodov a v akej výške a či fakturovaná spotreba predstavuje aj skutočnú reálnu

spotrebu.

Znalec dňa 9. 1. 2013 predložil súdu znalecký posudok č. 9/2008. Zo záverov tohto znaleckého posudku
vyplýva,žerozúčtovanienákladovadodávokspojenýchsužívanímnebytovýchpriestorovspoločnosťou
G. za r. 1996 nebolo vykonané odporcom správne, znalec zistil rozdiel vo výške 33.619,95 Sk v prospech

spoločnosti G.. Podľa vyjadrenia znalca rozdiel medzi jeho výpočtom a výpočtom Bytového družstva P.
vznikol z nesprávneho určenia obstarávaného vykurovaného priestoru prenajímateľom podľa Smernice
Ministerstva financií, časť II., ods. 8, bod 3. zo strany Bytového družstva P., ktorý je potrebný na určenie
množstva tepla na ústredné kúrenie pri nemeranej dodávke tepla na ústredné kúrenie.

Čo sa týka vyúčtovania nedoplatku vo výške 188.836,-- Sk za r. 1997 za dodávku tepla, teplej a studenej
vody, tak znalec považuje fakturovanú spotrebu za vypočítanú nesprávne, kedy bol zistený rozdiel v
prospech navrhovateľa vo výške 10.233,88 Sk. Za r. 1998 výpočet nedoplatku za dodávku tepla, teplej
a studenej vody vo výške 49.744,60 Sk považuje znalec za vypočítaný správne.Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24. 1. 2014 okrem iného navrhovateľ namietal
aj súdno-znalecký posudok E. F., kde uvádza, že tento bol vypracovaný až po deviatich rokoch od

odchodu navrhovateľa z reštaurácie G. a v pivničných priestoroch bola urobená ďalšie rekonštrukcia,
pretoženamiestoreštaurácieG.bolozriadenýchďalšíchsedempredajní.Bytovédružstvosiprispôsobilo
rekonštrukciu vykurovania tak, aby to vyhovovalo jemu a preto považuje skutočnosti tvrdené bytovým
družstvom za irelevantné, nepravdivé a trestuhodné. Opätovne uviedol, že podnik G. nikdy predtým
ani v čase jeho podnikania neodoberal teplú vodu zo siete bytového domu, pretože mali namontované

bojlery na teplú vodu, neskôr prietokový ohrievač, ktorý pre túto prevádzku úplne postačoval. Túto
skutočnosť už potvrdili niektorí zamestnanci v predchádzajúcom súdnom konaní a navrhol vypočuť aj
ďalších svedkov. Preto bol šokovaný z toho, že mu v r. 1996 bytové družstvo vyfakturovalo položku
vykurovanie a teplú vodu a v takejto podobe to nakoniec podalo aj na súd. Ďalší podvod bol ten, že
studenú vodu bytové družstvo nefakturovalo podľa skutočného odberu, t. j. podľa vodomeru, ale podľa
nariadenia predsedníčky bytového družstva. Takže navrhovateľ uviedol, že teplá voda nikdy nebola

odoberaná zo siete bytového domu, množstvo studenej vody bolo účtované jánošíkovským spôsobom,
kuchyňa bola zhruba 5 - 6 rokov nevykurovaná, šatňa bola 1 rok nevykurovaná a jedáleň bola 1 rok
nevykurovaná.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 6. 2. 2014 uviedol, že tvrdenia

navrhovateľa o tom, že do nebytového priestoru nebolo dodávané teplo a teplá voda je nepravdivé,
nelogické a nezmyselné. O opaku tejto skutočnosti svedčia listiny, ktoré sa nachádzajú v spise, ako aj
v znaleckom posudku znalca Ing. H. Š. a to na Hospodársku zmluvu o dodávke tepla a teplej úžitkovej
vody uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 9. 12. 1993, kde je vyslovene dohodnutá dodávka
tepla a teplej úžitkovej vody do objektu Námestie slobody A-3 G.. Ďalej poukázal odporca na prílohu k

hospodárskej zmluve č. 26 o technických a finančných podmienkach odberu tepla a teplej úžitkovej vody,
v ktorej sú dohodnuté konkrétne množstvá a cena tepla a teplej úžitkovej vody, ako aj fakturácia tepla
a teplej úžitkovej vody pre navrhovateľa, ďalej odporca poukázal na korešpondenciu medzi účastníkmi
konania a to list navrhovateľa odporcovi zo dňa 18. 1. 1999, kde odporca žiadal o detailný prepočet
vykurovacieho objemu a studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody za r. 1996 a r. 1997 a odpoveď

odporcu na tento list zo dňa 11. 2. 1999. Znalecký posudok vypracovaný Ing. H. Š.H. považuje odporca
za znalecký posudok vypracovaný podrobným, transparentným a odborným spôsobom a považuje ho
za správny. V tejto súvislosti odporca poukázal na chybu, kde znalec zistil rozdiel 33.619,95 Sk, kde
znalec pri prepisovaní nesprávne uviedol sumu 338.538,55 Sk, hoci fakturovaná suma bola 337.541,10
Sk a teda rozdiel predstavuje sumu 32.622,50 Sk a nie 33.619,95 Sk. V tomto svojom podaní odporca

upravil svoj nárok voči navrhovateľovi v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom a týmto podaním
žiada, aby súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie sumy 301.911,32 Sk, t. j. 10.021,63 eur spolu so
17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 2.495,07 eur od 1. 1. 1998 do zaplatenia, zo sumy 5.928,50 eur
od 6. 12. 1998 do zaplatenia a zo sumy 1.598,05 eur od 19. 10. 1999 do zaplatenia, ako aj aby mu
uhradil trovy konania.

