Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202992
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114202992.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: R. P., F.. XX.X.XXXX,

T. E. Š. XXX, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov
163/66, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Určuje, že poplatok 120,58 eur, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto

Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom
(ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 EUR a b) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,24 EUR v prípade,
ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia

jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody
o poskytnutí služby“ j e n e p r i j a t e ľ n o u z m l u v n o u p o d m i e n k o u.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
vo výške 524,28 Eur, na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 4.2.2014 sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky ohľadom
poplatku vo výške 120,58 Eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru,
resp. revolvingu, pričom v žalobnom petite citovala celé znenie tejto zmluvnej podmienky podľa bodu
8.1 úverovej zmluvy, ktorú žalobkyňa uzavrela ako spotrebiteľka so žalovaným na základe žiadosti zo
dňa 16.4.2013. Žalovaný si okamžite započítal sporný poplatok 120,58 Eur, ktorý činil až 14,8 % z úveru.
Navyše tento poplatok sa platí bez ohľadu na poskytnutie danej služby. Poukázal na rozsudok Krajského
súduvPrešovesp.zn.18Co109/2011,podľaktoréhosúdpovažovalzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku

aj takú, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je
dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa a to sa vzťahuje aj na prípad, ak veriteľ si ešte pred
poskytnutím úveru zinkasuje nejakú jeho časť, čo odporuje ratio legis inštitútu úveru.Žalobkyňa sa domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 120,58 Eur, v tejto časti však
žalobu zobrala v priebehu konania späť vzhľadom na to, že neuhradila ani istinu úveru.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a vytýkal žalobkyni nepochopenie inštitútu neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Sporná zmluvná podmienka predstavuje samostatný právny úkon, jej vznik nie je
podmienkou pre vznik úverovej zmluvy. Vyplýva to z bodu 8.6 dohody. Jej uzavretie zo strany
žalobkyne bolo slobodné a dobrovoľné. Navyše dohodnutá odplata je cenou plnenia, ktorá je vylúčená
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pri posudzovaní neprijateľných zmluvných

podmienok. Zmyslom danej právnej úpravy je odstrániť zo zmluvného vzťahu také ustanovenie, ktoré
bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní nejakých práv alebo vytvára pre neho nevýhodnejšie postavenie v
porovnaní so stavom, ako keby danú situáciu upravoval zákon. Predmetom dohody o poskytnutí služby
v tomto prípade je odplatné prevzatie záväzku žalovaným poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch
splátok. Zákon odklad splátok neupravuje a preto uzavretie tejto dohody zavádza úpravu, ktorá je
výhodnejšia oproti zákonnej regulácii a preto nemôže predstavovať hrubú nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa. Navyše ide o individuálne dojednanie tejto dohody a aj z toho dôvodu nemôže byť
neprijateľnou podmienkou.

V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný vysvetľuje výhody spornej dohody. V prípade využitia odkladu splátok
sa dlžník vyhne sankciám za omeškanie, nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru. Zdôraznil, že touto

dohodou vznikol záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni na jej žiadosť odklad splátok, a vyslovil
názor, že spotrebiteľ nemá právo domáhať sa vrátenia odplaty za zakúpený a nevyužitý tovar alebo
služby. Uviedol, že žaloba smeruje k zneužívaniu postavenia spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemôže
získať výhodnejšie postavenie ako dodávateľ. Žalovaný poukázal aj na to, že podľa § 53 ods. 6 OZ sa
posudzuje výška odplaty podľa situácie na finančnom trhu, teda nielen v bankovom sektore. Podľa ním

predloženého dokladu priemerná hodnota za porovnateľný úver bola viac ako 45% a odplata dohodnutá
účastníkmi ju neprevyšovala podstatným spôsobom. Zároveň žalovaný vyhodnotil podanie žaloby a
postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že zo strany žalovaného nikdy neboli vznesené
pripomienky k predmetnej zmluve a žalobkyňa zjavne snaží sa zneužiť spotrebiteľské právne vzťahy a
dosiahnuť neoprávnený majetkový prospech.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomným vyjadrením žalovaného, žiadosťou /
zmluvou o revolvingovom úvere, prehľadom platieb žalobkyne a zistil tento skutkový stav:

Predmetom sporu je zmluva o revolvingovom úvere č. 8300051069, spracovaná ako formulárová zmluva

medzi žalovaným - veriteľom a žalobkyňou - dlžníkom. Kolónka č. 5 obsahuje žiadosť žalobkyne o
požadovaný úver. Je v nej uvedená suma úveru 840 Eur, splatnosť 42 mesiacov, mesačná splátka 45,01
Eur, celková čiastka, ktorú má žalobkyňa zaplatiť 1 890,42 Eur, ročná úroková sadzba 70,02 %, RPMN
70,02 %, priemerné RPMN 45,60 %, poskytnutá čiastka revolvingu 442,90 Eur, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť z revolvingu 1 080,24 Eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % a RPMN

revolvingu 63,32 %.

