Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202986
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114202986.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: M. U., nar.
XX.XX.XXXX, Ľ. XX, zast. JUDr. Katarína Lešková, advokátka v Prešove, Plzenská 2, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Bratislava, Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou
Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava pod sp. zn. 98/10/13 zo dňa 20.11.2013 z
dôvodov podľa ustanovení § 40 ods. 1 písm. c), g), j), zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v platnom znení,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu pod sp. zn. 98/10/13
zo dňa 20.11.2013 na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

konanie vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok vylučuje na samostatné konanie.

o trovách konania r o z h o d n e súd v konaní o veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.2.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court,
s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn. 98/10/13 zo dňa 20.11.2013 z dôvodov podľa ustanovenia
§ 40 ods. 1 písmena c/ g/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platnom znení. V
ďalšom sa domáhal určenia, že zmluvná podmienka zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 17.10.2012
č. XXXXXXXXXX bod 8.4. "odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom
uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku
2. 3. Zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8. 1 písm. a/ tejto dohody o poskytnutí služby (respektíve zníženej výšky odplaty) a
to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2. 3. Zmluvných dojednaní žiadosti / zmluvy. Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi.
Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1 zmluvných dojednaní žiadosti /zmluvy
oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8. 1 písm. b/ tejto dohody o
poskytnutí služby (respektíve zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku
4. 3. Zmluvných dojednaní žiadosti /zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v článku
2 žiadosti/ zmluvy“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Taktiež určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 17.10. 2012 č.
XXXXXXXXXX bod 8. " dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
V bod 8. 1. Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu na možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru, respektíve revolvingu poskytnutého na základe žiadosti / zmluvy
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/ revolving ) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi
odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingovom vo
výške 51,74 eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške
26,88 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý " , je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že v roku 2012 sa ocitol vo finančnej tiesni v dôsledku čoho uzavrel
so žalovaným dňa 15.10.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe, ktorej mu bol
poskytnutý revolvingový úver vo výške 360 eur. V dôsledku nedostatočného príjmu a sociálnej situácie
sa žalobca dostal do úverového reťazca a úverom platil predchádzajúce úvery. Žalobca z dôvodu svojej
neskúsenosti a neinformovanosti netušil, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a, že je
problematická aj samotná 70,02 % na ročná úroková sadzba za úver 360 eur, by žalobca mal zaplatiť
810,18 eur. Najnebezpečnejšia je však rozhodcovská zmluva a podľa žalobcu určené úroky 70 %. V bode
3. rozhodcovskej zmluvy je upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom
úvere, jednak v rozhodcovskom konaní alebo aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi. Možnosť výberu je však len zdanlivá nakoľko vo väčšine prípadov
zo spotrebiteľských úverov, samotní veritelia spotrebitelia fakticky nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporov, ide tu o nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Veriteľ v
tejto právnej veci žalovaný zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy a zároveň definoval dva rozhodcovské
súdy, pričom obidva sú pre dlžníka na vzdialenom mieste. V zmysle judikatúry súdneho dvora Európskej
únie považuje rozhodcovskú zmluvu za neplatnú z dôvodu neprijateľného miesta (rozsudok Súdneho
dvora EÚ C- 240/98 a C- 244/98 océano Grupo Editoriale; C- 243/08 Pannon). Sídla rozhodcovského
súdu nie sú totožné so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa, a už vôbec nemá sídlo na inom mieste
vhodnejšom pre spotrebiteľa. V danom prípade však táto vôľa pochádza len od jednej, a to silnejšej zo
strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo by ich vzťahu spôsobuje nerovnováhu. Uvedené zároveň
naznačuje, že žalovaného výber dvoch konkrétnych rozhodcovských súdov zrejme nebol náhodný
a v tomto smere preto dôvodne vznikajú pochybnosti o nezaujatosti rozhodcov týchto dvoch súdov.
Rozhodcovská zmluva obsahujúca len zdanlivú „možnosť“ voľby spotrebiteľa medzi všeobecným a
rozhodcovským súdom a možnosť boli by len jedného z dvoch vopred určených rozhodcovských súdov
cez jej vopred pripravené znenie predstavuje nekalú zmluvnú podmienku. Len „na oko“ individuálne
dojednaná rozhodcovská zmluva v skutočnosti zabezpečuje žalovanému, aby prostredníctvom nej
pred ním vopred určeným rozhodcovským súdom sa domohol záväzného a právne vynútiteľného
rozhodnutiach, kde sa na úkor procesných práv spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho od
vyriešenia sporu. Rozhodcovská zmluva ako formulárový akt je neplatná z dôvodov uvedených vyššie,
pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, že rozhodcovské konanie
vyvolá veriteľ v danom prípade poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10
CoE 326/2010.