Ako svedok bol vypočutý J. P., ktorý uviedol, že pracoval v reštaurácii Dukla od r. 1975 do decembra
1985, pričom o problémoch navrhovateľa s vodou vedel iba z počutia, žiadne konkrétne informácie o
tom nemal. Rovnako vypovedal aj svedok Š. F.Č., ktorý taktiež uviedol, že u navrhovateľa pracoval do r.
1992 ako vrchný čašník, pracovný pomer bol skončený okamžitým zrušením z dôvodu požitia alkoholu a

nepočul o žiadnych problémoch, ktoré by mal navrhovateľa s bytovým družstvom, pretože po skončení
pracovného pomeru odišiel do Českej republiky.

Na pojednávaní dňa 23. 9. 2014 opätovne navrhovateľ potvrdil, že nesúhlasí s uplatňovanou sumou,
stále tvrdí, že teplá voda zo strany bytového družstva do prevádzky dodávaná nebola. Spočiatku

uhrádzali faktúry, pretože faktúry chodili na podnik, pričom on sa venoval prevádzke reštaurácie a
nevenoval preto pozornosť úhrade týchto faktúr, preto faktúry na teplú vodu boli spočiatku uhrádzané.
Žiadna dodávka teplej vody zo strany bytového družstva tu nebola. Všade boli bojlery na teplú vodu,
čo môžu potvrdiť aj svedkovia, ktorých navrhuje vypočuť. Taktiež zistil, že od r. 1995 cez jeho vodomer
prechádzalaajvodana1.-3.poschodiebytovéhodomu,ktorýsanachádzalnadreštauráciou,neskoršie

bol tento vodomer premiestnený do pivnice, kde k nemu navrhovateľ nemal žiaden prístup. Nie je preto
ochotný uhradiť náklady za studenú vodu, pretože na túto reštauráciu vychádzalo 2500 m3 ročne, kdežto
na reštauráciu, ktorú taktiež navrhovateľ prevádzkoval a to reštauráciu Y., ktorá mala to bolo okolo 300 -
320m3.Čosatýkakúreniavreštaurácii,boliradiátory,aletiesadalikedykoľvekuzatvoriťadopriestorovpod radiátormi nemal navrhovateľ prístup, vstupovalo tam iba bytové družstvo, takže navrhovateľ nie je
ochotný uhradiť teplú vodu, pretože tá mu nebola dodávaná a takisto nie je ochotný uhradiť náklady za
studenú vodu, pretože taký objem, aký mu účtuje bytové družstvo, navrhovateľ nespotreboval.

K tomuto právna zástupkyňa odporcu uviedla, že bytové družstvo doložilo projektovú dokumentáciu,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že od reštaurácie hore cez byty viedli stúpačky, takže nebolo možné
reštauráciu odpojiť od kúrenia, čo v konaní jednoznačne bolo preukázané. Okrem toho aj predchádzajúci
užívateľ tejto reštaurácie podpísal hospodársku zmluvu, kde bola dohodnutá dodávka teplej vody.

Rovnaká dodávka teplej vody bola dohodnutá aj medzi navrhovateľom a bytovým družstvom, preto sú
nároky odporcu voči navrhovateľovi odôvodnené, oprávnené a to aj na základe listinných dôkazov, ktoré
bolo v tomto konaní vykonané.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3. 9. 2012 opätovne navrhovateľ zdôraznil, že do reštaurácie
Dukla dodávka teplej vody nebola a takisto tu nebol namontovaný ani vodomer na teplú vodu.

Navrhovateľ považuje náklady za dodávku teplej vody za r. 1996 vo výške 93.877,85 Sk, za dodávku
teplej vody za r. 1997 vo výške 148.962,90 Sk a za r. 1998 vo výške 22.260,-- Sk, celkovo teda vo výške
314.070,11 Sk za neoprávnene fakturované zo strany bytového družstva. Ďalej poukázal navrhovateľ
na to, že studená voda v r. 1996, keď bola fakturovaná Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami
bola vo výške 120,83 m2, v r. 1997 bola 215 m3 a v r. 1998 131,73 m3, čo je za r. 1997, 1998 podstatne

vyššie, keďže to bolo fakturované už bytovým družstvom.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25. 11. 2014 opätovne navrhovateľ uviedol, že
studená voda nebola do reštaurácie fakturovaná podľa skutočného odberu, ale podľa pokynov bytového
družstva, teplá voda nebola dodávaná vôbec, teplú vodu získavala reštaurácia G. výlučne s bojlerom, v

ktorých sa ohrievala, pričom jeden z bojlerov sa nachádzal v kuchyni na čelnej stene a ďalšie dva menšie
v zamestnaneckých šatniach, ktoré úplne postačovali pre uvedenú prevádzku. Taktiež bytové družstvo
dňa 10. 12. 1996 uzatvorilo v pivničných priestoroch ventily na radiátoroch, kde on nemohol vstúpiť,
pretože bytové družstvo tam namontovalo mreže, ktoré opatrilo visiacimi zámkami. Z toho vyplýva, že
jedáleň v reštaurácii G. vôbec nebolo vykurované a vykurovanie zabezpečovali elektrickými ohrievačmi.

Na pojednávaní dňa 3. 12. 2014 bola vypočutá ako svedkyňa H. F., ktorá uviedla, že pracovala v
reštaurácii G. za čias, keď tam bol pán S. ako šatniarka, pričom si pamätá obdobie, keď sa nekúrilo a
bola veľká zima, kde pán S. priniesol do šatne ohrievač, nekúrilo sa ani v kaviarni a dievčatá sa chodili
zohrievať k nej do šatne. Svedkyňa nevedela uviesť, kto vypol tieto radiátory a prečo sa nekúrilo a ďalej

uviedla, že v reštaurácii, na WC a za barom tiekla iba studená voda, v kuchyni bola aj teplá voda z
dôvodu, že tam bol bojler. Časové obdobie, kedy sa tak udialo, že v reštaurácii bolo chladno, svedkyňa
uviesť nevedela. Svedkyňa ďalej uviedla, že mala prístup do kuchyne, keď si chcela ísť zaliať kávu, vie
potvrdiť, že v kuchyni bol bojler.