Kolónka 6 obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, pre slabú čitateľnosť z kópie však nie je
možné zistiť, či sú to údaje zhodné s kolónkou 5. Na druhej strane pokračuje úverová zmluva drobným
písmom, bodmi 7 - 13. V bode 8 je o málo väčším písmom označenie: „Dohoda o poskytnutí služby

uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“. Nasleduje bod 8.1 s týmto textom: „Predmetom
tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru resp. revolvingu a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 Eur a b/ za poskytnutie služby

spočívajúcej v možnosti odkladu možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 Eur
v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohy tejto
dohody o poskytnutí služby.

V bode 8.2 sa uvádza: “Dlžník je oprávnený, nie však povinný požiadať o odklad splatnosti splátok
úveru/revolvingu po splatení prvých troch splátok za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný,
pričom dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr vdeň uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako tri týždne alebo pokiaľ s ním
bol skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho
potvrdenia,ktorépreukazujedobutrvaniajehopracovnejneschopnostialebokópioupotvrdeniaovedení

v evidencii uchádzačov o zamestnanie alebo výpoveďou resp. dohodou o skončení pracovného pomeru
alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia
ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia
ako dva mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane
všetkých príslušných dokladov podľa predchádzajúcej vety. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie

splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je uvedené vyššie, ale tento odklad je podmienený
schválením zo strany veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných prípadoch nemá dlžník právny nárok“.

Až do bodu 8.6 sú uvedené údaje týkajúce sa spornej dohody. Pod bodom 8.6 je podpis žalobkyne s
dátumom 10.9.2012 a podpis s pečiatkou žalovaného s dátumom 27.9.2012. Pod nimi pokračuje text
úverovej zmluvy bodmi 9-13, ktorý je ukončený dátumami a podpismi tak, ako predtým.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri podpisovaní žiadosti o poskytnutie úveru nebola žiadna reč
o dohode o možnosti odkladu splátok. Uviedla, že ak by bola upozornená na takúto dohodu a za tak
vysoký poplatok, rozhodne by s takouto dohodou nesúhlasila.

Ako vyplýva z prehľadu platieb žalobkyne, žalovaný jej vyplatil z tejto úverovej zmluvy sumu 719,42 Eur
a žalobkyňa mu doposiaľ uhradila sumu 523,56 Eur.

Nepochybne úverovú zmluvu vrátane dohody o možnom odklade splátok je potrebné považovať za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V § 53 ods. 4 sú demonštratívne uvedené niektoré neprijateľné zmluvné podmienky a medzi nimi s
účinnosťou od 13.6.2014 je uvedená aj neprijateľná zmluvná podmienka pod písm. v/, ktorá požaduje
od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté
protiplnenie.

Prechodnéustanovenie§879pneriešispomínanúprávnuúpravu§53ods.4písm.v/,apretojepotrebné
ho aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely príslušného zákona, ktorým je zákon
č. 102/2014 Z. z. Súd mal pritom za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola informovanáo spornom poplatku za možný odklad splátok a navyše za tento poplatok nedostáva protiplnenie. Súd
preto považoval za právne dôvodné žalobe o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovieť.

Podľa § 153 ods. 4 O. s. p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa názoru súdu nie žalobkyňa, ale žalovaný nepochopil inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky
a absolútne ignoruje princíp ochrany práv spotrebiteľa. Vyplýva to z jeho pokusu o obhájenie spornej
dohodyavysvetlenie„výhod“predlžníkavyplývajúcichztejtodohody.Snažíobhájiťniečo,čoobhájiteľné
nielen z právneho hľadiska, ale ani morálneho posúdenia nemôže byť. Žalovaný totiž žalobkyni strhol

z úveru sumu 120,58 Eur ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadala o odklad
splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenie
pracovného pomeru), povolí jej odklad, ale maximálne troch splátok, a to všetko za poplatok 120,58
Eur pri úvere 840 Eur. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce
odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ

ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 120,58 Eur, čo je 14,3 % z úveru.
Mesačná splátka je vo výške 45,01 Eur. Za odklad troch splátok, t. j. vo výške 135,03 Eur, spotrebiteľ má
zaplatiť poplatok, ktorý je len o nie celých 15 Eur nižší ako súčet troch prípadných odložených splátok.
Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je preto nepochybná (napr.
rozsudok Krajského súdu v Prešove 20Co 111/2014 zo dňa 26.5.2015). Podľa súdu nie je možné vylúčiť

súdnu kontrolu tejto zmluvnej podmienky s tým, že sa týka ceny. Zo súdnej kontroly totiž je vylúčená nie
samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie
(napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné
RaabaiprotiOTKJelzalogbankZrt,bod54).Podmienkytýkajúcesaprotihodnoty,ktorúdlhujespotrebiteľ
veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade

nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška
protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank
Romania SA, bod 55, 56).