V zmysle ustálenej súdnej praxe za individuálne dojednania rozhodcovskej zmluvy treba považovať také,
ktoré mu predchádzalo poučenie spotrebiteľa a o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy
so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so
súdnym konaním. Takéto poučenie spotrebiteľa zo strany dodávateľa v danom prípade reálne absentuje.

Žalobca navrhol preto, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. 98/10/13 zo dňa 20. 11. 2013 z
dôvodov podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písmena c/, g/, j/ zákona č. 244/2000 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v platnom znení s tým, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku a súčasne požiadala o odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. 98/10/13 zo dňa 20.11 2013 na čas do rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril a poukázal na to, že tvrdenia žalobcu vychádzajú zo skutkovo
a právne nepresných, zavádzajúcich a neopodstatnených tvrdení. Poukázal na to na žalobcove tvrdenia
ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sú nielen v rozpore s obsahom rozhodcovskej zmluvy,

ale aj s tými zákonnými ustanoveniami, na ktoré sa odvoláva. Žalobca evidentne nesprávne vykladá
pojem neprijateľnej zmluvnej podmienky osobitne § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka pojem
individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva predstavuje z hľadiska aplikácie ustanovenia §
53 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka individuálne dojednanie právneho úkonu. Individuálnosť
rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako
samostatný úkon na osobitnej listine. Samostatnosť však vyplýva predovšetkým z obsahu rozhodcovskej
zmluvy, okolnosti jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva
nemusela nikdy vzniknúť alebo naďalej po jej uzavretí trvať, a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie
zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom žalobcu
bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť.

V zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pre posúdenie, či ide o individuálne
dojednanie podstatná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť jeho vznik bez toho, aby takéto rozhodnutie
spotrebiteľa spočívajúce v nesúhlase s nejakým ustanovením, právnym úkonom malo vplyv na uzavretie
a hlavného zmluvného vzťahu. V takej situácii totiž možno hovoriť o tom, že spotrebiteľ má reálnu
možnosť meniť obsah vzájomných vzťahov s dodávateľom aj inak , ako len dodávateľom navrhnuté
zmluvy akceptovať ako celok alebo nie. V tomto prípade rozhodcovská zmluva nie je súčasťou úverovej
zmluvy. Z pohľadu úpravy celého komplexu vzájomných vzťahov je nesporné, že rozhodcovská zmluva
vôbec nemusela ani vzniknúť respektíve mohla zaniknúť bez toho, aby to malo vplyv na úverový vzťah
v bode 2 rozhodcovskej zmluvy sa výslovne uvádza, že ďalšie trvanie nie je podmienkou uzavretia a
trvania samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca nemusel na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
vôbec pristúpiť, respektíve v dohodnutej dobe mohol od nej odstúpiť. Vyššie uvedené pritom potvrdzuje
aj súdna prax, napríklad Krajský súd v Žiline v uznesení 8 CoE 4/2014 zo dňa 31.1.2014 výslovne v
rovnakej rozhodcovskej zmluve uvádza „z obsahu zmluvy (bod 2, 7) vyplýva, že povinný (spotrebiteľ) mal
právo výberu a tomuto bola daná možnosť dohoda spoločne a to aj v prípade predchádzajúceho podpisu
zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť bez toho, aby to malo za následok skončenie zmluvy o revolvingovom
úvere. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť,
či sa podriadi rozhodcovskému konaniu, alebo aby v určenej lehote dodatočne po uzavretí zmluvy -
jednostranne vypovedal rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahol jej zrušenie. Žalovaný poukázal na to, že
argumentácia žalobcu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy založená na domnienke neprijateľnosti danej
dohody je mylná, v rozpore so skutkovým stavom veci a tiež relevantnou právnou úpravou. Žalobca
svoje tvrdenia o neprijateľnosti odvodzuje zo znenia rozhodcovskej zmluvy, ale len z dôsledkov začatia
rozhodcovského konania dodávateľom. Argumentuje, že konanie začne veriteľ, potom on sa musí v
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Posúdenie platnosti dojednanej rozhodcovskej doložky, by podľa
žalobcu malo závisieť od toho, kto začne rozhodcovské konania a podľa toho, by sa doložka stávala
alebo nestavala platnou. Ak by neplatnosť rozhodcovskej zmluvy malo spôsobiť začatie rozhodcovského
konania veriteľom, to je dôvod neplatnosti vzniknúť jeho začatím zo strany veriteľa, potom žalobca
vlastne tvrdí, že neplatnosť nastáva až daným okamihom. Uvedený logický rozpor v tvrdení žalobcu len
potvrdzuje, že jeho argumentácia nemá nielen oporu v zákone a v skutkovom stave, ale je v rozpore s
ustanovením podstatu právnej úpravy v ustanovení § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
v ďalšom poukázal na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že nebol poučený o právnych dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy tomuto tvrdeniu odporuje znenie bodu č. 3 rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ ide o
dôvod na, ktorý poukazuje žalobca pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a to výšku odplaty za úver
podľa žalovaného je potrebné poukázať na skutočnosť, že návrh na uzavretie zmluvy sa podmienkami,
ktorý bol úver schválený podal vo forme žiadosti o nich aj samotný žalobca. Po schválení úveru a
prijatí peňazí mal žalobca možnosť odstúpiť od zmluvy a to v lehote 14 kalendárnych dní odo dňa
jej uzavretia a napriek tomu tak neurobil. V rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je
procesne vylúčené, aby sa súd zaoberal aj iným predmetom konania ako rozhodovaním o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Uvedený záver možnosť podľa ligou a jednoducho proti platnej právnej
úpravy. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,
ktorí súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti, podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a výsluchom svedkyne Moniky Kancírovej a listinnými
dôkazmi, a to návrhom, rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere, rozhodcovskou zmluvou,
dohodou o zrážkach zo mzdy, zmluvnými dojednaniami a obsahom pripojeného spisu rozhodcovského
súdu ako i ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom rozhodcovského konania bolo plnenie zo zmluvy
o revolvingovom úvere (ďalej len RU), zo dňa 17.10.2012 č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý

úver vo výške 360 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške spolu 19,29 eur.
V žalobe predloženej rozhodcovskému súdu dňa 30.10.2013 bolo uvedené, že na základe žiadosti
žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 4, 5, 6, a preto sa žalovaný zaviazal
splatiť splátky ako č. 43, 44, 45. žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru uschli
skládke č. 2 a napokon zaplatil len sumu 58,33 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s
úhradu splátky viac ako 3 mesiace bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa t. j. okamžitá
splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavovala,
podľa tejto žaloby súčet neuhradených splátok t. j. sumu 751,85 eur.
Zo zmluvy o RU zo dňa 17.10.2012 č. XXXXXXXXXXvyplynulo, že bola uzavretá medzi žalovaným a
žalobcom ako fyzickou osobou. V zmysle časti 6 zmluvy, bol RU schválený do výšky 360 eur, pričom
celková výška ktorú dlžník bol povinný zaplatiť predstavovala sumu 810,18 eur. Ročná úroková sadzba
revolvingu bola 70,02 %. zmluva bola podpísaná účastníkmi konania na dňa 15.10.2012 zo strany
žalobcu a dňa 17.10.2000 zvaná zo strany žalovaného t.j. dodávateľa.
Dňa 15.10.2012 bola uzavretá rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX medzi veriteľom a dlžníkom,
pričom z obsahu zmluvy vyplynulo, že veriteľ a dlžník sa mali dohodnúť na znenie rozhodcovskej
zmluvy, kde podľa bodu 5 sa mala vzťahovať dohoda na akékoľvek spory, nezrovnalostí, lebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RU porušením, s
ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RU s tým, že tieto spory budú riešené cestou príslušného súdu
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovensky arbitrážny súd zriadený Slovak
arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici, zriadený Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta č. 37, Banská Bystrica. Výber
rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Z bodu 7 vyplynulo,
že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy od kúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od
uzavretia zmluvy. Oznámenie bol povinný dlžník vykonať v písomnej forme. Bod 2 uvedenej zmluvy, že
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvárania zmluvy a vykonávania a zmluvy o RU
medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh v tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany
veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol informovaný zrozumiteľne.
Z karty klienta vyplýva, že vyplatené bolo 308,26 eur a splatené 58,33 eur. Obsahom spisu
rozhodcovského súdu je aj pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 2.9.2013, ktorý však
neobsahuje doklad o odoslaní.

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 98/10/13 zo dňa 20.11.2013, právoplatným dňom 13.1.2014,
vykonateľným dňom 17.1.2014, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 751,85 eur, zmluvnú pokutu vo
výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne z jednotlivých omeškaných súm a tiež
bol povinný zaplatiť poplatok za rozhodcovského konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia 213,33
eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že právomoc rozhodcovského súdu bola daná, s poukazom
na rozhodcovskú zmluvu predloženú spolu so žalobou. Rozhodcovský súd aplikoval na predmetný
vzťah ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. rozhodcovský súd považoval za preukázané, že žalobca
uplatnený nárok vrátane sankcií preukázal dostatočne.

Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. , v účinnom znení v čase uzavretia zmluvy o
RU, o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa ust. § 41 ods. 1 uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, čo vyplynulo z vykázaného doručenia
rozhodcovského rozsudku, dňa 13.1.2014 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná
na súd dňa 3.2.2014.

Podľa § 17 z.č. 244/2002 Z.z. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Vo vzťahu k namietaným dôvodom na podanie žaloby súd posudzoval, či v rozhodcovskom konaní
došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tak, ako je táto vymedzená v
ustanovení § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní.

V súvislosti s rozhodcovským konaním je dôležitá úprava neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi, ak sa v spotrebiteľskej zmluve vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa spory s veriteľmi riešili výlučne v rozhodcovskom konaní (ust. § 53 ods. 4 písm. r./
OZ ). Právna úprava neprijateľných podmienok vychádza zo smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1994,
pričom čl. 6 ods. 1 Smernice má kogentnú povahu.

Podľa čl. 6 bodu 1 Členské smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1994, štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa
ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust.§ 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 4 písm. r/ uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V súlade s uvedeným súd by mal skúmať všetky okolnosti dojednania rozhodcovskej
doložky v sporoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Základným kritériom posudzovania, či ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či sú v zmluvách obsiahnuté
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Táto úprava platí pre všetky neprijateľné podmienky upravené v ust. § 53 ods. 4 OZ.
Dôležitým je zistenie, či boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými Všeobecnými
obchodnými podmienkami, sa nepovažujú podmienky ktoré pripravil dodávateľ vopred, a
pri ktorých sa mal síce spotrebiteľ možnosť spotrebiteľ s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale
nemohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len, či
predložený návrh zmluvy podpíše alebo odmietne. Mohlo by sa javiť, že v prípade, že sa spotrebiteľovi
popri Všeobecných obchodných podmienkach predloží rozhodcovská doložka uvedená na samostatnej
listine, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy,
nemalo by sa jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto prípade je súd toho názoru, že aj
samostatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa odvíja od zmluvného vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o RU,
je potrebné posudzovať podľa ust. § 53 ods. 1 OZ . Pokiaľ by uvedenú zmluvu vrátane rozhodcovskej
zmluvy pripravil dodávateľ vopred a náležite by s jej obsahom oboznámil žalobcu a nedal by mu podpísať
len vopred sformulovanú rozhodcovskú zmluvu, bolo by možné takúto rozhodcovskú zmluvu považovať
za individuálne dojednanú a platnú. V tomto prípade sa nejednalo o individuálne dojednanie, pretože tak
ako to vyplynulo z výpovede žalovaného, žalovaný pri podpise Zmluvy o RÚ nebol riadne informovaný
ani o základných údajoch vyplývajúcich zo zmluvy o RÚ ( o limite úveru , o počte a výške splátok ). Čo
potvrdila aj svedkyňa aj keď jeho manželka, ktorej hodnovernosť však ničím nebola spochybnená. Tak
ako v obdobných veciach zhodne spotrebiteľmi bolo uvádzané, že podpisovanie tlačív sa vykonáva v
pobočkách žalovaného unáhlene, bez možnosti poskytnutia dostačeného časového priestoru a vôbec
bez možnosti požiadať o dovysvetlenie jednotlivých ustanovení, či obsahu jednotlivých tlačív.

Rozhodcovská zmluva mu bola pri podpise zmluvy o RU len daná na podpis, bez ďalšieho
oboznamovania. Žalobca za daného stavu nevedel posúdiť svoje možnosti, ovplyvniť obsah takej
zmluvy, keďže takú zmluvu, podľa jeho výpovede, predtým nikdy nepodpisoval. To bol zrejme aj dôvod
prečo nereagoval žalovaný po podpise zmluvy a neodstúpil následne od rozhodcovskej zmluvy, pretože
nepochybne nerozumel k čomu ho zmluva zaväzuje a nechápal význam, ani dôsledky podpísania
predformulovanej rozhodcovskej zmluvy. Následky si uvedomil, až po vydaní rozhodcovského rozsudku.

Súdny dvor vo svojich rozsudkoch z 27.6.2000, č.k. C-240/98 až C-244/98 poukázal na systém ochrany
spotrebiteľa podľa Smernice 93/13, kde vychádzal z toho, že spotrebiteľ sa nachádza nerovnom
postavení voči poskytovateľovi služby, čo sa dotýka jeho vyjednávacej sily, úrovne informovanosti, čo
ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez
toho, že by mohol ovplyvniť jeho obsah.