Na rovnakom pojednávaní bol vypočutý aj svedok Š. F., ktorý taktiež potvrdil, že teplá voda tiekla iba
v kuchyni a v šatni, kde bol tiež bojler, ale na WC a oboch výčapoch tiekla iba studená voda. Svedok
nepotvrdil, že by sa v nejakom období v reštaurácii nekúrilo. Svedok ďalej uviedol, že jeden bojler sa
nachádzal v kuchyni a druhý na ženskej šatni, pretože tie by sa nemohli osprchovať, pokiaľ by nemali
teplú vodu a to boli veľké bojlery dvestolitrové. Zároveň svedok uviedol, že to tak bolo počas celej doby,

kedy v spoločnosti pracoval a to v r. 1982 až 1992.

Ďalší svedok U. O. uviedol, že po r. 1989 už v reštaurácii nepracoval, teplá voda z kohútikov netiekla,
teplú vodu zabezpečoval pán S. bojlermi, jeden bol v kuchyni a dva boli v šatniach, jeden v mužskej
a jeden v ženskej. Čo sa týka kúrenia, tak občas dochádzalo k poruchám alebo odstaveniam ventilov,

ktoré boli pod reštauráciou, ale nevedel potvrdiť, kto ich odstavil a kto mal prístup k týmto ventilom.
Poruchy na kúrení odstraňovali sami.

Svedok F. F. uviedol, že reštauráciu Dukla navštevoval ako hosť a jeho dcéra tam mal svadbu zhruba
pred 22 rokmi a to po revolúcii v septembri. On v r. 1960, keď sa táto reštaurácia spúšťala do prevádzky,

pracoval v Chemkostave ako kúrenár, takže môže potvrdiť, že pokiaľ ide o túto časť reštaurácie G., tak tu
bolo kúrenie spojené spolu s bytovou časťou a čo sa týka jedálenskej časti, tak kúrenie bolo samostatné.
Svedok potvrdil, že ventily na radiátoroch boli aj hore na radiátoroch a dal sa odstaviť každý radiátor
samostatne.Svedkyňa C. E. uviedla, že v reštaurácii pracovala od októbra 1996 do septembra alebo októbra 2012. V
reštauráciiDuklapracovalaodr.1996asi4roky.Akočašníčkapracovalaasiibamesiac,potomprešlado

predajne ako predavačka a pokiaľ vie, teplá voda netiekla nikde ani na WC, ani vo výčape a teplú vodu si
nosili z kuchyne, kde bol bojler, pričom pokiaľ ona vie, tak to bol v reštaurácii jediný bojler. Ďalej uviedla,
že keď pracovala ako čašníčka, tak nebolo teplo v reštaurácii, zrejme nešli radiátory a tieto radiátory
musel odstaviť niekto kompetentný, pretože v reštaurácii boli radiátory zakryté doskou a odťahovali sa
tieto dosky iba vtedy, keď sa reštaurácia upratovala, pretože bolo potrebné posunúť aj stoly.

Svedok E. Z. pracoval v reštaurácii od r. 1972 do r. 1981, potom navštevoval reštauráciu iba ako hosť,
pričom potvrdil, že teplá voda bola z bojlerov, jeden bol v kuchyni a dva ďalšie boli v šatniach, mužskej
a ženskej. Potvrdil, že sa dal vypnúť každý radiátor osobitne, ale nevedel uviesť, či sa všetky dali
odopnúť naraz. Svedok H. L. pracoval pre reštauráciu Dukla od r. 1969 do revolúcie ako výtvarník,
zamestnávateľom bolo podnikové riaditeľstvo reštaurácie a aj do tejto reštaurácie chodil dosť často.

Uviedol, že keď raz potreboval umyť okná na WC, tak netiekla tam teplá voda a na požiadanie mu teplú
vodu dala kuchárka. Uviedol, že v kuchyni boli dve veľké bojlery, šporák, kde bol veľký kotol, kde sa
ohrievala teplá voda.

Svedkyňa H. P. uviedla, že pracovala v reštaurácii G. od r. 1981 do r. 1987 a potom od r. 1991 do r.

1999 ako čašníčka. Počas tohto druhého obdobia uviedla, že teplú vodu v ofise čašníci nemali, tiekla
iba studená voda, pre teplú vodu chodili do kuchyne, ktorá sa ohrievala z bojlera, bol iba jeden bojler v
kuchyni. Taktiež bol v ženskej šatni, nevie uviesť, či bol aj v mužskej šatni. Zhruba okolo r. 1997 bolo v
reštaurácii veľmi chladno, pretože sa sťažovali hostia, prečo nie je zapnuté kúrenie, pýtali sa prečo nie
sú radiátory teplé. Svedkyňa však nevedela uviesť z akého dôvodu toto kúrenie nefungovalo.