V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene
za možný odklad splátok, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané
(tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 18Co 109/2011
uviedol,žezaneprijateľnúzmluvnúpodmienkupovažujeajzmluvnúpodmienku,ktorávyjadrujefinančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom

dodávateľa.Súddodáva,žeceláspornádohodasapovažujekomplexne,tedanielenvýškastanoveného
poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje viac ako 14 % poskytnutého úveru len
potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky.

Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor je

všakspochybnenýužtým,žeideoformulárovúdohodu.Navyšezvýpovedežalobkyne,ktorejsúdnemal
dôvod neveriť, pretože je tiež dôkazným prostriedkom, vyplýva, že nemala záujem žiadnu takúto dohodu
uzavrieť. Podľa názoru súdu je logické, že v čase, keď podpisovala žiadosť o poskytnutie úveru, výška
sporného poplatku v tlačive danej úverovej zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v
akej výške bude žalobkyni úver schválený. Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide

o určité percento z poskytnutého úveru, takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení
úveru, a teda rozhodne nemohol byť odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná
zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve
o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3
OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.

O zastavení konania o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p.Úspešnej žalobkyni v konaní o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky bola priznaná náhrada trov
konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Tieto predstavujú odmenu za nasledujúce úkony právnej služby:
prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 23.4.2014, 13.6.2014, ktoré

bolo len odročené a 28.10.2015. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm.
b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. činí 61,87 Eur za úkony z roku 2014 a za úkon z roku 2015 sumu 64,54
Eur. Za účasť na pojednávaní dňa 13.6.2014, ktoré bolo len odročené prináleží odmena vo výške 1, čo
je 15,47 Eur (§ 13a ods. 1 písm. c/, ods. 4 citovanej vyhlášky). K jednotlivým úkonom právnej služby bol
pripočítaný aj režijný paušál 4 x 8,04 Eur a raz 8,39 Eur s poukazom na § 16 ods. 3 vyhlášky. Odmena tak

predstavuje sumu 306,17 Eur. Do trov konania boli započítané aj hotové výdavky, a to cestovné vlastným
motorovým vozidlom právneho zástupcu žalobkyne na pojednávania zo Svidníka do Prešova a späť,
ako aj náhrada za premeškaný čas podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky. Za účasť na pojednávaní dňa
23.4.2014, čo je 120 km po 0,27 Eur/km predstavujú hotové výdavky 32,40 Eur, z nich právny zástupca
účtuje len 1, t. j. 16,20 Eur. Za premeškaný čas za 4 pol hodiny po 13,40 Eur by náhrada činila 53,60
Eur, z nej si právny zástupca účtuje len 1, teda 26,80 Eur. V súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa

13.6.2014 za 134 km predstavuje náhrada cestovného po 0,26 Eur/km sumu 34,84 Eur, z nej si právny
zástupca účtuje len 1, t. j. 17,42 Eur. V súvislosti s týmto pojednávaním za 5 polhodín prislúcha náhrada
za premeškaný čas 69,90 Eur, z čoho si účtuje právny zástupca len 1, teda 34,95 Eur. Napokon za účasť
na pojednávaní dňa 28.10.2015 prislúcha cestovné vo výške 36,18 Eur (134 km x 0,27 Eur/km), z čoho
právny zástupca účtuje len 1/3, t. j. 12,06 Eur a za 5 polhodín náhrada za premeškaný čas predstavuje

69,90 Eur (5 x 13,98), z nej si právny zástupca účtuje len 1/3, t. j. 23,30 Eur. Náhrada trov konania tak
predstavuje odmenu 306,17 Eur, hotové výdavky vo výške 130,73 Eur, čo predstavuje 436,90 Eur a k
tomu bolo pripočítané aj 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 87,38 Eur. Úhrne tak náhrada
trov predstavuje 524,28 Eur.

V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia by prislúchala náhrada trov konania žalovanému podľa
§ 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. Súd však zohľadnil okolnosti tohto prípadu a žalovanému náhradu trov
konaniaspoužitím§150ods.1O.s.p.nepriznal.Vychádzalpritomzokolnostítohtoprípadu,postavenia
žalobkyne ako spotrebiteľky, ktorá je v slabšom zmluvnom postavení ako dodávateľ, teda žalovaný a
zohľadnené boli aj nekalé praktiky žalovaného súvisiace s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, o ktorej

súd rozhodol v tomto konaní a na základe ktorej zrazil zo schváleného úveru sumu príslušného poplatku,
hoci predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.