Súd konštatuje, že je možné dohodnúť v rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluve
alternatívny spôsob riešenia sporov, avšak spotrebiteľ má byť riadne upozornený na obsah a význam
takejto rozhodcovskej doložky, alebo zmluvy, a čo to pre neho znamená, aby ho znenie zmluvy a
v nej zahrnutý alternatívny spôsob, nemohli uviesť do omylu. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že
znenie rozhodcovskej zmluvy nebolo oboznamované, uvedená zmluva mu bola daná na podpísanie.
Pokiaľ bol v Rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo Zmluvy o RÚ s
možnosťou obrátiť sa na Rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ide podľa názoru o formálne upravený
mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd. Formalizmus
je zrejmý z toho, že pokiaľ veriteľ( žalovaný) uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, žalobca, bol
tak povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo
sťažuje prístup dlžníka, ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve.

Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností z takejto
doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

Podľa názoru súdu ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 , C-244/98 ), prejavujúca sa aj v tom, že miesto bydliska žalobcu
od miesta konania rozhodcovského súdu by bolo v prípade, že si žalobca vyberie Rozhodcovský súd
v Bratislave značné (asi 360 km). Výber Rozhodcovského súdu bol ponechaný na osobu podávajúcu
žalobu. Je to ďalšia nevýhoda, ktorá sťažuje prístup spotrebiteľa k súdu .

Súd dodáva, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Vedľa požadovanej
písomnej formy sa na rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, sa vzťahujú všetky
požiadavky kladené na právne úkony všeobecne a zmluvy zvlášť, preto je nevyhnutné, aby bola
rozhodcovská zmluva formulovaná, okrem iných náležitostí, určite a zrozumiteľne v súlade s ust. §
37 Občianskeho zákonníka. To znamená, aby spĺňala všetky náležitosti perfektnosti právneho úkonu
stanoveného v tomto zákone. Právny úkon je určitý, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a neurčitý
je pokiaľ nemožno presne zistiť čoho sa prejavená vôľa týka.

V danom prípade, úprava vyplývajúca z bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy obsahuje možnosť riešenia
sporov vzniknutých v súvislosti s konkrétnou uzavretou zmluvou o RÚ, ktorá bola identifikovaná ako
zmluva číselne zhodná s číslom Rozhodcovskej zmluvy. Z toho možno vyvodiť určitosť úkonu v tom
zmysle, že riešenie sa týkalo vzniknutých sporov z tejto konkrétnej zmluvy. Otázny je však prejav vôle
žalovaného, ktorý nebol pred podpisom zmluvy oboznámený s jej obsahom a dôsledkami, a teda sa
nerozhodoval pri podpise so
znalosťou veci a mohol byť tým uvedený aj do omylu.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., pretože existencia
neplatnej rozhodcovskej zmluvy odôvodňujú záver, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné
záväzné predpisy o ochrane práv spotrebiteľa, z toho dôvodu je zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Žalobca súčasne požiadal v zmysle ust. § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z., aby súd odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s poukazom na možnú ujmu a hroziacu škodu na jej
právach, keďže rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom. Z uvedeného dôvodu
súd akceptujúc uvedený dôvod, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku vo veci.

Čo sa týka určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvádzaných v žalobnom návrhu v časti súd
návrh vylúčil na samostatné konanie, z dôvodu hospodárnosti, naviac namietanie ich neprijateľnosti,
môže byť predmetom v konaní o uplatnení nárokov zo stany žalovaného v tejto právnej veci teda veriteľa
proti dlžníkovi - žalobcovi v tejto právnej veci v rámci jeho obrany.

Čo sa týka odôvodnenia trov konania, pri v tomto výroku vychádzal súd z vyjadreného právneho záveru
Krajského súdu v Prešove č.k. 16 Co 191/2013 - 104 zo dňa 28. 10. 2013, kde v obdobnej právnej
veci odvolací súd zrušil rozsudok súdu 1. stupňa vo výroku o trovách konania s odôvodnením, že
odporca napadol aj výrok súvislosti o trovách konania, pretože úspech v spore bude možné vysloviť až
po konečnom rozhodnutí vo veci samej. Odvolací súd sa stotožnil s touto námietkou s tým, že bude
povinnosťou súdu pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania, preto aj o trovách konania
bude možné rozhodnúť až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí t. j. v konečnom rozhodnutí. Z toho
dôvodu konštatoval, že rozhodnutie o trovách konania bolo predčasné a nemalo svoje opodstatnenie.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.