Svedok MVDr. V. G. uviedol, že od r. 1977 pracoval na Okresnej hygienickej stanici v P. a z titulu tejto
svojej pozície chodil aj na kontroly do reštaurácie G., pričom bola kontrolovaná prevádzková hygiena,
hygiena zamestnancov. Potvrdil, že teplá voda bola iba v kuchyni, kde bol bojler, ale nevedel potvrdiť,
že by v reštauračných priestoroch bolo v zimných mesiacoch chladnejšie. Taktiež potvrdil, že bojler sa

nachádzal v kuchyni a dva menšie boli v šatniach. Zároveň uviedol, že bojlery tam boli pred r. 1991,
pričom pán S. bol upozornený po tomto roku, že nastúpili prísnejšie normy týkajúce sa teplej vody a v
týchto reštauračných prevádzkach sa vyžadovala tečúca teplá voda a nestačila iba voda. Zároveň však
svedok potvrdil, že tečúcu teplú vodu v reštaurácii G. pán S. po dobu, kým prevádzkoval túto reštauráciu,
nemal.

Svedok Ing. G. H. uviedol, že ani po rekonštrukcii reštaurácie, ktorá sa zmenila na iné nebytové priestory
sa nemenili rozvody, všetky nebytové priestory, ktoré sa nachádzajú pod bytovými jednotkami, majú
rozvody na dodávku tepla a teplej vody tak, aby boli zásobované naraz byty aj nebytové priestory. Keďže
išlo o reštauráciu, bolo potrebné tu zabezpečiť dodávku tepla a teplej vody. Svedok potvrdil, že teplá

voda bola do tejto reštaurácie dodávaná. Zároveň svedok uviedol, že našiel v archíve zmluvu zo dňa
1. 12. 1976, ktorá bola uzavretá medzi Okresným stavebným bytovým družstvom P. a Reštauráciami,
okresný podnik P. a týka sa práve tejto reštaurácie, kde je uvedená aj úhrada za užívanie nebytových
priestorov týkajúci sa ústredného kúrenia a teplej vody. Pokiaľ by nebola dodávaná táto teplá voda,
nebolo by tam ústredné topenie, zrejme by zodpovedný pracovník takúto zmluvu s reštauráciami

nepodpísal. Táto zmluva bola súdu predložená. Po r. 1989, keď boli zrušené štátne podniky, tak boli
uzatvárané s pánom S. nájomné zmluvy a to najprv na dobu určitú a od 1. 1. 1994 malo dôjsť k zmenám
podmienok týkajúcich sa dodávky tepla a teplej úžitkovej vody, kedy bolo potrebné zabezpečiť merače
do jednotlivých prevádzkových jednotiek. Všetky tieto zmluvy boli podpísané pánom S., okrem jednej,
kde bola podpísaná pani D.. Každá táto zmluva obsahuje prílohu týkajúcu sa podmienok odberu tepla a

teplej úžitkovej vody, kde je uvedený aj náklad za odber vody na ohrev teplej úžitkovej vody. Zároveň bol
zo strany svedka predložený aj list navrhovateľa, kde žiada o detailné prepočet vykurovacieho objemu
4373 m3 za jednotlivé roky a zároveň žiada aj o detailný prepočet studenej vody na prípravu teplej
úžitkovejvodyzar.1996a1997azároveňbolpredloženýzostranysvedkaajlist,ktorýmbytovédružstvo
odpovedá na list navrhovateľa a kde je vysvetlené, že ide o výpočet na 30 osôb, čo bolo dohodnuté pri

predchádzajúcej zmluve. Nikdy pán S. nenamietal, že by mu teplá voda dodávaná nebola.

Svedok predložil Hospodársku zmluvu zo dňa 21. 12. 1976 uzavretú medzi Reštauráciami, okresný
podnik P. a Okresným stavebným bytovým družstvom P., kde súčasťou tejto zmluvy je aj výpočtovýlist týkajúci sa nákladov aj na ústredné topenie a na teplú vodu. Ďalej bola predložená Zmluva o
nájme medzi Okresným stavebným bytovým družstvom P. a navrhovateľom, kde takisto v článku
4 sa uvádza, že úhradu za dodávku úžitkového kúrenia teplej vody, vodné a stočné, elektriny a

odvoz smetia bude nájomca platiť priamo dodávateľom týchto služieb. Ďalej bola doložená zmluva o
nájme, taktiež uzatvorená medzi Bytovým družstvom P. a spoločnosťou G. zo dňa 17. 7. 1991, ďalej
Hospodárska zmluva č. 26, takisto uzavretá medzi účastníkmi konania zo dňa 9. 12. 1993, kde príloha
hospodárskej zmluvy obsahuje v bode 4 Dodávka teplej úžitkovej vody áno. Náklad na odber vody
za ohrev teplej úžitkovej vody 50 x 30 x 12 = 18.000. Predložený bol aj list zo dňa 12. 12. 1996 zo

strany Východoslovenských vodární a kanalizácií adresovaný navrhovateľovi, ako aj odpoveď na tento
list vysvetľujúci spôsob výpočtu dodávky teplej vody, ako aj list vysvetľujúci prepočet studenej vody na
prípravu teplej úžitkovej vody za r. 1996 a 1997.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12. 1. 2015 navrhovateľ uviedol, že bytové
družstvo sa počas celej doby od r. 1991 neoprávnene obohacovalo na úkor jeho malej firmy, studenú

vodu mu fakturovalo podľa príkazu Bytového družstva P., ďalej zastavilo mu vykurovanie v jedálni, vo
vestibule a v ofise, pretože kuchyňa už dávno predtým nebola vykurovaná a že všetko konanie bytového
družstva smerovalo k tomu, aby navrhovateľ tieto nebytové priestory opustil.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.2.2015 právna zástupkyňa odporcu uviedla,

že výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí, sú rozporuplné, kedy boli rozporné výpovede týchto svedkov
v tom, že niektoré tvrdili, že v prevádzke bol len jeden bojler, iní hovorili o dvoch veľkých bojleroch,
ďalší o jednom veľkom a dvoch malých bojleroch, nevedeli uviesť presne obdobie, v ktorom to
bolo, ich výpovede proste boli nedostatočné a podľa názoru od zástupkyne odporcu boli ovplyvnené
navrhovateľom. Ďalej predložila právna zástupkyňa odporcu dôkaz o tom, že ide o nepravdivé účelové

výpovede svedkov a to zápisnicu o dražbe G. zo dňa 12. 7. 1991, ktorú vydražil do nájmu navrhovateľ
a ktorá obsahuje kúpnu cenu, ako aj zoznam všetkých základných prostriedkov a v tomto zozname
sa žiadne bojlery nenachádzajú. Ďalej bol predložený záznam zo dňa 22. 3. 1976, kde sa uvádza, že
odber teplej vody v závode Dukla P., bude riešený samostatne medzi OSBD a ROP P. s tým, že odber
teplej vody OSBD písomne nahlási na Východoslovenské vodárne a kanalizácie. Takisto pravdivosť

alebo oprávnenosť nároku odporcu potvrdzujú aj hospodárske zmluvy zo dňa 9. 12. 1993, nájomné
zmluvy zo dňa 11. 11. 1991, 22. 1. 1991, kde všade je uvedená dohoda o dodávke teplej vody. Zároveň
o oprávnenosti nároku odporcu svedčí aj list navrhovateľa, ktorý bol adresovaný odporcovi a ktorým
žiadal detailný prepočet studenej vody na prípravu teplej vody za r. 1996 a 1997, pokiaľ by nebola
navrhovateľovi dodávaná teplá voda, nepodpísal by zmluvy o dodávke teplej vody, neplatil by vystavené

faktúry a nežiadal by o detailný prepočet množstva teplej vody.

Spolu s týmto vyjadrením predložila zástupkyňa odporcu zápisnicu o dražbe zo dňa 12. 7. 1991, zoznam
základnýchprostriedkovvsúvislostistoutodražbou,kartuprevádzkovejjednotky,zápisnicuoodovzdaní
a prevzatí nebytových priestorov zo dňa 9. 3. 1999, záznam zo dňa 22.11. 1976 a nájomné zmluvy

uzavreté s následnými nájomcami v nebytových priestoroch, ktoré vznikli po zániku reštaurácie G..

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 409 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar

určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a
kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá, alebo musí v nej
byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia iba že strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez
určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovením podľa § 448.

Odporca sa svojím návrhom v skonaní XXC XXXX/XX domáhal zaplatenia faktúr č. 973 114 145 zo dňa
17.12.1996 ako vyúčtovanie nedoplatku za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za rok 1996 vo výške
107.789,10,- Sk so splatnosťou 31.12.1997, ďalej úhradu faktúry č. 987 311 401 zo dňa 31.10.1999
titulom nedoplatku na vyúčtovaní za dodávku teplej úžitkovej vody a studenej vody a za dodávku tepla
za rok 1997 vo výške 188.836,- Sk s dátumom splatnosti 5.12.1998, faktúru č. 9983114042 zo dňa

4.10.1999, titulom nedoplatku na vyúčtovanie za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody a studenej vody
za rok 1998 vo výške 49.744,60,- Sk s dňom splatnosti 18.10.1999 a faktúru č. 20993114036 zo dňa
26.6.2000, nedoplatok vo vyúčtovaní za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody a studenej vody za rok
1999 vo výške 1.155, 90,- Sk so splatnosťou dňa 10.7.2000. Ďalej odporca uviedol, že z hore uvedenýchfaktúr bola uhradená suma 1.602,- Sk, takže žalovaná suma titulom nedoplatkov za dodávku tepla, teplej
a studenej vody za roky 1996 - 1999 si pôvodne uplatnil sumu 345.923,60,- Sk (11482,56 eur).

Navrhovateľ uviedol, že faktúru splatnú dňa 31.12.1997 považuje za premlčanú po uplynutí trojročnej
lehoty a ostatné faktúry rovnako považuje za neopodstatnené, pretože odporca mu teplo a teplú úžitkovú
vodu nedodával a studenú vodu uhrádzal navrhovateľ rovno Vsl. vodárňam a kanalizáciam. Ďalej
uviedol, že sumu 1.155,- Sk zaplatil navrhovateľovi dňa 7.8.2000 o čom predložil poštovú poukážku.
Podaním doručeným súdu dňa 12.3.2004 odporca presne rozpísal, ako vznikli nedoplatky uvedené v

jeho návrhu na začatie konania.

Vyúčtovanie dodávok tepla a teplej úžitkovej vody, bolo ošetrené hospodárskou zmluvou č. 26 zo dňa
9.12.1993, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a medzi odporcom v zmysle ustanovení § 409
Obchodného zákonníka. Predmetom tejto zmluvy je dodávka a odber tepla a teplej úžitkovej vody do
nebytového priestoru na X. R. C.-X G.. V konaní nebolo preukázané žeby zo strany odporcu došlo k

pozastaveniu dodávok tepla a teplej vody a neskôr od 1.1.1997 aj dodávok studenej vody do nebytových
priestorov reštaurácie Dukla v P.. Aj vypočutí svedkovia potvrdzovali, že k odstaveniu dodávok studenej
došlo len v krátkom období maximálne v období jedného mesiaca, pričom však nebolo konkretizované
presne od kedy do kedy došlo k odstávke studenej vody do nebytových priestorov reštaurácie G..

Navrhovateľ namietal, že faktúra s ktorou bola navrhovateľovi vyúčtovaná dodávka tepla a teplej
úžitkovej vody za rok 1996 a ktorá bola splatná dňa 31.12.1997 je premlčaná. Odporca podal návrh,
ktorým sa domáha zaplatenia hore uvedených faktúr dňa 23.8.2000. Prvá faktúra bola splatná dňa
31.12.1997. Keďže účastníci konania si dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, do objektu nebytových
priestorov užívaných navrhovateľom, dohodli hospodárskou zmluvou č. 26, ktorá bola uzavretá podľa

obchodného zákonníka, všeobecná premlčacia doba je podľa obchodného zákonníka 4 roky. Táto by
teda márne uplynula dňom 31.12.2001, pre faktúru splatnú dňa 31.12.1997. Takže podľa názoru súdu
nárok odporcu ohľadom úhrady ním uplatnených faktúr nie je premlčaný a tento názor súdu prvého
stupňa bol potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 8Co 86/2009 zo dňa 19.10.2009.

Na pojednávaní dňa 4.11.2011, ako aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.11.2011 vzniesol
navrhovateľ opätovne námietku premlčania voči všetkým nárokom odporcu tak, ako si ich uplatňuje na
základe zmeny petitu, ktorú pripustil súd uznesením č. XXC XXX/XXXX zo dňa 17.3.2008. Z doplnenia
návrhu doručeného súdu dňa 11.3.2008 je nepochybné, že navrhovateľ svoj návrh rozšíril len o úrok z
omeškania, pričom jednotlivé uplatnené sumy ostávajú tak, ako si ich uplatnil v pôvodnom návrhu, ktorý

bol zapísaný pod sp.zn. XXC XXXX/XXXX. Ďalej bolo preukázané, že podaním doručeným súdu dňa
17.4.2008 vzniesol navrhovateľ námietku premlčania týchto jednotlivých nárokov odporcu, pričom túto
námietku premlčania si uplatňuje znovu, alebo túto námietku premlčania si znovu uplatňuje o nároky,
ktoré vyplývajú z pripustenej zmeny a to z uznesenia č. XXC XXX/XXXX zo dňa 17.3.2008. Podľa
názoru súdu ide o totožnú námietku premlčania, ktorú už súd vyriešil a právny názor súdu prvého

stupňa ohľadom tejto námietky premlčania potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení zo dňa
19.10.2009, tak ako už bolo vyššie uvedené.

O nároku odporcu voči navrhovateľovi na zaplatenie sumy 17.148,99 eur spolu s príslušným úrokom z
omeškania rozhodol Okresný súd P. rozsudkom č. XXC/XXX/XXXX zo dňa 25. 11. 2011. Tento rozsudok

bol rozsudkom Krajského súdu v J.S. č. XXCo/XX/XXXX zo dňa 16. 4. 2012 potvrdený do sumy 5.704,77
eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a v časti zaplatenia sumy 3.577,94 eur, 6.268,21 eur a
1.651,22 eur bol tento nárok odporcu voči navrhovateľovi zrušený a vec v tejto časti bola vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Celková suma teda nároku odporcu voči navrhovateľovi bola v
tom čase vo výške 1.482,56 eur. Zhora uvedeného uznesenia Krajského súdu v J. vyplýva, že pokiaľ

nebude možné zo strany bytového družstva nárok presne špecifikovať riadnym spôsobom popísať, či
fakturovaná spotreba odporcom predstavuje aj skutočnú spotrebu, je potrebné v konaní na vyriešenie
tejto otázky pribrať znalca.

Súd pribral do konania znalca z odboru energetika a vypracovaním znaleckého posudku poveril Ing. H.

Š., ktorý dňa 9. 1. 2013 predložil znalecký posudok č. 9/2012. Zo záverov tohto znaleckého posudku
vyplýva, že výpočet bytového družstva za r. 1996 je nesprávny, predstavuje rozdiel vo výške 33.619,95
Sk v prospech navrhovateľa, rovnako je nesprávny výpočet aj za r. 1997, kde je rozdiel v prospech
navrhovateľa vo výške 10.233,88 Sk, kde suma za r. 1997 má byť 178.602,12 Sk a nie 188.836,-- Sk,rovnako za r. 1996 má byť suma 304.619,95 Sk a nie suma 338.538,55 Sk. Za r. 1998 je suma vo výške
49.744,60 Sk fakturovaná správne.

Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k tomuto znaleckému posudku podal vyjadrenie
doručenésúdudňa6.2.2014stým,žeznalecurobilchybuvprepočte,kdemábyťsumazar.1996alebo
bola fakturovaná suma za r. 1996 vo výške 337.538,55 Sk a nie suma 338.538,55 Sk tak ako to uviedol
znalec v znaleckom posudku v tabuľke a preto rozdiel činí sumu 32.622,50 Sk. Odporca so závermi
znaleckého posudku súhlasí a žiada, aby súd zaviazal navrhovateľa na úhradu sumy 10.021,63 eur

(301.911,32Sk)spolusúrokomzomeškaniavovýške17,6%ročnezosumy2.495,07eur(75.166,60Sk)
od 1. 1. 1998 do zaplatenia, zo sumy 5.928,50 eur (178.602,12 Sk) od 6. 12. 1998 do zaplatenia a
zo sumy 1.598,05 eur (49.744,60 Sk) od 19. 10. 1999 do zaplatenia. Predmetom konania ostala suma
14 82,56 eur. Hore uvedeným podaním sa odporca domáha zaplatenia sumy 10 021,63 eur. Pretože v
prevyšujúce časti nebolo späťvzatie odporu, súd v prevyšujúcej časti návrh odporcu zamietol.

Navrhovateľ vo všetkých svojich písomných vyjadreniach, ako aj ústnych tvrdeniach na pojednávaní
uvádza, že zo strany odporcu mu do prevádzky G. nikdy nebola dodávaná teplá úžitková voda, pretože
teplú vodu zabezpečoval bojlermi, ktoré sa nachádzali v kuchyni, pričom v ofise v reštaurácii a na WC
nikdy teplá voda netiekla a teda zo strany bytového družstva nebola dodávaná. Takéto námietky si
však navrhovateľ uplatnil v priebehu konania a to až v roku 2004. Takisto namietal aj výšku dodávok

studenej vody, kedy podľa jeho názoru bola toto vyúčtované množstvo neprimerane vysoké, ako príklad
uvádza roky 1996 a 1997 a 1998, pričom v r. 1996 bolo mu fakturované Východoslovenskými vodárňami
a kanalizáciami a v r. 1997 a 1998 mu bolo fakturované bytovým družstvom. Na podporu svojich
tvrdení o tom, že teplá voda nebola dodávaná do priestorov reštaurácie G., súd z podnetu navrhovateľa
vypočul navrhovaných svedkov, ich tvrdenia však súd považuje za rozporuplné a v niektorých prípadoch

netýkajúce sa obdobia, za ktoré je v tomto prípade sporné. Svedkyňa H. F. nevedela uviesť, dokedy
pracovala v reštaurácii G., potvrdila, že za WC za barom tiekla studená voda a iba v kuchyni bola
teplá voda z bojlera. Svedok Š. F. pracoval v reštaurácii v r. 1982 - 1992, takisto potvrdil, že teplá
voda tiekla iba v kuchyni a šatni, kde boli bojlery, na WC a vo výčapoch tiekla iba studená voda. Je
nepochybné, že tento svedok v období, ktoré je rozhodné v tomto konaní v reštaurácii G. nepracoval

a teda nemôže hodnoverne potvrdiť, či v období r. 1996 - 1998 bola dodávaná do reštaurácie G. teplá
voda. Takisto svedok U. O. po r. 1989 už v tejto reštaurácii nepracoval, potvrdil, že teplá voda počas jeho
pôsobenia tiekla iba v ženskej a mužskej šatni a v kuchyni, pričom tam boli bojlery, jeden v kuchyni a dva
v šatniach. Rovnako ani táto svedecká výpoveď nie je pre toto konanie hodnoverná z dôvodu, že svedok
v rozhodnom období, ktoré je predmetom konania už v reštaurácii nepracoval. Svedok F. F. uviedol, že

v tejto reštaurácii mala svadbu jeho dcéra, nevedel však uviesť presne v akom období, alebo v ktorom
roku to bolo, avšak uviedol, že v r. 1960, keď sa spúšťala reštaurácia do prevádzky bol kúrenárom a
môže potvrdiť, že kúrenie jedálenskej časti bolo samostatné, v ostatných častiach bolo kúrenie spojené
s bytovým domom. Svedkyňa C. E. pracovala v reštaurácii v rokoch, ktoré sú predmetom tohto konania
ako čašníčka ale iba asi mesiac, uviedla, že teplá voda netiekla ani na WC, ani vo výčape, iba v kuchyni,

kde bol bojler a bol to v reštaurácii jediný bojler. E. Z. pracoval v reštaurácii v r. 1972 - 1981, teda podľa
názoru súdu za inkriminované obdobie v reštaurácii nebol a nemôže potvrdiť, či tiekla alebo netiekla
teplá voda. Rovnako sa to týka aj svedka H. L., ktorý pracoval pre reštauráciu G. od r. 1969 až do
revolúcie. Svedkyňa H. P. pracovala v reštaurácii do r. 1999 ako čašníčka od r. 1991 a takisto potvrdila,
že v ofise teplá voda nebola, tiekla iba studená, pričom teplá voda sa získavala nahrievaním z bojlera,

kde bol iba jeden bojler v kuchyni. Svedok V. G. uviedol, že pracoval na okresnej hygienickej stanici od r.
1997 a aj v r. 1996 a 1998 chodil na kontroly do reštaurácie G. a tečúca teplá voda tam nebola. Svedok
Ing. G. H. uviedol, že do reštaurácie G. bola dodávaná riadne teplá voda, o čom svedčia hospodárska
nájomná zmluva ešte z r. 1976, kde súčasťou je aj výpočtový list, kde sa vypočítava aj ročná úhrada
na ústredné topenie a teplú vodu.

Ani skôr vypočutí svedkovia nepotvrdili, že by do reštaurácie nebola dodávaná teplá voda a žiadny z
nich neuviedol, že by bola voda zohrievaná bojlermi. Svedkyňa U. P. len potvrdila, že v určitom období
bola odstavená voda, neuviedla presne kedy. Odstávku vody v určitom období potvrdil aj svedok U. E..
Svedkyňa H. Š. dokonca uviedla, že v roku 1997 mala reštaurácia asi mesiac problém s teplou vodou,
kedy teplá voda v ofise nešla, takže si ju brali od kuchárok. Taktiež potvrdila, že v určitom období nešla

žiadna voda.

Tvrdeniaodporcuododávketepla,teplejvodyastudenejvodypotvrdzujúajlistinnédôkazyatozmluvao
nájme uzavretá medzi účastníkmi konania zo dňa 22. 1. 1991, kde sa takisto hovorí o dodávke kúrenia ateplejvody,rovnakojetoajvZmluveonájmezodňa17.7.1991,kdesavysloveneuvádzavčlánku2bod
3, že za dodávku tepla a teplej vody, elektriny a odvoz smetí nájomca bude platiť priamo dodávateľom
týchto služieb. Z Hospodárskej zmluvy č. 26 zo dňa 9. 12. 1993 uzavretej medzi účastníkmi konania z

prílohy vyplýva dodávka teplej úžitkovej vody, ako aj výpočet nákladov za odber vody na ohrev teplej
úžitkovej vody. Rovnako aj čo sa týka výpočtu nákladov na vykurovanie podľa vykurovacej plochy. V
prospech odporcu svedčí aj ďalší predložený doklad a to Zápisnica o dražbe zo dňa 12. 7. 1991, kde
bol urobený súpis základných prostriedkov nachádzajúcich sa v reštaurácii G. a kde sa žiadne bojlery
či už v kuchyni, v šatni, alebo kdekoľvek inde v tejto reštaurácii neuvádzajú.

Čo sa týka vykurovania tejto reštaurácie, túto otázku vyriešili znalecké posudky Doc. Ing. E. F. CSc. č.
10/2007, pričom v záveroch tohto znaleckého posudku sa uvádza:

Vzhľadom nato, že vykurovací systém pre bytové a nebytové priestory jej jednotný, nedelený, odstaviť
vykurovanie nebytových priestorov ako celok nie je možné. Po sprístupnení spoločných priestorov

v suteréne vchodu č. 18 ( odporca bez spolupráce zástupcov vlastníkov nemá priamy prístup do
suterénnych priestorov), odporca mal možnosť manipulovať s uzávermi stúpačiek 12D,13D a 14D v
nákrese č. 1 v znaleckom posudku bez narušenia funkcie vykurovania bytov na 2. a 4. nadzemnom
podlaží. K ostatným uzáverom odporca buď nemal prístup, alebo manipuláciou by mohol ohroziť
vykurovanie bytov. S poznámky v znaleckom posudku vyplýva, že pokiaľ vykurovacie teleso nehreje,

nie je možné bez ďalších šetrení pripísať to na vrub dodávateľovi tepla. Funkčné poruchy môžu byť
spôsobené aj zavzdušnením vykurovacích telies, nepriechodnosťou regulačných ventilov vykurovacích
telies.

Dňa 14.10.2008 predložil znalec doplnenie znaleckého posudku č. 22/2008 zo záverov ktorého vyplýva,

že je možné povedať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že stav vykurovacieho systému v
rokoch 1996 - 1999 je identický so stavom uvedeným v znaleckom posudku bod 5.3. Na základe
dokumentácie je zrejmé, že horizontálne rozvody, ktoré z hľadiska lokálneho odstavovania vykurovania
majú význam, od roku 1999 neboli menené. Od roku 1999 boli vykonané rozsiahle stavebné úpravy
nebytových priestorov v priestoroch bývalej reštaurácie Dukla na X.Á. R. v P.. Tieto stavebné úpravy si

vyžiadali aj zmenu a rozmiestnenie vykurovacích telies, avšak tieto vykurovacie telesá boli napojené na
jestvujúce stúpačky t.j. horizontálne rozvody neboli pozmenené.

Týmito znaleckými posudkami podľa názoru súdu boli vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o odstávke
kúrenia v reštaurácii G..

Hore uvedené listinné dôkazy svedčia v neprospech navrhovateľa a dosvedčujú a oprávnenosť nároku
odporcu v tom, že do tejto reštaurácie bola dohodnutá dodávka teplej úžitkovej vody, ako aj kúrenia.
Výpočet za r. 1996, 1997 a 1998 vychádza zo znaleckého posudku, pričom časť nároku za r. 1996
bola uhradená, z toho dôvodu súd priznal odporcovi jeho nárok a zaviazal navrhovateľa uhradiť sumu

10.021,63 eur, ktorá pozostáva z nároku navrhovateľa za r. 1996 vo výške 2.495,07 eur (75.166,60 Sk),
za r. 1997 vo výške 5.928,50 eur (178.602,12 Sk) a za r. 1998 vo výške 1.598,05 eur (49.744,60 Sk). Aj
keď navrhovateľ v priebehu celého konania tvrdil, že mu žiadna teplá voda dodávaná nebola, nijakým
spôsobom táto skutočnosť nebola preukázaná. Svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí v rozhodnom
období buď nepracovali už v reštaurácii G., alebo ich výpovede sú rozporuplné, čo sa týka počtu

bojlerov, ktoré sa v týchto nebytových priestoroch mali nachádzať. V neprospech navrhovateľa svedčí
aj tá skutočnosť, že navrhovateľ bez nejakých väčších problémov uhrádzal všetky faktúry týkajúce sa
dodávok teplej vody a kúrenia podľa predchádzajúcich hospodárskych zmlúv priamo dodávateľom a v
priebehu celého konania nebolo preukázané, že by nejakým spôsobom namietal, že platí za niečo, čo
mu zo strany dodávateľov dodávané nebolo. Z toho dôvodu súd považuje nárok odporcu za odôvodnený

a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal navrhovateľa na úhradu
sumy 10.021,63 eur.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Navrhovateľ predložené faktúry neuhradil v lehote ich splatnosti a dostal sa tak do omeškania, z toho
dôvodu súd zaviazal navrhovateľa na úhradu úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne a to zo sumy2.495,07 eur od 1. 1. 1998 do zaplatenia, zo sumy 5.928,50 eur od 6. 12. 1998 do zaplatenia a zo sumy
1.598,05 eur od 19. 10. 1999 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania účtovaný po dni nasledujúcom
po dni splatnosti faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade o nároku navrhovateľa voči odporcovi bolo rozhodnuté a navrhovateľ v tejto časti
bol neúspešný, o nároku odporcu voči navrhovateľovi bolo rozhodnuté, avšak nie právoplatne, pričom
došlo aj k zmene tohto nároku zo strany odporcu a čiastočne bol nárok odporcu už voči navrhovateľovi
priznaný, preto v tomto štádiu konania momentálne nie je možné rozhodnúť o trovách konania podľa

úspešnosti účastníkov konania. Súd preto považuje za vhodnejšie o trovách konania a o trovách štátu
rozhodnúť samostatne v zmysle hore citovaných ustanovení zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanieprotirozsudkualeboprotiuzneseniu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.